Kukurica siata (Zea mays) je po celom svete rozšírená obilnina s bohatou históriou, ktorá zohráva významnú úlohu vo výžive ľudí. Jej pôvod siaha do Strednej Ameriky, kde ju pestovali už pred 10 000 rokmi. Kukurica sa postupne rozšírila do celého sveta od Mayov a Aztékov, pre ktorých bola jednou z najdôležitejších plodín spolu s fazuľami a amarantom. Do Európy sa dostala v 16. storočí. Kukurica je dnes cenená pre svoju univerzálnosť v kuchyni, nutričné hodnoty a potenciálny prínos pre zdravie.
Kukurica ako súčasť zdravej stravy
Kukurica je prirodzene bezlepková obilnina, čo z nej robí vhodnú alternatívu pre ľudí s celiakiou alebo intoleranciou na lepok. Mnohí ľudia trpia neznášanlivosťou lepku a kukurica cukrová je prirodzene bezlepková. Okrem toho je bohatým zdrojom dôležitých minerálov, vitamínov a vlákniny.
Nutričné hodnoty kukurice
Kukurica má v našom stravovaní svoje pevné miesto. V mnohých domácnostiach sa totiž každý deň začína raňajkami, ktorých súčasťou sú kukuričné vločky. Obilninu možno okrem iného variť alebo piecť ako prílohu, pripraviť ju ako kukuričnú kašu namiesto ryže alebo vo forme pukancov na olovrant. Na rozdiel od ostatných obilných druhov má výhodu, že neobsahuje lepok, takže hodí sa aj pre celiatikov.
V 100 gramoch kukurice nájdeme približne:
- 85 kalórií
- 75,96 g vody
- 3,86 g tukov
- 72,21 g sacharidov (z toho 1,7 g cukrov)
- 9,2 g vlákniny
- 9,09 g bielkovín
Kukurica je taktiež zdrojom vitamínov, ako sú provitamín A, vitamíny skupiny B (najmä tiamín - B1), vitamíny C a E. Z minerálnych látok obsahuje železo, draslík, vápnik, sodík, fosfor a zinok. Vďaka zložkám, ktoré obsahuje a vysokej nutričnej hodnote, možno kukuricu označiť za zdravú potravinu. Obsahuje veľa vlákniny, ktorá napučí v črevách a pomáha tráveniu. Kukurica pozostáva z veľkej časti, až zo 72 percent, z vody. Okrem toho obsahuje tuk, bielkoviny a sacharidy. Sacharidy zahŕňajú glukózu, fruktózu a sacharózu. Najsladšia je kukurica bezprostredne po zbere, pretože čím dlhšie leží, tým viac cukru sa premieňa na škrob. Obsahuje provitamín A, rôzne vitamíny skupiny B, vitamíny C a E. Netreba zabúdať na minerálne látky, za zmienku stojí železo, draslík, vápnik, sodík, fosfor a zinok. 100 gramov čerstvej kukurice z klásku obsahuje asi 90 kalórií.
Prečítajte si tiež: Recepty s kukuričnou krupicou
Kalorický obsah sa líši v závislosti od spôsobu prípravy. Takže kukurica z konzervy má len 80 kalórií, zatiaľ čo sušená asi 350 kalórií.
Tiamín (vitamín B1)
Na kukurici je najcennejší rekordne vysoký obsah nervového vitamínu tiamínu-B1. Pacienti s nervovými ochoreniami majú často v krvi veľmi málo tiamínu, ktorý je v metabolickom procese nevyhnutný na spracovanie sacharidov. Glukóza, základný sacharid v krvi, je jedinou výživou, ktorú mozgové a nervové bunky môžu prijímať.
Kukurica je obzvlášť bohatá na tiamín (vitamín B1), ktorý je kľúčový pre správne fungovanie nervového systému. Tiamín je nevyhnutný pre metabolizmus sacharidov, ktoré sú hlavným zdrojom energie pre mozog a nervové bunky.
Vláknina
Kukurica obsahuje vlákninu, ktorá podporuje zdravé trávenie. Vláknina zväčšuje objem stolice, čím uľahčuje jej priechod črevami a pomáha predchádzať tráviacim problémom. Rozpustná vláknina prítomná v kukurici sa v krvnom obehu mení na gélovitú látku, ktorá absorbuje zlý cholesterol (LDL cholesterol) a tým znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení. Sladká kukurica obsahuje rozpustnú vlákninu, ktorá sa mení na gélovitú látku v krvnom obehu.
Minerály
Kukurica je bohatým zdrojom draslíka a horčíka - oba prvky majú zásadný vplyv na správne fungovanie srdcovo-cievneho systému. Kukurica je významným zdrojom draslíka a horčíka, ktoré majú zásadný vplyv na správne fungovanie srdcovo-cievneho systému.
Prečítajte si tiež: Jednoduchý recept na polentu
Glykemický index kukurice
Zrná kukurice majú strednú hodnotu glykemického indexu (GI). Sladká kukurica má GI 58, čo ju robí vhodnou potravinou pre diabetikov, samozrejme, v primeranom množstve. Sladká kukurica má glykemický index 58, čo z nej robí jedlo vhodné pre diabetikov.
Antioxidanty a fytochemikálie
Kukurica obsahuje antioxidanty, ktoré pomáhajú chrániť telo pred poškodením spôsobeným voľnými radikálmi a spomaľujú proces starnutia. Vitamín C, lykopén a ďalšie antioxidanty prispievajú k posilneniu vlasových prameňov a zlepšeniu stavu pokožky. Fytochemikálie prítomné v kukurici regulujú uvoľňovanie inzulínu. Ak si chcete udržať mladistvý vzhľad, potom určite musíte konzumovať kukuricu. Je to mocnina antioxidantov užitočných pri prevencii starnutia. Množstvo základných minerálov a vitamínov zabezpečuje, že budete mať žiarivú pokožku. Vitamín B prítomný v kukurici reguluje metabolizmus proteínov, lipidov a sacharidov a prítomné fytochemikálie regulujú uvoľňovanie inzulínu.
Kukuričný olej zvyšuje krvný obeh v pokožke hlavy, čím podporuje folikuly a vytvára zdravé a silné vlasy. Vitamín C, obsah lykopénu a rôzne ďalšie antioxidanty prítomné v kukurici pomáhajú pri posilňovaní vlasových prameňov.
Varená kukurica: Lahodná a prospešná
Varená kukurica je obľúbená pochúťka, ktorá okrem svojej výbornej chuti ponúka aj množstvo zdravotných benefitov. Obsahuje vitamíny skupiny B, vitamín C, stopové prvky (železo, selén, mangán a zinok), minerálne látky, vlákninu, nenasýtené mastné kyseliny a bielkoviny. Potešíme všetkých milovníkov varenej kukurice - naozaj skrýva v sebe množstvo prospešných látok, ako sú vitamíny skupiny B, vitamín C a stopové prvky (železo, selén, mangán a zinok). Samozrejmosťou sú minerálne látky, vláknina, nenasýtené mastné kyseliny a bielkoviny. Vďaka týmto látkam varená kukurica podporuje trávenie a čistí črevá. Bežne si ošúpeme od listov a vláskov kukuricu, dáme do osolenej vody a povaríme. Urobte to presne takto a len čo začne voda s kukuricou vrieť, prilejte do nej šálku mlieka a 100 gramov masla. Keď si ošúpete kukuricu, ktorú idete variť, nemusíte jemné vlásky hneď vyhadzovať. Zalejte ich asi 250 ml vody, nechajte vylúhovať, potom čaj sceďte a vypite bez dochucovania.
Kukurica a obezita
Hoci sa často hovorí, že z kukurice sa priberá, opak je pravdou. Kukurica pomáha predchádzať obezite a navodzuje pocit sýtosti, čo môže zabrániť prejedaniu sa. Mnohí ľudia tvrdia, že z kukurice sa tučnie. Práve naopak - kukurica pomáha predchádzať obezite a pridáva nám pocit plnosti, ktorý môže zabrániť prejedaniu sa. Energiu, ktorú z kukurice získavame, telo odbúrava a spracúva postupne.
Prečítajte si tiež: Hustá kukuričná polievka pre každého
Kukurica a jej vplyv na trávenie
Kukurica, najmä vo forme kukuričnej kaše, môže mať pozitívny vplyv na trávenie.
Vláknina a trávenie
Obsah vlákniny v kukurici zohráva kľúčovú úlohu pri podpore zdravého tráviaceho systému. Vláknina zväčšuje objem stolice, čím uľahčuje jej priechod črevami a znižuje riziko zápchy. Okrem toho, vláknina slúži ako potrava pre prospešné baktérie v črevách, čo prispieva k zdravšej črevnej mikroflóre.
Kukuričná kaša a citlivý žalúdok
Kukuričná kaša je ľahko stráviteľná a môže byť vhodná pre ľudí s citlivým žalúdkom alebo tráviacimi problémami. Teplá kaša namiesto chleba môže zmierniť príznaky gastritídy a vredov, pretože kukuričná múka (alebo kukuričný šrot) má kyselinotvorný účinok a upokojuje žalúdok.
Kukurica a celiakia
Pre ľudí s celiakiou alebo intoleranciou na lepok je kukurica výbornou alternatívou k obilninám obsahujúcim lepok. Kukuričná kaša, kukuričné vločky a iné výrobky z kukurice môžu byť bezpečne zaradené do stravy bez obáv z nežiaducich reakcií.
Kulinárske využitie kukurice
Kukurica je univerzálna obilnina s mnohostranným využitím v kuchyni a priemysle.
- Zrná: Používajú sa ako príloha, napríklad varené, grilované alebo pečené. Častou úpravou je grilovanie celých klasov.
- Kukuričná múka: Vyrába sa z určitých odrôd kukurice a slúži ako základ pre kukuričnú kašu, chlieb, tortilly a iné pokrmy. Kukuričná múka sa napríklad vyrába z určitých odrôd, ktoré potom slúžia ako základ pre potraviny ako je kukuričná kaša, chlieb či tortily.
- Kukuričné vločky: Obľúbené raňajky. Kukurica má v našom stravovaní svoje pevné miesto. V mnohých domácnostiach sa totiž každý deň začína raňajkami, ktorých súčasťou sú kukuričné vločky.
- Popcorn: Vyrába sa z nafúknutej kukurice, ktorá pri zahriatí praskne. Samotný popcorn nie je v skutočnosti až taký nezdravý. 100 gramov má síce približne 330 kalórií, avšak je podobne ako kukurica, bohatý na cenné balastné látky. Kukuricou sa zasýtime a zároveň dodáme organizmu množstvo potrebných nutričných látok.
- Kukuričný olej: Používa sa v kuchyni a kozmetike.
Kukuričná kaša (polenta)
Kukuričná krupica, ktorú mnohí nazývajú polenta, sa získava z vylúpaných a polámaných kukuričných zŕn. Vyrába sa vo forme jemnej alebo hrubej krupice a hodí sa do sladkých aj slaných jedál. Je jemná, ľahko sa pripravuje, je výživná a zriedkavo spôsobuje alergie. Vďaka svojim vlastnostiam podporuje imunitu dieťaťa a má pozitívny vplyv na zrak. Môže sa pripravovať z materského mlieka, vody, prírodného jogurtu, upraveného mlieka alebo rastlinného nápoja (okrem ryžového mlieka).
V Taliansku sa konzumuje so syrom a omáčkami, v Strednej a Južnej Amerike sa používa na výrobu tortilly a v rumunskej kuchyni sa z nej vyrába mamaliga. Na Slovensku nie je veľmi obľúbená. Môže sa podávať od prvých mesiacov života, ale nie je určená len pre deti. Jej výhody určite ocenia tí, ktorí bojujú s tráviacimi problémami. Je vhodným doplnkom stravy a mala by sa konzumovať pravidelne.
Polenta je chutné jedlo pripravené varením mletej kukuričnej múky v slanej vode. Zmes sa po napití vodou zmení na krémovú zmes podobnú zemiakovej kaši. Obyčajná polenta bez syra alebo smotany má pomerne nízky obsah kalórií a obsahuje zanedbateľné množstvo rôznych vitamínov a minerálov. V klíčku je uložená väčšina tuku, vitamínov skupiny B a vitamínu E. Polentu s vyšším obsahom vlákniny a vitamínov vyrobíme výberom celozrnnej kukuričnej múky. Rovnako ako ryža, aj polenta sa často používa ako príloha alebo základ pre iné jedlá.
Ako pripraviť kukuričnú kašu
Na jednu porciu si pripravte 250 ml mlieka (môže byť aj rastlinné). Pridajte štipku soli, dve a pol lyžice kukuričnej múky (polenty). Zamiešajte, postavte na sporák. Miešajte aj počas celého varenia. Postupom času sa zmes stáva stále krémovejšou, až začne bublať. Na chvíľu odstavte zo sporáka, znížte teplotu, ale pritom stále miešajte. Povarte za stáleho miešania ešte aspoň tri minúty. Treba dávať pozor, kaša pomerne divoko buble. Kto má rád túto kašu hustejšiu, môže ju servírovať aj na plytkom tanieri. Navrch položte tenký plátok studeného masla, lyžičku medu a posypte ju kakaom alebo škoricou. Táto kaša sa dá robiť aj naslano, ako príloha ku niektorým jedlám.
Pre výrobu polenty používame pomer vody a kukuričnej múky 4:1. Ak chcete experimentovať s pečenou polentou, nalejte uvarenú polentu do pekáča alebo misky a pečte ju pri teplote 177 ° C asi 20 minút, alebo kým nebude pevná a mierne zlatistá.
Priemyselné využitie kukurice
Okrem potravinárstva sa kukurica využíva aj pri výrobe etanolu, kozmetiky, atramentu, lepidla a textílií. Možno ste nevedeli, že okrem použitia ako potraviny, sa kukurica využíva pri výrobe etanolu, kozmetiky, atramentu, lepidla aj textílií.
Ako vyberať a skladovať kukuricu
Pri výbere kukurice hľadajte klasy so zelenými šupkami a svetlo-farebnými hodvábnymi "fúzami" (čnelky). Vyhýbajte sa klasom so svetlými šupkami a vysušenými fúzami. Vyberajte si tie kukuričné klasy, ktoré majú zelené šupky a svetlo-farebné hodvábne "fúzy" (čnelky). Vyhýbajte sa tým, ktoré majú svetlé šupky s vysušenými fúzami.
Kukuricu je najlepšie skladovať v chladničke, aby vydržala dlhšie čerstvá. Neolúpanú kukuricu môžete skladovať priamo v chladničke, olúpanú kukuricu vložte do plastového vrecka. Kukuricu je lepšie skladovať v chladničke, aby vydržala dlhšie čerstvá, ale nesmie sa lúpať. Ak ste ju olúpali vložte ju do plastového vrecka a tak uložte do chladničky.
Výborná je aj kukurica v konzervách, mrazená kukurica a v predaji je aj kukuričná múka a krupica.
Antinutričné látky v šupke kukurice
Šupka kukurice obsahuje antinutričné látky, ktoré znižujú využiteľnosť aminokyseliny tryptofánu a vitamínu B3. V minulosti to spôsobovalo vznik podvýživy a rozšírenie choroby z deficitu niacínu (B3) zvanej pelagra. Šupka kukurice obsahuje antinutričné látky, ktoré znižujú využiteľnosť aminokyseliny tryptofánu a vitamínu B3 - v minulosti toto spôsobovalo vznik podvýživy a rozšírenie choroby z deficitu niacínu (B3) zvanej pelagra.
Kukurica v rôznych formách
Kukurica je dostupná v rôznych formách, vrátane čerstvej, mrazenej, konzervovanej a sušenej. Čerstvá kukurica je najzdravšia, pretože obsahuje najviac vitamínov a minerálov. Ak nemáte prístup k čerstvej kukurici, mrazená kukurica je lepšou voľbou ako konzervovaná, pretože obsahuje viac živín. Najzdravšia je čerstvá kukurica zo záhrady, pretože je plná vitamínov a minerálov. Ak je možné, vyhnite sa konzervovanej a získajte prístup radšej k mrazenej, obsahuje viac živín. Čerstvá kukurica by sa mala pred konzumáciou uvariť. Alternatívou je grilovanie alebo opekanie na panvici. V takom prípade treba klasy potrieť bylinkovým maslom alebo olejom.
Mrazená kukurica
Proces mrazenia a následného rozmrazovania potravín môže spôsobiť úbytok niektorých termolabilných mikroživín, najmä vitamínov a fytochemických látok. Pomalé a postupné rozmrazovanie môže viesť k väčším stratám živín. Proces mrazenia a následného rozmrazovania potravín spôsobuje úbytok niektorých termolabilných mikroživín, najčastejšie vitamínov a niektorých fytochemických látok. Pomalé a postupné rozmrazovanie ničí najväčšie množstvo živín.
Kukurica a gastritída: Čo jesť a čomu sa vyhnúť
Zápal žalúdka, odborne gastritída, je bežné ochorenie, ktoré postihuje sliznicu žalúdka. Akútny zápal žalúdka môže byť spôsobený rôznymi faktormi, ako sú infekcie, lieky, stres alebo nadmerná konzumácia alkoholu. Chronický zápal žalúdka sa často spája s infekciou baktériou Helicobacter pylori, autoimunitnými ochoreniami alebo dlhodobým užívaním nesteroidných protizápalových liekov (NSAID). Bez ohľadu na príčinu, úprava stravy zohráva kľúčovú úlohu pri zmierňovaní príznakov a podpore hojenia. Strava má zásadný vplyv na fyziologické procesy v tele. Uvedomujeme si to často až vtedy, keď sa objavia zdravotné problémy a sme nútení dodržiavať diétu. Pri zápale žalúdka je diéta nevyhnutná na zníženie zápalu, zmiernenie nepríjemných príznakov a prevenciu komplikácií.
Prečo je diéta pri gastritíde potrebná?
Diéta pri gastritíde je potrebná na zníženie zápalu žalúdočnej sliznice, zmiernenie nepríjemných príznakov a prevenciu exacerbácie. Zapálený žalúdok akútne reaguje na dráždivé potraviny, najmä na korenené, mastné, vyprážané alebo príliš horúce jedlá. Šetrná diéta znižuje záťaž tráviaceho systému, pomáha normalizovať kyslosť, zlepšuje trávenie a urýchľuje hojenie poškodených tkanív. Pri výbere diéty pri gastritíde je potrebná konzultácia s gastroenterológom.
Čo sa stane, ak nebudete dodržiavať diétu pri gastritíde?
Nevyvážená strava vyvoláva zvýšenie bolesti brucha, pálenie záhy, nevoľnosť a nadúvanie. Neustále dráždenie žalúdka môže spôsobiť chronickú formu gastritídy, pri ktorej je narušený tráviaci systém a znížené vstrebávanie živín. Bez diéty sa tiež znižuje účinnosť medikamentóznej liečby a zvyšuje sa riziko komplikácií vrátane vredovej choroby žalúdka alebo krvácania do žalúdka.
Princípy diéty pri gastritíde
Diéta je dôležitým doplnkom medikamentóznej liečby gastritídy (antacidá, inhibítory protónovej pumpy, prokinetiká a enzýmové lieky), zvyšuje jej účinnosť a podporuje rýchlejšie zotavenie žalúdočnej sliznice. Princíp diéty pri gastritíde zahŕňa:
- Zníženie mechanického podráždenia: Jedlo by malo byť mäkké, dobre uvarené alebo vo forme pyré (kaša, zemiaková kaša, suflé a pyré polievky). Vyvážená diétna strava znižuje mechanický tlak na zapálenú žalúdočnú sliznicu a zlepšuje trávenie, najmä pri akútnej gastritíde.
- Odstránenie chemického podráždenia: Je potrebné úplne vylúčiť zo stravy produkty, ktoré spôsobujú aktívnu tvorbu žalúdočných štiav: ostré koreniny, kyslé ovocie a zeleninu, vyprážané a údené jedlá, ocot, sódu a alkohol. V dôsledku toho je možné znížiť agresívny účinok kyseliny na sliznicu a zabrániť jej ďalšiemu poškodeniu.
- Normalizácia kyslosti: Diéta pri gastritíde pomáha stabilizovať hladinu kyslosti žalúdočnej šťavy. Alkalické a neutrálne potraviny (ovsené vločky, zemiaky, cuketa a chudé mäso) pri gastritíde „zmäkčujú“ prostredie v žalúdku, zmierňujú pálenie a zabraňujú vzniku pálenia záhy a erózií.
- Obnova sliznice: Bielkovinové výrobky (tvaroh, kuracie mäso a vajcia) a zelenina bohatá na vitamíny A, C a skupiny B prispievajú k regenerácii poškodeného žalúdočného tkaniva, čo je dôležité najmä v období hojenia po exacerbácii gastritídy.
- Prevencia komplikácií: Dodržiavanie diéty znižuje riziko závažných následkov vrátane prechodu gastritídy do chronickej formy, vzniku vredov a vnútorného krvácania.
Diéta pri gastritíde sa zostavuje s ohľadom na formu priebehu (akútna alebo chronická) a štádium ochorenia, kyslosť žalúdočnej šťavy (vysoká, normálna alebo nízka), individuálne charakteristiky pacienta - tolerancia produktov, prítomnosť sprievodných ochorení a celkový zdravotný stav. Lekár zohľadňuje aj denný režim a životný štýl pacienta a vyberá diétu, ktorá poskytuje dostatok živín bez zbytočného zaťaženia tráviaceho systému.
Základné pravidlá stravovania pri gastritíde
Hlavné pravidlá diéty pri gastritíde zahŕňajú:
- Stravovanie malými porciámi: Je potrebné jesť päť alebo šesťkrát denne, v malých dávkach (približne 200-300 g). Stravovanie malými porciami umožňuje nepreťažovať žalúdok, udržiavať stabilnú hladinu kyslosti a predchádzať podráždeniu sliznice. Prejedanie a dlhé prestávky medzi jedlami sú pri gastritíde kontraindikované.
- Šetrné tepelné spracovanie potravín: Všetky jedlá by mali byť pripravené v pare, dusené alebo pečené bez kôrky. Takéto spracovanie zachováva živiny a nespôsobuje podráždenie žalúdka. Vyprážané jedlá, najmä s chrumkavou kôrkou, obsahujú škodlivé zlúčeniny a zvyšujú zápal.
- Mäkkej konzistencie: V akútnej fáze gastritídy by mala byť strava tekutá, polotekutá alebo vo forme pyré. Vhodné sú kašovité polievky, kaše, zeleninové pyré, kotlety pripravené v pare. To uľahčuje trávenie a znižuje mechanické zaťaženie zapálenej žalúdočnej sliznice.
- Optimálnu teplotu potravy: Jedlo by malo byť teplé - nie chladnejšie ako 25 °C a nie teplejšie ako 50 °C. Horúce a studené jedlá pri gastritíde môžu spôsobiť žalúdočné kŕče, narušiť činnosť tráviacich enzýmov a podráždiť sliznicu. Zvlášť nebezpečné sú náhle zmeny teploty jedla.
- Pravidelnosť jedál: Jedlá by sa mali konzumovať každý deň v rovnakom čase. To pomáha žalúdku produkovať šťavy v určitých hodinách, čím sa znižuje riziko poškodenia sliznice žalúdočnou kyselinou pri čakaní na jedlo.
Pri gastritíde je tiež potrebné dodržiavať pitný režim, ktorý je dôležitý na udržanie normálnej kyslosti žalúdočnej šťavy, zlepšenie trávenia a vylučovanie toxínov. Dostatočný príjem tekutín zabraňuje zahusťovaniu žalúdočnej šťavy a podporuje rýchlejšie zotavenie organizmu. Voda by sa mala piť v malých dávkach počas celého dňa, aby sa udržala vodná rovnováha, stimuloval metabolizmus a predišlo sa žalúdočným ťažkostiam, najmä pri citlivom žalúdku.
Čo sa môže konzumovať pri gastritíde?
Diéta č. 5 je indikovaná pri gastritíde, pretože poskytuje šetrnú stravu, znižuje zaťaženie žalúdka a podporuje obnovu sliznice. Diéta vylučuje dráždivé potraviny a obsahuje ľahko stráviteľné jedlá, pripravené bez vyprážania.
Zoznam produktov, ktoré sa môžu konzumovať pri gastritíde, zahŕňa:
- Obilniny a kaše (ovsené, pohánkové, ryžové, krupicové a pšeničné - v dobre uvarenej forme, bez vyprážania, soli a korenených prísad)
- Polievky (zeleninové pyré, polievky na báze chudého mäsa alebo kuracieho vývaru, ryžové a ovsené polievky, bez vyprážania)
- Varené, dusené alebo pečené mäso: kuracie, morčacie, králičie a chudé hovädzie
- Chudé ryby
- Vajcia (vo forme omelety varenej v pare alebo na tvrdo)
- Tepelne upravená zelenina (zemiaky, mrkva, cuketa, karfiol, tekvica, červená repa, brokolica - vo varenej, pečenej alebo dusenej forme)
- Ovocie a bobuľovité ovocie (banány, pečené sladké jablká, čučoriedky, sladké maliny - v remisii, najlepšie vo forme pyré alebo pečené)
- Chlieb a pekárenské výrobky (sušený biely chlieb, galetové sušienky, sucháre, nie však kysnuté buchty)
- Mliečne výrobky (odtučnené mlieko zriedené v kaši, maslo, odtučnený tvaroh, prírodný jogurt bez prísad)
- Fermentované mliečne výrobky (1-2-dňový kefír, obyčajné kyslé mlieko bez tuku - najmä pri nízkej kyslosti)
- Mäkké syry (adygejský, mozzarella, ricotta - v malom množstve a bez korenín)
- Nápoje (neperlivá voda, slabý zelený čaj, harmančekový čaj, kompót zo sušeného ovocia, zahustený ovocný nápoj, odvar zo šípok a ľanových semienok)
- Oleje (olivový olej, maslo, ľanový olej - pridávať do varených jedál, nepoužívať na vyprážanie)
- Sladkosti (marshmallow, marmeláda, pečené jablká, med - ak sa dobre znášajú a počas remisie).
Cestoviny pri gastritíde sa môžu konzumovať, ale len vo varenej forme a z tvrdej pšenice. Mali by byť dobre uvarené, bez pikantných omáčok, vyprážaného mäsa alebo mastných prísad. Sú vhodné ako príloha k varenému mäsu, dusenej zelenine alebo nízkotučnej omáčke (napr. cuketovej alebo karfiolovej).
Čo sa nesmie konzumovať pri gastritíde?
Pri gastritíde je potrebné vyhýbať sa potravinám, ktoré dráždia žalúdočnú sliznicu, zvyšujú kyslosť alebo sú ťažko stráviteľné. Medzi nevhodné potraviny pri gastritíde patria:
- Pikantné jedlá (čierne korenie, červené korenie, chilli, horčica, chren, adžika, kečup, ocot či marinády)
- Vyprážané a mastné jedlá (tučné bravčové mäso, jahňacina, kačacie a husacie mäso, masť, vyprážané vajcia a hranolky)
- Údené a surové alebo priemyselne spracované potraviny (klobásy, slanina, šunka, párky, knedle, mäsové a rybie konzervy)
- Pečivo a chlieb (čerstvý biely chlieb, rožky, koláče, obložené chlebíky, šišky a výrobky z kysnutého cesta)
- Sladkosti a dezerty (čokoláda, plnené cukríky, kondenzované mlieko, zákusky, torty, smotanové dezerty a kyslé džemy)
- Tučné mliečne výrobky (plnotučné mlieko, smotana, kondenzované mlieko, tučný tvaroh, smotanové syry a mliečne koktaily)
- Kyslé a ťažko stráviteľné ovocie a bobuľoviny (citrón, pomaranč, grapefruit, kyslé jablká, kiwi, ananás, hrozno, datle, brusnice, ríbezle a egreše)
- Agresívna zelenina (paradajky, paradajková šťava, surová biela kapusta, reďkovka, cibuľa, cesnak a feferónky)
- Orechy a semená (pražené orechy, arašidy, pistácie, semená so šupkou, solené alebo karamelizované orechy)
- Hrubé pečivo a obilniny (ražný chlieb, perlová, jačmenná a kukuričná krupica, müsli a instantné kaše)
- Nápoje (alkohol, káva, silný čierny čaj, sóda, energetické nápoje, pomarančová, paradajková, hroznová šťava a alkoholové tinktúry).
Kyslá kapusta je kontraindikovaná aj pri gastritíde, najmä počas exacerbácie a pri zvýšenej kyslosti. Obsahuje kyseliny a hrubú vlákninu, ktoré dráždia žalúdočnú sliznicu, zhoršujú zápal, spôsobujú nadúvanie, pálenie záhy a bolesť. Aj v remisii je jej konzumácia bez tepelnej úpravy nežiaduce. V zriedkavých prípadoch gastritídy s nízkou kyslosťou a dobrou znášanlivosťou môže byť kyslá kapusta povolená vo veľmi malých množstvách, avšak vždy po konzultácii s lekárom.
#