Prienik ruských dronov ako "Gerbera" do vzdušného priestoru Poľska odhalil slabosti protivzdušnej obrany (PVO). Táto udalosť podnietila diskusiu o schopnosti čeliť nielen dronovej technológii, ale aj prepracovanej taktike jej nasadenia. Ukrajinská vojna ukázala dva hlavné spôsoby využitia dronov: prieskumné a bojové úlohy na jednej strane a lacnú náhradu striel s plochou dráhou letu na strane druhej.
Ruská dronová taktika: Geran, Gerbera a Paródia
Ruská taktika diaľkových dronových útokov je založená na vysokom podiele lacných návnadových dronov. Návnadové drony Gerbera sa vďaka vizuálnej podobnosti, rovnakej rýchlosti a radarovému odrazu prakticky nedajú odlíšiť od útočného dronu Geran-2, ruskej verzie iránskeho bezpilotného lietadla Šáhed-136. Aj Gerbery však môžu niesť bojové hlavice.
Cena Geranu sa znížila vďaka masovej výrobe. Je to menej, ako stojí samotná munícia do ľahkého raketového systému PVO, ako je "ručný" 9K38 Igla ruskej výroby alebo FIM-92 Stinger. Cena rakiet do výkonnejších systémov PVO sa pohybuje v rozmedzí státisícov až miliónov USD za kus.
Gerbera je oproti zariadeniu "Paródia" stále „slabou kávou“. Paródia vďaka radarovému odrážaču vyzerá na obrazovkách rádiolokátorov presne tak isto a pohybuje sa aj zhodnou rýchlosťou ako Geran-2. Vyspelé systémy PVO tak nedokážu Paródiu odlíšiť od skutočného útočného dronu. Cena elektroniky tohto jednoduchého zariadenia sa pohybuje v rozmedzí 100 až 200 USD a jeho najdrahšou súčasťou je motor. Paródia tak posunula taktiku dronových návnad na kvalitatívne vyššiu úroveň.
Taktika zahltenia a ekonomické aspekty
Taktika zahltenia PVO "ultralacnými" návnadovými dronmi sa stáva neekonomickou nielen pre raketové systémy PVO, ale niekedy aj pre tie hlavňové. Lacné útočné a návnadové drony vyčerpávajú PVO protivníka nielen ekonomicky, ale hlavne takticky. S veľkým počtom cieľov si obmedzené množstvo systémov PVO nedokáže poradiť. Vďaka tomu časť narušiteľov cez obranu prenikne, zasiahne ciele a splní úlohu. Drony často útočia v rojoch, sústredenie množstva dronov na určitý smer takticky preťaží ten systém PVO, ktorý sa na tomto smere nachádza.
Prečítajte si tiež: Letné recepty
Ruským dronom pomáha rad technologických inovácií ako je vylepšenie navigačných systémov, schopnosť letieť dosť nízko alebo vysoko nad zemou, aby sa vyhli dosahu či detekcií PVO, ale aj nové radarovo-absorbčné povrchy, ktoré im pomáhajú vyhnúť sa radarovému zameraniu.
Miera úspešnosti ukrajinskej PVO pri zostreľovaní diaľkových dronov poklesla z 98 percent na menej ako 90 percent. Lacné drony teraz prenikajú ukrajinskou PVO ľahšie, ako drahé strely s plochou dráhou letu.
Ukrajinská odpoveď a viacvrstvový systém PVO
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dal Západu za vzor to, čo označil ako ukrajinský viacvrstvový systém PVO. Zahŕňa celú škálu prostriedkov od jednoduchých guľometov až po sofistikované riadené strely. „Nikto na svete nemá dostatok rakiet na zostrelenie všetkých typov dronov“, povedal Zelenskyj.
Rebríček najefektívnejších ukrajinských prostriedkov boja proti dronom vedie nemecký samohybný 35 mm dvojkanón Gepard, vybavený radarom. Hneď za Gepardom sa umiestnili takzvané mobilné palebné tímy (MPT). Ako zdôrazňuje jeden z expertov Viktor Kevľjuk: „Mobilné palebné tímy sú presne to, čo potrebujeme“ na boj proti dronom. Tieto malé jednotky sa presúvajú na vojenských aj civilných vozidlách a používajú celú škálu jednoduchých zbraní: od guľometov až po rakety odpaľované z ramena. Celkovo sú tieto jednotky zodpovedné za 40 percent zostrelov nepriateľských dronov.
Na treťom mieste v rebríčku efektivity protidronového boja sú diaľkovo riadené stíhacie drony, ktoré sa nasadzujú od roku 2025. Umožňujú nákladovo a teda aj takticky efektívny boj proti lacným ruským bezpilotným lietadlám. Ďalšie miesta zaujali raketové systémy IRIS-T, stíhacie letectvo a prostriedky rádioelektronického boja (REB).
Prečítajte si tiež: Jednoduché soté recepty
Distribuovaná protivzdušná obrana (DPVO)
Nasadenie MPT uplatňuje filozofiu distribuovanej protivzdušnej obrany (DPVO). Koncept DPVO predpokladá decentralizáciu PVO. Väčšie množstvo jednoduchších systémov PVO má úhrnne vyšší efekt, ako malé množstvo zbraní zložitých a nominálne vysoko efektívnych. Rozptýlenie PVO sťažuje jej penetráciu, pretože neexistuje jeden kritický bod zlyhania. Koncept DPVO nepopiera využiteľnosť vysoko sofistikovaných zariadení, ale škáluje architektúru PVO tak, aby sa zložité ako aj jednoduché zbrane dopĺňali a aby pri zlyhaní či zničení vyspelých zbraňových systémov, ich tie jednoduchšie dokázali aspoň čiastočne nahradiť.
V kontexte DPVO plnia MPT aj funkciu vypĺňania technologickej medzery moderných systémov PVO. Vznikajú systémy ako palebná vežička Sky Sentinel vybavená guľometom a „ovládaná umelou inteligenciou“. Radarová detekcia cieľa sa však dá eliminovať elektromagnetickým rušením, vhodným tvarom a radarovo-absorbčným povrchom draku lietadla (stealth technológiou), alebo taktikou „pliev“ (chaff), čo sú oblaky alumíniových pásikov rozptyľované v ovzduší. Radar má tiež problém zachytiť veľmi nízko letiace ciele.
Evolúcia mobilných palebných tímov
Od začiatku vojny sa na Ukrajine vytvárali MPT v rámci Síl teritoriálnej obrany, Národnej gardy či Pohraničnej služby. Efektivita tejto taktiky prispela k tomu, že ju začalo uplatňovať aj Rusko. Vyvstala potreba masovej výstavby týchto jednotiek.
V lete 2025 ukrajinská vláda spustila experimentálny program na nábor civilných dobrovoľníkov do boja proti ruským dronom. Ukrajina tak vytvára ozbrojený ľudový front, kde sa aj nevojaci budú cvičiť v plnení vlastne len jednej úlohy - v ničení ruských diaľkových dronov, ktoré sa na Ukrajinu valia v stále väčšom množstve a s ktorými si kapacity ukrajinskej PVO už nevedia až tak dobre poradiť.
Aj komplexne necvičení civilisti tak budú strieľať z guľometov, ale tiež pracovať ako operátori stíhacích FPV dronov. Pokiaľ má byť takýto interceptor lacný a teda nákladovo efektívny na zostrel ruského stroja, nemôže to byť komplikované, vysoko autonómne zariadenie s ďalekým dosahom, ako sú strely zem-vzduch. Nasadenie stíhacích dronov teda predpokladá aj masové nasadenie operátorov a ich presun tak, ako to robia aj MPT vyzbrojené guľometmi.
Prečítajte si tiež: Knedličky do polievky: jednoduché recepty
Zmena organizácie obrany a znalosť terénu
Ukrajinské MPT zložené z jednotiek miestnej domobrany, sú úspešné aj vďaka znalostiam miestneho terénu. Táto taktika a organizácia boja PVO má analógiu v ukrajinskej pozemnej obrane pri počiatočných fázach ruskej invázie. Do medzier medzi opornými bodmi sa vtedy nasadili malé manévrujúce protitankové tímy, pôsobiace tak trochu partizánsky, so znalosťou miestneho terénu a zložené z členov jednotiek miestnej domobrany. Podľa expertov, práve tento prvok taktiky bol rozhodujúci pri zastavení postupu ruských tankových a mechanizovaných vojsk.
Ukrajinská vojna tak v širokom rozsahu ukázala efektivitu dobrovoľníckych jednotiek miestnej domobrany, ktorých taktika je založená na činnosti malých skupín s brilantným využitím miestneho terénu. Uplatnili sa v pozemnom boji aj pri PVO. Rozdiel medzi pechotnými a protidronovými jednotkami takéhoto druhu je aj v tom, že jednotky nasadené do pozemného boja potrebujú vyššiu úroveň výcviku. Diaľkové drony zatiaľ aktívne na MPT neútočia. To umožňuje činnosť a výcvik protidronových tímov redukovať na zachytávanie dronov. Pechotné jednotky sa však stretávajú s pozemnými silami, letectvom a FPV dronmi nepriateľa, ktoré ich aktívne vyhľadávajú a snažia sa ich zničiť. To vyžaduje prípravu na komplexný boj.
Budúcnosť MPT a potreba komplexného výcviku
Dá sa očakávať, že útočné drony budú aktívnejšie reagovať na činnosť MPT a priamo ich napádať. To a priori neznižuje efektivitu protidronových MPT, ale bude to klásť vyššie nároky na taktiku a výcvik aj u týchto jednotiek.
V tomto kontexte sa javí ako dlhodobo neudržateľný i spomínaný ukrajinský experiment s masovou mobilizáciou aj inak nevycvičených civilistov a ich jednoduchá príprava na splnenie jedinej bojovej úlohy - zostreľovanie diaľkových dronov. Zapojenie občanov a činnosť miestnych domobraneckých skupín bude aj v budúcnosti opodstatnená; tieto jednotky by však mali podstúpiť lepší výcvik. Občanov je možné a nevyhnutné zapájať do obrany vlasti, ale je to prakticky efektívne len za podmienky komplexného branného systému, ktorý aj nevojakov hlboko a komplexne pripraví na možné plnenie úloh pri obrane vlasti.
Slovenský pohľad na problematiku
Takúto funkciu by na Slovensku mohol splniť viacvrstvový dobrovoľný systém brannej prípravy. V prvej vrstve by mal občan vo vlastnej réžií nadobudnúť predbranné kompetencie. V druhej, by mali pôsobiť branné spolky, poskytujúce taktickú prípravu neozbrojenou formou. Ich účastník by mal vedieť prinajmenšom poradiť spoluobčanom, ako prežiť bojovú situáciu. Až v tretej vrstve by sa predtým nadobudnuté hlboké branné kompetencie doplnili o vojenskú zbraňovú prípravu a účastník brannej prípravy by sa stal bojovo použiteľným. Na tomto základe by bolo neskôr možné ľudí zapojiť do služby v armáde, alebo v spolupráci s ňou vytvárať domobranu či iné špecifické typy vojsk.
Tanky na Ukrajine: Ruské sily a protitankové zbrane
Ruská armáda počas invázie na Ukrajinu operačne nasadila svoje hlavné bojové tanky radu T-64, T-72, T-80 a T-90. Ruská armáda, rovnako ako aj mnohí zahraniční používatelia, preto priebežne pristupovali k viacerým modernizačným programom. Podľa množstva dostupných fotografií, videozáberov a údajov o zničenej, opustenej či ukoristenej ruskej technike zatiaľ invázne sily na ukrajinskom bojisku nasadili prinajmenšom verzie T-72A, T-72AV, T-72B, T-72B vz. 1989, T-72B3, T-72B3 vz.
Medzi početne najviac zastúpené verzie patrí T-72B (pôvodne z roku 1985), oproti originálu s výkonnejším motorom, vylepšeným kanónom a systémom riadenia paľby, vďaka ktorému je možné z hlavne odpaľovať aj laserom navádzané protitankové riadené strely. Na aktuálne používaných strojoch sa spravidla nachádza aj dodatočne inštalovaná dynamická ochrana, ktorá predstavuje systém prídavného reaktívneho pancierovania, ktorý tvoria bloky schránok, v ktorých je medzi oceľovými plechmi vložená vrstva trhaviny.
Očividne najpočetnejším nasadeným ruským tankom na Ukrajine sa však stala pokročilejšia, v roku 2012 zavedená verzia T-72B3 vrátane najmodernejšej konfigurácie vzor 2016, ktorá predstavuje komplexnú modernizáciu tohto staršieho obrnenca. Tanky T-72B3 však ani na začiatku invázie neboli pre ukrajinských obrancov úplne neznáme. Na strane proruských povstalcov bojujúcich na Donbase sa totiž začali objavovať už v lete 2014.
Niektoré z dnes nasadených strojov T-72 majú navyše na veži pripevnenú improvizovanú rámovú konštrukciu, zhora prekrytú mrežovými clonami, ktorá pripomína striešku, či grilovací rošt. Dodatočná ochrana tankov prezývaná klietka (prvýkrát sa objavila už v roku 2021 pri cvičeniach blízko Rostova nad Donom a na okupovanom Kryme) pravdepodobne vznikla z iniciatívy samotných posádok a má za cieľ zvýšiť ochranu stroja pred útokom moderných zhora navádzaných protitankových striel či munície z bezpilotných lietadiel Bayraktar TB2.
Druhým najpočetnejšou rodinou ruských tankov nasadených na Ukrajine sa stal typ T-80, hoci ich množstvo sa k počtu T-72 zďaleka nepribližuje. Moderné tanky T-80 boli vnímané ako prémiové, ich vysoká cena však nemohla konkurovať „mobilizačnému“ T-72.
Senzáciu a mediálnu pozornosť vyvolala správa, že sa v polovici marca 2022 ukrajinským silám (údajne 93. samostatnej mechanizovanej brigáde) pri meste Trostjanec v Sumskej oblasti podarilo zničiť ruský „nezničiteľný“ experimentálny tank T-80UM-2 (často nesprávne označený „Black Eagle“, čo je však obchodný názov iného projektu). Posledným operačne nasadeným hlavným bojovým tankom na Ukrajine sa stal T-90.
Ukrajinskej strane sa v súčasnom konflikte podarilo zničiť či ukoristiť viacero T-90A. Tento moderný tank bol oficiálne prijatý do výzbroje v roku 2005. Je vybavený aj zaujímavým systémom protiraketovej ochrany Štora, ktorý sa objavil už na tankoch T-80UK. Toto zariadenie ruší navádzanie nepriateľských protitankových striel s infračerveným sledovaním.