Raňajky sú kľúčovým jedlom dňa, ktoré pomáhajú naštartovať metabolizmus, stabilizovať hladinu cukru v krvi a zabezpečiť stabilnú energiu pre všetky aktivity, ktoré nás čakajú. Pravidelná konzumácia raňajok môže pozitívne ovplyvniť kognitívne funkcie, čo vedie k zlepšeniu pozornosti a sústredenia po celý deň. Navyše správne zložené raňajky môžu pozitívne ovplyvniť náladu. Pravidelná obmena raňajok vám umožňuje získať z jedla širšiu škálu živín.
Vegánske Raňajky v Košiciach: Inšpirácie a Možnosti
Košice, druhé najväčšie mesto Slovenska, ponúkajú čoraz viac možností pre vegánov a vegetariánov. Aj keď sa môže zdať, že nájsť chutné a výživné raňajky bez živočíšnych produktov je v meste výzva, opak je pravdou.
Raňajky s Dovozom: Ránečko
Spoločnosť Ránečko prišla s inovatívnym riešením pre všetkých, ktorí nemajú čas na ranný zhon a prípravu raňajok. S ideou priniesť tie najlepšie raňajky priamo do kancelárie, Ránečko šetrí váš drahocenný čas. Zabudnite na vyzdvihovanie, hľadanie hotovosti a opúšťanie kancelárie. Objednávanie raňajok sa s Ránečkom stáva tou najjednoduchšou vecou, ktorú počas dňa urobíte.
Vegánske Raňajky Počas Cestovania: Hotel Zlatý Dukát
Pre vegánov cestujúcich po Slovensku môže byť hľadanie ubytovania s vegánskymi raňajkami výzvou. Našťastie, existujú výnimky potvrdzujúce pravidlo. Hotel Zlatý Dukát v Košiciach je príkladom zariadenia, ktoré sa snaží vyhovieť požiadavkám svojich vegánskych hostí.
Z vlastnej skúsenosti vieme, že nie vždy je jednoduché nájsť hotel, ktorý ponúka vegánske raňajky bez doplatku. Niektoré hotely dokonca odmietajú vyhovieť špeciálnym požiadavkám. Hotel Zlatý Dukát však prekvapil svojou ochotou a ústretovosťou. Po predchádzajúcej komunikácii hotel zabezpečil sójové mlieko a hummus, čím vytvoril príjemné a bezstarostné raňajkové prostredie pre vegánskeho hosťa. Dôležité je nahlásiť špeciálne požiadavky vopred, aby sa hotel mohol pripraviť.
Prečítajte si tiež: Recept na zemiakové placky
Miesta s Vegánskymi Možnosťami v Košiciach
- SAN DOMENICO - bistro, kaviarnička: Táto kaviarnička ponúka každý deň niekoľko druhov koláčov, vrátane raw a vegánskych možností. Ku káve si môžete dať rastlinné mlieko. Na raňajky majú v ponuke teplú ovsenú kašu s ovocím.
- ZAZZA PIZZA BISTRO: V ZAZZA PIZZA BISTRO si môžete dať paradajkovú polievku (bez parmezánu) s čerstvou focacciou a bazalkou. V ponuke majú aj výbornú vegánsku pizzu (s baklažánom, cuketou,..) a pizza rožky Oliva, ktoré vám za doplatok pripravia s vegánskym syrom.
- SOUPCULTURE: Tento koncept polievok je ideálny pre rýchly a zdravý obed. Ponúkajú stálice a denne sa meniace polievky. Obľúbená je polievka z červenej šošovice, do ktorej pridávajú čerstvú petržlenovú vňať a chrumkavú cibuľu. Polievku servírujú do jedlého pohára. V ponuke majú aj jedlú misku s hummusom a zeleninou.
- CATHEDRAL CAFFE CRÊPES: V tejto kaviarni si môžete objednať palacinky z vegánskeho, bezlepkového alebo klasického cesta. Plnku si môžete vyskladať sami, sladkú či slanú.
- BISTRO VE.DOM.E: Bistro VE.DOM.E varí každý pracovný deň, sobotu a nedeľu. V menu majú polievku, dezert a hlavné jedlo. Ponúkajú aj niekoľko druhov sendvičov a dezertov.
- RAWKE: RAWKE sa špecializuje na raw jedlá ako polievky, pizza, wrap a dezerty. Ich mrkvová polievka je obzvlášť chutná.
Tipy pre Majiteľov Gastro Zariadení
Je potešujúce vidieť, že čoraz viac gastro zariadení v Košiciach sa snaží vyhovieť požiadavkám vegánov. Avšak, stále existuje priestor na zlepšenie.
- Vzdelávanie personálu: Je dôležité, aby personál vedel, čo znamená pokrm vegánsky, bezlaktózový alebo bezlepkový. Často sa stáva, že servírky ponúkajú bezgluténový koláč ako vegánsky, čo svedčí o nedostatku informácií.
- Jednoduché vegánske raňajky: Príprava vegánskych raňajok nemusí byť náročná. Stačí zabezpečiť vegánsku nátierku, ktorú si hostia môžu natrieť na chlieb a doplniť zeleninou.
- Otvorenosť možnostiam: Je dôležité byť otvorený možnostiam a snažiť sa vyhovieť špeciálnym požiadavkám hostí. Aj malá snaha môže urobiť veľký rozdiel.
Inšpirácie pre Zdravé Raňajky
Pre Viac Energie
Ak vás čaká náročný deň alebo fyzická aktivita, zvoľte raňajky s komplexnými sacharidmi a bielkovinami (napr.
- Ovsená kaša s orechmi, semienkami a ovocím: Skvelá voľba, keď chcete dlhodobú energiu a dobré trávenie. Ovsené vločky sú bohaté na vlákninu, ktorá pomáha udržať stabilnú hladinu cukru v krvi a vitamíny B pre energiu. Orechy a semienka dodajú telu zdravé tuky, bielkoviny, horčík a antioxidanty, ktoré prispievajú k dobrej funkcii mozgu a imunity.
- Tvaroh s ovocím a müsli: Jednoduché raňajky s vyšším obsahom bielkovín, ktoré dodajú energiu bez zbytočného zaťaženia. Tvaroh ponúka bielkoviny a vápnik, ktoré prospievajú svalom a kostiam.
- Jogurt s orechmi a semienkami: Ľahké raňajky, ideálne pred ranným cvičením. Grécky jogurt obsahuje bielkoviny a probiotiká, ktoré prospievajú tráveniu.
- Smoothie z listovej zeleniny, ovocia a chia semienok: Skvelá voľba pred športom. Zelenina (napríklad baby špenát) je bohatá na vitamíny a minerály, ako je železo a kyselina listová, ktoré podporujú zdravie kostí a krvetvorbu.
- Chlieb s vajcom, čerstvým syrom alebo avokádom: Perfektné pre dni, keď potrebujete dlhší pocit sýtosti. Celozrnný chlieb prináša komplexné sacharidy a vlákninu, vajce obsahuje bielkoviny, vitamín D a cholín pre podporu mozgu a nervov.
- Chia puding s rastlinným mliekom a ovocím: Ideálne pred doobedňajším športom alebo náročným pracovným dňom. Chia semienka obsahujú omega-3 mastné kyseliny, vlákninu a bielkoviny, ktoré dodajú energiu a udržia pocit sýtosti.
- Tapiokový puding s kokosovým mliekom, ovocím a čokoládovými pecičkami: Tapiokový puding je lahodná a ľahká voľba, ktorá vám dodá energiu a zároveň uspokojí chuť na niečo sladké. Tapioka je nielen bezlepková a bohatá na sacharidy, ale v spojení s vlákninou (napr. s jablkom) pomáha zabezpečovať postupné uvoľňovanie energie, čo môže prispieť k pocitu stability energie počas dňa. Kokosové mlieko dodáva krémovú textúru a zdravé tuky pre dlhší pocit sýtosti. K ochuteniu môžete pridať čerstvé alebo sušené ovocie a čokoládové pecičky. V hrnci priveďte kokosové mlieko a vodu k miernemu varu. Prelejte do misky a nechajte vychladnúť.
Ako Správne Začať Deň?
Nezabudnite, že po prebudení je ideálne začať pohárom čistej vody, ktorá pomôže telu doplniť tekutiny po noci. Ranná hydratácia môže pozitívne ovplyvniť kognitívne funkcie a náladu, pretože správna hydratácia podporuje optimálne fungovanie mozgu a sústredenie po celý deň. Môžete pridať pár kvapiek citróna pre sviežosť a podporu trávenia. Ak máte chuť na niečo teplé, siahnite po bylinkovom čaji, ktorý príjemne naladí trávenie a jemne vás prebudí. Skvelým doplnkom k hydratácii môže byť tiež čerstvo vylisovaná šťava z ovocia alebo zeleniny, ktorá telu dodá ďalšie vitamíny, minerály a enzýmy. Káva je skvelým ranným rituálom, ale odporúča sa ju vypiť až po raňajkách. Vyvážené raňajky spojené s hydratáciou a dávkou kvalitných živín sú skvelým spôsobom, ako začať deň.
Raňajky vo Svete: Od Británie po Francúzsko
Britské Raňajky
Britské raňajky, alebo anglické raňajky majú svoje pravidlá, základné jedlá a v niektorých rodinách si bez nich nedokážu predstaviť začiatok dňa. Sú povinnou súčasťou hotelov od najmenších po najväčšie a najluxusnejšie. Stretávame sa s nimi dokonca aj v hoteloch na celom svete.
Britské raňajky sa stali ikonou britskej kuchyne a sú známe svojou bohatosťou, rôznorodosťou a jedinečným štýlom. Nie každému môže chutiť fazuľa v omáčke hneď na raňajky, prípadne kombinácia mastného so strukovinami. Je to len otázka zvyku, preferencií, ale aj kultúry.
Prečítajte si tiež: História a súčasnosť zákuskov
- Vajcia: Vajcia sú neoddeliteľnou súčasťou britských raňajok a môžu byť podávané rôznymi spôsobmi. Často sa pripravujú varené na tvrdo, na mäkko, na spôsob volského oka s tekutým „na mäkko“, alebo tvrdým žĺtkom.
- Klobása: V mnohých prípadoch sa podáva klobása, najčastejšie v podobe čiernej klobásy alebo bielej klobásy.
- Paradajky a huby: Čerstvé paradajky alebo dusené huby pridávajú do jedla farbu a šťavnatosť. Trendové a pre chuť sú obľúbené sú šampiňóny. Z nich vytvorená omáčka, prípadne dusené, zmäknuté.
- Čaj alebo káva: Raňajky sú často doplnené čajom alebo kávou, ktoré pomáhajú oživiť zmysly a pripraviť sa na nový deň. Večný súboj kávy s čajom dáva v Anglicku pri anglických raňajkách celkom iný zmysel.
Tradičné britské raňajky majú hlboké korene v histórii a vývoji britskej stravy. Ich podoba sa menila v priebehu času, ale koncept silných a sýtych raňajok sa uchoval. Obsah tuku totiž možno považovať za základného zvýrazňovača chuti a zdroj energie. V 19. storočí sa britské raňajky stali spoločenským rituálom dokonca aj pre vyššie vrstvy, kde sa podávali na elegantných stoloch s rôznymi druhmi jedál a nápojov.
Každý región Spojeného kráľovstva má svoje vlastné varianty raňajok. Full English Breakfast je najznámejší, ale Full Scottish Breakfast zahŕňa aj tradície škótskej kuchyne. Britské raňajky sa stali súčasťou literatúry, najmä v dielach britských autorov. Mnohé romány a poviedky opisujú postavy, ktoré si vychutnávajú tieto raňajky a vyslovene tak nájdeme v literatúre zmienku o konkrétnych zložkách týchto raňajok. Je tak zrejmé, že postavy v románoch naozaj jedia práve „Anglické raňajky“ a nie iné. Tieto raňajky sa často objavujú v britských filmoch a televíznych seriáloch ako symbol britskej identity a každodenného života. Britské raňajky tak predstavujú viac než len jedlo - sú to kultúrna ikona a gastronomický rituál, ktorý spája ľudí a prináša radosť do každodenného života. Nezáleží na tom, či sa podávajú v elegantných reštauráciách alebo domácom prostredí, ich význam pre britskú kuchyňu zostáva neotrasiteľný. Bežný slovenský žalúdok už však fazuli na raňajky nerozumie a pokladá to za zvláštnosť. Slovenské klasické raňajky sú tvorené zväčša pečivom a tukom (maslom, nátierkou, syrom, margarínom) a ďalšou prísadou, šunkou, salámou a podobne. V porovnaní s bežnými raňajkami u nás sú anglické raňajky zložitejšie, prácnejšie, ale aj pestrejšie na chuť.
Croissant: Francúzsky Symbol Raňajok
Je to jeden zo symbolov francúzskej gastronómie a mnohí si bez neho nevedia predstaviť raňajky. Je zaujímavý aj tým, že okolo máloktorého pečiva, či jedla vo všeobecnosti, vzniklo toľko legiend, ktoré sú všeobecne považované za pravdu. Rôzne legendy datujú jeho vznik v rôznych dobách - od ôsmeho storočia až po turecké vojny v Európe. V skutočnosti sú croissanty, tak ako ich poznáme dnes, „vynálezom“ minulého storočia. v publikácii Nouvelle Encyclopedie Culinaire, a tak aj príbeh národného symbolu Francúzska sa začal v 20. storočí. o pol storočia skôr - v roku 1853 ako bližšie nešpecifikované pečivo, o ďalších desať rokov sa spomína aj jeho charakteristický tvar mesiaca. Ale keďže legendy sú väčšinou zaujímavejšie ako strohá história podchytená aj písomnými dôkazmi, poďme sa trochu venovať im. Oveľa známejšia je však legenda, že croissant prvýkrát upiekli v Rakúsku. Tá je taká rozšírená, že ju mnohí považujú za nepopierateľný fakt. Stalo sa tak vraj po druhom obliehaní Viedne Turkami v roku 1683. Po víťaznej bitke, v ktorej boli Osmani, či ak chcete Turci, porazení, sa ich armáda dala na útek. Na znak vďaky boli pekári poverení, aby na oslavu tohto dňa vyrobili pečivo v tvare polmesiaca, ktorý pripomínal ten na tureckej vlajke. V skutočnosti je však kipferl tradičné kláštorné pečivo, ktoré sa pravdepodobne pieklo na Veľkú noc. v kláštoroch a tvar napodobňuje kozie rohy. Existuje však aj iná verzia a podľa nej sa príbeh podobný tomu vo Viedni odohral v roku 1686 v uhorskom Budíne, keď cisárske vojská oslobodili toto mesto od Turkov. Podľa tejto legendy stovky vojakov a dôstojníkov dostali po bitke dary ako odmenu za svoju odvahu. Medzi nimi bol aj Jerzy Franciszek Kulczycki, poľský vojak, špión, diplomat a obchodník, ktorý vlastnil prvú viedenskú kaviareň Zur blauen Flasche. Ten dostal 300 vriec čiernych „fazúľ“, v tom čase v európe neznámych. Boli to vlastne kávové zrná, ktoré dal zomlieť a ponúkol prvú kávu Viedenčanom, ale bez úspechu. Tak prišiel s nápadom podávať kávu s pečivom. Objednal ho v jednej z mestských pekární a svojou originalitou dokázalo spropagovať aj kávu. Odkiaľ však pochádzajú všetky tieto legendy a prečo sa tak rozšírili? Nebudete veriť, ale až v 20. storočí ich ako historky rozšíril spisovateľ Alfred Gottschalk. Ten spomínal croissant v prvom vydaní knihy Larousse Gastronomique, ktorá vyšla v roku 1938 a práve v nej opísal legendu o porážke Turkov v Budíne v roku 1686. Stále sme však neodpovedali na otázku, ako sa pečivo v tvare polmesiaca dostalo do Francúzska. Aj o tom existujú legendy, ktoré pôsobia tak vierohodne, že veľa ľudí ich považuje za fakty. Podľa nich croissanty spopularizovala Mária Antoinetta, manželka Ľudovíta XVI. a dcéra rakúskej cisárovnej márie Terézie. Všetko sa to začalo v roku 1770, keď sa 14-ročná rakúska princezná mária Antoinetta zo štátnych dôvodov vydala za 15-ročného následníka francúzskeho trónu Ľudovíta XVI. Podľa legendy si pri sťahovaní z Rakúska do Versailles so sebou priviedla vlastného pekára. V krátkom čase sa „kipferl“ rozšíril po celom Francúzsku pod novým názvom „croissant“. Podľa tejto legendy sprístupnila Francúzska revolúcia, ktorá znamenala koniec Márie Antoinetty a Ľudovíta XVI., croissanty širokým masám. Rakúsku stopu však vo francúzskom croissante predsa len nájdeme, a tá je aj písomne doložená. V roku 1837 otvorili v Paríži Ernest Schwartzer a August Zand, obaja pôvodom z Rakúska, na ulici de Richelieu 92 pekáreň „Boulangerie Viennoise“, teda Viedenskú pekáreň. Podávali v nej viedenské špeciality vrátane rožka - kipferlu, žemlí - kaiseriek a rýchlo sa stala populárnou. dokonca tak, že inšpirovala francúzskych pekárov, aby vytvorili podobné pečivo. Technika prípravy lístkového cesta sa pritom spomínala už koncom 17. storočia v knihe Le Cuisinier françois. v 20. storočí. V prvých receptoch sa píše, že kysnuté cesto sa vrství s maslom, niekoľkokrát po sebe sa rozvaľká a preloží, potom sa zroluje do tenkého plátu a táto technika sa volá laminovanie. Vo Francúzsku sa v súčasnosti croissanty pečú buď s margarínom, alebo s maslom - tie sa nazývajú croissant au beurre. Croissanty bez náplne sa nazývajú croissant nature. Vo Francúzsku a v Španielsku sa croissanty zvyčajne predávajú bez náplne alebo s najobľúbenejšou náplňou, ktorou je mandľová. Populárne sú však po celom svete - v Spojených štátoch, no nielen tam, ich plnia šunkou a syrom alebo syrom feta a špenátom. V Taliansku majú príbuzného croissantu - cornetto alebo brioche. a obsahuje veľa masla, talianske cornetto alebo brioche sú zvyčajne mäkšie. Populárne sú tu varianty s náplňou, čo býva vanilkový alebo čokoládový krém či marhuľový džem. Často sa dodávajú posypané práškovým cukrom alebo poliate polevou. Croissanty sú však populárne aj tam, kde by ste to možno nečakali - v oblasti Levante, čo je oblasť východného Stredomoria. Tu existuje aj variant plnený za’atarom, teda orientálnou bylinkovou koreniacou zmesou.
Pizza: Raňajky? Prečo Nie!
Je len málo miest na svete, ktoré dnes nemajú svoju vlastnú verziu pizze, čo dokazuje, koľko toto jedlo obletelo svet! Lingvisti veria, že slovo pizza pochádza zo starého talianskeho slova "un punto", ktoré znamená „bod". Samotná pizza mohla pochádzať od Feničanov, Grékov alebo Rimanov alebo od akýchkoľvek ľudí, ktorí zmiešali múku s vodou a potom cesto zohrievali na horúcom kameni. V jednej z mnohých podôb je pizza základnou súčasťou talianskej stravy už od doby kamennej. Touto prvou formou bol chlieb pečený pod kameňmi ohňa. Po upečení sa chlieb „okorenil" rôznymi prísadami a použil sa namiesto riadu a náčinia. Niektorí historici sa domnievajú, že myšlienka používať chlieb ako jedlo pochádza z Grékov, ktorí jedli plochý okrúhly chlieb (plankuntos) varený s ďalšími prísadami na vrchu. Vieme, že to bolo jedlo robotníckej triedy vďaka nízkym výrobným nákladom a ľahkému zásobovaniu a spotrebe. V jednej z mnohých podôb je pizza základnou súčasťou talianskej stravy už od doby kamennej. 6. storočie pred Kristom . - Na vrchole Perzskej ríše si vojaci Dária Veľkého, zvyknutí na dlhé pochody, piekli na štítoch plochý chlieb a potom ho obložili syrom a datľami. Tretie storočie pred naším letopočtom - Marcus Porcius Cato, známy ako Cato starší, je najlepšie známy tým, že napísal prvú históriu Ríma. Jeho spisy hovoria o „okrúhlej miske z cestovín ochutených olivovým olejom, aromatickými bylinkami a medom uvareným na kameňoch". 1. storočie pred Kristom . - Vo Vergíliovej „Eneide" nachádzame opis chleba: „ Pod tienistým stromom si hrdina rozprestieral stôl na trávniku s chlebovými koláčmi a s plodmi lesa, ktorými sa kŕmil. Po erupcii Verzuvu sa v Pompejách našli dôkazy o múčnom koláči, ktorý sa piekol a jedol v Pompejách aj v neďalekom Neopoli, gréckej kolónii, z ktorej sa stal Neapol. Našli sa aj doklady o obchodoch, doplnené o mramorové dosky a iné obchodné nástroje, ktoré pripomínajú dnešné pizzerie. 16. storočie - paradajky boli do Európy privezené z Nového sveta (Peru). Najchudobnejší Neapol, pôvodne považovaný za jedovatý, z núdze pridal paradajku do svojho kysnutého cesta a vytvoril prvú skutočnú pizzu, ako ju poznáme dnes. Pizza však potešila všetkých obyvateľov krajiny a prekvapivo sa neapolská tradícia stala všestranne obľúbenou. Taverna dei Cerrigloi bola miestom stretnutí španielskych vojakov miestokráľa a historické záznamy ukazujú, že vojaci sa tam hrnuli na oslavu domácej špeciality: pizze. 17. storočie - Pizza si už medzi návštevníkmi Neapola získala obľubu. Devätnáste storočie - Umberto I., taliansky kráľ, a jeho manželka, kráľovná Margherita Savojská, počas dovolenky v Neapole zavolali do svojho paláca najobľúbenejšieho pizzéra Raffaela Esposita , aby ochutnali jeho špeciality. Robil tri druhy pízz: jednu s bravčovým tukom, syrom a bazalkou, jednu s cesnakom, olejom a paradajkami a tretiu s mozzarellou, bazalkou a paradajkami (vo farbách talianskej vlajky). Kráľovná si tak obľúbila poslednú pizzu, že poslala šéfkuchárovi list, v ktorom mu poďakovala a vyjadrila mu uznanie za jeho výtvory. Raffaele Esposito venoval svoju špecialitu kráľovnej a nazval ju „ Pizza Margherita ". Táto pizza bola predchodcom modernej pizze a urobila z Neapolu svetové hlavné mesto pizze. Koncom 19. storočia bola pizza v Neapole považovaná za pouličné jedlo vhodné ku každému jedlu (aj na raňajky). Bola krájaná z veľkej panvice upečenej v pekárskej peci a vyznačovala sa jednoduchou omáčkou z húb a ančovičiek. Keď sa pizza stala populárnejšou, vznikli stánky, kde sa vyrábala pizza na objednávku. Boli vynájdené rôzne polevy. Taliani emigrovali do Ameriky v druhej polovici 19. storočia a priniesli so sebou pizzu a iné kulinárske tradície. Pizza bola uvedená do Chicaga pouličným predavačom pizze na Taylor Street. Spôsob pripomínal tradičný neapolský spôsob predaja pizze. Novecento - Gennaro Lombardi tvrdí, že otvoril prvú pizzeriu v USA. Jeho miesto sa nachádzalo v New Yorku na 53 1/2 Spring Street . Dnes si Lombarda pripomínajú ako „patriarchu pizze". Začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia bola reštaurácia rozšírená o stoly a stoličky a na jedálnom lístku boli zahrnuté špagety. 40. roky 20. storočia - Pizzu v štýle Chicaga vytvoril Ike Sewell vo svojom bare a grile Pizzeria Uno. Zákazníci milujú túto pizzu s veľmi vysokou vrstvenou kôrkou s náplňou viac ako polevou. Prítomnosť amerických vojakov v Taliansku počas druhej svetovej vojny priniesla pre pizzu veľké ocenenie. Keď sa vojaci vrátili do Spojených štátov, priniesli túto lásku späť a v roku 1948 bola vo Worcesteri , Massachusetts , vyrobená prvá reklama Franka A. Fiorella „ Rímska pizza Mix ". 50. roky - Pizzu jedli celebrity talianskeho pôvodu ako Jerry Colonna, Frank Sinatra, Jimmy Durante a bejzbalová hviezda Joe DiMaggio. Mrazené pizze boli predstavené a predávané v miestnych obchodoch s potravinami. Prvý bol uvedený na trh bratmi Celentano.
Káva: Neoddeliteľná Súčasť Raňajok
Viete si predstaviť rána bez tohto “životabudiča”? Mnoho ľudí nezačne svoj deň, pokiaľ nevypije šálku kávy. Tento obľúbený nápoj má však históriu už niekoľko desaťročí. Všetko sa začalo v Etiópii v starých kávových lesoch. Legenda hovorí, že pastier kôz Kaldi prvý objavil potenciál týchto milovaných malých „fazuliek“. Kaldi údajne objavil kávu keď si všimol, že po jedení bobúľ zo stromu sa jeho kozy stali tak energickými a nechceli v noci spať. Kaldi následne ohlásil svoje zistenia opátovi miestneho kláštora, ktorý bobule ochutnal a bol shopný sa modliť počas celej noci. Pestovanie a obchodovanie s kávou sa začalo na Arabskom polostrove. Do 15. storočia sa káva pestovala v jemenskej štvrti Arábie a do 16. storočia bola známa v Perzii, Egypte, Sýrii a Turecku. Káva bola nielen v domácnostiach, ale aj v mnohých verejných kaviarňach - tzv. Qahveh khaneh-, ktoré sa začali objavovať v mestách na Blízkom východe. Európski cestujúci na Blízkom východe priniesli príbehy neobvyklého tmavého čierneho nápoja domov. Do 17. storočia sa káva dostala do Európy a stala sa populárnou na celom kontinente. Niektorí ľudia reagovali na tento nový nápoj podozrivo alebo strachom a nazývali ho „horkým vynálezom Satana“. Miestni duchovenstvo odsúdilo kávu, keď nápoj prišiel do Benátok v roku 1615. Kontroverzia bola taká veľká, že bol do všetkého zapojený pápež Klement VIII. Ten sa rozhodol ochutnať nápoj a spraviť si tak vlastný názor. Kaviarne sa rýchlo stávali centrami sociálnej činnosti a komunikácie vo veľkých mestách Anglicka, Rakúska, Francúzska, Nemecka a Holandska. Káva začala nahradiť bežné nápoje na raňajky - pivo a víno. Tí, ktorí pili kávu namiesto alkoholu, začali deň pokojní a plní energie. Nie je prekvapením, že kvalita ich práce sa výrazne zlepšila. V polovici 17. storočia bolo v Londýne k dispozícii viac ako 300 kaviarní.
Prečítajte si tiež: Obľúbená omáčka: kečup
#