Kozí kameň (1255 m n. m.) je vyhľadávaný turistický cieľ v oblasti Spišskej Teplice. Vrcholová časť a hrebeň sú z veľkej časti odlesnené, čo poskytuje zaujímavé výhľady na okolité pohoria. Z celého hrebeňa sa ponúkajú jedinečné pohľady na Vysoké Tatry aj Nízke Tatry.
Prístupové trasy na Kozí kameň
Na Kozí kameň vedie viacero turistických trás z okolitých obcí. Medzi najznámejšie patria trasy zo Spišskej Teplice, Vikartoviec a Lopušnej doliny.
Trasa zo Spišskej Teplice:
- Začiatok trasy: Spišská Teplica (695 m n. m.)
- Koniec trasy: Kozí kameň (1255 m n. m.)
- Najvyšší bod: 1255 m n. m.
- Najnižší bod: 695 m n. m.
- Časový rozpis: Spišská Teplica - Kozí kameň po modrej značke priamo na vrchol za 3 a pol hodiny, opačným smerom za 2:45 hod.
Trasa z Vikartoviec:
- Začiatok trasy: Vikartovce (750 m n. m.)
- Koniec trasy: Kozí kameň (1255 m n. m.)
- Najvyšší bod: 1255 m n. m.
- Najnižší bod: 750 m n. m.
- Časový rozpis: Vikartovce - Kozí kameň, 2 hod. (opačným smerom 1:45 hod.)
- Zelená turistická značka na Kozí kameň vychádza od autobusovej zastávky pri nákupnom centre, nie je tam však smerovník. Značka je umiestnená na stĺpe a vpravo ulicou nás dovedie k zaujímavým pivničkám. Potom okolo bytovky vychádza von z ulice, prechádza na sever poľnou cestou ľavým úbočím oproti jarku a potom zákrutami riedkym lesom na návršie Breziny s výhľadom na Nízke Tatry. Lesnou cestou prechádzame severozápadným smerom k vyrúbanému pásu lesa s vysokými stromami medzi mladinou na Jakubčákovú (vľavo prípoj žltej značky od Lučivnej). Z rázcestia ideme horou vpravo po zvážnici, vyššie okrajom lúky. Stúpame úvozom ponad rúbaniská po svahu Kozieho kameňa do sedla Tabličky, plytkého, zalesneného, turisticky významného sedielka na západ od Kozieho kameňa na spoji s vrchom Čierna. Zo sedla značka vedie do Lopušnej doliny a do Svitu. My pokračujeme modrou značkou na Kozí kameň.
Trasa z Lopušnej doliny:
- Začiatok trasy: Lopušná dolina (769 m n. m.)
- Koniec trasy: Kozí kameň (1255 m n. m.)
- Najvyšší bod: 1255 m n. m.
- Najnižší bod: 769 m n. m.
Trasa zo Svitu:
- Začiatok trasy: parkovisko pri MsÚ Svit
- Trvanie výstupu: 3,5 hodiny
- Náročnosť: stredná
- Trasa: parkovisko pri MsÚ Svit - chodník popri ceste I/18 - Lopušná - dolina resort (reštaurácia) 10:00 - sedlo Tabličky - KOZÍ KAMEŇ a späť.
- Možnosť pripojenia sa ku slkupine v Lopušnej doline o 10:00 hod.
Ďalšie možnosti prístupu:
- Lučivná - Kozí kameň, 2:45 hod.
- Modrá značka cez Kozí kameň pokračuje do sedla Tabličky.
Hviezdicový výstup na Kozí kameň
Každoročne sa organizuje hviezdicový výstup na Kozí kameň, ktorý spája turistov z rôznych okolitých obcí. Napríklad, dňa 3. mája 2025 sa konal spoločný hviezdicový výstup na najvyšší vrchol Kozích chrbtov. Výstupy začínali v obciach Hranovnica, Kravany, Liptovská Teplička, Lučivná, Spišská Teplica, Spišské Bystré, Svit, Šuňava, Vikartovce so spoločným stretnutím na vrchole napoludnie.
Výhľady z Kozieho kameňa
Z Kozieho kameňa sa naskytá nádherný panoramatický pohľad na Vysoké Tatry. Takýto pohľad nenájdeme ani z jedného miesta v ich blízkom alebo širokom okolí. Obdivovať možno Kriváň až po Lomnický štít, ba sledujeme aj časť Západných Tatier. "Slovenské Rigi, vrch, z ktorého celé Karpaty od Choča po Maguru vidieť" - takto pomenoval Kozí kameň znalec Tatier František Démeš, správca, profesor levočského gymnázia.
Pohľad na Nízke Tatry nie je až taký impozantný, má však svoje čaro, upúta hlavne pohľad na Kráľovu hoľu.
Prečítajte si tiež: Delikátne ryby na masle
Zaujímavosti v okolí Vikartoviec
Okolie Vikartoviec je charakteristické zachovalosťou a krásou prírodného prostredia, bohatstvom lesov, flóry a fauny, čistotou potokov a prameňov. Zaznamenávame tu dva turistické chodníky, skôr však môžeme povedať, a taký bol aj zámer značkárov, že ide o spojenie dvoch významných vrchov v tejto oblasti, Kráľovej hole a Kozieho kameňa a o prechod z Popradskej kotliny do Slovenského raja alebo na Pohronie.
Trasa Vikartovce - Kráľova hoľa:
Nádhernou, ale málo využívanou trasou, je prechod horskými pasienkami cez krasovú poľanu na Kráľovú hoľu. Od autobusovej zastávky pri nákupnom centre zelená turistická značka prechádza pred mostom vľavo na hlavnú cestu. Po niekoľkých metroch opäť pred mostom odbočíme z nej doľava, pred poľnohospodárskym družstvom značka pokračuje vľavo na návršie za obcou. Poľnou cestou oblúkom križujeme údiolie a potok Červenec. Za ním ideme cestou vpravo na široké pasienky až k úpätiu Holého vrchu. Cestou máme spätné nádherné pohľady na Vysoké Tatry a Kozie chrbty. Značkovaná cesta pokračuje hlbokým úvozom na zalesnený chrbát Holého vrchu, jeho vrchol je vľavo. Pokračujeme na juhozápad plochým zalesneným chrbtom, cestou rednúcim lesom prejdeme až na poľanu Doštianky s poľovníckou chatou. Značkovaný chodník vedie stredom poľany (pozor na značky) ku skupinke osamelých stromov na úpätí Čertovice (1428 m n. m), smerujeme k juhozápadnému úbočiu Čertovice. Najskôr mierne, potom strmo vystúpime na rázcestie. Prechádzame vpravo až na trávnatý chrbát sedla za Čertovicou - Matejovo, ktoré oddeľuje dolinu Čierneho Váhu od Bystrej doliny. Za ním pokračujeme chrbtom medzi Čertovicou a Úplazom. Striedame polianky a vysoký les až na severné úbočie Úplazu. Cesta mierne stúpa, na ňu sa pripája zvážnica z Bystrej doliny. Neďaleko je vyvieračka. Vrcholným lesom kráčame až na južný okraj krasovej poľany Smrečiny. Tu prichádza modrá značka zo Spišského Bystrého a červená z Vernára. Pokračujeme okrajom lesa až do Smrečínskeho sedla (1438 m n. m). Z Vikartoviec sa sem dostaneme za 4:45 h., modrou značkou pokračujeme na Kráľovu hoľu, vrchol dosiahneme za 2 a pol hodiny.
Kráľova hoľa
Kráľova hoľa je legendami a povesťami opradený vrch. Hrdí sa niekoľkými naj: najospevovanejší, najpozoruhodnejší, najobdivovanejší, legendami najviac známy vrch Slovenska. Hádam len Kriváň s ňou môže súťažiť. Sú aj vyššie vrchy, ale máloktorý z nich má také dominantné postavenie. Sú aj vrchy navštevovanejšie, ale ona za nimi moc nezaostáva. Veľa obcí na jej okolí si ju prisvojuje. A ak sa Vás niekto opýta, či ju vidieť aj z Vikartoviec, kľudne odpovedzte, že áno. Stačí ísť smerom k novej časti Vikartoviec pod Breziny a vidíte ju v plnej kráse. Teda Kráľova hoľa sa pozerá aj na Vikartovce.
Hovorí sa, že jej názov je spojený s menom Mateja Korvína, ktorý tu v 15. storočí mal svoj revír. Neďaleko na juhovýchode leží Kráľov stôl. Údajne na tomto mieste kráľ Matej na poľovačkách odpočíval, čo aj bolo zvečnené na stole nápisom: "…tu bol pohostený Matej, kráľ uhorský roku 1474". O tri storočia neskoršie sa na okolí zdržiaval Juro Jánošík. Spiatočných ciest je z Kráľovej hole viac - sedem. Stačí si vybrať!
Prečítajte si tiež: Všetko o kozom jogurte
Prečítajte si tiež: Kozí syr s bielou plesňou