Zmena klímy predstavuje čoraz väčšiu výzvu pre globálne poľnohospodárstvo, pričom pestovanie obilnín nie je výnimkou. Extrémne výkyvy počasia, ako sú suchá, povodne a teplotné vlny, majú priamy dopad na výnosy a kvalitu obilia. Táto skutočnosť má obzvlášť významný vplyv na Slovensko, kde je pestovanie obilnín dôležitou súčasťou poľnohospodárskej produkcie.
Globálne dopady zmeny klímy na obilniny
Nová štúdia naznačuje, že zmena klímy bude mať negatívny vplyv na výnosy obilia. V scenári bez adaptačných opatrení sa simulované globálne straty výnosov obilnín pohybujú od 7 do 23 %. Je dôležité poznamenať, že negatívne vplyvy zmeny klímy na obilniny vo vyšších zemepisných šírkach by sa potenciálne mohli kompenzovať alebo dokonca zvrátiť hnojením oxidom uhličitým a možnosťami adaptácie. Vo vyšších zemepisných šírkach by tieto úpravy mohli zvýšiť výnosy pšenice až o 40 % v porovnaní s pôvodnou situáciou. V nižších zemepisných šírkach je hnojenie oxidom uhličitým menej prospešné.
Špecifiká pestovania jačmeňa a zmena klímy
Spracovatelia jačmenného sladu sa už roky dožadujú vyšších výmer jarného sladovníckeho jačmeňa, a napriek tomu sa ho na Slovensku pestuje čoraz menej. Zato rastú výmery jačmeňa ozimného. Za ostatné desaťročie narástla pestovateľská plocha jačmeňa ozimného u nás viac ako trojnásobne (2010: 15 141 ha, 2020: 50 654 ha). Dopestovať sladovnícky jačmeň jarný tak, aby splnil požadované kvalitatívne parametre nie je ľahké a nepraje mu ani zmena klímy. Sladovnícky jačmeň však neodpúšťa žiadnu chybu pestovateľa. Je náročnejší na pôdno-klimatické podmienky, ako iné obilniny, aj na kvalitnú predsejbovú prípravu, predplodinu a správny termín sejby. Vyžaduje dostatok vlahy a dlhší svetelný deň. Kvôli plytkému koreňovému systému a kratšiemu obdobiu potrebuje v správnom čase dodať dostatok výživy. Treba ho sledovať takmer denne pre včasné ošetrenie proti škodcom a chorobám. Škodí mu sucho aj príliš vysoké teploty nad 30 ºC. Taktiež nesprávny čas a technológia zberu a skladovania mu môžu ublížiť. A na to všetko má najväčší vplyv počasie. Ale nielen náročnosť produkcie sladovníckeho jačmeňa jarného je dôvodom znižujúcich sa výmer u nás. Aj keď udržať kvalitu pôdy pri súčasnej štruktúre poľnohospodárskej výroby je čoraz ťažšie. Dôvod je prozaický - peniaze. Každý poľnohospodár si na začiatku plánovania budúcoročnej produkcie musí spočítať, čo sa podniku oplatí pestovať. Ohľadom jačmeňa má v podstate dve možnosti - ak zaseje na jar sladovnícky jačmeň, musí rátať s adekvátnymi nákladmi, aby dosiahol požadovanú kvalitu a množstvo, ktoré predá za zmluvnú cenu napr. okolo 180 euro na tonu. Pri úrode 4,77 tony z hektára (t.j. Ak zaseje na jeseň ozimný jačmeň, hoci i sladovníckej odrody, môže očakávať úrodu priemerne 5,15 t/ha. A aj keď ho nepredá na sladovnícke účely, tak pri cene kŕmneho obilia, ktorá sa vlani na Slovensku držala okolo 140 euro na tonu, môže očakávať príjem okolo 721 euro z hektára. Bez väčších stresov a s nižšími nákladmi. Preto čoraz viac podnikov siaha po tejto ozimine, ktorá dokáže ponúknuť zaujímavú ekonomiku a navyše po zbere poskytuje dostatočný čas a priestor na ďalšie letné práce na poli. No existujú aj iné alternatívy pre atraktívne oziminy, napr. Jediný problém kŕmneho obilia na Slovensku je jeho odbyt. Na veľké množstvo ozimného jačmeňa poľnohospodári neuzatvárajú zmluvy vopred, čo ich neskôr dobehne pri predaji a spôsobuje problémy. No je to na zodpovednosti a šikovnosti každého agromanažéra. Problém je, že stavy hospodárskych zvierat, najmä monogastrov, sú u nás na žalostne nízkej úrovni. Kŕmne zmesi s obilím tak nie je pre koho vyrábať. Rokmi sme si na Slovensku vytvorili trestuhodnú nerovnováhu medzi rastlinnou a živočíšnou výrobou. Jedna bez druhej môže len ťažko prosperovať. A tak sa dostávame k paradoxne znejúcej pravde, že totiž pokiaľ chceme vytvoriť podmienky pre pestovanie kvalitného sladovníckeho jačmeňa, je potrebné najskôr zvýšiť stavy ošípaných a hydiny. A to by mala byť jedna z kľúčových priorít agrorezortu! Predovšetkým preto, že jačmenný slad je naším najúspešnejším vývozným artiklom, ktorý pomáha zlepšovať katastrofálne saldo zahraničného agroobchodu. Ale tiež preto, že je potrebné uspokojiť domáci dopyt po kvalitnom bravčovom a hydinovom mäse, či vajciach. Ich výkupné ceny na Slovensku však momentálne smerujú skôr k opačnému trendu a ďalšiemu znižovaniu stavov týchto zvierat na Slovensku. Ak by sme však dokázali zaistiť pestovateľovi odbyt jačmeňa akejkoľvek kvality, za patričnú cenu, nebude sa obávať zvýšiť výmery ani sladovníckeho jačmeňa. A čo by ešte pomohlo? Určite tiež stabilné nákupné ceny, obojstranne výhodné obchodné zmluvy uzatvárané ešte pred založením novej úrody a tiež vzájomná komunikácia pestovateľov s odberateľmi. Spracovatelia sladu spravidla v septembri zverejňujú indikatívne ceny a vo februári nasledujúceho roka zmluvné ceny pre výkup jačmeňa. V každoročných zmluvách upresňujú preferované odrody a stanovujú podiely, obsah dusíkatých látok, klíčivosť, prípadne aj ďalšie kvalitatívne parametre. Pre výrobu sladu uzatvárajú spracovatelia na Slovensku na jar zmluvy asi na polovicu produkcie jačmeňa fixnými cenami. Podľa informácií Slovenského združenia výrobcov piva a sladu, v roku 2020 by mali vykúpiť sladovne na Slovensku takmer 260 tisíc ton jačmeňa jarného a vyše 82 tisíc ton jačmeňa ozimného, pravdaže sladovníckej kvality. Ceny, ktoré v tomto roku podpisovali v zmluvách obe strany sa pohybujú okolo 180-195 euro na tonu. Obvykle tú druhú - teda nezazmluvnenú polovicu produkcie jačmeňa so sladovníckymi parametrami, vykupujú sladovne za o niečo nižšiu cenu, zvyčajne okolo 170 euro na tonu. Pokiaľ však pestovatelia začnú dostávať signály o rapídne klesajúcej cene výkupu jačmeňa, ľahko môže dôjsť k ešte výraznejšiemu a rýchlejšiemu prepadu jeho pestovateľských výmer v ďalších rokoch. Navyše, kým nie je ukončená žatva, bolo by dobré vyhnúť sa vyjadreniam o nedostatku sladovníckeho jačmeňa na Slovensku. Aj napriek nepriaznivým výkyvom počasia od začiatku tohto roka, sa napokon úroda jačmeňa jarného ukazuje vcelku priaznivá, aj z pohľadu kvality. Podľa odhadov štatistiky by v tomto roku mohli slovenskí pestovatelia ponúknuť asi 348 267 ton jačmeňa jarného, z toho možno okolo 200 000 ton v sladovníckej kvalite. Ak prirátame cca 70 000 ton jačmeňa ozimného sladovníckeho, dalo by sa povedať, že domáca produkcia by pokryla väčšinu tohtoročnej potreby sladovní na Slovensku. Zvyšok by mohli doplniť dovozom z iných krajín, napríklad aj podľa marketingových požiadaviek lokálnych výrobcov piva. Priestor na obchod tu teda je. Isteže, neočakávaná situácia, ktorú spôsobila pandémia koronavírusu vo svete, zasiahla mnohé sektory ekonomiky. Určite znížila aj spotrebu piva a ďalších výrobkov z jačmenného sladu, pretože hotely, reštaurácie a kaviarne (t.j. segment „HoReCa“) museli kvôli preventívnym opatreniam zatvoriť svoje prevádzky. Aj to je podnikateľské riziko. Podobne nesú riziko pestovatelia, a to je každoročný boj s počasím. Znížená spotreba piva a nahromadenie zásob sladu sa samozrejme musia nejako odraziť v obchodnej politike spracovateľských spoločností. Aj preto na nedávnom stretnutí (24.7.2020) zástupcov Slovenského združenia výrobcov piva a sladu (SZVPS) so zástupcami Združenia pestovateľov obilnín (ZPO) v Bratislave vyjadril podpredseda ZPO, Ing. Igor Jakubička, želanie, aby sladovne na Slovensku vykúpili najskôr všetok sladovnícky jačmeň zo Slovenska za čo najférovejšie ceny.
Stratégie adaptácie a zmierňovania dopadov zmeny klímy na Slovensku
Čoraz extrémnejšie rozdelenie zrážok a mimoriadne javy v počasí sú jedným z prejavov globálnej zmeny klímy. Povodne alebo dlhodobé sucho sa stávajú súčasťou nášho života. Voda je jedným zo základných zdrojov poľnohospodárskej výroby. Musíme sa preto zmenám prispôsobiť a zmierňovať ich negatívne dopady, ale tiež využívať všetky strategicky významné prírodné zdroje oveľa efektívnejšie. Ministerstvo životného prostredia SR v roku 2018 zverejnilo „Stratégiu adaptácie na zmeny klímy v Slovenskej republike", ktorá o.i. očakáva pozitívne aj negatívne dopady zmeny klímy na slovenské poľnohospodárstvo. Medzi pozitívne radí posun produkčných pestovateľských oblastí severnejšie, možnosť pestovať aj teplomilnejšie rastliny, predĺženie vegetačného obdobia, apod. Okrem iného stratégia tiež predpokladá nárast potreby závlahovej vody. Preto bude potrebné zintenzívniť pôdoochranné a agrotechnické opatrenia, zmeniť štruktúru plodín a systematicky obnovovať, či budovať nové závlahové systémy. Okrem toho je potrebné čo najskôr prijať opatrenia na zadržanie vody v lesných porastoch, ale tiež v nelesnej drevinovej vegetácii na trvalých trávnych porastoch. Slovensko má už dnes v platnosti mnoho právnych predpisov na ochranu vody, prírody a krajiny, vodných zdrojov, či mokradí. Naša krajina je unikátna aj početnými zdrojmi minerálnych a liečivých prameňov, či zásobou čistej pitnej vody v oblasti Žitného ostrova. Zdá sa však, akoby sme si to nevážili dostatočne a z roka na rok strácame z krajiny túto životodarnú tekutinu a zem vysychá. No týka sa to aj väčšiny krajín Európskej únie, prvý príklad - Českú republiku, máme na dohľad. Nielen v legislatívnych návrhoch z júna 2018 k novej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP), ale aj v tzv. „Zelenej dohode EÚ“ a na ňu nadväzujúcich strategických dokumentov „Z farmy na vidličku“ a „Biodiverzita“, ktoré v ostatnom polroku predstavila komisárka Ursula von den Leyenová, sa nachádza viacero zásadných návrhov smerom k ekologickejšej poľnohospodárskej výrobe a celkovo prírode bližšiemu životu na vidieku. Všetky tieto návrhy by sa mali odraziť aj v našom národnom strategickom pláne SPP pre roky 2021-27. Základom pre jeho tvorbu predstavuje o.i. aj analytická štúdia Inštitútu pôdohospodárskej politiky pri MPRV SR - tzv. V ostatnom návrhu Intervenčnej stratégie (júl 2020), po zapracovaní pripomienok agro-potravinárskej samosprávy a po diskusii so zástupcami jednotlivých sektorov, je predstavených deväť špecifických cieľov. Z toho dva sa priamo venujú adaptácii na zmenu klímy a zmierneniu jej dopadov (šp.cieľ D) ako aj podpore udržateľného rozvoja a efektívneho riadenia prírodných zdrojov, ako sú voda, pôda a vzduch (šp. V rámci prvého špecifického cieľa D by sa mali režimy v záujme klímy a životného prostredia podporiť sumou 135 mil. eur (I. pilier) a 200 mil. eur by mali pomôcť pri investíciách v rámci rozvoja vidieka (II. Pre druhý špecifický cieľ E je určených ešte viac prostriedkov - v I. pilieri 95 mil. eur a v rámci II. piliera by sa malo na rôzne intervencie prefinancovať celkom až 549 mil. eur. Najmä pre záväzky týkajúce sa aspektu životného prostredia, klímy a iné záväzky riadenia (334 mil. €), investície (210 mil. €) a pre výmenu poznatkov a informácií (5 mil. V špecifickom cieli D je v I. pilieri určených 135 mil. euro na plošnú platbu v rámci režimov v záujme klímy a životného prostredia (Ekoschéma 1). Cieľom je zvýšiť organický uhlík v poľnohospodárskej pôde a zmierniť nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Podporené budú napr. pôdo-ochranné technológie prípravy pôdy pred sejbou, zvyšovanie vodozádržnej kapacity pôdy zapracovaním organickej hmoty (klasické hnojenie MH a zelené hnojenie), pestovanie medziplodín pre zamedzenie vodnej a veternej erózie, a ďalšie zúrodňovacie opatrenia. V II. pilieri je strategickým cieľom vytváranie optimálnych podmienok hospodárenia s vodou. Slovensko podporí budovanie vodozádržných zariadení na poľnohospodárskej pôde a tvorbu nových lokálnych malých zdrojov vody pre potreby závlah. Taktiež bude investovať do efektívnych zavlažovacích systémov, hlavne pre špeciálnu rastlinnú výrobu (110 mil. eur), pretože sa do roku 2030 pravdepodobne zvýši plocha na zavlažovanie na 160 tis. ha (zo súčasných 60 tis. ha). Okrem toho sa musí zainvestovať do vodozádržných opatrení a malých ekologických zariadení v lesoch (30 mil. euro). V špecifickom cieli E je pre oddelené priame platby v I. pilieri alokovaných 95 mil. eur. Keďže vodná erózia je najzávažnejším problémom degradácie poľnohospodárskej pôdy, podpora by mala motivovať k budovaniu zelenej infraštruktúry. V rámci projektovej podpory v II. pilieri budú podporené čiastkou 334 mil. eur hlavne intervencie pre zvýšenie podielu poľnohospodárskej produkcie šetrnej k životnému prostrediu (integrovaná a ekologická produkcia), ochranu podzemných vôd v CHVO Žitný ostrov (24 mil. €) a protierózne agrotechnické a biologické opatrenia (70 mil. Slovensko okrem toho bude sumou 210 mil. eur podporovať projekty pozemkových úprav a budovanie spoločných zariadení v SR. Kvôli fragmentácii vlastníctva pôdy sa ťažšie realizujú ekostabilizačné opatrenia, ako sú biocentrá (remízky), biokoridory a interakčné prvky v krajine a ostatnej ekostabilizačnej zelene v území (solitéry, aleje, skupinová zeleň), ktoré zároveň zabezpečujú protieróznu ochranu pôdy a zadržiavanie vody v krajine. Ostatných 5 mil. Je zrejmé, že pre efektívne využitie navrhovaných alokácií finančných prostriedkov, ktoré by mali spájať európske zdroje s národnými (v II. pilieri), bude potrebné rozpracovať národný strategický plán SPP na ďalšie obdobie čo najdetailnejšie. Cieľom by malo byť zachovanie produkčnej schopnosti pôdy, udržať čo najviac vlahy a jej zdrojov v krajine a súčasne vyhovieť požiadavkám na ochranu životného prostredia so začlenením krajinotvorných prvkov na poľnohospodárskej pôde. V máji tohto roku sa aj prezidentka Zuzana Čaputová vyjadrila, že je potrebné investovať do vodozádržných opatrení. Spoločnosť by sa mala do opatrení zapojiť komplexne, a teda nielen na vidieku, ale aj v mestách. Aj preto MŽP SR vyhlásilo už niekoľko výziev v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia, zameraných na tieto opatrenia. Len pre pripomenutie: v rámci I. piliera (priamych platieb) budú naďalej platiť požiadavky krížového plnenia a zazeleňovania (tzv. greening), ktoré budú súčasťou nových, rozšírených „kondicionalít“ (povinných podmienok). Navyše sa však budú môcť poľnohospodári dobrovoľne zapojiť do využívania podpôr I. piliera pre vybrané „ekoschémy“. V II. pilieri (PRV) budú na dobrovoľnej báze uplatniteľné agro-environmentálne klimatické opatrenia („AEKO“). Pre všetky tieto opatrenia by sa malo vyčleniť aspoň 40% všetkých finančných zdrojov.
Regionálne zmeny a ich vplyv na plodiny
Klimatická zmena mení spôsob, akým sa darí plodinám na Slovensku. Vyššie priemerné teploty, častejšie suchá, absencia snehu, prívalové dažde aj extrémne výkyvy počasia vplývajú na poľnohospodárstvo viac než kedysi. Naša krajina sa nachádza v miernom pásme, no posledné roky ukazujú, že sa čoraz viac približujeme podmienkam známych zo subtrópov. Najviac trpia obilniny, ako pšenica a jačmeň, ktoré veľmi citlivo reagujú na horúčavy a suchá počas kritických fáz. Častejšie jarné suchá spojené s klimatickou zmenou sú pre obilniny veľkou hrozbou. Pre úspešný výnos je dôležitý nielen dostatok jarných zrážok, ale aj zrážky počas tvorby klasov, ktorá sa zvyčajne odohráva v júni. Práve pravidelná „Medardova kvapka“ môže podporiť vyššie úrody. Naopak, v období dozrievania klasov je ideálnejšie, ak už prší menej. Časté zrážky a letné búrky môžu narušiť žatvu, znehodnotiť úrodu a pri prívalových dažďoch často dochádza k tzv. „poľahnutiu obilia“, čo tiež znižuje výnos. Ťažkosti má aj kukurica, ktorá síce potrebuje veľa slnka, no extrémne horúčavy počas kvitnutia bránia dobrému opeleniu a úrody sú slabšie. Zemiaky, ktoré boli kedysi istotou, sú čoraz viac ohrozené. Potrebujú veľa vlahy a keď prichádzajú dlhé suché periódy, hľuzy zostávajú malé. Zo zeleniny sú problematické hlavne hlúboviny, ktoré zle znášajú horúčavy. Samostatnou kategóriu sú ovocné stromy, ktoré poškodzujú jarné mrazy. Teplé zimy a skoré marcové oteplenie vyženú kvety ovocných stromov o niečo skôr, a tie pri najbližšom aprílovom výkyve počasia pomrznú. Treba však dodať, že výsledok vždy závisí od konkrétneho roka a priebehu počasia. V posledných rokoch sa neskoré jarné mrazy objavujú každoročne, no väčšinou v inom termíne. Úroda ovocia tak závisí od toho, či daný strom na jar pomrzne alebo nie.
Prečítajte si tiež: Vplyv chémie na chlieb
Klimatická zmena však nepôsobí len negatívne. Dlhšia vegetačná sezóna otvára možnosti pre plodiny, ktoré u nás kedysi rástli len na juhu alebo vôbec nie. Darí sa slnečnici a sóji, ktoré profitujú zo slnka a tepla. Hrozno dozrieva aj v severnejších oblastiach Slovenska, čo rozširuje vinohradnícke regióny. Zaujímavým príkladom je figovník, ktorý sa udomácňuje v slovenských záhradách. Vo svete vidíme podobné trendy, no ešte výraznejšie. V Stredomorí sú ohrozené olivovníky, v Afrike káva a kakao, v Ázii ryža. Naopak, severné regióny, ako Škandinávia či Kanada, získavajú nové možnosti na pestovanie obilnín a ovocia. Budúcnosť slovenského poľnohospodárstva bude čoraz viac závisieť od toho, ako sa farmári prispôsobia. Tradičné plodiny ako pšenica, zemiaky či jablká budú bojovať so suchom a mrazmi, zatiaľ čo nové druhy ako sója a figovníky budú nachádzať vhodné podmienky. Každý rok pritom môže priniesť iný výsledok - niekedy poteší sadárov, inokedy pestovateľov zeleniny alebo vinohradníkov.
Optimalizácia termínu sejby pšenice ozimnej
Určiť správny termín sejby pšenice ozimnej je kľúčovým rozhodnutím agronóma. Avšak v dnešnej dobe poznačenej dopadmi klimatických zmien, ako aj oklieštením osevných postupov, sa termíny menia a určiť ten správny nie je až také jednoduché. Na Slovensku platí zásada zasiať v optimálnom agrotechnickom termíne. Teda niekde medzi 15. septembrom až 15. októbrom - konkrétny termín závisí od pestovateľskej výrobnej oblasti. Skutočnosť je ale taká, že skoro tretinu výmery osievajú poľnohospodári po agrotechnickom termíne. Hra s posunom termínu sejby sa začala potom, čo klimatické zmeny priniesli dlhšiu a teplejšiu jeseň. Vytvorili sa tak podmienky, kedy aj neskôr založené porasty stihnú do zimy narásť do potrebnej fázy a kondície. „Posun termínu sejby súvisí aj so štruktúrou našich osevných postupov. Tie sú, ako je známe, výrazne redukované. Naše pozorovania ukázali, že až v dvadsiatich percentách býva pšenica ozimná zaraďovaná do osevného postupu aj po slnečnici, sóji a dokonca aj kukurici - či už na siláž, alebo na zrno, ktoré sa zberajú neskôr. Keďže do „normálneho“ agrotechnického termínu sejby pšenice by zostávalo málo času na kvalitnú a zodpovednú predsejbovú prípravu, termín sejby po kukurici býva posunutý na neskôr.
Žiaľ, na Slovensku nemáme zatiaľ veľa štúdií, ktoré by detailne porovnávali úrody pšenice ozimnej dosiahnuté pri rôznych termínoch sejby. Skutočnosťou však je, naši pestovatelia neskorý termín sejby pšenice ozimnej využívajú. Skoro tridsaťročnými výsledkami sa môžu pochváliť Poliaci. Vplyv termínu sejby na výšku úrody sledujú od roku 1986. Pre pestovateľov bude asi najzaujímavejším zistenie, že z dlhodobého hľadiska hovoria výsledky v prospech sejby na začiatku agrotechnického termínu. Alebo ešte skôr, ako je odporúčaný agrotechnický termín. Jednoznačná odpoveď, či siať pred termínom, alebo po ňom, totiž neexistuje. Bližšie o poľskom výskume rozpráva Tadeusz Oleksiak z Národného výskumného inštitútu v Poľsku. „Pokiaľ v jednom roku vyšli výsledky v prospech skorej sejby, nasledujúci ročník všetky tvrdenia vyvrátil a lepšie úrody boli u pšenice zasiatej po agrotechnickom termíne. Boli aj roky, kedy o mesiac oneskorená sejba dala vyššie úrody ako sejba v optimálnom termíne. Ale z dlhodobého hľadiska dosahujú najvyššie úrody pestovatelia, ktorí sejú ešte pred odporúčaným agrotechnickým termínom,“ vysvetľuje Oleksiak a hneď aj poukazuje na opačnú situáciu, kedy mali poľnohospodári úrody najnižšie. „V rámci nášho pozorovania sa objavila ešte jedna zaujímavosť. Nie je jedno, o koľko dní sejbu posuniem. Pestovatelia, ktorí sejbu posunuli len do desať dní od agrotechnického termínu, mali nižšiu úrodu ako tí, čo siali oveľa neskôr (viac ako 10 dní po termíne). T. Oleksiak si dobré výsledky veľmi neskorej sejby vysvetľuje veľmi jednoducho. Medzi poľnohospodármi sa rozširuje používanie certifikovaných osív vhodných na neskorý výsev. Vo svojej práci uvádza, že pri veľmi neskorej sejbe má použitie kvalitného certifikovaného osiva až 54-percentný podiel na výške úrody. V tejto spleti faktorov zohráva dôležitú úlohu aj predplodina. U neskorej sejby je jej podiel na úrode až 43,2 percenta. Pšenicu odporúča pestovať po cukrovej repe alebo kukurici na zrno. Nielen na Slovensku či Poľsku, ale aj v Kanade sejú poľnohospodári pšenicu po termíne. Dôvodom je neskorý zber sóje, ktorú za účelom čo najvyššej úrody nechávajú dlho na poli. Na otázku, dokedy sa dá tlačiť na posun termínu sejby, odpovedá medzi poľnohospodármi uznávaný a obľúbený odborník na pestovanie obilnín v Kanade - Peter Johnson. Viac-menej potvrdzuje slová T. Oleksiaka. Rozpráva o rokoch, kedy pšenice zasiate v polovici decembra dali vysoké úrody, pretože matka príroda dožičila pestovateľom dlhú a teplú jeseň. Toto obdobie zas vystriedali ročníky, ktoré nahrávali skorej sejbe. Avšak z dlhodobého hľadiska vychádzajú v priemere najlepšie úrody pšeníc zasiatych v optimálnom agrotechnickom termíne. A to je dôvodom, prečo P. Johnson odporúča jeho dodržiavanie. Na druhej strane hovorí, že posunu sa netreba báť. Pretože ani striktné dodržiavanie agrotechnického termínu nemusí byť zárukou vysokej úrody. Podľa jeho slov sú ešte dôležitejšie ako dátum sejby vlahové podmienky pôdy. Ak je pôda príliš mokrá, nemali by sme na sejbu tlačiť len z titulu dodržania optimálneho termínu. Za týchto okolností odporúča počkať, kým pôda nepreschne a pšenicu zasiať neskôr. Pokojne aj v prvej dekáde novembra. Úrody budú istejšie, ako keď zasejeme síce načas, ale do blata. V období sucha odporúča Johnson skoršiu a hlbšiu sejbu. Tvrdí, že mať zrno v pôde a čakať na dážď, je istejšie riešenie, ako vyčkávanie na dážď s následnou sejbou. Jesenné dažde sú totižto také, ktoré keď raz začnú, nevedia prestať. Pri neskorej sejbe by sme sa mali držať niekoľkých odporúčaní. Tak, ako preukázali výsledky v Poľsku, je základným pilierom používanie certifikovaného osiva odrôd vhodných na neskorý výsev. Pri veľmi neskorých sejbách je podiel certifikovaného osiva na úrode až 54 %. Ďalším krokom je zvýšenie výsevku. Neskôr založené porasty nestihnú do zimy vytvoriť taký počet odnoží, ako rastliny zasiate v optimálnom termíne, a to nás pripraví o časť úrody. Zvýšením výsevku vieme tento nedostatok vyriešiť. Zabezpečíme si nielen úrodu, ale aj vyššiu istotu prezimovania porastov. Na mieste je otázka, o koľko ho zvýšiť? P. Johnson odporúča navýšiť výsevok o 50 - 60 %. Pri ešte vyšších výsevkoch však dvíha varovný prst. „Ak pestovateľ zvýši výsevok na dvojnásobok štandardnej dávky, jeho úroda nebude dvojnásobná, ako si možno myslí. S posunom termínu sejby sa mení aj jej hĺbka. Tu prichádza P. Johnson s odporúčaním, aby pestovatelia siali hlbšie, než majú vo zvyku.
Prečítajte si tiež: Chlieb a zdravie: Biologické aspekty
Prečítajte si tiež: Druhy a zloženie chleba