Slovenský Grob, obec v Malokarpatskom kraji, je známa svojou bohatou históriou a kultúrou, ale predovšetkým sa preslávila vďaka husacine. Už viac ako 120 rokov sa tu pečú tie najväčšie a najkvalitnejšie husi podľa receptov, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Táto malebná obec, obklopená Malými Karpatmi, si vďaka svojej kulinárskej tradícii vyslúžila prezývku "Kráľovstvo husaciny". Hlavnú ulicu zdobí obrovská zlatá hus, ktorá symbolizuje miestnu gastrotradíciu. Za chrumkavou husacinou sem cestujú návštevníci z celého sveta, dokonca až z ďalekého Japonska.
Slovenský Grob: Miesto, kde sa tradícia stretáva s chuťou
Slovenský Grob je ideálnym miestom pre tých, ktorí hľadajú gastronomický zážitok s vôňou tradície. Pečená hus so zlatistou chrumkavou kožou, domáce lokše a kapusta sú tu nielen jedlom, ale aj tradíciou, ktorá sa dedí z generácie na generáciu. S príchodom jarných dní sa otvárajú útulné dvory miestnych reštaurácií, kde si môžete vychutnať husacie špeciality a spojiť tak príjemné s užitočným - spoznávaním miestnych zaujímavostí. Okrem kulinárskych pôžitkov ponúka Slovenský Grob aj pastvu pre oči. Obec sa pýši tromi vzácnymi pamiatkami: Rímskokatolíckym kostolom sv. Jána Krstiteľa, Kaplnkou Sedembolestnej Panny Márie a Kaplnkou sv. Anny.
Z histórie grobskej husaciny
Tradícia pečenia husí v Slovenskom Grobe siaha do začiatku 20. storočia, kedy miestne gazdinky začali piecť husi priamo vo svojich domácnostiach. V piatok, oblečené v krojoch, ponúkali okoloidúcim čerstvo upečené husi priamo zo svojich dvorov. Táto jednoduchá dedinská pohostinnosť sa postupne premenila na kulinársku legendu, ktorá Slovenský Grob preslávila po celom Slovensku i v zahraničí. Návštevníci sa dobre najedli a odniesli si pekné spomienky, odovzdali dobré odporúčanie. Z jednoduchej dedinskej pohostinnosti sa postupne zrodila kulinárska legenda, vďaka ktorej je dnes Slovenský Grob považovaný za hlavné mesto husaciny na Slovensku.
Sezóna husacích hodov: Kedy je ten správny čas?
Každý husacinár vám na otázku, kedy je sezóna, odpovie - po celý rok! Za hlavnú sezónu sa síce považuje obdobie od septembra do novembra, ale rodinné reštaurácie v Slovenskom Grobe vás na husacie špeciality pozývajú po celý rok. Každé obdobie má svoju jedinečnú atmosféru. V zime vás v útulnom interiéri privíta omamná vôňa, teplo z krbu či pece a aperitív na zahriatie.
Grobská hus: Receptúra a príprava
Recepty na prípravu grobskej husi sa po celé desaťročia takmer nezmenili a dedia sa z generácie na generáciu. Chrumkavá domáca hus, voňavá pečienka a lokše sú pripravované podľa vyše storočných receptov a najmä s láskou. Grobská hus sa zapíja malokarpatským vínom. Aké víno sa vám viac hodí k husacine, biele či červené? Oboje je správne, hovoria husacinári. Pečená hus je pre mnohých nielen symbolom slovenskej gastronómie, ale aj prichádzajúcej jesene. Chrumkavá, šťavnatá, s čerstvým krajcom chleba či domácou lokšou.
Prečítajte si tiež: Tradičné husacie konzervy
Tajomstvo chrumkavej husi a dokonalých lokší
Po tajomstvo pravej grobskej husaciny, chrumkavej husi a domácich lokší sme si zašli do vychýrenej reštaurácie Husacina u Zlatej husi. Pani Anna Jajcayová, ktorá sa príprave husacích špecialít venuje už neuveriteľných 55 rokov, nám prezradila, ako sa piekla hus kedysi a čo je tajomstvom dokonale chrumkavej husi a tých najlepších lokší. Tradičné hlinené pekáče, poctivá práca a tajomstvá prenášané z matky na dcéru urobili zo Slovenského Grobu miesto, kde husacina nie je len pokrmom, ale aj kultúrnym dedičstvom.
Pani Anna Jajcayová, ktorá zasvätila husacine celý život, hovorí: „Husi pečiem už päťdesiatpäť rokov. Začínala som ako dvadsaťjedenročná a odvtedy som pri peci doma.“ Narodila sa a vyrastala ako pravá grobanka. Remeslo ju učila mama a rýchlo pochopila, že tajomstvo dokonalej husi sa nedá zapísať do receptára. Je to o skúsenosti, ktorá prichádza pomaly - rokmi, tisíckami upečených husí a nespočetnými hodinami pri peci. „Dnes hus posúdim už len pohľadom. Viem, či je dobrá, nemusím ju ani ochutnať,“ hovorí s úsmevom.
Ako sa chute rokmi menili
Pani Jajcayová zaspomínala aj na časy svojho detstva, kedy sa husi piekli vždy v piatok v chlebových peciach u pekárov. Každý priniesol svoj hlinený pekáč, označil si ho svojím logom a po hodine a pol musel prísť zlievať tuk, aby pec nevzplanula, a otočiť si hus, aby bola dobre prepečená. Husi boli tučné, nasiaknuté sadlom, ale chrumkavosti, akú poznáme dnes, sa im nedostávalo. Dnešní hostia chcú už niečo iné - šťavnatú, chrumkavú hus, ktorá sa rozplýva na jazyku, no nezanecháva v ústach mastnú stopu. „Pečie sa tri hodiny, tuk sa zleje až nakoniec. A žiadne koreniny ani ovocie - hus musí ostať husou,“ vysvetľuje rázne. Moderné experimenty s nízkou teplotou odmieta: „To je dusenie, nie pečenie. Chuť tam nie je.“
Recept Anny Jajcayovej: Chrumkavá hus s lokšami a dusenou kapustou
Voňavá para stúpajúca z hlineného pekáča, šťavnaté mäso pod chrumkavou kôrkou a žena, ktorá už 55 rokov stojí pri peci. V Grobe ju pozná každý - husacina je jej život, remeslo aj osud. Tradíciu zdedenú po mame pretavila do majstrovstva, ktoré dnes obdivujú prezidenti, herci aj gurmáni z celého sveta.
Hus:
- hus
- soľ
- mlieko
Hus s predstihom nasolíme a pred pečením ju potrieme mliekom. Vložíme ju do hlineného pekáča a podlejeme vodou. Hus pečieme približne 3 hodiny, najprv na prsiach, potom na chrbte, pričom ju otáčame vždy približne po hodine. Nepridávame žiadne koreniny a masť zlievame až tesne pred vybratím.
Prečítajte si tiež: Dokonalý husací vývar
Lokše:
- zemiaky
- hladká múka
- soľ
Zemiaky v šupke si uvaríme a očistíme. Keď sú vychladnuté, pomelieme ich a pridáme preosiatu hladkú múku, pričom množstvo múky závisí od typu zemiakov. Osolíme štipkou soli a ručne cesto dobre vypracujeme tak, aby sa nelepilo. Ak sú zemiaky po pomletí príliš mokré, môžeme ich prikryť utierkou a vložiť do chladničky. Ak sú, naopak, suché, po vymiešaní cesta ho zabalíme do mokrej utierky, aby nasali vlhkosť. Z vymieseného cesta vyformujeme valec a rozkrájame ho na kolieska. Následne každé koliesko vyvaľkáme tak, aby sme dostali tvar lokše. Aby sme sa vyhli pachu z prepálenej múky, necháme vyvaľkané lokše postáť na utierke. Lokše pečieme vždy nasucho a počas pečenia ich otáčame. Pred podávaním nezabudneme lokše potrieť husacou masťou.
Dusená červená kapusta:
- 1 hlávka červenej kapusty
- soľ
- 2 ks cibule
- husacia masť
- ocot
- cukor
- rasca
Červenú kapustu nakrájame, posolíme a necháme odstáť, aby zmäkla. Cibule nakrájame nadrobno a speníme na husacej masti. Potom pridáme nakrájanú kapustu, opražíme a podlejeme vodou. Kapustu za občasného premiešania dusíme, kým úplne nezmäkne. Dochutíme octom, cukrom, soľou a rascou, chvíľu ešte podusíme, premiešame a odstavíme.
Cech husacinárov Slovenského Grobu
Aby sa zachovala kvalita a dobré meno grobskej husaciny, vznikol Cech husacinárov Slovenského Grobu, ktorý združuje podniky rešpektujúce túto tradíciu.
Grobská hus a víno: Dokonalá kombinácia
Pečenie husí sa kedysi spájalo najmä s obdobím jesene a zberom hrozna. Husa je mastnejšie mäso s výraznou chuťou a šťavnatosťou. Pri pečení sa tuk uvoľňuje a mäso získa bohatú chuť. Vína s dostatočnou kyselinkou dokážu tento tuk „rozrezať“ a vyvážiť chuť, takže jedlo pôsobí ľahšie a harmonicky. Grobská hus sa tradične zapíja malokarpatským vínom, ktoré dokonale dopĺňa jej chuť.
Sila a odhodlanie Anny Jajcayovej
Za úspechmi pani Anny Jajcayovej sa skrýva nielen veľa driny, ale aj veľa bolesti. Len nedávno stratila dcéru Danku, ktorá mala prebrať rodinný podnik. Navyše to, ako to v rodinnom podniku vyzerá, je práve Dankin rukopis: „Danka je tu stále s nami, lebo to, ako to tu vyzerá, je vďaka nej. Mala cit pre zariaďovanie a dizajn.“ Napriek všetkým prekážkam, ktoré jej osud stavia do cesty, zostáva pani Anna silná. „Moja práca je môj koníček,“ hovorí bez váhania.
Prečítajte si tiež: Sezóna Husacích hodov je tu!
Pivnica u Zlatej husi: Symbol grobskej husaciny
Pivnica u Zlatej husi je dôkazom, že tradícia nie je len o recepte, ale o ľuďoch, ktorí ju nesú ďalej. Pani Anna Jajcayová sa stala symbolom grobskej husaciny, pričom jej rukopis cítiť v každej upečenej husi. Päťdesiatpäť rokov, nespočetné množstvo hostí a stále rovnaká láska k peci - to je jej recept na úspech.
Sláva, ktorá prekročila hranice
Umenie Anny Jajcayovej prekročilo hranice Slovenska. V Južnej Kórei reprezentovala našu kuchyňu na festivale, v Číne pripravovala slávnostnú recepciu pri storočnici Československa. Získala taktiež titul majsterky sveta a jej reštauráciu poznajú prezidenti, herci aj športovci. Napriek tomu zostáva verná osobnému prístupu. Keď je v podniku, víta každého hosťa osobne.