Európa, so svojou rozmanitou klímou a pôdnymi podmienkami, je domovom pre širokú škálu ovocia. Pestovanie ovocia má v Európe dlhú históriu a je neoddeliteľnou súčasťou európskeho poľnohospodárstva a kultúry. Od slnkom zaliatych sadov Stredomoria až po úrodné roviny východnej Európy, ovocinárstvo zohráva kľúčovú úlohu v ekonomike a výžive kontinentu.
Európska produkcia ovocia a zeleniny: Dominuje Španielsko a Taliansko
V Európskej únii sa ovocie a zelenina pestujú na ploche takmer päť miliónov hektárov. V roku 2022 dominovalo Španielsko spomedzi všetkých európskych krajín v produkcii ovocia, zatiaľ čo Taliani dopestovali najviac zeleniny. Tieto dve krajiny, vďaka priaznivým klimatickým podmienkam a rozsiahlym pestovateľským oblastiam, sú kľúčovými hráčmi v európskom ovocinárstve a zeleninárstve.
Na jedného Európana pripadlo v roku 2022 až 25 kíl jabĺk. Farmári vypestovali dokopy 12,5 milióna ton jabĺk, čím sa jablká stali najpočetnejším ovocím celej EÚ. Zo zeleniny sa dopestovalo najviac rajčín, dokopy až 18,5 milióna ton. Jednému Európanovi sa tak ušlo v priemere 36 kíl rajčín.
Regionálne špeciality: Poľské čerešne, španielske jahody a grécke broskyne
Eurostat zostavil rebríček top pestovateľov vybraného ovocia a zeleniny v Únii za predošlý rok. Tri európske krajiny - Taliansko, Španielsko a Grécko - dopestovali dokopy 91 percent zo všetkých broskýň, ktoré sa v Európe urodili. Španieli boli zase hlavným európskym pestovateľom jahôd, vypestovali 31,6 percenta zo všetkých jahôd. Susedné Poľsko dominovalo v zbere jabĺk aj čerešní. Viac ako jedno zo štyroch jabĺk sa urodilo práve v Poľsku - z celkovej produkcie jabĺk v Únii, Poliaci dopestovali až 28,7 percenta. Po Poľsku nasledovalo Taliansko (19,6 percenta) a Francúzsko (14,5 percenta). Z celkovej európskej produkcie čerešní pochádzalo 29,3 percenta z Poľska, 11,9 percenta zo Španielska a 11,2 percenta z Talianska.
Tieto regionálne špeciality sú výsledkom kombinácie klimatických podmienok, pôdnych vlastností a tradičných pestovateľských postupov, ktoré sa v daných oblastiach vyvíjali po stáročia.
Prečítajte si tiež: Štatistiky o nákupe jedla v Európe
Pestovanie pomarančov v EÚ: Španielsko ako líder produkcie
Členské štáty Európskej únie (EÚ) zozbierali v roku 2018 až 6,5 milióna ton pomarančov. Bola to najvyššia úroveň výroby od roku 2010 a podporila ju rekordná úroda v Španielsku, ktorá predstavovala 3,6 milióna ton pomarančov alebo 56 % celkovej hodnoty EÚ. Klimatické podmienky vhodné pre pomaranče obmedzujú produkciu tohto ovocia len na niekoľko členských štátov EÚ. V roku 2018 sa pestovali pomaranče na ploche takmer 274 000 hektárov (ha), pričom viac ako polovica tejto celkovej plochy bola v Španielsku (140 000 ha). Taliansko malo ďalšiu najrozsiahlejšiu plochu pridelenú na pestovanie pomarančov (83 000 ha, 30 % celkovej hodnoty EÚ), nasledované Gréckom (32 000 ha, 12 % celkovej hodnoty EÚ).
V roku 2018 vyviezli členské štáty EÚ takmer 2,7 milióna ton pomarančov v hodnote 1,9 miliardy eur. Prevažná väčšina týchto vývozov (2,3 milióna ton alebo 88 % z celkového množstva) sa obchodovala medzi členskými štátmi (tzv. obchod v rámci EÚ ). Spomedzi členských štátov EÚ to bolo opäť Španielsko, ktoré vyviezlo najviac pomarančov do krajín mimo EÚ (161 000 ton alebo 51% vývozu mimo EÚ). Naopak, EÚ doviezla v roku 2018 z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, 1,1 milióna ton pomarančov v hodnote 0,7 miliardy eur. Približne tri štvrtiny tohto dovozu pochádzali buď z Južnej Afriky (465 000 ton, to je 43 % z celkovej hodnoty mimo EÚ dovozu pomarančov v roku 2018) alebo Egypta (328 000 ton, 30 %).
Pestovanie ryže v Európe: Taliansko ako líder produkcie
Ryža patrí medzi najstaršie pestované obilniny na svete. Je hlavnou potravinou polovice svetovej populácie. Po väčšinu svojej dlhej histórie bola ryža pestovaná predovšetkým v Ázii. Arabi ju potom predstavili starovekému Grécku, odkiaľ ju Alexander Veľký priviezol do Indie a postupne sa rozšírila aj do Španielska, Francúzska a v 17. storočí bola privezená do Južnej Ameriky počas španielskej kolonizácie. Najväčším producentom ryže v Európe je Taliansko, kde sa vyprodukuje viac ako polovica európskej produkcie. Pestuje sa aj v Španielsku, Portugalsku, Grécku, na juhu Francúzska, Bulharsku a v Rumunsku. V niektorých oblastiach sa zbiera úroda dva až tri krát do roka. Najväčšími producentmi ryže sú Čína, India, Indonézia, Bangladéš a Vietnam. V nelúpanom stave má množstvo tvarov a farieb - od hnedej cez červenú fialkovú až čiernu. Ryža je veľmi dobre stráviteľná, obsahuje predovšetkým škroby (60 - 80 %), pomerne málo bielkovín, takmer žiadny tuk a je hypoalergénna. Lúpaná ryža je vhodnou súčasťou rôznych diet. Nelúpané druhy sú vysokým zdrojom škrobov, vlákniny a vitamínov skupiny B a E a niektorých minerálnych látok.
História pestovania ovocia: Od Babylonu po súčasnosť
Pestovanie ovocných krov a stromov je ťažšie, ako si väčšina ľudí myslí. Plody potrebujú nepretržitú starostlivosť od jari do jesene. Od prerezávania, hnojenia, kontroly pH, škodcov a chorôb až po zber. Už staroveké populácie si všimli, že ovocné stromy a kríky majú produkčné aj okrasné využitie. Úhľadné rady ovocných stromov v sadoch sú pomerne nedávnym typom pestovania. Kedysi sa nepestovali ovocné stromy zvlášť, ale pestovali sa spolu so zeleninou a okrasnými rastlinami bez rozdielu. Zrod poľnohospodárstva sa datuje do obdobia pred 10 000 rokmi, v takzvanom „úrodnom polmesiaci“, najmä v Mezopotámii, ale prvé pestovanie ovocných rastlín bolo identifikované v Babylone, ktorého visuté záhrady boli považované za jednu zo siedmich Divov starovekého sveta. U starých Rimanoch záhradu nazývali „hortus“ a ako bolo v staroveku zvykom, aj vo svojom interiéri mali ovocie, aromatické rastliny a potraviny. Z obdobia stredoveku stojí za zmienku takzvaná "Pápežova záhrada", postavená medzi koncom 12. storočia a začiatkom 13. storočia. Od konca 16. storočia sa v Európe začali rozširovať rastliny amerického pôvodu, ako zemiaky, fazuľa a paradajky, ktoré sa stali takmer okamžite populárnymi.
Konzervovanie ovocia v minulosti: Sušenie, kompóty a pálenka
Opadané a nekonzumovateľné ovocie slúžilo na prikŕmenie dobytka a ošípaných. Vo vegetačnom období ľudia konzumovali ovocie v surovom stave. V tomto stave bolo ale jeho skladovanie náročné, preto aby nehnilo a nekazilo sa, začali ho viacerými spôsobmi konzervovať. Gazdiné sušili buď celé alebo nakrájané ovocie v špeciálnych sušiarňach alebo na peci a využívali ho do koláčov či plniek. Sušené slivky a jablká používali na prípravu polievok, sušené hrušky a čerešne na prípravu osviežujúcich nápojov. Ovocie tiež spracovali do kompótov, lekvárov či odšťavovali šťavy. Destilovaním si vyrábali pálenku.
Prečítajte si tiež: Najväčší producenti mäsa
Šľachtenie ovocných plodín: Od výsevu semien po vrúbľovanie
Odrody ovocných plodín vznikali postupným vývojom z pôvodných ovocných druhov. Pestovatelia cielene vyberali stromy, ktoré plodili lepšie ovocie (chutnejšie, väčšie) a ich semená vysievali. Výsev semien bol v minulosti jediným známym spôsobom množenia rastlín. Postupom času ale prišli na rýchlejšie spôsoby množenia, ako napr. zakoreňovaním vetiev - odrezkovanie, hrieženie - ohnutie spodných vetvičiek k zemi a ich zasypanie zeminou. V neskorších dobách pristúpili k cielenému kríženiu vybraných stromov na získanie rastlín s ešte lepšími vlastnosťami plodov a rastu. Rozvinuli sa aj pokročilejšie formy rozmnožovania - vrúbľovanie, očkovanie. Ide o prenos vrubu (časť vetvy) alebo očká (púčik z vetvy) na inú rastlinu.
Pestovanie ovocia na Slovensku: História a súčasnosť
V minulosti sa na Slovensku pestovali hlavne jablká, hrušky slivky, čerešne či višne. Čerešňa je nádherný strom vhodný do akejkoľvek veľkej záhrady. Na pestovanie hrozna nemusíte vlastniť obrovskú vinicu, úplne vám postačí vaša záhrada či skleník. Kustovnica je odolný, opadavý ker, ktorý sa v posledných rokoch teší čoraz väčšej obľube. Marhule poskytujú sladké, šťavnaté ovocie a skoro na jar napĺňajú krajinu nádhernými kvetmi a vôňou. Melóny sú obľúbeným ovocím na pestovanie aj konzumáciu. Moruša je pekný opadavý strom známy svojimi lahodnými plodmi.
Slovensko prispieva len zanedbateľným množstvom ovocia a zeleniny do celkovej európskej produkcie. V histórii samostatného Slovenska sa nám ešte nepodarilo dosiahnuť potravinovú sebestačnosť. Krajina je pomerne veľkým dovozcom ovocia aj zeleniny. V prípade ovocia je podľa analytičky Slovenského farmárskeho družstva Evy Sadovskej dovoz šesťnásobne vyšší ako vývoz. Zo zahraničia nedovážame len citrusy a tropické plody, ale aj kôstkové ovocie a bobule. Jedným z vďačných dovozcov je Španielsko. Vlani sme z neho importovali ovocie a zeleninu za vyše 60 miliónov eur. Pri zelenine išlo o podiel vyše 14 percent na celkovom dovoze tejto komodity, pri ovocí takmer o 10 percent. Spolu to bolo viac než 6 600 ton plodín. Španielsko si drží prvenstvo v importe paradajok, uhoriek a citrusov. Z Pyrenejského polostrova vo veľkom čerpáme aj cibuľu, hlávkový šalát, kapustu či zemiaky.
Podľa prezidenta Ovocinárskej únie SR Mariána Vargu sú prírodné podmienky na pestovanie ovocia na Slovensku zatiaľ ideálne a Európa nám ich veľmi závidí. Na Slovensku sa dopestuje 50 000 ton ovocia a spotrebuje sa 150 000 ton. Problém je podľa odborníka aj v legislatíve. Podľa neho by sme mohli vysadiť toľko ovocných sadov, ktoré by nám zabezpečili sebestačnosť a ešte by sme mohli aj vyvážať.
Problémy a výzvy: Pracovná sila, dovoz a "more plastov"
Ak si predstavujete idylické slnkom zaliate polia, realita môže tento pohľad pokaziť. Zhruba polovica španielskej produkcie ovocia a zeleniny pochádza z oblasti pri meste Almería. Podľa andalúzskych úradov prináša biznis do španielskej ekonomiky asi dve miliardy eur ročne. Kedysi pestovali ovocie a zeleninu menší podnikatelia, dnes ich vytláčajú nadnárodné spoločnosti. Keď prechádzate po pobreží k Gibraltáru, desiatky kilometrov vidíte biele pásy skleníkov. Je ich toľko, že sa spájajú do súvislých plôch, ktoré z diaľky pripomínajú vodné nádrže. Miestni volajú oblasť Mar de plástico (more plastových skleníkov). Práca v nich je náročná. Často chýbajú toalety či tečúca voda, ľudí štípu oči z pesticídov a insekticídov. V lete sa tam napoludnie nedá vydržať. Ale mnohí ľudia, ktorí tam pracujú, vydržať musia. Hoci oficiálne čísla neexistujú, v skleníkoch pracuje asi 100-tisíc ľudí, z toho aj polovica načierno. Čísla sa líšia, hovoria o tridsiatich až osemdesiatich percentách.
Prečítajte si tiež: Slovensko v kontexte Európy: Potraviny
Okrem toho, slovenskí ovocinári čelia problémom s nedostatkom pracovnej sily. Otázkou je, či bude pre nedostatok zamestnancov hniť úroda na poliach a ako môže ovocinárom pomôcť ministerstvo.
Budúcnosť pestovania ovocia v Európe
Pestovanie ovocia v Európe čelí v súčasnosti mnohým výzvam, ako sú zmena klímy, nedostatok pracovnej sily, konkurencia z dovozu a environmentálne problémy spojené s intenzívnym poľnohospodárstvom. Napriek tomu má európske ovocinárstvo potenciál pre udržateľný rozvoj a inováciu. Investície do výskumu a vývoja, podpora ekologického poľnohospodárstva a zlepšenie pracovných podmienok v poľnohospodárstve môžu prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti a udržateľnosti európskeho ovocinárstva. Dôležitá je aj podpora lokálnych producentov a zvýšenie povedomia spotrebiteľov o výhodách konzumácie sezónneho ovocia a zeleniny z domácej produkcie.