Ovocie a zelenina sú neoddeliteľnou súčasťou zdravého stravovania, avšak otázka obsahu pesticídov v týchto potravinách vyvoláva čoraz väčšie obavy medzi spotrebiteľmi. Hoci väčšina pestovateľov neprekračuje povolené limity pre použitie pesticídov, pri častej konzumácii týchto plodín vo väčšom množstve, nemusí telo pesticídy stíhať vyplavovať. Americká organizácia Environmental Working Group (EWG) sa zamerala na obsah pesticídov v ovocí a zelenine a zistila, že niektoré druhy obsahujú výrazne vyššie množstvo týchto látok.
Prečo sa zaoberať pesticídmi v potravinách?
Pesticídy sú chemické látky, ktoré sa používajú v poľnohospodárstve na ochranu plodín pred škodcami, chorobami a burinou. Hoci sú povolené, ich prítomnosť v potravinách môže predstavovať riziko pre ľudské zdravie. Štúdie naznačujú, že pesticídy môžu súvisieť s rozvojom rakoviny, neplodnosťou či obezitou. Práve preto je dôležité vedieť, ktoré druhy ovocia a zeleniny obsahujú najviac pesticídov a ako sa dá ich príjem minimalizovať.
"Špinavá dvanástka" a "Čistá pätnástka": Rebríčky s obsahom pesticídov
Medzi spotrebiteľmi je dnes stále väčší záujem vedieť, aké množstvo pesticídov sa v ovocí a zelenine môže nachádzať. Práve preto vznikli dva medzinárodne známe rebríčky: „Špinavá dvanástka“ (Dirty Dozen), ktorá ukazuje ovocie a zeleninu s najvyššími zvyškami pesticídov, a „Čistá pätnástka“ (Clean Fifteen), kde nájdeme druhy s ich minimálnym množstvom. Tieto zoznamy nie sú varovaním, že by sme sa mali niektorým potravinám vyhýbať. Zoznamy nám majú pomôcť lepšie sa orientovať a vedieť, kde má zmysel byť obozretnejší.
EWG zostavuje tieto zoznamy na základe analýz viac ako 28-tisíc vzoriek odobratých Americkým ministerstvom poľnohospodárstva (USDA) a amerického Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) z ovocia a zeleniny. Následne ich skúmala EWG.
Ovocie a zelenina s najvyšším obsahom pesticídov ("Špinavá dvanástka")
Podľa EWG, medzi ovocie a zeleninu s najvyšším obsahom pesticídov patria:
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad vitamínu D
- Jahody: Jahody sa často objavujú na prvom mieste rebríčka. Ich jemná a tenká šupka totiž nechráni plod pred vonkajšími vplyvmi, a preto na sebe môžu niesť viac stôp pesticídov. Viac ako 90 percent vzoriek jahôd malo v sebe najmenej dva pesticídy. Viac ako 99 % testovaných vzoriek obsahovalo zvyšky pesticídov, pričom niektoré mali stopy až desiatich rôznych chemikálií.
- Špenát: Listy špenátu majú veľký povrch a ľahko na sebe zadržiavajú zvyšky z postrekov. Práve to ho radí medzi citlivejšie druhy zeleniny. Až 76 % vzoriek obsahovalo rezíduá pesticídov. Špenát obsahuje vysoké hladiny neurotoxínu permetrínu, ktorý môže byť škodlivý pre ľudí aj zvieratá.
- Kel a kučeravý kel: Podobne ako špenát aj kel či iné listové druhy zeleniny (napríklad kučeravý kel) ľahko zachytávajú reziduá na svojich listoch. Pri tom ide o nutrične bohatú zeleninu plnú vitamínov a minerálov. Listová zelenina, ako je kel a kapusta, obsahuje široké spektrum pesticídov. Viac ako 92% vzoriek z kapusty malo dva alebo viac detekovaných reziduí pesticídov, pričom jedna mohla obsahovať až 18 rôznych zvyškov chemických látok. Najčastejšie prítomným pesticídom, ktorý sa nachádzal na takmer 60 percentách vzoriek kapusty, bol Dacthal alebo DCPA, ktorý Agentúra na ochranu životného prostredia klasifikovala od roku 1995 ako možný ľudský karcinogén a od roku 2009 je dokonca zakázaný v Európe!
- Nektárinky a broskyne: Sladké broskyne lákajú jemnou dužinou, ale ich tenká šupka je málo odolná. To je dôvod, prečo sa objavujú v tomto zozname. Viac ako 90 % vzoriek nektáriniek vykazovalo prítomnosť pesticídov, pričom niektoré obsahovali viac ako 15 rôznych druhov chemikálií. Až 99 % testovaných broskýň obsahovalo rezíduá pesticídov, pričom viac ako 65 % malo stopy štyroch alebo viacerých chemikálií.
- Hrozno: Hrozno je veľmi obľúbeným ovocím, a to ako v čerstvej podobe, tak vo forme vína či hrozienok. Ich tenká šupka je však menej chráni pred zvyškami pesticídov. Viac ako 90 % testovaných vzoriek hrozna obsahovalo zvyšky dvoch alebo viacerých pesticídov.
- Jablká: Jablká patria medzi stálice v jedálničku, ale často sa objavujú v „špinavej dvanástke“. Dôvodom je ich časté pestovanie vo veľkých sadoch, kde sa využívajú rôzne prostriedky proti škodcom.
- Papriky (sladká paprika a chilli): Papriky sú farebné, šťavnaté a plné vitamínu C. Ich dutý tvar a jemná šupka ale znamenajú, že na povrchu môže zostať viac zvyškov pesticídov.
- Čerešne: Čerešne sú symbolom leta a sladké sezónne potešenie. Zároveň sa však kvôli svojej citlivosti zaraďujú medzi ovocie s častejším výskytom reziduí. Viac ako 50 pesticídov bolo zistených na každom druhu plodiny na zozname špinavých potravín, okrem čerešní.
- Hrušky: Rovnako ako jablká aj hrušky sa často dostávajú do hľadáčika kontrol kvôli reziduám. Sú ale zdrojom vlákniny a vitamínov a rozhodne nie je dôvod sa im vyhýbať. Polovica vzoriek obsahovala stopy piatich alebo viacerých chemikálií.
- Paradajky: Paradajky sa pestujú celoročne a ich tenká šupka ľahko zadržiava reziduá. Napriek tomu sú nepostrádateľnou súčasťou mnohých jedál. Ich povrchové vrstvy absorbujú chemikálie, preto je dôležité ich dôkladne umývať, prípadne lúpať.
- Zeler: Zeler má pevnú štruktúru, ale pretože nemá ochrannú šupku, môžu na ňom zvyšky pesticídov zostať priamo na povrchu.
- Uhorky: Uhorky bývajú obľúbené pre svoju sviežosť, ale ich šupka môže obsahovať zvyšky pesticídov. Ak šupku olúpeme, riziko sa výrazne zníži.
- Zemiaky:
- Cuketa:
- Cherry rajčiny:
Ovocie a zelenina s najnižším obsahom pesticídov ("Čistá pätnástka")
Na druhej strane, existuje aj zoznam ovocia a zeleniny s najnižším obsahom pesticídov, tzv. "Čistá pätnástka". Patria sem:
- Avokádo: Vďaka tvrdej a silnej šupke sa avokádo zaraďuje medzi ovocie s najnižším množstvom pesticídov.
- Kukurica: Kukuricové klasy sú chránené pevnými listami a zvyšky pesticídov sa k samotným zrnám takmer nedostanú.
- Ananás: Tvrdá, vláknitá šupka ananásu tvorí prirodzenú bariéru, vďaka ktorej sa pesticídy do dužiny dostávajú len minimálne. Menej ako 11 vzoriek tohto ovocia preukázali zistené pesticídy.
- Cibuľa: Cibuľa má výraznú arómu a vrstvenú štruktúru, ktorá ju prirodzene chráni pred škodcami.
- Papája: Papája sa vyznačuje pevnou šupkou, ktorá bráni prenikaniu pesticídov k dužine.
- Hrášok (mrazený): Hrášok je pomerne odolný a v mrazenej podobe si navyše uchováva väčšinu živín.
- Špargľa: Špargľa rastie rýchlo a zberá sa skoro, čo znižuje pravdepodobnosť, že v nej zostanú reziduá.
- Kivi: Drsná, chlpatá šupka kiwi chráni dužinu pred vonkajšími vplyvmi. Viac ako 75 % kiwi nemalo pozostatky pesticídov.
- Melón: Melón chráni silná šupka, ktorá je prakticky nepriepustná. Viac ako 61 % sladkého melóna nemalo pozostatky pesticídov.
- Mango: Mango má pevnú šupku, ktorá účinne oddeľuje dužinu od okolia. Viac ako 78 % vzoriek manga nemalo pozostatky pesticídov.
- Kapusta: Pevné vrstvy listov u kapusty fungujú ako prirodzený štít.
- Karfiol: Karfiol je chránený listami a jeho kompaktné ružice zadržujú len málo cudzorodých látok.
- Huby: Pestované huby sa obvykle pestujú v kontrolovaných podmienkach, kde je používanie pesticídov minimálne.
- Sladké zemiaky (batáty): Ako podzemná plodina sú sladké zemiaky chránené pôdou.
- Grapefruit: Rovnako ako iné citrusy má grapefruit pevnú a horkú šupku, ktorá bráni prenikaniu pesticídov.
Okrem toho, medzi potraviny s najnižším obsahom pesticídov patria aj baklažán a ananásový melón.
Ako minimalizovať príjem pesticídov?
Aj napriek existencii rebríčkov, nie je potrebné sa niektorým druhom ovocia a zeleniny vyhýbať. Či už patrí vaše obľúbené ovocie a zelenina do „špinavej dvanástky“ alebo do „čistej pätnástky“, stále platí, že sú dôležitou súčasťou zdravého jedálnička. Existuje niekoľko spôsobov, ako minimalizovať príjem pesticídov:
- Dôkladné umývanie: Pred konzumáciou dôkladne umyte ovocie a zeleninu pod tečúcou vodou. Použitie špeciálnych prípravkov na umývanie ovocia a zeleniny môže byť tiež účinné. Analýza testov z Amerického ministerstva poľnohospodárstva (USDA) uverejnená na ewg.org zistila, že 70 percent vzoriek produktov je kontaminovaných rezíduami pesticídov aj po tom, čo ich umyjeme!
- Ošúpanie: Ak je to možné, ošúpte ovocie a zeleninu, najmä tie, ktoré patria do "špinavej dvanástky".
- Výber sezónnych a lokálnych produktov: Sezónne a lokálne produkty sú často pestované s menším použitím pesticídov.
- Nákup z overených zdrojov: Nakupujte potraviny z overeného zdroja - nemusí to byť nutne BIO. Domáce paradajky môžu byť lepšie a lacnejšie, ako tie z BIO obchodu.
- BIO produkty: Ak máte možnosť, uprednostňujte BIO produkty, ktoré sú pestované bez použitia syntetických pesticídov. Pokiaľ preferujete biostravu, tak tie “čisté” si pravdepodobne nepotrebujete zaobstarať v bioforme, ale môžete ich kúpiť aj v bežných obchodoch. Ušetrené peniažky potom môžeme investovať do „špinavého “ ovocia a zeleniny s vysokým obsahom pesticídov.
- Obmedzenie dovozu: Uspokojte sa so sezónnou zeleninou a ovocím. Netrvajte na tom, že musíte mať vždy a všetko. Dovoz potravín zo zahraničia, kde sa používajú rozsiahlejšie metódy chemickej ochrany rastlín, môže zvýšiť riziko prítomnosti pesticídov.
Pesticídy na Slovensku a v Európe
Na Slovensku sa v ostatnom období znížilo používanie pesticídov, rovnako ako ubúda poľnohospodárskej produkcie. Dovážame už takmer všetko a netušíme, aké požiadavky na kvalitu pôdy a pestovania platia v krajine pôvodu nami kupovaného ovocia alebo zeleniny. V zozname krajín, kde sa používa najviacej pesticídov vedie Kostarika, Kolumbia a Holandsko. Slovensko je na 15.
Podľa prieskumov ŠVPS SR (v roku 2011 sa analyzovalo cca 600 vzoriek potravín) je na Slovensku vypestované ovocie a zelenina zatiaľ najčistejšie a nebezpečné reziduá pesticídov boli objavené „len“ v 25% prípadoch. Horšie sú na tom potraviny z EÚ, kde bolo kontaminovaných 55% testovaných vzoriek.
Prečítajte si tiež: Zelenina do tieňa
Nové zistenia z výročnej analýzy európskych potravín prinášajú znepokojivé údaje o prítomnosti chemických rezíduí v našej strave. Zatiaľ čo regulačné orgány stanovujú bezpečnostné limity, realita ukazuje komplexnejší obraz kontaminácie. Takmer vo štvrtine analyzovaných vzoriek sa nachádzali súčasne viaceré druhy pesticídnych rezíduí. Tento jav vyvoláva otázky o potenciálnych kombinovaných účinkoch, ktoré súčasné regulácie nezohľadňujú. Asociácia uvedomelých spotrebiteľov upozorňuje na skutočnosť, že 42 percent všetkých testovaných európskych potravín obsahovalo stopy chemických látok.
Prečítajte si tiež: Prevencia rakoviny stravou