Hoci samotný nadpis článku smeruje k výslovnosti jedného konkrétneho slova, v skutočnosti sa ponoríme do širšej problematiky jazykových nuáns a bežných prešľapov, ktorých sa dopúšťame pri používaní slovenčiny a češtiny. Dotkneme sa aj angličtiny, konkrétne slovíčok spojených s varením.
Recepty a jazykové nástrahy v kuchyni
V prvom rade sa budeme rozprávať o receptoch. Každý recept pozostáva zo zoznamu ingrediencií (ingredients) a z jednotlivých krokov prípravy (method / directions). V zozname ingrediencií by sme sa mali dozvedieť nielen čo, ale aj aké množstvo danej ingrediencie budeme potrebovať.
Slovo “recept” má v angličtine podobne znejúci ekvivalent, ktorého výslovnosť ale zvykne študentom robiť problémy. Recept = recipe /čítaj resəpɪ/. V angličtine existuje aj slovo “receipt” /čítaj rɪ'sít/, ktoré sa na slovenský “recept” podobá ešte viac, a z toho dôvodu si ho študenti zamieňajú za “recipe”. Významovo je však niekde úplne inde - “receipt” je totiž potvrdenka, lístok, príjmový doklad, takže k receptom by sme sa cezeň asi nedostali.
Množstvá sú uvádzané buď v jednotkách hmotnosti - gramoch (grams->g) alebo eventuálne v unciach (ounce->oz), angloamerickej váhovej jednotke (1 oz=28,35 g). V pre mňa osobne najlepšom prípade ale môžeme naraziť aj na recept, ktorý nevyžaduje použitie kuchynskej váhy (kitchen scales) a postačí obyčajná šálka/hrnček (cup, občas len skratka c.). Ak sa jedná o menšie množstvá, v slovenských receptoch sa stretávame s “polievkovými lyžicami” a “kávovými lyžičkami”. A tu natrafíme na rozdiel v porovnaní s anglickými receptami, kde “polievková lyžica” je “tablespoon”, skratka tbsp. (NIE soup spoon), a “kávová lyžička” je “teaspoon”, skratka tsp. (NIE coffee spoon).
Ak si náhodou zamieňate “tea” a “coffee” a robí vám problém si zapamätať, ktoré z týchto dvoch slov sa spája so slovom “spoon”, skúste si zakaždým predstaviť Britov a ich obľúbený teplý nápoj, ktorý pijú tradične v popoludňajších hodinách - samozrejme, že je to čaj, teda “tea”. Podobne vám táto pomôcka poslúži aj pri preklade veľmi populárnej frázy “Nie je to moja šálka kávy.”, kde slovenčina používa slovo “káva”, kdežto angličtina sa opäť odvoláva na čaj: “It´s not my cup of tea.”
Prečítajte si tiež: Zemiaky ako súčasť jazyka
Nasledujú konkrétne kroky, ako dané jedlo pripraviť. Ideme teda “variť”, čiže “cook” a budeme na to nepochybne potrebovať “sporák” - “cooker” (britská angličtina) / “stove” (americká angličtina). Nedá mi tu nespomenúť bežne sa vyskytujúcu chybu, ktorú študenti robia, keď hovoria o povolaní “kuchár” a preložia to ako “cooker” (pochopiteľná chyba, keďže mnohé ďalšie povolania sa končia touto príponou -er, napr. trucker, driver, banker, lawyer, teacher, singer atď.), no v tomto prípade je “cooker” vyššie spomenutý kuchynský spotrebič, zatiaľ čo “kuchár” len jednoducho “cook”.
Taktiež neurobte chybu a nepomýľte si preklad povolania “šéfkuchár” - “chef” /čítaj šef/ s identicky znejúcim slovenským “šéf”, vo význame vedúci, nadriadený. Je to dvojica slov, ktorú môžeme zaradiť do kategórie “false friends”, čiže falošní priatelia, kde dve slová z dvoch rozdielnych jazykov znejú rovnako, no majú úplne rozdielny význam. Svojho nadriadeného teda neoslovujte “chef” (pokiaľ nepracujete v reštaurácii a on ním skutočne nie je :)), ale radšej “boss”, prípadne “chief” /čítaj číf/. Toľko krátka vsuvka, vráťme sa ale späť k receptom.
Ešte pred tým, ako sa dostanem k tomu, čo všetko môžeme robiť na sporáku, si v skratke povieme, ako si pred varením spracovať ingrediencie. V slovenčine viac-menej obmieňame slovo krájať - nakrájame si/pokrájame na drobno, resp. nasekáme. Angličtina naproti tomu disponuje viacerými slovesami, pomocou ktorých vyjadríme, že je potrebné nakrájať danú ingredienciu na kúsky rozdielnych veľkostí a tvarov. Tak napríklad najvšeobecnejšie sloveso je “cut”, ktoré znamená jednoducho “nakrájať/posekať” (cut the apple in half=rozkrojte jablko napoly). Ak však potrebujeme niečo nakrájať nadrobno, použijeme “chop” (finely chopped vegetables=nadrobno nakrájaná zelenina/chop the onions into small pieces=nakrájajte cibuľu na drobné kúsky). Niekedy zase musíme nakrájať napr. mäso na kocky, vtedy je vhodný preklad “dice” (dice the lamb=nakrájajte jahňacinu na kocky). Napokon spomeniem ešte “slice”, t.j. nakrájať na plátky/kolieska, napr. uhorku, chlieb, mäso atď. (slice the cucumber/bread/meat).
Keď už máme všetky ingrediencie pripravené, môžeme variť. Let´s cook then! Cooking je varenie vo všeobecnosti, no pre jednotlivé úkony vykonávané na sporáku samozrejme existujú osobitné výrazy. Vezmime si napríklad varenie vo vriacej vode. Najčastejšie sú to zemiaky/cestoviny/zelenina/vajcia/ryža, ktoré potrebujeme pred podávaním uvariť vo vriacej vode, teda “boil” (boil the potatoes/pasta/vegetables/eggs/rice). Ak nám recept káže danú ingredienciu “dusiť”, teda variť v pare, angličtina na to používa sloveso “steam” (steam the vegetables/dumpling). Ďalej je to príprava jedál na rozpálenom oleji, bežne v panvici (frying pan), kde jedlo “smažíme/vyprážame”, čiže “fry” /čítaj frai/. Bežne pražíme slaninu/cibuľu/mäso/ryby/klobásy atď. (fry the bacon/onion/meat/fish/sausages…). Ak máte radi vajcia na všetky možné spôsoby, určite nepohrdnete ani vyprážaným vajcom=fried egg, takzvaným volským okom.
Vyprážanie, teda frying, má ešte dve podkategórie: “deep-frying” a “stir-frying”. Prvá z nich pomenúva takú prípravu jedla, kedy potraviny vyprážame úplným ponorením do rozpáleného oleja - áno, jedná sa o fritovanie, a ideálne by sme k tomu mali mať poruke fritovací hrniec (deep fryer). Druhá si vyžaduje opäť len panvicu, resp. čínsky wok, v angličtine rovnako “wok”, a len malé množstvo oleja, na ktorom si jedlo, zväčša mäso alebo zeleninu, veľmi rýchlo opečieme. Takže rekapitulácia: fritovať, napr. hranolky = deep-fry French fries; a prudko opiecť, napr. kuracie prsia = stir-fry chicken breasts. Ak sa nad tým zamyslíte, je to napokon celkom logické - výraz “deep-fry” obsahuje slovo “deep”, čiže “hlboký”, a pri fritovaní ozaj musíme ponoriť jedlo hlboko do oleja, aby sa usmažilo. Podobne “stir-fry” má v sebe sloveso “stir”, čo znamená “miešať/zamiešať/premiešať”, a keď si chceme na panvici prudko opiecť mäso bez toho, aby sa nám pripálilo, musíme ho neustále premiešavať.
Prečítajte si tiež: Dokonalý piknik v prírode
Pri slovese “stir” ostaneme ešte malú chvíľku. Zo skúsenosti viem povedať, že patrí medzi pomerne problematické slová, a to minimálne z dvoch dôvodov. Prvým je jeho výslovnosť - /stɜːr/ - čiže po “t” nevyslovujeme fonému “i”, ako to mnohí študenti mylne robia (NIE /stir/); pre uľahčenie si predstavte, že pozostáva len z troch foném - /stŕ/. Druhý dôvod je jeho význam. Do slovenčiny sa prekladá, ako sme si už vyššie povedali, ako “miešať/zamiešať/premiešať”, a preto sa veľmi často stáva, že si ho Slováci zamieňajú za sloveso “mix” s rovnakým prekladom. Rozdiel je ale v tom, že ak niečo miešame v zmysle “mix”, dávame dokopy dve a viac ingrediencií, čiže ich, takpovediac, spolu zmixujeme (napr. mix all the ingredients together in a pot), zatiaľ čo ak niečo miešame v zmysle “stir”, robíme krúživé pohyby napr. varechou (wooden spoon) / kávovou lyžičkou (teaspoon) v tekutej alebo sypkej mase (napr. stir the sauce for three minutes/stir the tea).
Zo sporáka sa teraz presuňme o poschodie nižšie. Verím, že mnohí z nás majú doma ešte stále klasickú rúru, ktorá je súčasťou sporáka; na mysli mám teda pečenie. V prvom rade je dôležité vedieť vôbec správne vysloviť tento kuchynský spotrebič. Rúra = oven /čítaj avn/ (NIE ouvn). Čo sa týka úkonov, ktoré sa dajú v rúre robiť, slovenčina to má opäť raz jednoduchšie, keďže používa univerzálne sloveso “piecť”, či už sa jedná o koláč, mäso, zemiaky alebo chlieb.
Skrz toho sa však o to viac dokážeme “popáliť”, ak o pečení rozprávame po anglicky. Angličtina totiž rozlišuje pečenie koláčov/chleba/zemiakov/pizze…, na čo používa sloveso “bake” (bake a cake/bread/potatoes/pizza…), a pečenie mäsa, a to všetkých možných druhov - kuracieho/bravčového/hovädzieho/teľacieho/jahňacieho/jelenieho, čo sa zase prekladá ako “roast” (roast chicken/pork/beef/veal/lamb/venison).
Tirolské jazykové špecifiká
O obyvateľoch Tirolska sa traduje, že sú všetkými masťami mazaní horali, ktorí sa radi obliekajú do krátkych kožených nohavíc a ešte radšej jódlujú. Tiroláci sú predovšetkým veľmi priateľskí a vrelí ľudia. V celom Tirolsku sa hovorí nemecky, avšak používa sa tiež celá rada dialektov, skratiek a fráz, ktoré môžu návštevníkov zmiasť - a to vrátane tých, ktorí nemčinu ovládajú veľmi dobre. Dokonca sa môže stať, že sa stretnú dvaja Tiroláci a navzájom si nebudú rozumieť, hoci obaja hovoria rovnakým jazykom, teda nemecky. Cestujete po rakúskom Tirolsku a zistili ste, že miestnym ľuďom veľmi nerozumiete? Potom ste tu na správnom mieste. Ak sa snažíte prísť na to, o čom váš nový kamarát z Tirolska hovorí, pomôže vám tento špeciálny slovníček. Samozrejme neobsahuje zďaleka všetky tirolské výrazy a tiež je dosť ťažké reprodukovať huhňanie, ktoré je pre tunajších obyvateľov tak typické. V Tirolsku sa hovorí pomerne rýchlo a nárečie navyše znie trochu komicky. Tunajší obyvatelia si s každým rýchlo začnú tykať a oslovovať sa krstnými menami. Pri stretnutí sa zdravia: Grias-di, Griaß-enk, Griaß-eich (Ahoj!, Zdravím!) a pri lúčení: Pfiat-di, Pfiat-enk, Pfiat-eich (Maj sa / majte sa! Dovi!). Z cudzích jazykov odvodené výrazy "Hello" a "Hi" sa dnes už v Tirolsku bežne používajú ako neformálne pozdravy. Talianske "Ciao" a niekde odmietané nemecké "Tschüss" patria medzi ďalšie nepríliš oficiálne pozdravy (pozor, "Tschüss" sa hovorí iba pri lúčení, nie pri zvítaní), ktoré si osvojili skôr ľudia žijúci v mestách. Napríklad v obchodoch alebo reštauráciách sú na mieste viac formálne slovné obraty: Grüß Gott (Dobrý deň!) a Wiederschaun (Dovidenia!).
Pre milovníkov dobrého jedla a pitia je Tirolsko krajinou zasľúbenou, kde sa podávajú niektoré z najlepších pokrmov na svete - a zároveň zo všetkých kútov sveta. Avšak keď už do Tirolska zavítate, porozhliadnite sa po vyhlásených miestnych špecialitách. Ochutnať niektorú z nich patrí medzi nepísané "povinnosti" každého návštevníka.
Prečítajte si tiež: História a význam slova torta
- Kaasspatzln = zvláštny druh mäkkých varených rezancov, dôkladne sa premiešajú so strúhaným syrom, zapečú v rúre a pred podávaním posypú smaženou cibuľkou
- Greaschtl, Gröstl = obľúbená špecialita už niekoľkých generácií Tirolákov, na malé kúsky nakrájané mäso, zemiaky a cibuľa sa osmažia a servírujú prikryté volským okom - často priamo v panvičke
- Kaaspressknedl = žemľové knedle stlačené do tvaru placky sú plnené cibuľkou a syrom a varia sa tak dlho, kým sa na oboch stranách nesfarbia do zlatisto hnedého odtieňa.
Ďalšie dôležité slovíčka sú:
- Fleischkaas = druh fašírky
- Graukaas = "šedý syr"; zvláštny syr z kravského mlieka s kyslým tvarohom a bez syridla. Za svoj názov vďačí šedej plesni, ktorá obyčajne rastie na jeho kôre. Má veľmi nízky obsah tuku, výraznú chuť a mimoriadne silný, prenikavý zápach. Tento syr buď milujete, alebo nenávidíte, nič medzi tým!
- Muas = kaša, pyré
- Goggelen = vajíčka
- Weggn = chlieb
- Oranschn = pomaranč
- Melanzani = baklažán
- Marilln = marhule
- Verlängata = šálka kávy, obvykle sa podáva s mliekom
- Hots gschmeckt? = Bolo všetko v poriadku? Chutilo vám?
- Mogsch a Schnapsal? = Máš chuť na nejaký šnaps?
Tirolsko je známe ako domov najrôznejších šnapsov. Malé miestne likérky vyrábajú príchute, aké nenájdete nikde inde na svete, takže ak budete mať príležitosť, rozhodne neváhajte a ochutnajte plody ich práce. Šnaps má totiž magickú moc spájať ľudí.
Tu sú niektoré užitočné tirolské frázy pre zoznamovanie. Môžu byť užitočné napríklad na rôznych slávnostiach, dedinských veľtrhoch, festivaloch a podobných akciách. Pri týchto slávnostných príležitostiach sa totiž len zriedka hovorí nemecky. Úprimne povedané, vlastne nikdy.
- Wia hoaschn du? = Ako sa voláš?
- Mogsch wos trinkn? = Môžem ti kúpiť drink?
- Woher kimmschn du? = Odkiaľ si?
- Mogsch di herhockn? = Chceš sa posadiť?
- Weiss-Sauer, Rot-Sauer = strik z bieleho vína, strik z červeného vína
- Kracherl = sladký nealkoholický drink, resp.
Hovorové frázy sú veľmi zaujímavé a dodávajú vášmu vyjadrovaniu iskru.
- Isch des bärig! = Wow! To je báječné! To je jednoducho skvelé!
- Mei schian! = Páni, to je fakt super!
- Na schiach! = Niečo veľmi škaredého alebo odporného. V spojení s výrazom "zac" sa stupeň škaredosti či odpornosti ešte zvyšuje.
- ge! = To snáď nie je možné!
- ge? = Čo? Že áno? (napr. To je dnes ale horúco, že áno?)
- ha? = Čo?
PS: Tak ako máme my na Slovensku pár "testovacích" slovíčok pre pobavenie nás a cudzincov (čučoriedka, zmrzlina,…), tak aj v Tirolsku majú slangový výraz, ktorý často používajú ako dôkaz, že je dotyčný človek Tirolčan, pretože nikto iný tento jazykolam nedokáže správne vysloviť. Ale zasa tí, ktorým sa predsa len podarí, získajú medzi miestnymi maximálne možné uznanie. A o aké slovo ide? Oachkatzlschwoaf = tirolský slangový výraz pre chvost veveričky.
Slovenčina a čeština: Časté chyby a omyly
Mnohí z nás sú presvedčení o tom, že rodný jazyk ovládajú na výbornú. Podaktorí si dokonca myslia, že aj susednú češtinu zvládnu ľavou zadnou. Je to ale skutočne tak? Nikdy ste nezaváhali nad tým, či je to, čo sa práve chystáte napísať alebo vysloviť, naozaj správne? Ak nie, tak klobúk dole pred Vami. Pre ostatných si prekladateľská agentúra Aspena.sk pripravila niekoľko SK/CZ slov a spojení, pri ktorých robíme najčastejšie chyby. Pri niektorých povolaniach nie je znalosť pravopisu a štylistiky až natoľko smerodajná, aby sme sa museli kvôli občasným chybám stresovať. Potom sú tu však aj také pracovné pozície, kde to bez špičkovej kvality nepôjde. Dobre teda zvážte, čomu sa chcete naozaj venovať. Ak ste už navštívili nejaký blog, možno Vám padla sánka z toho množstva gramatických chýb, ktoré koniec-koncov dominujú aj na sociálnych sieťach. Človeku je z toho občas smutno. Určite nechcete upadnúť až do takého štádia, aby boli ľudia okolo šokovaní Vaším písomným či ústnym prejavom.
Viaceré výrazy, ktoré používame denne, sú nespisovné. Skúsme si vziať napríklad také medicínske preklady. Laik často komolí odborné termíny a dáva im vlastnú podobu. Schválne, koľkí z vás používajú namiesto spisovného alergiológ/alergiologička slovo alergológ/alergologička? A čo taká plomba? Možno Vám je bližšie slovíčko blomba, ktoré je ale absolútne nesprávne. Slovenčina nepozná ani slovo môžme. Namiesto neho preto zaraďte do svojho slovníka správne znenie, a teda môžeme. Za zmienku stojí aj aloa, ktorá sa v spisovnej slovenčine nepíše a nevyslovuje ako aloe. Tento tvar je totiž grécky. Vedeli ste, že slovo hamba v slovenčine neexistuje? Správne je, jednoznačne, hanba, pretože máme nehanebného človeka a nie nehamebného. Často sa tiež v našej reči uchyľujeme k bohemizmom. Potom to vyzerá tak, že s obľubou využívame slová ako bdite (správne bdejte), botník (topánkovník), cop (vrkoč), doprovod (sprievod), guličkové (guľôčkové) pero, mlstný (maškrtný), nápodobne (podobne) či hranolky (hranolčeky). Na výlety si berieme spravidla ruksak (nie rupsak), užívame si prázdniny (nie prázniny) a kávu si varíme v kanvici (nie konvici). Na záver tohto jazykového okienka si dovolíme ešte spomenúť nesprávne využívanie slova fénovať, namiesto ktorého odporúčame použiť klasické sušiť. Tiež slovo kľud zameňte pokojom a vhodnejším ekvivalentom za slovo obtiaž je ťarcha/ťažoba.
Jazyk našich blízkych susedov je rovnako krásny ako naša ľubozvučná slovenčina. Ak ho teda chcete používať, alebo tak už vo veľkom robíte, skúste sa s nami pozrieť na niekoľko základných chybičiek, ktoré robia často i rodení Česi. Všimli ste si, že aj preklady mobilných aplikácií podliehajú jazykovým nepresnostiam? To preto, lebo nie sú podrobené kompletnému jazykovému riešeniu. Frekventované slovo standardní, ktorým sa označuje niečo, čo vyhovuje platným normám, sa často zamieňa za nespisovné standartní. Písmeno t sa píše v slove standarta, čo znamená vlajka. Písmeno d a t sa zamieňa neraz aj v slove modlitba. Toto slovo je odvodené od modliť sa, modlenie, modla. Poznáte tiež rozdiel medzi českým slovom shlédnout a zhlédnout? Kým prvé vyjadruje pohľad zhora dolu, druhé vystihuje slovenské zbadať alebo zúčastniť sa nejakej akcie ako divák. Viackrát sme už mali možnosť stretnúť sa s ľuďmi, ktorí namiesto protežovat (z francúzskeho slova protéger = chrániť, v zmysle poskytovať protekciu) píšu protěžovat. Slovo protežovať nemá teda nič spoločné s protěží (rastlina/ po slovensky plesnivec), ale ani s tíhou (ťarchou). Vývinom jazyka sa však vyvinul aj význam tohto slova. V hovorovej reči má tiež význam vehementného presadzovania niečoho, prípadne lobovania za niekoho na úkor iného. Emócie, ktoré toto slovo vyvoláva, sú úplne iné, ako pri slove „protěžovať“. Za oba jazyky, slovenčinu i češtinu, sa oplatí pripomenúť aj význam slova ranný a raný. Každý zo spomenutých jazykov má svoje muchy, ktoré treba vychytať. Takto je to ale i v iných prípadoch, či už si zoberiete angličtinu, nemčinu alebo čínštinu. V prípade, že ste si dosiaľ trúfali prekladať z českého jazyka do slovenského a naopak, možno sme Vás presvedčili, že odborný dohľad je predsa len istejší.
A ako je to teda s tými zemiakmi?
Po tomto rozsiahlejšom jazykovom exkurze sa konečne dostávame k pôvodnej otázke: Ako správne vysloviť slovo "zemiaky"? Odpoveď je jednoduchá: zemiaky vyslovujeme presne tak, ako sa píše. Slovenská výslovnosť je fonetická, čo znamená, že slová sa vyslovujú tak, ako sú napísané.