Peruánska gastronómia patrí medzi najlepšie na svete a každý región krajiny má vo svojej kuchyni niečo charakteristické. Kuchári s obľubou varia z rôznych plodov pochádzajúcich až z džungle, používajú rôzne druhy riečnych rýb alebo používajú napríklad aj aguaje (plody palmy moriche) či maniok. Začnime však od zemiakov, ktoré sú základom mnohých jedál.
Peruánska kuchyňa: Zemiaky, ceviche a ďalšie poklady
Peru má rozlohu viac ako 1,2 mil. km² a vo svojej kuchyni má každý región niečo charakteristické. Viac-menej však všetko stojí a padá na zemiakoch. Zemiaky používajú aj pri polievkach chupe. Tieto polievky sú skutočne chutné, keďže sú krémové a husté. Caldo de Gallina, slepačia polievka so zemiakmi a bylinkami je vhodná napríklad na druhý deň "po opici". Medzi obľúbené jedlá patria aj kukuričné taštičky tamales, ktoré majú mnoho druhov.
Ceviche: Gurmánska povinnosť v Peru
Ceviche je vychladená zmes rýb, plodov mora, ktoré sú marinované v citrónovej šťave s cibuľou a koreninami. Pri návšteve Peru je ceviche priam gurmánskou povinnosťou. Pod týmto pojmom si predstavte tradičnú peruánsku surovú rybu marinovanú v limetkovej šťave. Pripravuje sa z bielej morskej ryby (napr. morský vlk), ktorá sa naloží v čerstvo vytlačenej limetke alebo horkom pomaranči. Potom sa zmieša s nakrájanou cibuľou, čili papričkami a soľou. Ceviche je jedlo, ktoré pochádza z tichomorského pobrežia Peru a bolo známe už pred 2 000 rokmi. Peru miluje toto typické národné jedlo natoľko, že si na jeho počesť urobilo štátny sviatok a každý rok, presnejšie 28. júna, oslavujú Peruánci obľúbené ceviche.
Cuy a Trucha: Horské špeciality
Z horských oblastí Peru pochádza známe cuy - pečené morča. V Andách ho jedli už oveľa skôr než sa v Európe stal obľúbených domácim zvieratkom. Prípadne treba jesť ešte aj trucha - pstruhy, ktoré pripravujú na mnoho spôsobov.
Nápoje a dezerty: Inca Kola, Pisco a káva
Čo sa nápojov týka, po Peru budete narážať takmer neustále na modré fľašky naplnené žltou tekutinou Inca Kola (veľmi sladký nápoj). V reštauráciách bude v ponuke národný nápoj pisco. Z Peru pochádza aj vynikajúca káva a, samozrejme, aj čokoláda. Pre milovníkov kávy BUBO odporúča kaviareň Florencia y Fortunata Café na Calle Suecia (švajčiarskej ulici). Táto kaviareň funguje ako sociálny podnik, ktorý sa snaží zviditeľniť prácu žien vo svete kávových špecialít. Hlavným cieľom je odstrániť rodové rozdiely v sektore kávy. V tejto kaviarni je celý kávový proces zabezpečovaný výlučne andskými ženami - od zberu kávových čerešní cez produkciu a obsluhu. Zakladateľka Carolina Peralta Minaya vzdeláva o káve, ale predovšetkým rozpráva príbehy žien, ktoré sú súčasťou tohto procesu. V príjemnom interiéri si všimnite na stene motto, ktoré znie: 'Nech je vaša káva a sebaláska silná'. Ku výbornej kávičke odporúčame tradičný argentínsky zákusok populárny v mnohých juhoamerických krajinách, tzv.
Prečítajte si tiež: Tipy pre gurmánov na cestách
Vinárstvo v Peru: História a súčasnosť
Hádali by ste však, že sa tu pestuje vinič? V južnej časti krajiny nájdeme malý vinársky región, kde sa víno produkuje od roku 1540 a mali ho sem priniesť Španieli. Je to jedna z najstarších vinárskych oblastí v Južnej Amerike. V 17. a 18. storočí sa peruánske víno predávalo po celej Južnej Amerike. V 19. storočí sa však vinohradníctvo dostalo do úzadia a dôvodom boli prírodné katastrofy v podobe sopečnej erupcie a zemetrasenia. Konkrétne v údolí Ica nájdeme cca 85 producentov. Je to oblasť na okraji púšte Atacama a je teda pomerne suchá a horúca. To spolu s ílovitou a piesočnatou pôdou umožňuje v tejto oblasti pestovať hrozno. V Peru sa nachádza približne 15 000 hektárov viníc určených na výrobu Pisca a sladkých vín. Oblasť Monquegua bola dôležitým vinohradníckym centrom v 17.
Olivy v Peru: Luxus, ktorý sa stal tradíciou
Pri cestách po Peru sa dostávame aj k oázam, kde sa pestujú olivovníky a olivy z tejto oblasti sú známe po celom Peru. Olivy sa v Peru používajú na ozdobu jedál, podávajú sa ako predjedlo, dávajú sa do koláčov, koktailu alebo dusených pokrmov. Mal ich vtedy dať priviesť bohatý kolonizátor Antonio de Ribera. Zo 100 ks prežili cestu len tri kusy a o tieto olivovníky sa museli otroci poctivo starať. V tých časoch bola konzumácia olív absolútnym luxusom. Dnes sa olivy pestujú vo viacerých častiach Peru. Nájdete ich v mestách ako Tacna, Arequipa, Ica a dokonca aj v Lime, kde sa v luxusnej štvrti San Isidro stále nachádza starý olivový háj. V súčasnosti sa v Peru pestuje 95 % olív pôvodnej odrody criolla, ktorú priniesli Španieli ešte v 16.
Peruánska káva: Kvalita pre export, hľadanie pre domácich
Kávičkárom nebude peruánska káva žiadnou neznámou. Na mieste vás však prekvapí, že miestnu kávu musíte akosi viac hľadať. Prečo to tak je? Často smeruje tá najkvalitnejšia káva na export do Európy a Severnej Ameriky, a teda v krajine ostane len káva druhej triedy.
Luxus a gastronómia v Peru: TOP reštaurácie Latinskej Ameriky
Luxus tu nie je ťažké nájsť. Peru má v rebríčku TOP 10 najlepších reštaurácií Latinskej Ameriky až troch zástupcov. Veľakrát po sebe vyhrávajú tie isté reštaurácie, a to menovite Maido, Mayta a Kjolle. Pokiaľ vám niekde má chutiť, tak je to práve Peru. Presvedčte sa o tom, že ide o jednu z najlepších kuchýň na našej planéte a ulovte s nami gastronomické zážitky na celý život.
Kyslá polievka: Tradičný pokrm s mnohými podobami
Kyslá polievka, tradičný pokrm s hlbokými koreňmi, prešla vývojom a v rôznych kultúrach sa pripravuje na mnoho spôsobov.
Prečítajte si tiež: Mrkva a jej vplyv na zdravie
História a význam polievky
Polievka sa tiahne ľudskou históriou už od praveku. Ingrediencie, spôsob konzumácie aj význam polievky v stravovaní sa do dnešných dní čiastočne premenili, jej podstata však nie. Už v dobe kamennej pred vyše ôsmimi tisíckami rokov ľudia vo vode varili mäso zo sobov, mamutov či koňov. Nápad vkladať rozličné ingrediencie do vriacej vody dostali o pár sto rokov neskôr i starí Egypťania či Rimania. V stredoveku potom boli pre polievky objavené strukoviny. Často bol tekutý pokrm jediným jedlom dňa, najmä pre chudobných bol úplným základom stravy. "Polievka je grunt, kto ju neje, je špunt," hlása tradičné české príslovie. Nie každý si pri tom mohol dovoliť naberať ju lyžicou, ktorá bola dlho výsadou bohatých. Bežne sa kúsky zeleniny alebo mäsa lovili rukami a na nasatie tekutej zložky ľudia do misy namáčali chlieb. Kúsok pečiva namáčaného do vývaru či hustej kaše totiž niesol latinské pomenovanie Suppa, na ktoré v rôznych obmenách dodnes narazíme po celom svete.
Kyslá polievka v rôznych kultúrach
Kyslá polievka má mnoho podôb a v rôznych krajinách sa pripravuje s rôznymi ingredienciami a postupmi. Tu je niekoľko príkladov:
- Ostro-kyslá polievka (Suān làtāng) z Číny: Číňania ju nazývajú Suān làtāng, čo doslovne v preklade znamená: korenistá polievka s octom, no u nás je skôr známa pod názvom Ostro-kyslá polievka. Jej pôvod sa dá veľmi ťažko overiť no podľa príbehov je jej pravý pôvod z provincie S´chuan a nie z Pekingu. Tvorí kurací vývar ochutený bielym korením, čili, ryžovým octom a sójovou omáčkou. Obsahuje voňavé kúsky húb, mrkvu, vajíčko, bambusové výhonky, tofu a mäsko.
- Canh chua z Vietnamu: Vo Vietname je to Canh chua - doslova „kyslá polievka“, ktorá sa pripravuje z rýb z rieky Mekong, alebo kreviet, ananásu, paradajok a sójových klíčkov. Je ochutená tamarindom a listami citrónu.
- Samlor machu pkong z Kambodže: V Kambodži je to Samlor machu pkong tiež nazývaný krevetový guláš na kyslo. Ide o kyslú krevetovú polievku ochutenú citrónom, čili a korením.
- Tom yum z Thajska: Dokonca aj v prípade thajskej polievky Tom yum, ktorá je ochutená citrónovou trávou, koreňom galangalu, rybacou omáčkou a čili sú zachované rovnaké chute a to: ostrá a kyslá.
- Sinigang z Filipín: Sinigang je kyslá polievka pochádzajúca z Filipín. V roku 2021 bol sinigang vyhlásený TasteAtlasom za najlepšiu zeleninovú polievku na svete. Tradičný sinigang sa varí pomocou čerstvého mladého tamarindu.
Recepty na kyslé polievky od slovenských šéfkuchárov
Kyslá kapustnica so zemiakmi a údeným mäsom (Vojto Artz)
Umyté údené mäso vložíme do vriacej vody a uvaríme domäkka. Uvarené mäso vyberieme z vývaru a pokrájame na menšie kocky. Do vývaru z údeného mäsa vložíme pokrájanú kapustu, pridáme 2 až 3 zrnká celého čierneho a nového korenia, 1 bobkový list, trocha rasce a uvaríme. Zemiaky uvaríme osobitne v osolenej vode. Očistenú cibuľu pokrájame nadrobno, speníme na masti, pridáme múku a pripravíme svetlú zápražku. Do hotovej zamiešame mletú červenú papriku, zalejeme trochou studenej vody, dobre rozmiešame, nalejeme do vriacej polievky a povaríme 20 minút. Do zahustenej polievky pridáme uvarené zemiaky, pokrájané údené mäso, kyslú smotanu a ešte krátko povaríme. Ak treba, dosolíme.
Kyslá fazuľová polievka (Veronika Bieliková)
Ingrediencie: Suchá fazuľa, bobkový list, soľ, cesnak, mlieko, hladká múka, masť alebo olej, ocot.
Postup: Fazuľu namočíme deň pred varením do studenej vody.
Prečítajte si tiež: Sladké jedlá pre deti
Kyslá polievka z bravčového mäsa a klobás (Neznámy autor)
Bravčové mäso uvaríme vo vode, vyberieme a vývar použijeme na prípravu polievky. Do vývaru vložíme údené mäso, pridáme kapustu, dolejeme vodou z kyslej kapusty a varíme. Keď je mäso takmer uvarené, pridáme celé zemiaky (švábku), klobásky, sušené huby a dovaríme do mäkka. Jemne osolíme a okoreníme podľa chuti. Ak máme svetlú kapustu, pre farbu použijeme trocha mletej papriky.
Kyslá kapusta ako základ kyslej polievky
Kyslá kapusta, poklad slovenskej kuchyne, je nielen chutná, ale aj mimoriadne zdravá. Jej príprava má v našich končinách dlhú tradíciu a recepty sa dedia z generácie na generáciu. Kyslá kapusta nie je len jedlo, je to kultúrne dedičstvo. Jej korene siahajú do starovekej Číny, odkiaľ sa prostredníctvom Rimanov rozšírila do Európy. Na Slovensku sa stala neoddeliteľnou súčasťou stravy najmä v zimných mesiacoch, kedy predstavovala dôležitý zdroj vitamínov a minerálov. V minulosti, keď neboli k dispozícii chladničky a moderné spôsoby konzervovania, fermentácia bola jednou z mála možností, ako uchovať zeleninu na dlhšiu dobu. Kyslá kapusta tak bola základom prežitia v náročných podmienkach.
Zdravotné benefity kyslej kapusty
Kyslá kapusta je doslova nabitá zdravím prospešnými látkami. Obsahuje vysoké množstvo vitamínu C, ktorý je dôležitý pre imunitný systém, vitamínu K, ktorý prispieva k zrážanlivosti krvi a zdraviu kostí, a vitamínov skupiny B, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie nervového systému. Okrem toho je kyslá kapusta bohatá na probiotiká, ktoré podporujú zdravú črevnú mikroflóru a trávenie.
Tradičný recept na kyslú kapustu
Ingrediencie: 5 kg bielej kapusty, 100 g soli (kamenná alebo morská), 1-2 lyžičky rasce (podľa chuti). Voliteľné: 2-3 mrkvy, 1-2 cibule, 2-3 bobkové listy, čierne korenie.
Postup: Kapustu očistite od vrchných listov a nakrájajte na tenké rezance. Mrkvu očistite a nastrúhajte nahrubo. Cibuľu ošúpte a nakrájajte na tenké plátky. Nakrájanú kapustu vložte do veľkej nádoby. Pridajte soľ, rascu, mrkvu, cibuľu a ostatné koreniny podľa chuti. Rukami alebo pomocou dreveného tĺčika kapustu dôkladne premasírujte a stlačte, aby pustila šťavu. Tento proces opakujte niekoľkokrát, kým kapusta nezmäkne a nepustí dostatok šťavy. Kapustu s šťavou preložte do čistej nádoby. Dôležité je, aby bola kapusta úplne ponorená v šťave. Ak je potrebné, dolejte prevarenú a vychladnutú vodu so soľou (pomer 1 lyžička soli na 1 liter vody). Kapustu zaťažte, aby zostala ponorená v šťave. Môžete použiť tanier, na ktorý položíte kameň alebo fľašu s vodou. Nádobu s kapustou umiestnite na chladné a tmavé miesto (ideálna teplota je 15-20 °C). Fermentácia trvá 2-4 týždne, v závislosti od teploty a podmienok.
Šošovicová polievka na kyslo
Šošovicová polievka na kyslo so zemiakmi patrí k tým naozaj tradičným slovenským polievkam. Je to skutočná polievka od babičky. Chutná a jednoduchá. Strukovinové polievky sa tešia u nás veľkej obľube. Sú nielen veľmi zdravé, výživné, ale aj chutné a sýte. Je výdatná a zasytí vás na dlhší čas. Šošovicová polievka na kyslo je nielen výživná ale obsahuje množstvo ďalších dôležitých živín. Šošovicová polievka na kyslo so zemiakmi je jednoducho dobrý nápad. Zaraďte túto strukovinu do svojho jedálnička čo najskôr. Polievka je výborný začiatok. Šošovicová polievka je pomerne staré jedlo a jej história siaha až do starovekých čias. Rastlina sa pestovala vďaka svojej výživovej hodnote a schopnosti rásť aj v suchších oblastiach, kde iné plodiny zlyhávali. Šošovicová polievka sa však stala obľúbeným jedlom najmä v stredoveku a v období renesancie v Európe. V stredoveku bola šošovicová polievka tiež obľúbeným jedlom medzi mníchmi a pútnikmi. Aj dnes je táto polievka obľúbená po celom svete a existuje mnoho variant tejto polievky.
Príprava šošovicovej polievky na kyslo
Pol hrnčeka šošovice namočíme do studenej vody na niekoľko hodín, najlepšie však cez noc. Namočením ju zbavíme plynatosti, skôr sa nám aj uvarí. Napučanú šošovicu prepláchneme a dáme do hrnca. Zalejeme ju vodou, približne 2 cm nad jej okraj, pridáme celé čierne korenie, bobkový list, rascu, kurkumu. Varíme do polomäkka. Zemiaky ošúpeme, umyjeme, nakrájame na menšie kocky. Na masle (oleji) orestujeme nadrobno nakrájanú cibuľu do sklovita. Odstavíme, primiešame mletú červenú papriku. Pridáme do polievky. Šošovicovú polievku so zápražkou (bez múky) a smotanou (množstvo podľa obľuby) povaríme ešte 10 minút. Šošovicovú polievku na kyslo so zemiakmi dochutíme soľou, citrónovou šťavou, môžeme aj cukrom. Ak chcete šošovicovú polievku sýtejšiu, spoločne so zemiakmi do polievky ešte pridajte aj nakrájanú klobásku, alebo párky. Naopak, ak ich vynecháte, dostanete skvelú polievku bez mäsa.