Vlastnoručne vypestované paradajky sú na nezaplatenie. Či už ste záhradkár-začiatočník alebo skúsený pestovateľ, tento článok vám poskytne všetky potrebné informácie o tom, ako úspešne predpestovať priesady paradajok zo semienok v sadbovačoch. Dozviete sa, kedy začať, ako postupovať pri výseve, pikírovaní, otužovaní a ako sa starať o mladé rastlinky, aby ste sa mohli tešiť z bohatej úrody.
Prečo pestovať paradajky zo semienok?
Pestovanie paradajok zo semienok má niekoľko výhod:
- Nižšie náklady: Vypestovanie vlastných sadeníc je lacnejšie ako nákup hotových priesad.
- Širší výber odrôd: Môžete si vybrať z oveľa širšej ponuky odrôd, než aká je dostupná v obchodoch.
- Kontrola kvality: Máte plnú kontrolu nad kvalitou sadeníc a môžete sa uistiť, že sú zdravé a silné.
- Prispôsobenie podmienkam: Môžete si vypestovať odrody, ktoré sú najvhodnejšie pre vaše lokálne podmienky.
- Prirodzená selekcia: Výberom najkrajších plodov na semená robíte prirodzenú selekciu kvality plodov, dlhoročný rast na vašom pozemku robí rajčiny prispôsobené vašim podmienkam pôdy, vlahy aj iných parametrov pozemku. Takéto semená prenášajú najlepšie vlastnosti pestovaných paradajok na ďalšie generácie.
Výber odrody paradajok
Spektrum paradajok je široké a atraktívne, čo sa týka chuti, farby a veľkosti, preto si záhradkári radi vyberajú túto plodinu. Pri výbere odrôd paradajok do vašej záhrady by ste mali zvážiť niekoľko faktorov, ako je napríklad chuť a náročnosť pestovania. Niektoré odrody sú vhodné na pestovanie v záhrade, iné sa lepšie hodia do kvetináčov na balkóne.
Kolíkové vs. kríčkové paradajky
- Kolíkové paradajky: Najčastejšie pestované, musia mať oporu v podobe drevených tyčí alebo oceľových špirál. Sú vhodné na pestovanie v skleníku alebo fóliovníku, dorastajú do výšky aj vyše dvoch metrov! U kolíkových odrôd je vylamovanie zálistkov podmienkou dostatočnej úrody. V prípade, že by sme zálistky nevylamovali, rastlina by bujnela a dochádzalo by k nedostatočnej tvorbe strapcov s plodmi, rastlina by mala menší počet kvetov a ani dozrievanie by nebolo tak rýchle, ako by sme očakávali. Negatívne by to ovplyvnilo aj veľkosť plodov. U kolíkových rajčín je teda vylamovanie zálistkov štandardom, rastlinu vedieme na jeden výhon a bočné zálistky vylamujeme čo najskôr. Kým sú zálistky mladé, nepotrebujeme na to žiadne nožnice, stačí vylomiť. Rastlina po takomto ošetrení vloží všetku energiu do hlavného výhonu, strapcov s plodmi, kvetov a do ďalšieho rastu. Spravidla nám na paradajkách počas sezóny dozreje tak sedem-osem strapcov s plodmi, v skleníku možno deväť-desať. Výnosy závisia aj od odrody.
- Kríčkové paradajky: Dorastajú do menšej výšky ako kolíkové paradajky, zväčša nepotrebujú oporu, avšak v niektorých prípadoch je opora výhodou.
Odrody vhodné na balkón
Na balkón sa hodia špecifické druhy paradajok. Ideálne kompaktné odrody, ako sú čerešňové paradajky, špagetové paradajky alebo balkónové paradajky. Pokiaľ by si niekto chcel vypestovať v byte domáce rajčiny, tak odporúčam siahnuť po balkónových odrodách, ktoré vytvárajú nízke rastliny. Sú to kríčkové odrody vhodné do kvetináčov.
Obľúbené odrody paradajok
- Big Mama F1: Má množstvo šťavy a pripravujú sa z nej kečupy a paradajkové omáčky. Je však výborná aj na priamy konzum.
- Crimson Crush F1: Guľovité, šťavnaté a chutné plody akurátnej veľkosti (150 g) sú odolné proti plesni.
- Sweet Aperitif: Tieto cherry paradajky majú bohato rozkonárené trsy, mäkkú šťavnatú dužinu a krásnu červenú farbu. Jednou z najsladších paradajok je odroda Sweet Aperitif.
- Sungold F1: Má veľmi dobrú chuť a celosvetovo sa považuje za jednu z najlepších.
- Orange Wellington F1: Je to veľmi chutná, šťavnatá a krehká paradajka takmer bez semienok.
- Vilma: Má chutné, guľaté pôdy a je ako stvorená na pestovanie v kvetináčoch. Ak nemáte záhradu, ale predsa by ste chceli pestovať paradajky, odporúčame odrodu Vilma, ktorá je vysoká len 35 centimetrov.
Sladké odrody paradajok
Ak máte radi intenzívne sladkú chuť paradajok, k dispozícii sú odrody s rôznymi úrovňami cukornatosti - podobne ako pri ovocí. Obsah cukru sa meria v Brixoch (Bx) a tieto hodnoty zároveň vyjadrujú percentuálny obsah cukru v šťave.
Prečítajte si tiež: Pestovanie zemiakov na Slovensku
- Sun Gold: Takmer totožná so ‘Sun Gold’, oranžové a podobne veľké plody.
- Sun Lemon F1: Kanárikovo žlté plody, niekedy so sklonom k oválnemu tvaru, tiež veľmi sladké.
- Sun Green F1: Plody sú aj v zrelosti zelenej farby.
- Sun Peach F1: Ružové, mierne oválne plody.
- Golden Gem F1: Veľmi kvalitná odroda sa niekedy označuje ako „čínsky Sungold“, pretože jej sladkosť aj farby plodov túto predlohu veľmi pripomínajú.
- Ambrosia Orange UBX a Ambrosia Rose UBX: Dosahuje podľa podmienok až 11,5 °Bx.
- Josefina: Kolíková odroda s drobnými, červenými plodmi so zvláštne matnou šupkou.
- Bosque Gold: Žltoplodá verzia, ktorá vznikla spontánnou mutáciou v mojej záhrade.
- Green Doctors: V zrelosti zelenoplodá cherry rajčinka s veľmi sladkou, korenistou chuťou.
- Super Snow White: Odroda nie je úplne biela, ale je odlišná a svetlejšia ako žltých rajčín, podobná farbe starého vosku.
- Sweet Aperitif: Má úroveň opäť až 11 - 12 °Bx.
- Orangeto: So solídnou úrovňou sladkosti až 11,5 °Bx. Je semi-determinantná, teda niečo medzi kolíkovou a kríčkovou.
- Dancing Green Fingers: Plody majú jemnú štruktúru, málo semien a lahodnú, sladkú chuť.
Kedy vysievať semienka paradajok?
Rajčiaky vysievame najskôr v polovici februára. Pozor však, aby neboli príliš slabé a vytiahnuté, až ich budeme vysádzať na stanovište V závislosti od počasia je ich výsev lepší až začiatkom marca, či ešte o týždeň neskôr. Optimálne obdobie na výsev paradajok je marec. U nás sa traduje, že najlepšie je rajčiny vysievať na Jozefa (19.3.). Tento termín je absolútne v poriadku pre väčšinu pestovateľských oblastí, pretože do polky mája, keď paradajky vysádzame, stihneme vypestovať krásne zdravé rastliny, ktoré potom zvládnu presádzanie na hriadky, prípadne do skleníka. Paradajky môžeme vysievať pokojne aj koncom marca, v poriadku je aj výsev na začiatku apríla.
Ako vysievať semienka paradajok do sadbovačov
Semená vysievame do substrátu pre výsev a množenie, alebo do rašelinových tabliet - jiffy.
Pre samotný výsev postupujte nasledovne:
- Výber substrátu: Používame výsevný substrát. Nepoužívame domáce namiešané zeminy, pretože by sme si mohli do výsevov zaniesť rôzne pôdne patogény, ktoré by nám potom mohli spôsobovať problémy pri klíčení semienok. Ďalšia, veľmi častá chyba, ktorú pestovatelia môžu urobiť, je použitie klasického záhradného substrátu, ktorý ostal z pestovania minuloročných plodín. Výsevný substrát neobsahuje toľko výživných prvkov a mikroprvkov, pretože tieto mladé rastlinky ich pri klíčení nepotrebujú. Semienka primárne potrebujú dobrú jemnú štruktúru, aby sa mladý korienok dobre ujal a bol dobre ukotvený. Ak kupujete výsevný substrát v obchodoch, žiadajte ten so supresívnym účinkom. Mladé klíčiace rastliny ohrozuje hubové ochorenie, ktoré spôsobuje „padanie“ rastlín.
- Výsevná nádoba: Používame výsevné misky, ktoré sú hlboké maximálne 5 cm, čo nám na výsev stačí. Často bývajú vybavené už aj priesvitným plastovým krytom, ktorý nám zaistí to, že v substráte zostane vlaha a nebude dochádzať k jeho vysychaniu. Kryt pomôže aj pri udržiavaní stálej teploty. Na výsev paradajok stačia plytké nádoby, ale neodporúčame používať jednu nádobu na výsev viacerých rastliniek. Ideálnou výsevnou nádobou je plastový sadbovač.
- Výsev: Semienka, ak je to možné, použijeme čerstvé (z čerstvého nákupu) alebo aspoň v záruke, napríklad z minuloročného nákupu. Substrát v nádobkách ľahko pritlačte, drevenou paličkou urobte malú jamku niekoľko milimetrov hlbokú a do každej vložte jedno semeno rajčiny. Potom zasypte substrátom a jemne ovlhčite. Rozhodne nepoužívajte na polievanie nádobu s vodou, mohli by ste prúdom vody vyplaviť semená. Pripravíme si semienka na siatie a zasejeme ich do kvetináčika hromadne, resp. Misku s výsevom umiestnime do skleníka alebo na okenný parapet. Optimálna teplota je 15 - 20 °C, pri plodovej zelenine môže byť vyššia. Počas klíčenia nesmie teplota kolísať.
- Klíčenie: Pre samotné klíčenie je ďalej dôležité uloženie misiek na miesto so správnou teplotou. Paradajky potrebujú na správne klíčenie teplotu 25 stupňov. Často sa stáva, že si pestovatelia umiestnia výsevy priamo na okno, ale práve chlad od okien na parapete môže spôsobiť, že teplota je nedostatočná. Vtedy môže byť klíčenie problematickejšie, takže vhodnejšie je spraviť si poličku, ktorú umiestnime nad radiátor. Pre prvé dni klíčenia a rastu je potrebné vytvoriť paradajkám ideálnu mikroklímu. Na to slúžia plastové priesvitné a jemne perforované kryty sadbovačov. Udržujú teplotu a vlhkosť a zároveň dovoľujú drobným rastlinkám dýchať. Izbová teplota okolo 22 °C je pre klíčenie paradajok vysoká, ideálne je udržiavať ju medzi 15 a 17 stupňami. Čo sa týka klíčenia, tak rajčiny nám vyklíčia za 7 až 10 dní. To znamená, že po tejto dobe by sme mali vidieť prvé rastlinky, ktoré potom pomerne rýchlo vytvoria pevné klíčne lístky - to sú tie dva lístočky, ktoré vyrastú z klíčka.
Pikírovanie paradajok
Za 1-2 týždne vyklíčené rastlinky premiestnime do sadbovačov, použijeme opäť substrát pre výsev a množenie. Po 3-4 týždňoch rastlinky presadíme do kvetináčov so záhradníckym substrátom s rozmermi najmenej 8 × 8 cm. Pikírovanie je dôležité, pretože týmto úkonom si rastlinky rozsadíme - do sadbovačov alebo priamo do nejakých malých téglikov a kvetináčov. Tým, že rastlinku vytiahneme, dôjde k porušeniu vlásočnicových korienkov, a tým sa podporí ich rozvetvenie a lepšie zakorenenie. Špičkou kolíka opatrne podoberieme rastlinku s pravými lístkami a uchopíme ju za klíčne lístky. Ak ich aj omylom stlačíme, tak to nevadí, tie poškodiť môžeme. Problémom by bolo nadmerné stláčanie tenkej stonky. Vybratú rastlinku následne vkladáme už do klasického záhradného substrátu, ktorým sme naplnili tégliky alebo kvetináče. Do substrátu urobíme pikírovacím kolíkom jamku, do ktorej opatrne vložíme korienky.
Starostlivosť o priesady paradajok
Paradajky pestujeme pri nižších teplotách okolo 15 °C a prispôsobíme tomu i zálievku (stačí slabšia). Veľmi dôležité je začať skoro s ich otužovaním. Rastlinám vetráme a dávame ich cez deň otužovať von, ak nie sú teploty okolo nuly. Akonáhle rastlinky vyklíčia, tak po pikírovaní a zakorenení môžeme teplotu znížiť na 20 stupňov. Ak berieme do úvahy, že vysievame niekedy v polovici marca a otužujeme približne 14 dní pred výsadbou, ktorá je v polovici mája, tak toto obdobie je približne jeden mesiac, kedy máme rastlinky v teple. Potom ich už musíme pripravovať na to, že budú vo vonkajšom prostredí. Tam je dôležité, obzvlášť na Slovensku, keďže máte pomerne členitú krajinu, vybrať si termín výsadby tak, aby nedošlo k poškodeniu rastlín chladom. Paradajky sú teplomilná plodina a na rast potrebujú teplotu minimálne 15 stupňov.
Prečítajte si tiež: Rodinný recept na Medvedie Labky
Svetlo
Súčasne s teplotou treba prispôsobovať aj množstvo svetla. Či skôr naopak. Ak je v miestnosti menej svetla, je potrebné udržiavať nižšiu teplotu. Ak doprajete rastlinám málo svetla (a v jarných mesiacoch po výseve ho je naozaj menej, sú kratšie dni a slnko býva často skryté za oblakmi) ale v miestnosti je teplo, začnú sa rastlinky vyťahovať za svetlom. V domácich podmienkach je vhodným miestom na pestovanie vlastných priesad zo semien južne orientované okno v izbe, ktorá nie je vykurovaná, len temperovaná.
Otužovanie
Otužovanie je pomerne dôležitý proces prispôsobovania rastlinky na prostredie, do ktorého budeme rastlinu neskôr vysádzať. Doma alebo v domácom parenisku majú rastlinky dosť teplo, v jarnom období majú ešte nedostatok svetla. Preto sa snažíme dávať rastliny na čo najsvetlejšie miesta. Mladé rastlinky majú pomerne riedke pletivá. Robíme to z dvoch dôvodov. Prvým je prispôsobenie vonkajším teplotám - to znamená, že ich postupne privykáme na nižšie teploty. Buď im vetráme v parenisku, alebo ich počas aprílových dní, keď teplota vystúpi nad 10 stupňov, vyložíme von. Druhým dôležitým faktorom otužovania je prispôsobenie rastlín slnečnému svitu, pretože doma za sklo alebo do pareniska neprechádza UV žiarenie, tým pádom tieto rastlinky nie sú zvyknuté na UV žiarenie.
Ak rastlinku v apríli otužujeme, ale zabudneme ju v noci premiestniť dovnútra, pričom sa v noci ochladí, ak úplne nezamrzne, tak sa nič závažné zrejme nestane. Rastlinka ešte nemá vytvorené kvety, takže nedôjde k poškodeniu kvetu a plodnosti. Dôležité je, aby teplota neklesla pod bod mrazu. Horší je prípad, keď nám tie rastlinky zmrznú. Paradajka je však pomerne vitálna rastlina a pokiaľ sa zachová zdravý vegetačný vrchol a stonka, dokáže z pazúch popálených listov vyhnať nové výhonky. Už sme sa s tým stretli aj pri vonkajších výsadbách, keď v máji prišli neskoré mrazy a rastlinky pomrzli.
Výsadba priesad paradajok
Do skleníka alebo fóliovníka je možné ich vysadiť až na konci apríla, do voľnej pôdy až - rovnako ako papriky - v polovici mája po „troch zmrzlých“. Priesady vysádzajte do záhrady najlepšie v druhej polovici mája. Hĺbku výsadbovej jamy prispôsobte veľkosti koreňového balu priesady. Prerastenú priesadu môžete vysadiť hlbšie, ako rástla v sadbovači, prípadne spodné listy odtrhnite a stonku opatrne ohnite do oblúka a tak vysaďte. Pozdĺž celej stonky sa vytvoria korene. Pred vložením priesady do jamy nalejte vodu, pokojne za jedno veľké vedro a počkajte, kým vsiakne. Až potom vysaďte.
Starostlivosť o paradajky po výsadbe
Po výsadbe je dôležité paradajky pravidelne zalievať, hnojiť a chrániť pred škodcami a chorobami.
Prečítajte si tiež: Aplikácia Sencor Liquid
Zálievka
Rajčiaky vodu potrebujú, ale treba s ňou narábať opatrne. K priesadám zalievajte vlažnou vodou vždy, keď substrát mierne obschne. Nečakajte až do času, kedy lístky výrazne vädnú. Pri pestovaní v skleníku, ale aj na voľnej hriadke v záhrade, zalievajte priamo ku koreňom. Listom ani plodom nerobí dobre orosenie, lebo ak rastlina neobschne, hrozí napadnutie hubovými chorobami. Na druhú stranu sa však ako prevencia v skleníku odporúča práve rosenie na zamedzenie prítomnosti roztočcov, ktorým suchý vzduch vyhovuje. Keď však zvolíte takéto preventívne opatrenie, skleník vždy dôkladne vyvetrajte, aby čiastočky vody obschli. Veľmi vysoká vlhkosť vzduchu nepraje opeleniu, takže vetranie je nutnosťou.
Hnojenie
Na pestovanie rajčiakov je najvhodnejšia hlinitá až hlinitopiesočnatá pôda. Ideálne vyhnojená maštaľným hnojom, ktorý sa v prípade potreby dá ľahko nahradiť pridaním granulovaného maštaľného hnoja do výsadbovej jamy. Na lepšie hospodárenie s vodou a živinami pri výsadbe aplikujte aj mykorízne huby. Počas vegetácie prihnojujte, aby ste rajčiakom vyplnili potrebu živín na tvorbu plodov aj rast. Použite hnojivo na plodovú zeleninu alebo výluh zo slepačieho trusu, kto nemá vlastné sliepky, jednoducho ho kúpi.
Opora
Väčšina z nás je zvyknutá pestovať kolíkové rajčiaky, ktoré potrebujú oporu. V skleníku ju zabezpečuje špagát pevne upevnený o konštrukciu, v záhrade sú to oporné kolíky pevne ukotvené v pôde. Pri uväzovaní rastliny k opore špagát jemne oviňte okolo stonky podd listom v mieste, kde chcete rastlinu k opore pripevniť, tak aby vznikla osmička.
Vylamovanie zálistkov
V pazuchách listov rajčiakov sa tvoria zálistky, ktoré ak neodstránite, rastú ďalej. Rastlinu oberajú o energiu, spomaľujú dozrievanie už nasadených plodov, lebo aj na nich sa tvoria ďalšie. Preto je najlepšie zálistky odstraňovať čo najskôr. Čakať sa nevyplatí nakoľko staršie výhonky zanechajú po sebe aj väčšie rany.
Spodné listy
Kolíkové rajčiaky rastú neustále do výšky, spodné listy ostávajú viac zatienené a môžu brániť prúdeniu vzduchu v poraste a tým byť podporou pre šírenie hubových chorôb. Avšak platí aj to, že sú stále fotosynteticky aktívne a výparom vody zo svojho povrchu ochladzujú vyššie partie rastliny. Kým sú v ich blízkosti plody, chránia ich pred slnečným úpalom, ale akonáhle úrodu pozberáte, najspodnejšie listy môžete vylomiť. List uchopte za stopku a v mieste prirastania na stonku ho ohnite proti smeru rastu.
Burina, prísušok
Aj napriek hlbšie siahajúcim koreňom, nedovoľte, aby burina rastliny obmedzovala a pravidelne ju plejte. Najmenej prácne je okopanie v ranom štádiu rastu buriny, kedy majú rastlinky ešte slabé korienky. Ruka v ruke s pletím ide aj okopanie.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Často skloňovanou chorobou je aj pleseň zemiaková. V dnešnej dobe sa už môžeme stretnúť s ponukou rezistentných odrôd alebo odrôd tolerantných voči plesni. Reálna skúsenosť ukazuje, že táto tolerancia nie je vždy stopercentná, pretože pleseň každý rok mení svoj kmeň. Rezistencia nie teda je úplne spoľahlivá. Dnes sa dá povedať, že rajčiny sa dajú dopestovať aj bez chemickej ochrany. Vieme to dosiahnuť dodržaním niekoľkých zásadných faktorov, a to je správna hustota výsadby - neprehusťujeme výsadby, rastliny vysadíme na vzdušné svetlé miesto, aby sa listy od rosy dažďa dobre osušili. K dispozícii sú aj možnosti biologickej ochrany.
U rajčín si musíme dať často pozor na pásavku zemiakovú, ktorej chutia paradajky rovnako ako zemiaky, pretože je to príbuzný druh. Na mladých rastlinkách môže spôsobiť vážne poškodenie na listoch a strapcoch plodov, prípadne môže rastlinu úplne zdecimovať. Ďalším častým škodcom sú vošky, ktoré prenášajú rôzne vírusové choroby. Vošky samé o sebe rastlinku veľmi nepoškodia, ale môžu prenášať choroby, ktoré potom spôsobia závažné problémy.
Zber úrody
Zrelé plody paradajok sú bohaté na beta karotény, vitamín C a v menšej miere i na vitamín B a obsahujú 90-95 % vody. Ak máme paradajky v skleníku a vyviazané na špagáte, tak tam ich môžeme nechať rásť prakticky až po strop, takže môže bežne dozrieť až osem poschodí plodov. Pri profesionálnom pestovaní rajčín vo veľkých skleníkoch mávajú rastliny výšku aj niekoľko metrov, pretože rastú prakticky donekonečna.