Paprika je obľúbená sezónna zelenina s plodmi rôznych farieb, tvarov a chutí, ktorá sa teší čoraz väčšej obľube v domácich záhradách, na terasách a balkónoch. Plody papriky majú vysokú biologickú hodnotu a sú bohatým zdrojom vitamínu C, ktorého obsah závisí aj od farby plodov. Vôňu a chuť čerstvej papriky si počas leta doprajeme na rôzne spôsoby.
Rozmanitosť odrôd papriky
Papriky možno rozdeliť do kategórií podľa triedy zrelosti (skorá, stredná alebo neskorá), druhov plodov (cherry, zeleninová, veľkoplodá-sladká, koreninová, jabĺčková), farby (zelená, červená, žltá, oranžová) alebo pálivosti (neštipľavá, mierne, stredne alebo veľmi štipľavá). Jednotlivé odrody môžete konzumovať priamo (PCR, Dolmy, Slovakia) či konzervovať (baranie a kozie rohy, tzv. alma papriky). Ak máte radi štipľavé jedlo, určite si vyberiete z mnohých druhov chilli papričiek, medzi ktoré patrí napr.
Výsadba papriky vonku
Ideálny mesiac na výsadbu papriky vonku do pôdy je máj. Prichádzajú teplé dni a po "zamrznutých" nehrozia nočné mrazíky. Papriky majú totiž radi teplo a netolerujú mráz. Pred výsadbou vonku rastliny na niekoľko týždňov opatrne otužujte, aby sa aklimatizovali na vonkajšie podmienky. Pred presadením sadeníc si pripravte pôdu a primiešajte do nej v miernom množstve dobre prehnitý hnoj v množstve 5,4 kg na meter štvorcový. Vyhnite sa používaniu čerstvého hnoja alebo jeho veľkého množstva, pretože to môže viesť k bujnému rastu listov na úkor plodov. Potom pôdu niekoľko týždňov pred výsadbou zohrejte plastovým mulčom alebo zvončekmi. Dobre zakorenené priesady papriky, ktoré sú pestované v kelímku jednotlivo, vysádzame aj do záhona po jednom kuse. Rastliny je vhodné vysádzať 40 - 60 cm od seba. Väčšina odrôd nepotrebuje pri pestovaní oporu, avšak druhom s veľkými a mäsitými plodmi je lepšie dať oporný kolík - drevený alebo oceľový.
Starostlivosť o papriku
Papriky sú náročné na živiny, a preto vyžadujú dostatočne hnojenú pôdu. Pôdu si môžete pripraviť už na jeseň tak, že do nej zapracujete maštaľný hnoj, granulované kravské hnojivo alebo kompost. Papriky by ste nemali pestovať na tom istom mieste alebo po príbuzných rastlinách počas 3 - 5 rokov. Papriky majú radi dostatočné množstvo vody. Jedna rastlina využije pokojne aj 4 l vody na jedinú zálievku. Polievať by ste mali ku koreňom a odstátou vodou, ktorej teplota sa čo najviac približuje teplote pôdy. Ideálny čas na polievanie je teda skoro ráno a večer, kým slnečné žiarenie nie je príliš intenzívne. Pri zálievke je dôležité dodržiavať pravidelný interval polievania, najlepšie raz za deň, resp. Každú rastlinu ošetrite 1/4 polievkovou lyžicou hnojivom 4 a 8 týždňov po presadení. Umiestnite hnojivo 15 cm na stranu rastliny a zavlažujte ho do pôdy.
Odrody papriky vhodné na pestovanie vonku
Niektoré odrody sú vhodnejšie na pestovanie vonku ako iné. Väčšie plody rastú a dozrievajú dlhšie, takže ak ich budete vysádzať vonku je najlepšie zvoliť si odrodu s menšími plodmi. Ak je na obale uvedené, že odroda je poľná, má habitus uspôsobený tak, aby zvládla klimatické vplyvy ako vietor a búrky, a nevyvrátila sa. Tieto odrody majú nižší a pevnejší kmienok, kratšie vetvičky, sú kompaktnejšie a ich ťažisko zostáva v strede rastliny, napríklad odrody ‘Cynthia F1ʼ, ‘Dvoranaʼ, ‘Monantaʼ, ‘Beatrix F1ʼ. Poľné odrody bývajú vysoké 50 - 60 cm, maximálne 70 cm, zatiaľ čo skleníkové dorastajú do 100 - 130 cm.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad vitamínu D
Medzi odrody papriky vhodné na pestovanie vonku patria napríklad:
PCR: Asi najčastejšie pestovaná odroda. Plody majú žltozelenú farbu, sú podlhovasté, pomerne aromatické a mierne pikantné. Táto skorá odroda je určená najmä na priamy konzum v kuchyni.
Baraní roh zelený - Barkol: Poloskorá odroda vhodná na poľné pestovanie. Plody sú bledozelené až zelené, 18 - 22 cm dlhé a majú vysoký obsah vitamínu C. Táto odroda papriky typu baraní roh zvládne umiestnenie vo fóliovníku aj voľne na záhone.
Kozí roh Branko: Paprika určená na poľné pestovanie. Plody sú zahnuté, podlhovasté, sýto-červenej farby. Štipľavá paprika typu kozí roh má bohaté výnosy a výrazný vzrast, ktorý vyžaduje vyväzovanie.
Slovakia: Veľmi skorá odroda papriky typu kápia s príjemne aromatickými kónickými plodmi. Dobre sa jej darí vo fóliovníkoch a v teplejších oblastiach vonku.
Prečítajte si tiež: Zelenina do tieňa
NELA F1: Skorá odroda priamo určená na pestovanie na poli. Zástupcom odrôd s kvadratickým plodom je NELA F1.
Monanta: Je to veľmi skorá a výnosná odroda na pestovanie na poli aj vo fóliových krytoch. Plody sú väčšie, previsnuté, 2- až 3-komorové, v technologickej zrelosti svetložlté, v botanickej červené.
Cynthia F1: Je výnosná a spoľahlivá. Farba plodov v technologickej zrelosti je smotanovobiela, v botanickej zrelosti červená. Plody sú vhodné na konzumáciu v čerstvom stave, no osvedčila sa aj pri zaváraní.
Poseidon: Sú štíhle, dlhé, často vráskavé a poskrúcané tenkostenné papriky, ktoré môžu byť pre laika nevábne a nepekné, ale pre labužníka sú lahôdkou. Určené sú takmer výhradne na sterilizovanie v celku.
Harvey: Štipľavá paprika typu kozí roh má bohaté výnosy a výrazný vzrast, ktorý vyžaduje vyväzovanie. Sú vhodné na studené rýchlenie a v teplých oblastiach aj na poľné pestovanie. Kvôli veľkej násade plodov odporúčame pozdĺžne vyväzovanie rastlín.
Prečítajte si tiež: Prevencia rakoviny stravou
Alma: Typický zástupca štipľavých jabĺčkových paprík má hrubé steny a výbornú šťavnatosť. Poteší vysokou úrodnosťou.
Ontara: Rajčiaková paprika má plody srdcovitého tvaru, ktoré sa nápadne ponášajú na paradajky. Ide o vzrastovo nižšiu odrodu, vďaka čomu je možné rastliny pestovať aj črepníkoch.
Granova: Táto odroda má plody so zaujímavým kvadratickým tvarom, výraznou šírkou a tupým koncom. Počas dozrievania prechádzajú od zelenej, cez oranžovú až po sýtočervenú farbu.
Choroby a škodcovia papriky
Či už uprednostníte pestovanie papriky na záhrade alebo na balkóne, netreba zabudnúť na rôzne choroby a škodcov a priebežne kontrolovať ich výskyt. Pravidelne kontrolujte rubovú stranu listov.
Medzi najčastejšie choroby papriky patria:
- Stolbur papriky: Patrí medzi vírusové choroby papriky, i keď pôvodcom sú mikroorganizmy, predstavujúce niečo medzi baktériami a vírusmi. Tie sú prenášané rôznymi druhmi cikádok. Príznakmi sú celkové žltnutie rastlín, vädnutie starších listov a nakoniec zvädnutie a odumretie celej rastliny. Plody zasiahnuté infekciou sú drobné a bez semien.
- Suchá škvrnitosť plodov: Prejavuje sa v podobe bledohnedých nepravidelných a rôzne veľkých škvŕn pri špičke plodov. Škvrny sa môžu stenšiť a prejsť do hniloby, prípadne sa na nich môžu objaviť aj hubové povlaky. Nejde o hubové ochorenie, ale o defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy. Suchá škvrnitosť sa často vyskytuje na pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom, ktoré brzdia vstrebávanie vápnika.
- Slnečný úpal zeleniny: Ide o poškodenie listov, stoniek i plodov, ktoré zo strany zasiahnutej slnečným žiarením zbelejú, skrehnú a stanú sa lámavými. K slnečnému úpalu dochádza najmä pri náhlom oteplení po dlhotrvajúcom daždivom počasí, prípadne pri vysadení sadeníc, ktoré na intenzívne slnečné žiarenie nie sú zvyknuté.
- Vädnutie papriky: Ide o hubové choroby papriky - pri tzv. fuzáriovom vädnutí papriky huba preniká do rastliny cez korene zasiahnuté vysokou hladinou živín, napr. z pôdy príliš intenzívne hnojenej domácim hnojom z hydiny. Pre sklerocíniové vädnutie sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny, ktoré obopínajú stonky rastlín. Obe tieto ochorenia pretrvávajú v pôde dlho po dopestovaní, preto by ste papriku nemali pestovať na rovnakom mieste. Prevenciou je teda striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny.
Medzi najčastejších škodcov papriky patria:
- Roztočec chmeľový: Malý roztoč červenej farby s dĺžkou 0,2 - 0,4 mm, voľným okom takmer neviditeľný. Nabodáva listy na vyše 200 druhoch rastlín a vyciciava z nich šťavy. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky na intenzívnejšie napadnutých častiach rastlín.
- Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek chcete zlikvidovať.
- Strapka západná: Drobný, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky cicajú rastlinné šťavy a prenášajú vírusové ochorenia. Listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
- Molica skleníková: Známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa dobre darí hubovým ochoreniam. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
Tipy pre úspešné pestovanie papriky vonku
- Výber správnej odrody: Vyberte si odrodu papriky, ktorá je vhodná na pestovanie vonku a má menšie plody.
- Predpestovanie priesad: Pripravte si priesady papriky v interiéri a otužujte ich pred výsadbou vonku.
- Správna výsadba: Vysádzajte papriky do dobre pripravenej pôdy s dostatkom živín a v správnej vzdialenosti od seba.
- Pravidelná starostlivosť: Zabezpečte paprikám dostatok vody, hnojiva a pravidelne ich kontrolujte na prítomnosť chorôb a škodcov.