Ceny potravín, energií a ďalších komodít sú neustále diskutovanou témou v Európe. Štatistiky často uvádzajú cenové rozdiely medzi jednotlivými krajinami, no často im chýba dôležitý kontext: priemerná mzda. Tento článok sa zameriava na porovnanie cien potravín v Európe, pričom zohľadňuje aj kúpnu silu obyvateľstva.
Akvizícia Just Eat Takeaway spoločnosťou Prosus
V nedávnej dobe investičný gigant Prosus prejavil záujem o európskeho giganta v oblasti doručovania jedla, Just Eat Takeaway. Holandská technologická investičná skupina ponúkla za firmu 4,1 miliardy EUR (4,3 miliardy USD) v hotovosti, čo predstavuje 63 % prémiu oproti predchádzajúcej cene akcií. Po oznámení tejto akvizície akcie Just Eat prudko vzrástli, zatiaľ čo akcie Prosusu zaznamenali pokles. CEO Prosusu označil túto dohodu za strategický krok na posilnenie prítomnosti spoločnosti v Európe.
Just Eat Takeaway, aktívny v 17 krajinách vrátane Veľkej Británie, Nemecka a Holandska, sa v posledných rokoch stretol s viacerými problémami. Počas pandémie zaznamenal raketový rast, no po skončení lockdownov dopyt klesal. Spoločnosť navyše realizovala drahé akvizície, ktoré sa jej nevyplatili, ako napríklad kúpa americkej doručovacej služby Grubhub za 7,3 miliardy USD, ktorú neskôr predala za výrazne nižšiu cenu. Prosus sa spolieha na to, že jeho finančné zdroje a technologické know-how pomôžu Just Eat rásť a optimalizovať náklady.
Porovnanie cien potravín a kúpnej sily v Európe
Štatistiky cien potravín v rôznych krajinách sú často zavádzajúce, ak neberú do úvahy priemerné mzdy a životné náklady. Napríklad, hoci sa môže zdať, že Rakúsko a Nemecko majú vyššie ceny potravín ako Slovensko, pri zohľadnení vyšších priemerných miezd v týchto krajinách je pre ich obyvateľov nákup potravín dostupnejší.
Mnohí Slováci, ktorí pravidelne nakupujú potraviny v Rakúsku, uvádzajú, že za rovnaký nákup zaplatia približne o 15-20 % menej a zároveň získajú vyššiu kvalitu tovaru. Podobné skúsenosti majú aj s tankovaním, kde je cena nižšia a kvalita paliva vyššia. Tieto skúsenosti poukazujú na to, že porovnávanie cien bez zohľadnenia kúpnej sily môže viesť k skresleným záverom.
Prečítajte si tiež: Nakladanie kapusty: Kedy je ten správny čas?
Kvalita potravín a skutočné príjmy
Pri porovnávaní cien potravín je dôležité zohľadniť aj kvalitu tovarov a reálne finančné príjmy obyvateľov. Na Slovensku je často potrebné pracovať dlhšie na to, aby si človek mohol dovoliť kúpiť nekvalitné potraviny. To vedie k pocitu, že na Slovensku je všetko relatívne najdrahšie.
Prieskum Potravinárskej komory Slovenska (PKS) ukázal, že podiel slovenských potravín na pultoch obchodov klesá. Kým v roku 2011 tvorili slovenské potraviny 50 % ponuky, v roku 2024 to bolo len 41,2 %. Dovážame aj to, čo by sme nemuseli. Vlani sa pasívne saldo v obchodnej výmene prehuplo cez dve miliardy eur. Slovensko vyváža suroviny a dováža hotové výrobky, čím prichádza o pridanú hodnotu.
Vplyv politiky a obchodných reťazcov
Obchodné reťazce majú významný vplyv na ponuku a ceny potravín. Zákazníci si kupujú to, čo im obchody ponúkajú. Od začiatku meraní si prvú priečku udržiava slovenský reťazec COOP Jednota. Pravda, muziku tvrdia veľké nadnárodné spoločnosti. V posledných rokoch rástol Kaufland, dostal sa na 42,5 percenta. Naopak, Lidl si podľa Go4insight pohoršil, keď medziročne padol z 34 na 29 percent.
Podľa vedúceho úseku komunikácie Lidl, „čísla totiž hovoria jednoznačne, že naša podpora slovenských dodávateľov sa zvyšuje. Ak sa pozrieme na objem dodaného tovaru, roku 2023 mali slovenské firmy podiel vyše 37 percent, rok predtým to bolo 36 percent." Spoločnosť Lidl aktuálne spolupracuje takmer s tromi stovkami slovenských dodávateľov. Počas minulého roka sme zaplatili domácim výrobcom a pestovateľom vyše pol miliardy eur v nákupných cenách.
Porovnanie s krajinami V4
Český portál Aktuálně.cz zverejnil analýzu cien 29 vybraných potravín bežného rodinného nákupu v krajinách V4. Z analýzy vyplýva, že najdrahší nákupný košík má Slovensko (1 809 Kč), pričom v Česku stojí len o niečo menej (1 758 Kč). Priemerný rakúsky alebo nemecký zamestnanec minie na takýto nákup relatívne malú časť svojho príjmu, na Slovensku predstavujú výdavky na potraviny oveľa vyšší podiel rodinného rozpočtu - dokonca najvyšší spomedzi krajín V4, keďže naša priemerná mzda je najnižšia.
Prečítajte si tiež: Odolávanie sladkostiam
Preferencie slovenských spotrebiteľov
Kvalita a pôvod zo Slovenska, to sú dva najdôležitejšie faktory, podľa čoho sa spotrebitelia rozhodujú pri nákupe potravín. Slováci a Slovenky chodia nakupovať najčastejšie do hypermarketov, stúpa však záujem o malé predajne a trhoviská. Ako zdroj informácií o výrobku slúži pre spotrebitelia najmä obal. Pri nákupe potravín je pre spotrebiteľov najdôležitejšia kvalita a pôvod zo Slovenska Až 80% ľudí nakupuje v hypermarketoch, v malých predajniach blízko domu viac ako polovica Spotrebitelia získavajú informácie o potravinách v drvivej väčšine z obalu
Prečítajte si tiež: Príjem potravy a ciele