Štefan Cifra je významná osobnosť slovenskej kultúry a literatúry. Narodil sa 22. augusta 1960 v Nitre a pôsobí ako spisovateľ, básnik, publicista, kultúrny historik, redaktor, editor a národopisný zberateľ. Jeho rozsiahla tvorba a aktivity významne prispeli k rozvoju slovenskej kultúry a literatúry.
Rodinné zázemie a detstvo
Štefan Cifra pochádza z učiteľskej rodiny s hlbokými koreňmi v slovenskej kultúre. Matka Viera Cifrová, rod. Závodníková (* 1. 1. 1941 Turzovka), je folkloristka, hudobníčka, speváčka a skladateľka ľudových piesní. Otec Štefan (* 19. 1. 1935 Komjatice - † 13. 7. 1991, tamže) bol učiteľ, režisér a herec ochotníckeho divadla. Vyrastal v Komjaticiach (okres Nové Zámky), ale detstvo prežil aj v Choči, Skýcove (okres Zlaté Moravce) a Turzovke.
Štúdium a prvé literárne kroky
Základnú školu začal navštevovať v Skýcove (1967), v dedine v Tribečskom pohorí. Neskôr pokračoval v Komjaticiach (1967 - 1975), v južnoslovenskej obci ležiacej na nivách povodia Starej Nitry. Študoval na SPŠS v Bánovciach nad Bebravou (1975 - 1977), kde bol redaktorom stredoškolského časopisu Obzor (1976 - 1977) a začal uverejňovať publicistické žánre a prózu. Strednú školu dokončil a maturoval na SPŠS v Komárne (1977 - 1979), kde bol zakladateľom a šéfredaktorom stredoškolského časopisu Pantograf (1978 - 1979).
Profesionálna kariéra
Počas svojej kariéry pracoval ako archivár v Slovenskom filmovom archíve (1981) a vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ (1983 - 1990) v Bratislave. Medzitým absolvoval základnú vojenskú službu v Topoľčanoch (1981 - 1982) a v Čechách - v Bělej pod Bezdězem (1982 - 1983) v okrese Mladá Boleslav. Bol tlačovým tajomníkom ObNV Bratislava III (1990) a po komunálnych voľbách roku 1990 prvým prednostom nového Miestneho úradu Bratislava-Nové Mesto (1990 - 1991), ktorý založil a uviedol do chodu. Pôsobil aj ako volebný manažér (1990 - 1994).
Literárna a spoločenská angažovanosť
Počas štúdia v Bratislave pôsobil v literárnych kluboch mladých autorov pri V-klube na Nám. SNP (1979 - 1980), v Divadelnom klube mládeže na Sibírskej ul. (1980) a vo Filmovom klube pri V-klube (1980 - 1981). Tu sa podieľal na organizovaní neverejných projekcií zakázaných filmov slovenskej i zahraničnej filmotéky. V období základnej vojenskej služby sa zúčastňoval na neformálnych diskusných stoloch s témami kultúrno-spoločenského, ekonomického a politického vývoja spoločnosti, ktoré organizovali pražskí intelektuáli (1982 - 1983). Po návrate z vojenskej služby bol spoluiniciátorom a účastníkom neformálnych diskusií v Bratislave, Brne a Prahe (1984 - 1986). Zúčastňoval sa na diskusiách v bratislavskej kaviarni U Michala (1985 - 1989) o stave slovenskej literatúry a kultúrno-spoločenskom vývoji.
Prečítajte si tiež: Nekonečné možnosti šošovicovej polievky
Koncom 80. rokov sa angažoval proti asanácii štvrte rodinných domov Zátišie v bratislavskom Novom Meste. S ďalšími aktivistami inicioval a organizoval petície, čím sformoval širokú občiansku iniciatívu (1988 - 1989), ktorej sa podarilo zastaviť asanačný zámer MNV hl. m. SSR Bratislavy, aj vďaka článku uverejnenému v Literárnom týždenníku.
Politická a kultúrna činnosť po roku 1989
Po novembri 1989 pôsobil ako komunálny politik, poslanec a člen komisie kultúry a ochrany pamiatok Mestského zastupiteľstva hl. m. SR Bratislavy (1990, 1990 - 1994 a 1999 - 2002). V roku 1990 sa ako komunálny politik pričinil o zamedzenie zmeny funkcie novostavby na bratislavskom hradnom kopci a o jej využitie ako budovy Slovenskej národnej rady (SNR), dnešnej Národnej rady Slovenskej republiky. Ako mestský poslanec presadil pri schvaľovaní nového územného plánu hl. m.
Pôsobenie v Národnej osvete
Ako šéfredaktor časopisu pre rozvoj miestnej kultúry a záujmovej tvorivosti Národná osveta, profiloval toto celoštátne médium v oblasti miestnej a regionálnej kultúry, záujmovej umeleckej činnosti a tradičnej ľudovej kultúry. Uskutočnil viaceré okrúhle stoly a ankety o miestnej a regionálnej kultúre, štátnej kultúrnej politike, obnove a rozvoji slovenského vidieka a kultúrnej histórii.
Prílohy časopisu Národná osveta
S redakciou Národnej osvety a odborníkmi založil a vyprofiloval špecializované prílohy zamerané na záujmovú umeleckú činnosť a tradičnú ľudovú kultúru:
- Folklór - pre tradičnú a ľudovú kultúru (1995 - 2000)
- Etuda - pre komornú a symfonickú hudbu a zborový spev (1995 - 2000)
- Paleta - pre neprofesionálne výtvarníctvo a ľudové remeslo (1995 - 2000)
- Kamera - pre neprofesionálnu fotografiu, film a video (1995 - 1997)
- Svet tanca - pre spoločenský tanec (1995 - 1997)
- Slovo - pre literárnu tvorivosť a ľudovú slovesnosť (1995 - 1996)
- Slovenská kronika - pre tvorbu kroník a monografií (1998 - 2000)
- Slovenský vidiek - pre obnovu a rozvoj vidieka a kultúrnu turistiku (1999 a 2000)
- Človek človeku - pre metodickú činnosť ZPOK
- Tradícia a súčasnosť - pre tradičnú a ľudovú kultúru (2002 - 2007)
- Výročia - Kultúrno-osvetová činnosť, záujmová umelecká činnosť a tradičná ľudová kultúra
- Reflexia kultúry (2010 - 2012) - pre kultúrno-osvetovú teóriu, reflexiu, vedu a výskum v oblasti kultúry
V spolupráci s odborníkmi vytvoril monotematické čísla zamerané na významné kultúrne podujatia, ako Folklórny festival Východná, celoštátne konferencie o miestnej kultúre, výročia národných činiteľov a udalostí. Vytvoril a realizoval koncepciu internetovej stránky Národnej osvety (2011 - 2013). Inicioval a organizoval celoštátne súťaže SLOVENSKÁ KRONIKA (1997 - 2012) a MIESTNE NOVINY (2004 - 2011).
Prečítajte si tiež: Tipy pre varenie s červenou šošovicou
Ďalšie aktivity a tvorba
Bol spoluzakladateľom Združenia priateľov obce Komjatice (2006) a zakladateľom a šéfredaktorom občasníka - Spravodajcu ZPOK (2004 - 2010). Poéziu uverejňoval v celoslovenských literárnych periodikách a básne publikoval v zborníku mladej poézie a prózy Letokruhy (Smena, 1982). Do slovenčiny prebásnil poému Rainera Maria Rilkeho Pieseň o láske a smrti korneta Krištofa Rilkeho (s Uwe Wolfom, rkp., 1980), výber z piatich zbierok srbského básnika Vaska Popu Stratená červená čižmička (s Milošom Herkom, Slovenský spisovateľ, 1987) a komédiu Wiliama Shakespeara Sen svätojánskej noci (so Štefanom Moravčíkom, LITA, 1987).
Bol editorom samizdatového zborníka prác účastníkov neformálnych diskusných stolov slovenských a českých intelektuálov v Bratislave, Brne a Prahe Čistá strana (1986), editorom a spoluatorom bibliofílskeho vydania zborníka Literárneho klubu pri V-klube Mladá tvorba osemdesiatych rokov (1990). Samostatne knižne debutoval vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov básnickou zbierkou Odrieknutý svet (2001). Je spoluautor Slovníka nárečia stredoslovenského liptovskosliačskeho (s Klimentom Ondrejkom, 1997), autor koncepcie a spoluautor projektu elektronickej Zbierky slovenských ľudových prísloví, porekadiel, pranostík a úsloví (s Klimentom Ondrejkom, 2005). Je autor kultúrnohistorických charakteristík krajov SR, ktoré vyšli pod názvom Kultúra v krajoch Slovenska (1998). Je spoluautor vedecko-popularizačnej monografie obce Komjatice 1256 - 2006, ktorej bol aj šéfredaktorom a spoluzostavovateľom (s Ing. Vierou Vrabcovou a kol., 2008). Vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov mu vyšla básnická zbierka Čo s takým človekom? (2014).
Ocenenia
Štefan Cifra je nositeľom viacerých ocenení:
- Cena ministra kultúry Slovenskej republiky za veľmi dobré pracovné výsledky a dlhoročný osobný vklad do slovenskej kultúry a umenia (1998)
- Cena starostu obce Komjatice za úspešnú za záslužnú činnosť v prospech obce (2016)
- Pamätný list Slovenského zväzu kultúrnej turistiky a agroturistiky za dlhodobú obetavú publicistickú a reakčnú prácu pri propagácii a podpore vidieckej turistiky na Slovensku
Prehľad tvorby
Medzi jeho významné diela patria:
- Odrieknutý svet (2001)
- Čo s takým človekom? (2014)
- Kultúra v krajoch Slovenska (1998)
- Komjatice 1256 - 2006 (2008)
- Slovník stredoslovenského nárečia z Liptovských Sliačov a okolia (1997)
- Stratená červená čižmička (prebásnenie)
- Sen svätojánskej noci (prebásnenie)
Redakčná činnosť
Štefan Cifra pôsobil ako šéfredaktor viacerých periodík:
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť pučené zemiaky
- Pantograf
- Čistá strana
- Hlas Nového Mesta
- Mladá tvorba osemdesiatych rokov
- Národná osveta (1995 - 2000, 2001 - 2012, 2012 - 2013)
- Folklór - Príloha Národnej osvety
- Etuda - Príloha Národnej osvety
- Paleta - Príloha Národnej osvety
- Kamera - Príloha Národnej osvety
- Svet tanca - Príloha Národnej osvety
- Slovo - Príloha Národnej osvety
- Slovenská kronika - Príloha Národnej osvety
- Človek človeku - Príloha Národnej osvety
- Slovenský vidiek - Príloha Národnej osvety
- Východná 1999
- Tradícia a súčasnosť: Príloha Národnej osvety
- Výročia - Kultúrno-osvetová činnosť, záujmová umelecká činnosť a tradičná ľudová kultúra. Príloha Národnej osvety
- Reflexia kultúry: Príloha Národnej osvety
- Literárny týždenník (2014)
Cifra je takmer dvadsaťročný šéfredaktorom časopisu Národná osveta a šéfredaktor Literárneho týždenníka.