Ježko bielobruchý (Atelerix albiventris), malý africký hmyzožravec, si získava čoraz väčšiu popularitu ako domáci miláčik na Slovensku a v okolitých krajinách. Jeho nenáročná povaha, tichý prejav a roztomilý vzhľad z neho robia ideálneho spoločníka pre ľudí, ktorí sú väčšinu dňa v práci a domov sa vracajú až večer. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na chov ježka bielobruchého, od jeho pôvodu a správania až po výživu, ubytovanie a zdravotnú starostlivosť.
Pôvod a rozšírenie
Ježko bielobruchý pochádza z Afriky, kde obýva savany a suché trávnaté oblasti od Senegalu až po Sudán a Zambiu. Vyskytuje sa v rôznych prostrediach do nadmorskej výšky 1500 m nm, vyhýba sa však púšťam. V súčasnosti je tento druh pravdepodobne najčastejšie chovaným druhom ježkov v ľudskej starostlivosti, obľúbeným najmä v Nemecku, Rakúsku a Holandsku.
Vzhľad a charakteristika
Ježko bielobruchý má telo oválneho tvaru, v hornej časti kryté tvrdými, ostrými pichliačmi a spodná časť tela je pokrytá jemnou, mäkkou srsťou. Ježkovia môžu mať rôzne farebné odtiene, od albína až po takmer čiernu. Najčastejšie majú šedohnedé pichliače s bielymi až krémovými špičkami a brucho krémovo biele. Farba srsti na ňufáku je výrazne tmavšia a pripomína "masku". Spodná časť tela a boky sú špinavo biele, na tvárovej časti sa nachádza tmavšia, zvyčajne hnedá maska začínajúca u ňucháča a papuľky a končiaca pri očiach zvierat. Tiež končatiny a uši sú zafarbené tmavšou farbou.
V súčasnosti existuje niekoľko farebných foriem, napr. albíno, krémová, s bielymi škvrnami atď. Niektoré názory tvrdia, že tieto vyšľachtené variety sú zvyčajne horšej telesnej konštitúcie ako zvieratá prírodne sfarbené.
Hlava ježka má dlhý, špicatý ňufák, drobné čierne (okrem niektorých farebných variet) okrúhle oči a oválne uši. Nohy ježka bielobruchého majú 4 (zadné) a 5 (predné) prsty a ježkovia majú aj malý chvostík, ktorý ale pri bežnej chôdzi nie je vidieť. Pichliače sú cca 1 mm hrubé a 2-3 cm dlhé a ježko ich pri obrane "neuvoľňuje". Práve naopak môže strata pichliačov indikovať zdravotný problém. Ak je zviera v pokoji, sú pichliače skrútené hrotmi dozadu. Ak je ježko vyrušený, dokáže pomocou svalov napriamiť pichliače tak, že mieri do všetkých smerov, a sám sa dokáže stočiť do pevnej ostnatej gule.
Prečítajte si tiež: Pečené zemiaky ako ježko
Celková veľkosť dospelého ježka je 18-23 cm (samičky bývajú o niečo väčšie ako samce) a dosahujú priemernú váhu 300-700g. Ježkovia síce pomerne dobre vidia, napriek tomu sú však ich najdôležitejšími zmyslami čuch a sluch.
Správanie a povaha
Ježkovia sú nočné zvieratá, cez deň spia stočené v norách, za šera sa potom vydávajú von za potravou a sú schopné za noc nachodiť aj niekoľko kilometrov. Aj keď to nie sú teritoriálne zvieratá, rovnako sa k sebe dvaja jedinci nepriblížia na menej ako 20 metrov. Celý život žijú izolovane od ostatných jedincov, jeden druhého vyhľadávajú len v dobe párenia. V Afrike sa pária v teplom a vlhkom období, keď majú dostatok potravy. Najčastejšie je to v období od októbra do marca. Keďže v ich prirodzenej domovine neklesá teplota pod 18 ° C, africkí ježkovia bežne neupadajú do zimného spánku.
Ježko ako domáce zviera má úplne inú povahu ako vták, či hlodavec. Mohli by sme povedať, že ježko je osobnosť a viac sa podobá mačke alebo psovi. Vie sa pritúliť, ale aj nahnevať či uraziť sa. Ježkovia majú náročnú povahu, bývajú tvrdohlaví a hlavne plachí, preto sa im musí človek dostatočne venovať, aby si zvykli, že sú doma. Sú však ideálnym domácim miláčikom pre ľudí, ktorí sú väčšinu dňa v práci a domov chodia neskoro. Ježko je totiž nočný tvor a vôbec mu nevadí, že je doma sám, keďže celý deň prespí.
Zaujímavým prvkom správania je roztieranie slín po tele - ak ježko zachytí nový pach alebo chuť, vytvorí naplnenú slinu, ktorú si potom hodí na chrbát alebo bok a podivne sa pritom skrúti.
Ubytovanie ježka bielobruchého
Pre chov ježka bielobruchého nám postačí väčšie, dobre vetrané stepné terárium. Osvedčil sa chov aj v umelohmotných nádobách na chov napr. králika alebo aj faunabox (lepšie sa čistí), pričom pre jedného ježka by dĺžka boxu mala byť aspoň meter. Klietka pre ježkov vhodná nie je, pretože je v nej prílišný prievan.
Prečítajte si tiež: Originálny Recept na Tortu
Terárium pre ježka by malo byť veľké najmenej 150x60x60cm. Najlepšie je terárium s viacerými poschodiami, pretože ježkovia sú veľmi živí a milujú pohyb. Klietka s drôteným pletivom alebo mrežami nie je pre ježka vhodná, pretože riziko zranenia je príliš veľké a nechráni ježka pred prievanom.
Pri výbere správneho terária je treba dbať na to, aby nebolo celé vyrobené zo skla, pretože ježkovia počas dňa radi odpočívajú, skrývajú sa a nechcú byť pozorovaní zo všetkých strán. Terárium by tiež malo mať vzduchové otvory, aby bol zaistený dostatok kyslíka. Pri viacposchodových teráriách je treba dbať na to, aby schody boli prispôsobené potrebám ježka. Pichľaví miláčikovia nie sú dobrí lezci, takže schody by nemali byť príliš strmé, ale ani nie príliš plytké.
Vybavenie terária
Ako podstielku môžno použiť aj obyčajné bezprašné hobliny, kukuricu a pod. Do ubikácie je vhodné dať rôzne úkryty, kde si môže ježko urobiť pelech a prespať deň. Ubikácie vybavíme koreňmi a kusmi kôry, možno ale použiť aj drevené búdky a preliezky pre morčatá apod., niektorí ježkovia s obľubou využívajú typické kolotoče pre činčily. Na dno sú vhodné bezprašné hobliny, nehrudkujúci kočkolit, ktorý umožňuje zvieratám "toaletu pichliačov". Vhodné je požiť aj prirodzený substrát - piesok, rašelinu, lignocel s vrstvou suchého bukového lístia, ktorým si po jeho rozžutí naparfémujú pichliače. Substrát je potrebné často vymieňať, ježkovia sú veľmi nečistotné zvieratká a vykonávajú potrebu po celej ploche dna nádrže, len dojčiace samice zvyčajne chodia močiť a odkladajú trus do jedného miesta, čo najďalej od hniezda.
V teráriu by určite nemali chýbať rôzne úkryty, pretože ježko bielobruchý je aktívny v noci a počas dňa sa skrýva. Môžete použiť napríklad domčeky pre hlodavcov a rôzne trubice. Nezabudnite, že každý ježko musí mať k dispozícii svoj domček. Do terária patrí samozrejme tiež miska na vodu a na krmivo. Ježko bielobruchý sa kúpe v piesku, aby sa očistil. Naplňte preto vaničku alebo misku pieskom pre činčily. Mal by byť tiež k dispozícii toaletný kútik. Na tento účel možno použiť toalety pre drobné zvieratá s kočkolitom. Nezabudnite na každodenné upratanie toaletného kútika a pieskového kúpeľa!
Keďže ježkobielobruchý pochádza z Afriky, optimálna teplota prostredia by sa mala pohybovať v rozmedzí 24 - 30 °C, v noci môže teplota poklesnúť až na 22 °C.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť slanú tortu ježko
Voľný výbeh
Pretože ježko je v prírode veľmi aktívny, treba mu dopriať pravidelný výbeh, inak môže čoskoro trpieť obezitou. Ideálne je ho púšťať večer, kedy sú prirodzene aktívne. Dôležitý je vždy dostatok priestoru, aby chovanci mali dostatok pohybu a zbytočne nenaberali na hmotnosti. Výška ubikácie nie je dôležitá (samozrejme s ohľadom na zamedzenie úniku).
Ježkovia bielobruchí sú veľmi zvedavé zvieratá a milujú rozmanitosť. Preto odporúčame z času na čas vymeniť predmety, ako sú trubky, drevo alebo kamene a umiestniť ich na nové miesta. Tiež z terária každý deň odstraňujte zvyšky potravy, výkaly a moč.
Ježkovi bielobruchému by ste mali dopriať voľný výbeh každý deň, pretože sa jedná o veľmi aktívne zviera, ktoré miluje pohyb. Za týmto účelom možno terárium spojiť s vonkajším výbehom (bez mreží). Ak necháte ježka voľne behať doma po miestnosti, uistite sa, že v dosahu nie sú žiadne nebezpečné predmety ani jedovaté rastliny. Medzi jedovaté rastliny pre ježka patrí napríklad aloe, brečtan a cyklámen.
Spoločenský život
Ak sú na seba zvieratá zvyknuté od mladosti, zvyčajne je možné bez väčších problémov chovať v páre alebo v skupine 1,2. Samce sa ale zvájomne napadajú, preto je nutné mať v ubikácii vždy iba jedného samca. Niektorí chovatelia aj preto uprednostňujú skôr solitérny chov.
Vo voľnej prírode sú ježkovia samotári, preto im nebude prekážať, ak ich budete chovať samostatne a nebudú mať spoločnosť. Niektorí ježkovia žijúci v domácnosti však majú radi aj prítomnosť iných ježkov. Radi sa spolu hrajú a spolu aj spia, schúlení do klbka v jednom domčeku. Pri samičkách chov viacerých ježkov väčšinou nebýva problém, pretože samičky si spolu rozumejú. Pri samčekoch to však nie je také isté.
Výživa ježka bielobruchého
Ich hlavnú potravu tvoria červy, húsenice, hmyz, pavúky, slimáky, môžu sa ale živiť aj drobnými stavovcami, semienkami, korienkami a hubami. Zvieratá často radi požierajú aj sladké ovocie, kobylky a myšie holiatka, mleté chudé mäso, mačacie konzervy alebo granule. Netreba však zabudnúť na ich sklon k obezite, ktorá im (rovnako ako komukoľvek inému) zdravie rozhodne nepridá, preto by mali byť kŕmené striedmo podľa aktuálnej telesnej kondícii. Obezitou trpia predovšetkým zvieratá kŕmené prevažne náhradnou potravou (kŕmenie pre mačky, granule pre mäsožravce, rôzne maškrty-orechy, hrozienka, piškóty a pod.), zvieratá kŕmené živým hmyzom zvyčajne toľko náchylné nie sú.
Ježko je predovšetkým hmyzožravec a jeho prirodzená strava je hlavne hmyz v rôznych vývojových štádiách. Vo svojom prirodzenom prostredí sa živí červami, slimákmi, larvami, vtačími vajcami a občas ovocím. Živý hmyz sa však ťažko skladuje a najmä v zime sa nie vždy dá zohnať. Ako náhradná potrava pre ježka sú preto ideálne kvalitné konzervy a granule pre mačky. Majú vhodnú veľkosť a minimum tuku, takže je to výborná alternatíva. Obsah mäsa by mal byť najmenej 60%. Nemalo by sa však používať ako kompletné krmivo. To iste platí pre krmivo pre mačky: Krmivo by malo byť podávané len pre väčšiu rozmanitosť a treba dať pozor na jeho kvalitu.
V zajatí by mal byť hmyz hlavnou zložkou potravy. Môžete ježkovi ponúknuť napríklad úžovky, múčne červy, chrobáky, slimáky alebo cvrčky. Hmyz radšej kupujte v špecializovanom obchode s chovateľskými potrebami, pretože hmyz z voľnej prírody môže byť zdrojom patogénov. Ježkovi môžete tiež občas ponúknuť ovocie, ale len v malom množstve, inak môže dostať hnačku. Niektorí ježkovia majú radi aj praženicu (nekorenenú a bez oleja). Je dôležité, aby strava ježka bielobruchého bola rozmanitá, aby netrpel nedostatočnosťou.
Ježko by mal mať každý deň k dispozícii čerstvú vodu. Ježko je prirodzene neznášanlivý na laktózu, a preto by mu nemalo byť ponúkané mlieko.
Rozmnožovanie ježka bielobruchého
Ak je pár chovaný pohromade, samček samičku zvyčajne neustále "prehovára" strkaním ňufákom a olizovaním, samička sa bráni pískavými zvuky. Samičky ježkov bielobruchých mávajú 1 - 2 vrhy do roka. Ovulácia je spontánna a po 35 dní trvajúcej gravidite rodí samička 2-10 (najčastejšie 2-4) cca 10 gramových mláďat. Tie sa rodia v nočných alebo skorých ranných hodinách.
Samičke pred pôrodom dodáme dostatok materiálu na stavbu hniezda (napr. krátke seno alebo suché lístie) a odstránime z ubikácie samca, aby samicu neobťažoval, prípadne neohrozoval mláďatá. Mláďatá sa rodia slepé a holé, pichliače sú však vytvorené, ale sú schované pod kožou. Začnú sa objavovať počas 24 hodín po narodení a prvé pichliače majú vždy bielu farbu. Mláďatá otvárajú oči vo veku 18-24dní. Hoci mláďatá prijímajú pevnú potravu už vo veku 25-27 dní, laktácia trvá 5-6 týždňov. Matka začína mláďatá odstavovať vo veku okolo 3-4 týždňov, cca po šiestom týždni života sú už mláďatá samostatné a oddeľujú sa od matky. Okolo druhého mesiaca veku mláďatá pohlavne dospievajú (u samíc je uvádzaný vek dospelosti 84 dní). Bezprostredne po odstavení mláďat nepridávame samca hneď k samici, pretože ju bude obťažovať neustálymi pokusmi o kopuláciu.
Chov ježka bielobruchého je spojený s veľkým úsilím. Pred tým, než sa rozhodnete ježka bielobruchého chovať, by ste mali byť dobre informovaní a vedieť o rizikách. Musíte si tiež uvedomiť, že ježko je celkom nákladný maznáčik. Nie vždy nájdete kupca pre mláďatá. Budete sa tak musieť starať o niekoľko ježkov, ak by sa žiadny kupec nenašiel.
Obdobie gravidity je u ježka bielobruchého 30 až 40 dní. Spravidla sa rodia dve až štyri mláďatá. V dobe narodenia sú slepé a holé. Mláďatá sú samostatné cca po 40 dňoch. Na chov potrebujete niekoľko terárií, pre matku, otca a mláďatá. Samica často mláďatá odmietne alebo zožerie hneď po narodení.
Zdravie a hygiena
Ubikácia s ježkom by mala byť umiestnená na čo možno najpokojnejšom mieste tak, aby ježko mohol cez deň nerušene spať. Ideálna teplota prostredia by mala byť 24-30 ° C. Ak je prostredie, kde ježka máme chladnejšie, je dobré umiestniť mu do ubikácie tepelný zdroj.
Podstielku by ste mali samozrejme pravidelne vymieňať. Denne čistíme misky na vodu a na jedlo. Denne aj podávame čerstvú vodu a jedlo. Raz za týždeň sa vyberie celé zariadenie klietky, aby sa klietka mohla vyčistiť. Peletky v záchodíku je nutné vymeniť komplet, piliny resp. inú podstielku vymeniť za nové. Pri čistení klietky je dôležité myslieť na to, aby neboli použité žiadne chemické prípravky.
Ježkovia sa väčšinou neradi kúpu a hlavne treba myslieť na to, aby ježko neprechladol. Ak by mal špinavé labky, tieto mu môžeme umyť teplou vodou. Pichliačiky v prípade že sa zašpinia, môžeme jemne očistiť mokrým štetcom alebo kefkou.
Ježko bielobruchý si vyžaduje náležitú starostlivosť, aby si zachoval svoje zdravie a pohodu. Kúpanie je zvyčajne zbytočné, pokiaľ váš ježko nie je extrémne špinavý. Použite teplú vodu a jemný šampón pre domáce zvieratá. Uistite sa, že váš ježko je po kúpaní úplne suchý, aby ste predišli prechladnutiu. Môžete tiež svojho ježka kefou, aby ste odstránili nečistoty z jeho ostňov. Na česanie svojho ježka použite zubnú kefku - bežnú zubnú kefku, pre zvieratká alebo kefku s mäkkými štetinami. Na čistenie chrbtice a tela ježka dobre poslúžia aj vlhčené obrúsky. Dôležité je tiež ježkovi pravidelne zastrihávať pazúriky, aby neublížil sebe aj svojmu majiteľovi.
Bohužiaľ ale býva ich vek predčasne skrátený nevhodnou výživou a zaobchádzaním, kedy zvieratá predčasne uhynú na obezitu, stres alebo vyčerpanie z príliš častých pôrodov.
Bežné zdravotné problémy
U ježkov bielobruchých sa často vyskytujú parazity, ako sú blchy, kliešte alebo roztoče. Ak si všimnete, že sa Váš miláčik neustále škrabe, mali by ste sa poradiť s veterinárom. Wobbly hedgehog syndrome (WHS) je typické ochorenie u ježkov bielobruchých. Prejavuje sa progresívnym ochrnutím a charakteristickým kývavým pohybom. Jedná sa o ochorenie centrálneho nervového systému a končí smrťou.
U ježkov bielobruchých sa často objavujú otvorené ranky na labkách. To sa však nedá zvyčajne pripísať nesprávnym chovným podmienkam. V tomto prípade môžu byť napríklad stelivo alebo predmety v teráriu príliš ostré. Vymeňte podstielku a odstráňte ostré predmety a v prípade vážnych poranení labiek vyhľadajte veterinára.
Ako si získať dôveru ježka bielobruchého
Tento druh ježka je veľmi obľúbený pre svoju pomerne miernu povahu. Nie je hryzavý, ľahko skrotne a uvykne si na branie do ruky. Ježkovia nie sú však vhodné pre malé deti. Pri každom neznámom či pre ne desivom zvuku či pohybu napriamujú pichliače a stáčajú sa do klbka. Pokiaľ si ale na daný zvuk zvyknú, okamžite sa zase rozvinú a je možné ich hladiť aj po pichliačoch!
Ježkova prirodzená reakcia na akúkoľvek manipuláciu s ním je schúlenie sa do klbka a naježenie pichliačikov ako obranná reakcia. Ak sa však ježkovi venujete a beriete si ho pravidelne na ruky, odvďačí sa vám svojim pokojným správaním. Keď je ježko pokojný, zloží si svoje pichliačiky a vy ho môžete kľudne pohladiť bez toho, aby vás popichal. Ježka treba brať na ruky VŽDY v kľude, pomaly, aby sa nevyľakal. Musí si zvyknúť, že kontakt s vami je príjemný a bez prudkých pohybov a stresu. Tiež sa snažte pri ježkovi nezvyšovať hlas, keď ho beriete na ruky. Dobré je brať ho podložením prstov pod bruško. Nebojte sa, ak sa aj najprv schúli do klbka a trošku vás popichá, hlavne sa nesmiete zľaknúť a spraviť prudký pohyb, čo by ho vystrašilo. On sa po chvíľke na rukách ukľudní.
Kde kúpiť ježka bielobruchého
Cena za ježka bielobruchého je zvyčajne najmenej 120 Eur. Viac sa dozviete na príslušných webových stránkach chovateľa. Navštívte chovateľa osobne, aby ste si ježkov pozreli a uistili sa, že sa jedná o seriózneho chovateľa. Získate predstavu o chovných podmienkach a zdraví zvierat. Môže sa stať, že sa ježko bielobruchý ocitne v útulku, pretože je chov ježka nad sily jeho majiteľa. Ježkov niekedy tiež ponúkajú súkromné osoby prostredníctvom inzerátov. Kúpu ježka prostredníctvom internetu Vám však neodporúčame. Preprava je pre zvieratá veľmi stresujúca a Vy nemáte žiadnu predstavu o chovných podmienkach zvieraťa.