Jozef Gregor Tajovský patrí k významným predstaviteľom slovenského literárneho realizmu. Vo svojich dielach sa zameriava na zobrazenie života jednoduchých ľudí, ich biedy, ale aj ich morálnych hodnôt. Medzi jeho najznámejšie diela patria poviedky Mamka Pôstková, Maco Mlieč a Horký chlieb. Tieto diela, hoci rozdielne v príbehoch, spája spoločná téma - ťažký život slovenského ľudu v období realizmu.
Jozef Gregor Tajovský: Život a tvorba
Jozef Gregor-Tajovský (1874 - 1940) patrí k vrcholným zjavom II. vlny slovenského literárneho realizmu. Narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici. Vyrastal u svojho starého otca, ktorý si získal srdce vnuka i jeho lásku a úctu. Ako učiteľ pôsobil na viacerých miestach, študoval na Československej obchodnej akadémii, po návrate z Prahy pôsobil ako úradník v slovenských mestách. V rokoch 1. sv. vojny sa ocitol na východnom fronte a po návrate do vlasti sa začal zúčastňovať na rozvoji umeleckého a slovenského kultúrneho života. Zomrel 20. mája 1940 a pochovaný je na cintoríne v rodnom Tajove.
Tajovský bol hanlivo označovaný ako tupiteľ národa, pretože svoju pozornosť venoval postavám, ktoré stáli na periférii spoločenského života. Poukazoval na osud najbiednejších a najchudobnejších. Debutoval zbierkami čŕt a poviedok, ktoré majú skôr dokumentárny charakter - Omrvinky, Z dediny. Ešte pred 1. sv. Tajovského poviedky z dedinského prostredia majú najčastejšie tragické ladenia a koncentrujú sa okolo jednej postavy (monografický typ poviedky). Postavy sú väčšinou ľudové - biedni, utláčaní, bezmocní, ale pracovitý a čestný ľudia. Autor však nezakrýva ani ich chyby, ktoré sú dôsledkom biedy.
Medzi knižné zbierky patria: Omrvinky, Z dediny. Súbor poviedok: Rozprávky, Pastierča kniha poviedok: Besednice. Rozprávky pre ľud poviedka Úžerník - odhalil v nej predstaviteľov tej spoločenskej vrstvy alebo síl, ktorí zaviňujú hmotný úpadok slov. Poviedky Spod kosy, Tŕpky, Zbohom - rozširuje v nich tematickú oblasť svojich próz a celý rad ďalších sociálnych javov, ako napr. vysťahovalectvo. Vrcholné prózy - Mišo, Horký chlieb, Na chlieb, Mamka Pôstková. Mamka Pôstková a Horký chlieb - do centra sa dostáva utrpenie žien. Rozprávky z Ruska - zobrazené zážitky, skúsenosti z II. sv. vojny Cyklus Revolúcia - reagoval na revolučné udalosti v Rusku Veselohra Ženský zákon, Nový život hry Statky - zmätky a V službe z poprevratových prác sú najznámejšie dve hry: Smrť Ďurka Langsfelda Blúznivci.
Mamka Pôstková: Obetavosť a svedomitosť
Autor rozpráva príbeh životom skúšanej, obetavej a svedomitej ženy. Poukazuje na jej čestnosť a zmysel pre povinnosť. Otvára čitateľom oči: „Hľa, akí ľudia žijú medzi nami.“ V krátkosti retrospektívne uvádza príbeh mamky Pôstkovej. Muža nemala dobrého, syn bol podobnej povahy a mamka sa snažila pomáhať neveste a deťom. Aby vyplatila dlh, predala svoju perinku. Autor v diele využil retrospektívu. Hlavná postava: Juro Kotliak. Mamka Pôstková prežila ťažký život. Za manžela mala pijana, ktorému sa nechcelo pracovať. Zo syna vyrástol tiež pijan a po otcovej smrti vyhodil svoju matku z domu. Mamka si zarábala pečením chleba a z malého zárobku pomáhala neveste živiť deti. Splácala aj dlžobu v banke.
Prečítajte si tiež: Ťažký život v slovenskej dedine
V poviedke Mamka Pôstková sa Tajovský zameriava na zobrazenie utrpenia ženy, ktorá sa obetuje pre svoju rodinu. Mamka Pôstková je vdova, ktorá sa snaží uživiť svoju rodinu pečením chleba. Napriek ťažkému životu si zachováva čestnosť a svedomitosť. Je príkladom obetavej matky, ktorá je ochotná urobiť pre svoje deti všetko.
Maco Mlieč: Život v službe druhým
Dej: Maco je pracovitý človek, slúži u gazdu. Byliny mu nepomáhajú. Keď už tušil, že sa blíži jeho smrť, chcel zaplatiť dlh u svojho gazdu. Keď však príde ku gazdovi zistí, že nie on má u neho dlh, ale gazda je dlžný jemu. Maco poprial gazdovi všetko dobré, pobozkal mu ruku, s radami na skoré vyliečenie, ktoré mu gazda dal, odchádza. Je mu jedno či sa vylieči, alebo zomrie. Ak sa vylieči, bude musieť ďalej robiť, a ak zomrie bude v hrobe hniť. Na nasledujúci deň Maca už našli stuhnutého v telínci. Gazda mu vystrojí krásny pohreb.
Rozprávač sa zastavil pri Macovi, ktorý pri ceste pásol kravy a pýtal sa, odkedy pracuje (u gazdu pracoval od mladosti). Poradil mu, aby si zrátal, koľko by mal peňazí, keby ho gazda riadne - každý rok vyplácal. Maco nemá pocit, že ho gazda zdiera, pretože pozná od detstva len prácu. Nezaložil si vlastnú rodinu, nepoznal lásku, pracuje na cudzom. V jeseni začal Maco chorľavieť, no nesťažoval sa nikomu, trpel. Paholci sa zľutovali a ťažké práce urobili namiesto neho. Gazda sa nevzdal dobrého robotníka a vždy mu našiel výhodnú prácu. Maco sa bojí, že zomrie a nestihne sa s gazdom porátať. Zodvihol sa zo slamy a zavliekol pod okno.
Citát: „Chová ma, šatí ma, na Všechsvätých nové krpce, baranicu mi kúpil… a ja roboty žiadnej. Akože to ešte odslúžim, ak ma toto nepopustí…? Nepovedať nič? To by bolo… Nevedieť ani ako umierať? Akože si ľahneš do tej zeme? Veď by som ani nezhnil, prišla mu na myseľ jeho celoživotná filozofia: Poriadne robiť, sebe či cudziemu, to mu bolo vedľajšie, a statočne umrieť“.
Gazda urobil vyúčtovanie pre Maca, ale iba za jeden rok. Maco nechce, aby mu vyplatil peniaze, prosí gazdu, aby mu za ne vystrojil poriadny pohreb. Poviedka má znaky realistickej tvorby. Autor si menej všíma prostredie, do popredia sa dostáva popis osoby. Nájdeme tu nepriamu charakteristiku, úvahu v rámci vnútorného monológu.
Prečítajte si tiež: Jozef Gregor Tajovský: Horký chlieb
Jazykové prostriedky: ľudový jazyk, dialektizmy (švíbalky, akô, druhô), hyperbolické prirovnania (oči ako myš).
V poviedke Maco Mlieč Tajovský zobrazuje život jednoduchého človeka, ktorý celý život slúži u gazdu. Maco Mlieč je pracovitý a skromný, no zároveň je aj naivný a nechá sa vykorisťovať. Napriek tomu si zachováva svoju ľudskosť a dobrotu. Maco je dojímavý vo svojej biede. Myslí si o svojom postavení, že to tak má byť. Je spokojný so svojim osudom a je vďačný gazdovi za to, čo mu dáva. Jeho životnou filozofiou je - „poriadne robiť a statočne umrieť.“ Gazda sa síce o Maca stará, ale len do tej miery, aby nestratil lacnú pracovnú silu.
Horký chlieb: Boj o prežitie
Vo viacerých poviedkach sa Tajovský zaujíma o spoločenské vplyvy, ktoré podmieňujú správanie človeka. Keďže ide o poviedky s témou existenčných problémov, literárna história ich nazýva tzv. chlebovými poviedkami: Horký chlieb, Na chlieb, Mamka Pôstková. Horký chlieb - vdova Turjanka sa po manželovej smrti ocitá v biede. Aby zarobila aspoň pár grajciarov pre deti, chodí v noci strážiť panské deti, kým jej vlastné spia samy v studenej izbe. Raz tak v mrazivej noci niekoľkokrát odbehne z domu pánov k svojim deťom, pretože má o ne strach. Prechladne, ochorie, ale na lekára nemá peniaze. Autor v závere naznačuje, že deti onedlho stratia i matku.
Príbeh ženy - chudobnej vdovy a jej veľkej lásky ku svojim deťom, pre ktoré sa dokáže úplne obetovať. Mara Turjanka: chudobná vdova s troma deťmi láskavá, milujúca a obetavá matka musí ťažko pracovať (cez deň aj v noci) aby uživila deti. V drevenej chalúpke, prerobenej z maštale, býva vdova Mara Turjanka aj so svojimi troma deťmi - Zuzkou, Ondríkom a Markou. Ešte pred pár týždňami mali dietky otca a Turjanka muža. Aj keď pil, vadil sa, ale predsa bolo ľahšie zarobiť na živobytie. Teraz trú veľkú biedu. „Deti večer častejšie ukladá sľubmi, spevom ako chlebom a ešte aj nocou musí na zárobky.“
Pomaly sa končia fašiangy, doba bálov a tancovačiek, ale zima je stále veľmi tuhá. Zavolal aj krajčír, ktorý chcel ísť so ženou na bál, Turjanku deti strážiť. Turjanka sa im teda sľúbila, len aby o robotu neprišla. Avšak o svoje deti má strach, sú malé, nikdy neboli doma úplne samé. Páni jej sľubujú, že len do polnoci budú v divadle a na zábave neostanú. No pre Turjanku je i to dlho. Keď Turjanka ukladá obe panské deti spať, stále len na svoje myslí. Rozhodne sa teda zobudiť mladú slúžku a bežať domov, pozrieť deti. Rýchlo im perinu ponarovnávala, vybozkávala ich a zasa len uteká k pánom. Pán netrpezlivo čakal, kým sa pani oblečie. Pomaly prešla polnoc, jedna, dve hodiny. Pánom sa na zábave zapáčilo a v istote, že Turjanka sa im o deti dobre postará, ostali aj tancovať.
Prečítajte si tiež: Recept na zdravie podľa Sova Zuza
Mare na um prichodilo všetko zlé, čo sa jej deťom môže stať a tak znova utekala domov. Onedlho sa vrátila, no páni sa ešte stále nevrátili. Rozhodla sa teda i po tretíkrát ísť pozrieť dietky. V chalúpke rozložila oheň, poprikrývala ich, ,,v láske a v žiali nad nimi zasi si len na povinnosť spomenula.“ Páni prišli pred piatou a Mare vyplatili 40 grajciarov. Od tých čias pri jedle ho stále vidí pred očami, nemôže spávať a okrem toho ju dusí z deťmi hlad a zima. Otec slúžil u paholkov, žena chodila prať, drhnúť dlážky po pánoch, malý malú maštaľ u pánov, kurivo a po smrti Turjanka o všetko prišli. Za maštaľku zaplatili za štvrť roka tri zlatovky. Turjanka prosí Boha, prečo sa nezmiloval nad jej deťmi.
V druhej časti diela autor spomína fašiangy, dobú zábav, bálov a tancov, počas fašiangov ju páni volajú aby prišla večer strážiť ich deti. Turjanka sa sľúbila ale veľmi sa obávala o svoje 3 deti. Svoje deti má radšej ako deti pánov, ktorý sa teraz od svojich na zábavu chystajú. Turjanka nechce odísť od svojich detí, ale bojí sa, že ak to odmietne, už ju viac do roboty nezavolajú. Turjanka prichystá svojim deťom jedlo a vodu, pre prípad, že by sa zobudili. Najstaršej 7 ročnej Zuzke prikazuje opatrovať ostatné deti. Páni vraj budú na zábave len do pol noci. Túto noc, je Turjanka po prvý krát od deti preč. Keď zazvonili sedem, ešte raz skontrolovala svoje deti a odišla k pánom. Páni sa zlostili, lebo prišla neskoro. Mara si pýtala robotu. Učeň si popozeral obrázkovú knižku a istý, že sa páni nevrátia odišiel zazerať cez okno na predstavenie. Mara pri páraní peria stále myslela na to, čo robia jej deti. Zamýšľajúc sa nad svojim smutným stavom zaháňala rukou myšlienky a začala plakať. Nevydržala a zobudila slúžku Marku aby postrážila deti pánov a odišla za svojimi deťmi. Pozrela na svoje deti a hneď sa vrátila späť, aby sa páni nenahnevali.
Boli už 4 hodiny a páni ešte nedošli. Teraz ľutuje, že išla k pánom, že by aj tých pár grajciarov oželela.
V poviedke Horký chlieb Tajovský zobrazuje ťažký život vdovy Turjanky, ktorá sa po manželovej smrti ocitá v biede. Aby zarobila aspoň pár grajciarov pre deti, chodí v noci strážiť panské deti, kým jej vlastné spia samy v studenej izbe. Raz tak v mrazivej noci niekoľkokrát odbehne z domu pánov k svojim deťom, pretože má o ne strach. Prechladne, ochorie, ale na lekára nemá peniaze. Autor v závere naznačuje, že deti onedlho stratia i matku.
Spoločné črty a odkaz diel
Tajovského diela Mamka Pôstková, Maco Mlieč a Horký chlieb spája niekoľko spoločných čŕt:
- Zobrazenie biedy a utrpenia slovenského ľudu: Všetky tri diela zobrazujú ťažký život slovenských roľníkov a robotníkov v období realizmu. Autor poukazuje na ich biedu, hlad, choroby a vykorisťovanie.
- Morálne hodnoty jednoduchých ľudí: Napriek ťažkému životu si postavy v Tajovského dielach zachovávajú morálne hodnoty, ako sú čestnosť, svedomitosť, obetavosť a ľudskosť.
- Kritika spoločenských pomerov: Tajovský vo svojich dielach kritizuje spoločenské pomery, ktoré vedú k biede a utrpeniu jednoduchých ľudí. Poukazuje na vykorisťovanie, nespravodlivosť a ľahostajnosť bohatých voči chudobným.
- Realistické zobrazenie života: Tajovský vo svojich dielach realisticky zobrazuje život na slovenskej dedine. Používa ľudový jazyk, dialektizmy a hyperbolické prirovnania, aby priblížil čitateľovi atmosféru a prostredie, v ktorom sa príbehy odohrávajú.
Diela Jozefa Gregora Tajovského sú dôležitým svedectvom o živote slovenského ľudu v období realizmu. Autor vo svojich poviedkach a drámach zobrazil ťažký život jednoduchých ľudí, ich biedu, ale aj ich morálne hodnoty. Jeho diela sú stále aktuálne a nútia nás zamýšľať sa nad spoločenskými problémami a nespravodlivosťou.Nosnou témou prozaickej časti sú obetavé matky, ktoré urobia pre svoje deti aj nemožné v prózach Mamka Pôstková a Horký chlieb v kontraste s mentálne jednoduchým človekom, ktorý takúto pomocnú ruku od mladosti nemal v poviedke Maco Mlieč. Ďalším rozmerom výberu je prostota a jednoduchosť autorových hrdinov, ktorí nereptajú na svoju chudobu, ale, naopak, sú príkladom skromnosti, poctivosti a pracovitosti, s akou vedeli naši predkovia žiť v neľahkých podmienkach minulosti.