Kresťanský kríž je jedným z najrozšírenejších symbolov kresťanstva, ktorý pripomína obetu Ježiša Krista a jeho vzkriesenie. Kríže majú rôzne podoby a materiály, pričom kríž na stojane predstavuje stabilný a trvalý symbol viery v domácnosti, kostole alebo na pracovisku. Katolíci často nosia krížiky, na ktorých je aj korpus, čiže telo Pána Ježiša, namiesto toho, aby na sebe, na ruženci alebo vo svojich domovoch mali iba obyčajný kríž bez korpusu.
Význam Kríža s Korpusom
Katolíci nosia krížiky s korpusom a umiestňujú kríže s korpusom ako intenzívnu, viditeľnú pripomienku utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista; všetkého, čo urobil pre dušu každého jedného človeka akejkoľvek rasy, ktorá na svete bola, je a bude. Krížiky a kríže s korpusom nám majú túto Kristovu obetu na Kalvárii neustále sprítomňovať v našom každodennom živote.
Katechizmus Katolíckej cirkvi nekompromisne učí: „Cirkev spolu s apoštolmi učí, že Kristus zomrel za každého človeka bez výnimky. Nikdy nebol, nie je a ani nebude človek, za ktorého by Kristus netrpel a nezomrel.“
Naozaj si s plnou vážnosťou uvedomujeme fakt, že Ježiš by žil, zomrel a vstal z mŕtvych aj keby to nebolo za miliardy ľudí, ale iba za jedného jediného človeka? O dušu každého človeka sa totiž stará ako o perlu nevyčísliteľnej ceny, ktorou aj v skutočnosti je.
Akou hroznou tragédiou pre ľudskú dušu je byť naveky zatratený, aj napriek tomu, že najväčšou túžbou Boha je, aby sa nikto nedostal do pekla, ale aby po celú večnosť mohol žiť životom, ktorý pre nás svojím životom, smrťou a zmŕtvychvstaním vydobyl Ježiš Kristus, Slovo, ktoré sa stalo Telom.
Prečítajte si tiež: Tajomstvo vláčneho korpusu
My katolíci nosíme krížiky s korpusom práve preto, lebo nám trvalo pripomínajú, že Kristova obeta, ktorú vykonal raz-a-navždy a ktorá opravdivo vykúpila celé ľudské pokolenie, patrí každému z nás individuálne prijatím Jeho milosti a milosrdenstva. Je zjavné, že nielen katolíci, ale všetci kresťania by mali namiesto ´prázdnych´ krížikov nosiť krížiky s korpusom a to preto, aby sa zjednotili v názore na veľmi radostný a povzbudzujúci fakt, že Ježiš zomrel za každého z nás, aj keby sme boli jediným človekom na svete; aby sa v nás posilnilo rozhodnutie pokračovať v tomto ´behu´; aby sme vždy prosili Pána o milosť vytrvalosti vo viere, o milosť nikdy nezaprieť Jeho, ani to, čo pre nás urobil.
Kríže s korpusom spájajú katolíkov nerozlučne aj s najsvätejšou obetou sv. omše, s Eucharistiou, v ktorej je v plnosti prítomný sám Pán Ježiš Kristus, „prameň a vrchol kresťanského života“, ako to vyhlasuje aj dokument Druhého Vatikánskeho koncilu Lumen Gentium. Iní kresťania niekedy katolíkov obviňujú z toho, že nemajú osobný vzťah so svojím Pánom a Spasiteľom Ježišom Kristom, no podľa mňa ho majú oveľa zrejmejší a nežnejší práve aj vďaka rozšírenému noseniu a používaniu krížov s korpusom a iným vyobrazeniam Krista. Nehovoriac o tom, že katolíci vedia podľa Pravdy, že majú s Ježišom ten najbližší a najosobnejší vzťah aký len môžu, pretože skutočne a opravdivo prijímajú Telo, Krv, Dušu i Božstvo nášho Pána Ježiša Krista v Eucharistii pri sv.
Medaila svätého Benedikta na Krížiku
Kovový kríž s motívom medaily svätého Benedikta a vložkou z olivového dreva má hlboký význam. Kovový liaty korpus kríža dodáva krížiku pevnosť a trvanlivosť. Medaila svätého Benedikta je silným symbolom ochrany a požehnania.
Poďme sa pozrieť na jej symboliku:
- Štít svätého Benedikta: Na druhej strane medaily je kríž s písmenami „C-S-P-B“, čo znamená „Crux sancti patris Benedicti“ (Kríž svätého otca Benedikta).
- PAX: Nad krížom je nápis „PAX“ (Pokoj), čo je heslo rehole. Niektoré medaily majú namiesto textu Pax písmená „IHS“, čo znamená „Iesus Hominum Salvator“ (Ježiš Spasiteľ ľudí).
- Písmená na ramenách kríža: Písmená znamenajú: „Crux Sacra Sit Mihi Lux“ (Svätý Kríž nech mi je svetlom) a „Non Draco Sit Mihi Dux“ (Diabol - doslova drak - nech nie je mojím vodcom).
- Exorcizmus: Na okraji sú začiatočné písmená exorcizmu: „Vade Retro Satana, Numquam Suade Mihi Vana - Sunt Mala Qua Libas, Ipse Venena Bibas“ (Choď preč satan, nezvádzaj ma k márnostiam; to, čo mi nahováraš je zlé, sám si vypi svoje jedy).
Na druhej strane medaily je sv. Benedikt držiaci v pravej ruke kríž a v ľavej Regulu. Po pravej strane je rozbitý pohár s vychádzajúcim hadom, po ľavej havran odnášajúci otrávený chlieb. Tieto obrazy sa vzťahujú na príbehy z Dialógov sv. Gregora Veľkého, pri ktorých bol sv. Benedikt zachránený pred nepriateľskými úkladmi mocou znaku sv. Kríža. Pri svätcovi je nápis: „Crux sancti patris Benedicti“ (Kríž svätého otca Benedikta).
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť bezlepkový pizza korpus
Svätí a ich Príbehy
Svätí sú tí, ktorí tie najťažšie, najzúfalejšie a najsmutnejšie situácie dokázali premeniť na príležitosť milovať a šíriť dobro. Svätými sa môžeme stať aj my, ak si uvedomíme, že život je dar a veľké tajomstvo, ktoré treba objaviť a nádherné dobrodružstvo, pri zažívaní ktorého stretávame rôznych priateľov.
V dejinách Cirkvi mala úcta k svätým rozličnú podobu. Svätí všetkých čias, národov i spoločenských skupín nám ukazujú, ako sa dá žiť podľa ideálov Kristovho evanjelia v rozličných povolaniach i životných situáciách.
Mnoho ľudí vníma svätých mužov a ženy len za akési historické postavy. Pre autora knihy Môj život so svätými sa však stali priateľmi, neodmysliteľnými spoločníkmi. Modlia sa za mňa, dávajú mi príklady nasledovania Krista a pomáhajú mi na mojej ceste.
Niektoré knihy o svätých a ich životoch:
- Súboj svätých a mystikov s démonmi - Robert Kowalewski: Cez opis života svätcov a ich bojov s démonmi sa môžeme inšpirovať a učiť ako sa máme zachovať v pokúšaniach Zlého. Hlavné posolstvo knihy je, že najlepšia ochrana pred diablom je dobrá modlitba a milosť posväcujúca.
- Všetci Boží svätí orodujte za nás: obsahuje výber svätcov, ktorých život približuje krátky životopis a výber zaujímavostí a zázrakov, ktoré sa udiali počas ich života. Brožúra v sebe skrýva aj modlitby k svätcom, ktorých tak možno prosiť o príhovor.
- Svätí rozprávajú o sebe deťom - Patricia Mitchellová: V tejto knižke rozpráva 26 svätcov príbehy zo svojho života jednoduchým a zábavným spôsobom.
- Príbehy svätých - Carey Wallace: Kniha oboznámi deti, ale aj dospelých so sedemdesiatimi mužmi a ženami, viac či menej známymi, ktorých Cirkev uctieva ako svätých pre ich lásku, spravodlivosť, múdrosť, obetavosť, odvahu a vieru.
- Všetci na palubu - Alberto Colombo et al.: Aj v komikse Všetci na palubu môžeme stretnúť veľa svätých priateľov - najvýznamnejších svätcov dávnych dejín i našich čias.
- Blízki Bohu i ľuďom 1 + 2 - Rajmund Ondruš: Sada Blízki Bohu a ľuďom 1 + 2 nám ponúka 681 životopisov svätých a komentáre k cirkevným sviatkom v kalendárnom poradí na celý rok.
- Môj život so svätými - James Martin: Príbeh Jamesa Martina je vtipný a fascinujúci a zahŕňa svätých z celej kresťanskej histórie, ktorí sprevádzajú autora na jeho celoživotne púti. Tento príbeh ukazuje, že svätí môžu pomôcť každému z nás nájsť tú svoju originálnu cestu.
Modlitby k Svätým
Modlitby k svätým sú dôležitou súčasťou kresťanskej tradície. Veriaci sa obracajú na svätých s prosbami o príhovor u Boha. Medzi známych a čoraz viac vyhľadávaných libanonských svätcov patrí Svätý Charbel Machlúf a svätá Rafka. Na ich príhovor si môžeme od Ducha Svätého vyprosiť upevnenie viery, nádeje i lásky a ešte oveľa viac.
Prečítajte si tiež: Korpusy a plnky na torty
V brožúrke Modlitby k libanonským svätcom nájdeme modlitby k týmto svätým: modlitby a novénu k svätému Charbelovi, novénu k svätej Rafke, novénu k svätému Nimatullahovi Al-Hardinimu, novénu k blahoslavenému Štefanovi Nehmemu Al-Lehfedimu.
Zázračné Zjavenia a Pohyby na Kríži v Limpias
V španielskom mestečku Limpias sa odohrali udalosti, ktoré upútali pozornosť veriacich z celého sveta. V miestnom farskom kostole sa nachádza kríž s korpusom, ktorý sa stal známy vďaka zázračným zjaveniam a pohybom, ktoré na ňom boli pozorované.
História Kríža
Kríž, ktorý je 2,30 m vysoký, sa nachádza hneď nad hlavným oltárom. Po oboch stranách kríža, trochu pod ním, sú postavy Panny Márie a apoštola Jána v životnej veľkosti. Na kríži je vyobrazený Ježiš v smrteľnej agónii. Kríž je sám o sebe meditáciou o utrpení Nášho Pána, ktorý Ho zobrazuje v posledných chvíľach Jeho utrpenia. Korpus, ktorý meria šesť stôp, je odetý bedrovou tkaninou, ktorá sa drží na mieste lanom. Nohy sú preložené jedna cez druhú a sú prepichnuté jedným klincom. Ukazovák a stredné prsty oboch prebodnutých rúk sú predĺžené, ako keby dávali požehnanie.
Prvý Zaznamenaný Zázrak (1914)
Prvý zaznamenaný zázrak tohto kríža sa odohral v roku 1914, päť rokov pred veľkolepými zázrakmi z roku 1919. Svedkom zázraku bol don Antonio Lopez, mních patriaci do rádu Paulinských otcov, ktorý spravoval kolégium v Limpias. Jeho autentická výpoveď o zázraku znie takto:
"Jedného dňa v auguste 1914 som vošiel do farského kostola v Limpias, na rozkaz môjho priateľa Gregoria Bringasa, aby som upevnil elektrické svetlo nad hlavným oltárom. Aby som mohol pracovať pohodlnejšie, položil som na oltár dva bedne a na ne som položil rebrík, ktorého konce sa opierali o stenu, ktorá slúži ako pozadie postavy Ukrižovaného.
Potom, čo som dve hodiny pracoval, aby som si trochu oddýchol, začal som čistiť sochu Ukrižovaného tak, aby ju bolo jasnejšie vidieť. Moja hlava bola na úrovni s hlavou Krista. Vonku bol krásny deň, a slnko cez okno dopadalo priamo na oltár. Keď som sa dôkladne zadíval na kríž, s úžasom som si všimol že oči nášho Pána sa postupne zatvárajú a počas piatich minút som ich videl celkom zatvorené.
Ohromený strachom z tej neočakávanej udalosti, som sotva veril tomu, čo som videl, a rýchlo som sa snažil zostúpiť z rebríka. Avšak moja zmätenosť bola taká veľká, že ma náhle opustili sily, stratila som rovnováhu, omdlel a spadol z rebríka na okraj samotného oltára.
Potom, čo som sa trochu prebral, som sa z miesta kde som ležal presvedčil, že oči postavy na kríži boli stále zatvorené. Rýchlo som sa zodvihol a vyšiel som von, aby som vyrozprával čo sa stalo a tiež aby som sa dal vyšetriť, lebo celé moje telo ma po páde veľmi bolelo.
Niekoľko minút po tom, čo som opustil kostol, som stretol sakristiána, ktorý práve zazvonil na Anjel Pána, bolo práve poludnie. Keď ma videl takého rozrušeného a zaprášeného, spýtal sa, čo sa mi stalo. Povedal som mu, čo sa stalo, avšak povedal, že nie je prekvapený, vraj už kedysi počul, že socha Krista zatvorila svoje oči pri jednej inej príležitosti, a že to pravdepodobne spôsobil nejaký vnútorný mechanizmus v soche Krista.
Požiadal som ho, aby pozbieral nástroje a odložil rebrík a všetko upratal. Potom, keď som sa dostal do kolégia, rozpovedal som otcom celú túto udalosť. Taktiež som podstúpil vyšetrenie, ale na mojom tele neboli žiadne zlomeniny ani zranenia, iba zopár malých modrín. Uznajúc mnou spozorovaný pohyb očí sochy za spôsobený nejakým mechanizmom, som tomu, čo som videl nepripisoval väčší význam, ale i tak som sa pokúšal dozvedieť pri akej príležitosti, to bolo dávnejšie pozorované, avšak bez úspechu, lebo mi nikto nedokázal poskytnúť akékoľvek informácie.
Odvtedy som znova často čistil kríž a taktiež som si ho podrobne preskúmal a som presvedčený, že na ňom nie je ani pružina, ani žiadny iný mechanizmus. Navyše boli oči tak pevne fixované, že aj tvrdým stlačením prstami nemohli byť prinútené pohybovať sa, ani nemohli byť otočené akýmkoľvek smerom, o čom som sa presvedčil veľakrát."
Otec Antonio Lopez napísal vyššie uvedené svedectvo o udalostiach na žiadosť svojich nadriadených a potom si túto vec nechal pre seba v tajnosti. Až 16. marca 1920, rok po mnohých zázrakoch z roku 1919, bolo jeho vyššie uvedené svedectvo zverejnené.
Zázračné Zjavenia z Roku 1919
Mestečko Limpias zažívalo prázdnotu a ľudia sa o náboženský život a svoje nesmrteľné duše veľmi nestarali. Sviatosti neprijímali a nezúčastňovali sa veľmi bohoslužieb. Správca farnosti Tomáš Echevarria sa preto rozhodol, že do farnosti pozve misionárov. Obrátil sa na kláštor kapucínov v Montehano, blízko Santanderu. Kapucíni poskytli dvoch kňazov, otca Anselma de Jalona a otca Agatangela de San Miguela, obaja známi svojou apoštolskou horlivosťou. V posledný deň misií, slúžil don Eduardo Miqueli sv. omšu a misionári sa venovali spovedaniu.
Keď otec Agatangelo kázal, prišlo ku nemu malé dieťa, asi 12-ročné a povedalo mu, že socha Krista na kríži zavrela oči. Kňaz to považoval za výplod detskej fantázie a pokračoval v kázaní. Avšak po chvíľke prišli za ním aj ostatné deti a neskôr aj ostatní veriaci. Časť ľudí začala zrazu plakať, ostatní sa bili do pŕs, padali na kolená, modlili sa a prosili Boha o milosrdenstvo. Oči Krista na kríži sa totiž otvárali a zatvárali, a nie len to, oči sa pohybovali, pozerajúc smerom po vnútri kostola. Neskôr deti a následne aj veriaci spozorovali, že socha sa potí. Misionár otec Jalon vystúpil po rebríku, aby danú vec preskúmal. Zistil, že krk sochy a tiež prsia pokrýva pot. Ostatným veriacim, dotknúc sa sochy ukrižovaného Krista, ukázal mokrú dlaň od potu. Správa o všetkom, čo sa vtedy stalo kňaz Eduardo predložil biskupovi Santanderu 2 apríla roku 1919.
Pokračujúce Zjavenia
Druhá časť zázračných verejných zjavení sa uskutočnila 13. mája 1919 na Kvetnej nedeľu, keď sa k oltáru priblížili dvaja prominentní muži z Limpias. Počas toho ako stáli pod krížom rozprávali sa o halucináciách a masovej hystérii, avšak jeden z nich náhle ukázal nahor a padol na kolená. Ten druhý človek tiež padol na kolená, hlasno plakal uisťujúc, že v zázrak uveril.
Tretia udalosť sa uskutočnila na Veľkonočnú nedeľu 20. apríla v prítomnosti skupiny rehoľných sestier známych ako Dcéry Kríža, ktoré viedli dievčenskú školu v Limpias. Videli pohybujúce sa oči aj pery Krista na kríži. V rovnakom čase niektorí z ich študentov tiež videli zázrak, taktiež aj skupina ľudí, ktorí sa tam modlili svätý ruženec. Ich svedectvá boli rýchlo oznámené správcovi farnosti. Takéto úkazy sa na soche ukrižovaného Krista opakovali takmer denne od 24. apríla. Preto nebolo ničím divným, že kostol bol často zaplnený davmi ľudí z Limpias a okolitých miest, túžiacich uvidieť tento zázrak.
Barón Von Kleist potom napísal: "Mnohí hovorili, že Spasiteľ sa na nich pozrel; na niektorých láskavo, a na iných vážne, a ešte na iných s prenikavým a prísnym pohľadom. Mnohí z nich videli slzy v Jeho očiach; iní si všimli, že kvapky krvi stekali po spánkoch Kristovej hlavy, prepichnutej z tŕňov tŕňovej koruny; niektorí spozorovali penu na Jeho ústach a pot na Jeho tele; iní zase videli, ako pohyboval očami zo strany na stranu pozerajúc sa pritom na všetkých prítomných. Taktiež počas sv. omše, pri požehnaní, pohyboval očami a pozeral na všetkcýh ľudí, akoby sám všetkých požehnával; a v tom istom čase kývol tŕním korunovanou hlavou. Iní mali dojem, že z Jeho hrude vyšiel ťažký povzdych; iní zasa boli presvedčení, že videli, ako niečo šeptal."
Svedectvá
Jedným z prvých, ktorý svoje zážitky poskytli svetskej tlači, bol známy a vysoko rešpektovaný don Adolfo Arenaza. Jeho svedectvo bolo zverejnené 5. mája 1919 v novinách La Gazeta del Norte. Uviedol, že sa pripojil k sprievodu do Limpias, túžiac navštíviť kríž. Pri pohľade cez ďalekohlad videl štyrikrát pohyb očí. Potvrdil, že sa nemohlo jednať o fantáziu ani halucináciu, pretože ľudia videli tieto pohyby z rôznych častí chrámu, kde sa práve nachádzali.
Skupina obyvateľov z Limpias taktiež vystúpila so svedectvom v ktorom uviedli, že oni všetci: "…videli pohyb Kristových očí vo farskom kostole v Limpias v rôznych dňoch a z rôznych miest. Mnohí z nás to videli viac ako raz a pokiaľ ide o nás, nemáme žiadne pochybnosti o pravdivosti týchto pohybov. Sme presvedčení, že Kristus z Limpias hýbe očami, pretože sme tento pohyb videli."
Púte a Návštevy
Vďaka novinovým článkom o nádhernom kríži a svedectvám uverejnených v novinách, začali do Limpias prúdiť mnohé púte z blízkych aj vzdialených miest. Jeden novinár, ktorý v úžase sledoval pohyb očí a úst nášho Pána povedal:"Videl som pohyby perí, ako keby hovoril dve slabiky. Zavrel som oči a spýtal sa sám seba: "Čo povedal?" Odpoveď prišla hneď, pretože, v mojom najvnútornejšom ja som jasne počul výrazné a požehnané slová, "Miluj ma!"
Do Limpias začali prúdiť pútnici z celého sveta. Jedna z prvych skupiniek zahranicnych pútnikov, prišla do Limpias z Ameriky pod vedením biskupa Toleda, Josepha Schrembsa. Do polovice novembra 1919 prišlo do Limpias 66 pútí. Nakoniec, do roku 1921 sa počet pútnikov zvýšil do takej miery, že odhadovaný počet pútnikov bol väčší ako v Lurdoch. Okrem obyčajných ľudí, prichádzalo do Limpias mnoho kniežat, barónov, politikov a tiež aj cirkevní hodnostári Španielska vrátane biskupov a kardinálov. Arcibiskupi tiež prišli z Mexika, Peru, Manily, Kuby a ďalších zahraničných krajín.
Zápisy a Vyhlásenia
Svedectvá ktoré sú zapísané v knihách sa nachádzajú v sakristii kostola Limpias, obsahujú viac ako 8 000 svedectiev ľudí, ktorí videli tieto zjavenia. Z nich bolo pod prísahou potvrdených 2500 svedectiev.
Prvým biskupom, ktorý bol obdarený milosťou vidieť tento zázrak bol don Manuel Ruiz Rodrigéz z Kuby, ktorý navštívil Limpias, keď sa vracal z Ríma. Po návrate domov všetko podrobne opísal v pastierskom liste, ktorý adresoval veriacim vo svojej diecéze, lebo mal túžbu porozprávať im o tomto zázračnom krucifixe. Napísal, že videl, ako socha zatvárala a otvárala ústa, hýbala hlavou zo strany na stranu a ako sa jej tvár zmenila a mala výraz umierajúceho. Potom znova uvidel, ako sa hýbu ústa. "Zatváral ich veľmi pomaly, ale otváral rýchlo…zatváranie úst bolo pomalé, až sa pery navzájom spojili.
Otec Celestino Maria de Pozuelo, kapucínsky mních, ktorý navštívil Limpias 29. júla 1919 napísal podrobnú správu, ktorá obsahovala toto vyhlásenie: "… Tvár Krista predstavovala veľmi živý výraz bolesti: telo bolo modrastej farby, akoby sa mu dostalo krutých úderov a kúpalo sa v pote… "
Vo svojom vyhlásení, otec Valentin Incio z Gijonu hovorí, že navštívil Limpias 4. augusta 1919 a pripojil sa k skupine pútnikov, ktorí boli svedkami zázraku. Bolo tam asi 30 až 40 ľudí, dvaja ďalší kňazi, 10 námorníkov a žena, ktorá veľmi plakala. Otec Incio napísal:"Najprv sa zdalo, že náš Pán na kríži akoby žil; Jeho hlava si zachovala svoju zvyčajnú pozíciu a výraz v tvári bol stále ten istý, ale Jeho oči boli plné života a rozhliadali sa rozličnými smermi … Potom upriamil svoj pohľad na skupinu námorníkov, ktorí stáli v prostriedku. Dlho sa na nich pozeral, neskôr však pozrel doľava na sakristiu s pozoruhodne prísnym pohľadom, ktorý si nejakú dobu ponechal. Potom prišiel najpôsobivejší moment zo všetkých. Ježiš sa pozrel na nás všetkých, ale tak jemne a láskavo, tak veľavravne, tak láskyplne a božsky, že sme padli na kolená, plakali a adorovali Krista. Potom náš Pán ešte dlho pohyboval viečkami a očami, ktoré sa leskli, akoby boli plné sĺz; potom jemne pohol svojimi perami, akoby niečo hovoril alebo sa modlil. Zároveň vyššie spomínaná dáma, ktorá bola vedľa mňa, videla, že sa Ježiš snaží pohybovať rukami aby si ich odtrhol od kríža. "
Koadjutor z kostola sv. Mikuláša vo Valencii, otec Paulino Girbes, vo svojom vyhlásení z 15. septembra 1919 uvádza, že bol v spoločnosti dvoch biskupov a 18 kňazov, keď kľačali pred krížom:"… Všetci sme videli, že tvár Krista je smutnejšia, bledšia a zmodrala až zosivela. Aj ústa boli širšie otvorené ako obvykle. Oči jemne pozerali na biskupov a potom smerom k sakristii. Zároveň tvár Krista nabrala výraz, aký má človek, ktorý zápasí so smrťou. Pri tomto pohľade som nemohol zadržať slzy a prestať plakať, ostatní boli na tom rovnako…"
Otec Joseph Einsenlohr napísal svoje svedectvo 18. júna 1921. Potom, čo odslúžil v kostole svätú omšu pod samotným krížom na oltári, ostal sedieť v kostole, aby sa zúčastnil omše, ktorú slúžil iný kňaz. Napísal:"Po tom, čo Kristus na kríži určitú dobu pohyboval hlavou a očami, začal hýbať tiež ramenami zvíjať sa a ohýbať, ako to robí človek, keď je pribitý na kríž. Celá vrchná časť tela sa hýbala, len nohy zostali nepohnuté. Nakoniec sa celé telo akoby uvoľnilo, ako keby bolo vyčerpané, a kleslo na kríži nižšie. Potom sa znova narovnalo do svojej prirodzenej polohy s hlavou a očami otočenými smerom k nebu. Celá táto scéna stieracieho Spasiteľa trvala od začiatku svätej omše až po rozdávanie sv. prijímania."
Kapucínsky mních Antonio Maria de Torrelavega navštívil Limpias 11. septembra 1919, videl prúdiacu krv z ľavého kútika úst nášho Pána. Nasledujúci deň: "…. som pozoroval stále častejšie pohyby očí, a znova som videl krv, ktorá stekala z Pánových úst… Niekoľkokrát sa na mňa pozrel. Asi okolo druhej hodiny poobede, keď som kľačal v jednej zo stredných lavíc som videl tvár Krista, ako sa na mňa znova pozerá, a to ma tak zasiahlo, že som sa musel pevne držať lavice, pretože ma pri tom pohľade začali opúšťať sily… farba Kristovej tváre zmenila farbu a bola modrastou a smutnou. Mnoho ďalších osôb, ktoré kľačali okolo mňa, to tiež pozorovalo … Teraz potvrdzujem; Niet pochýb o tom, že Kristus hýbe očami. Počas mojej návštevy som videl pohyb očí asi päťdesiatkrát …"
Otec Manuel Cubi, napísal svoje svedectvo 24. decembra 1919. V spoločnosti veľkej skupiny ľudí videl Krista v smrteľnej agónii "… mal som dojem, že sa náš Pán sa snažil uvoľniť z kríža násilnými kŕčovitými pohybmi, zdvihol tiež hlavu, otočil oči a zavrel ústa. A potom som videl jeho jazyk a zuby … Takmer pol hodiny nám ukázal, koľko sme ho stáli, a čo pre nás vytrpel počas jeho opustenosti a smädu na kríži."
Lekárske Posudky
Existuje aj mnoho vyhlásení lekárov, ktorí boli spočiatku veľmi skeptickí a hľadali vedecký dôvod na vyvrátenie tejto "hystérie".
Správa, ktorú vypracoval doktor Penamaria, bola publikovaná v novinách "La Montana" v máji 1920. Lekár opísal, čo videl "…po tom, čo som bol svedkom pohybu Kristových očí a úst som v kostole zmenil svoje miesto, aby som si ten jav overil. Neskôr som sa modlil za výraznejší dôkaz, a niečo viac výnimočného "… aby som nemal žiadne ďalšie pochybnosti."
Táto prosba sa zrejme nášmu Pánovi páčila … O chvíľu neskôr sa jeho ústa prudko vykrivili doľava, jeho sklovité, bolesťou naplnené oči sa pozerali do neba s veľmi smutným výrazom. Zdalo sa, že pery olovenej farby sa chveli; svaly na krku a prsiach sa napäli, svedčiac o tom, že sa Mu veľmi ťažko dýcha. Tieto naozaj Hippokratovské rysy boli príznakom, že sa nezvratne blíži smrť. Jeho ramená sa akoby skúšali odtrhnúť od kríža, kŕčovite sa pohybujúc dozadu a dopredu a bolo výrazne vidieť, že klince ktorými boli priklincované Jeho chodidlá a dlane Mu pri každom pohybe tela spôsobovali veľkú bolesť. Potom nasledoval nádych… neskôr ďalší… tretí… Neviem koľko… po každom raze s tým istým bolestným napätím; neskôr, desivý smrteľný kŕč, ako má niekto, kto sa dusí a bojuje o vzduch, široko rozvárajúc ústa aj nos. Vtedy dochádza k vytečeniu krvi, vody a peny, ktoré stekajú na spodnú peru a ktoré Spasiteľ zbiera zmodralým trasúcim sa jazykom, pomaly a opatrne ním pohybujúc dva, alebo tri razy po perách; potom…
Drobná Sakrálna Architektúra a Kríže na Slovensku
Drobné sakrálne stavby, ako sú božie muky, kaplnky a kríže, sú významnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska. Odzrkadľujú hlbokú vieru a duchovné hodnoty našich predkov.
#