Francúzsko, krajina známa svojou bohatou kultúrou, gastronómiou a zmyslom pre život, ponúka jedinečný pohľad na vianočné sviatky. Vianoce vo Francúzsku sú obdobím, ktoré spája hlboké kresťanské tradície s eleganciou a radosťou, ktoré sú vlastné francúzskemu životnému štýlu. Hoci sa vianočné zvyky môžu líšiť v závislosti od regiónu, existujú určité univerzálne prvky, ktoré charakterizujú ducha týchto sviatkov: rodina, jedlo, svetlá, vianočné trhy a regionálne špecifiká.
Adventné obdobie a príprava na Vianoce
Vianočné obdobie vo Francúzsku sa začína už v období adventu, štvortýždňového obdobia predchádzajúceho Vianociam. Toto obdobie je venované duchovnej príprave na oslavu narodenia Ježiša Krista. Adventné kalendáre (calendriers de l’Avent) sú obľúbenou súčasťou tejto prípravy, najmä pre deti, ktoré s radosťou otvárajú okienka kalendára a tešia sa na príchod Vianoc.
Vianočná výzdoba a stromček
Výzdoba zohráva kľúčovú úlohu počas adventu a prípravy na Vianoce. Vianočné stromčeky (sapin de Noël) sú zdobené svetlami, stužkami a ozdobami a sú dôležitým prvkom výzdoby vo francúzskych domácnostiach. Stromček je neoddeliteľnou súčasťou rodinnej atmosféry a zvyk zdobiť ho sa rozšíril v 19. storočí z Alsaska do zvyšku Francúzska.
Vianočné trhy (Marchés de Noël)
Vianočné trhy, známe ako marchés de Noël, sa konajú po celej krajine a majú dlhú históriu. Prvý vianočný trh sa objavil v 16. storočí v meste Štrasburg v regióne Alsasko. Na námestiach miest v celom Francúzsku sú postavené očarujúce drevené chaty zdobené svetlami a ornamentami, ktoré predávajú miestne remeselné výrobky a tradičné francúzske jedlá. Obľúbené je francúzske varené víno zvané vin chaud rouge.
Kto nosí darčeky vo Francúzsku?
Francúzskym deťom nosí darčeky Otec Vianoc, francúzsky Père Noël, ktorý na Štedrý deň cestuje po celom svete a rozdáva darčeky. Môžeme si ho predstaviť ako fúzatého deduška s dlhými bielymi vlasmi v červenom oblečku. Predtým bolo zvykom, že francúzske deti naplnili svoje topánky mrkvou pre osla Père Noëla a položili ich ku krbu, a na oplátku ich mali ráno naplnené darčekmi. Dnes už majú svoju nádielku pod vianočným stromčekom.
Prečítajte si tiež: Klasický recept: Francúzske zemiaky
Štedrý večer a Réveillon de Noël
Hlavným dňom vianočných osláv je vo Francúzsku Štedrý večer - 24. december, známy ako Réveillon de Noël. Tento večer je centrálnym bodom vianočných sviatkov a rodiny sa stretávajú pri bohatej večeri, ktorá často trvá až do polnoci. Réveillon symbolizuje očakávanie narodenia Krista. Ak 24. december nevyjde na víkend, väčšina Francúzov sa venuje každodennej rutine, prípravy na vianočný obrad sa začínajú až v podvečer. Všetko sa točí okolo Réveillon, čo je pomenovanie pre dlhú slávnostnú večeru s tradičným vianočným menu. Večera trvá niekoľko hodín a začína sa najrôznejšími pochúťkami, ako sú ustrice, losos, foie gras alebo glazované gaštany.
Tradičné vianočné jedlá
Francúzi sú známi svojím zmyslom pre užívanie si radostí života a vynikajúcou kuchyňou. Vianočná večera nezaprie v sebe zvyky povestnej francúzskej kuchyne. Jedným z najznámejších tradičných jedál je foie gras, čo je kačacia alebo husacia pečeň, servírovaná s toastami alebo figovým džemom. Ďalším obľúbeným jedlom je ústredná morka (dinde de Noël), často plnená gaštanmi. Neodmysliteľnou súčasťou vianočného stola je aj Bûche de Noël, tradičná vianočná torta v tvare polena. Tento dezert je vyrobený z piškótového cesta plneného maslovým krémom a pokrytý čokoládovou polevou, ktorá má pripomínať drevo. Jeho pôvod siaha do 19. storočia.
Aperitív
Počas aperitívu sa ešte nesedí za stolom. Trvá to asi jednu hodinu a jedia sa drobné chuťovky, kešu oriešky, terrines (nátierky z mäsa, rýb, zeleniny konzumované za studena) s chlebíkmi, olivami, rajčinami. Pije sa šampanské. Provensálci (Marie a Émilie) zmienili tiež provensálske špeciality ako tapenáda (pomazánka z olív).
Predjedlo
Ako predjedlo sa môžu jesť ustrice, údený losos alebo foie gras (husacia/kačacia pečeň) so sendvičovým alebo perníkovým pečivom. Pije sa biele víno. U Matthieua jedia tiež často blini (tradičné ruské palacinky) s lososom a kyslou smotanou.
Hlavné jedlo
Čo sa týka hlavného jedla, Pierrette vysvetľuje: „Je to buď mäsité jedlo alebo jedlo z ryby a môže byť každý rok rozdielne.“ Matthieu dodáva: „Tradične vo Francúzsku často jeme ako hlavné jedlo morku plnenú gaštanmi.“ Ale zdá sa, že medzi mojimi respondentmi nie je morka až tak obľúbená. Tu sú ich tohtoročné vianočné hlavné jedlá: Pierrette - rizoto s homármi, Matthieu - parmentier (jedlo zo zemiakového pyré a mletého mäsa), Marie - kapún plnený foie gras, Émilie - mušle Svätého Jakuba (hrebenatky), Sébastien - plnený kapún. A samozrejme sa pije víno!
Prečítajte si tiež: Slovenská klasika: Francúzske zemiaky
Syry
Potom sa podáva veľký syrový tanier so šalátom s orechmi, s džemom z fíg a s foie gras.
Dezert
Ako hovorí Matthieu „Povinným dezertom je la Bûche de Noël (Vianočné poleno), zmrzlinový koláč v tvare polena, ktorý sa jedáva len na Vianoce.“ Ako dezert sa tiež môžu jesť rôzne koláče, malé makarónky, ovocie (hlavne mandarínky), čokoládové bonbóny. Na stole sú často salonky (francúzske papillottes sú zabalené v papieri, na ktorého vnútornej strane je často napísaný nejaký vtip, zábavný citát alebo hádanka). Provensálci jedávajú ako poslednú vec Les treize desserts. Dezert zložený z 13 prvkov ako je sušené ovocie, bonbóny alebo orechy. Číslo trinásť odkazuje na Ježiša a jeho 12 apoštolov.
Polnočná omša a Prvý sviatok vianočný
Po večeri mnohé francúzske rodiny navštevujú polnočnú omšu (messe de minuit), čo je dôležitá súčasť duchovných osláv Vianoc. Prvý sviatok vianočný, teda Noël (25. december), je vo Francúzsku pokojnejším dňom, venovaným rodine a odpočinku po bujarých oslavách Štedrého večera. Je to tiež deň, kedy sa rozdávajú darčeky. Deti často nachádzajú darčeky pod vianočným stromčekom alebo v topánkach, ktoré si nechali na noc pri krbe. Tento zvyk je spojený s postavou Père Noël, francúzskym Santa Clausom, ktorý nosí deťom darčeky.
Regionálne rozdiely vo vianočných zvykoch
Hoci francúzske Vianoce majú svoje spoločné prvky, mnohé zvyky sa líšia podľa regiónov.
- Alsasko: Tento región, ktorý má silné nemecké vplyvy, je známy svojimi bohatými vianočnými trhmi a tradičnými jedlami, ako je pain d’épices (medovník) a bredele (malé vianočné sušienky).
- Provence: V regióne Provence sa zachovala tradícia tzv. 13 dezertov (les treize desserts), ktoré symbolizujú Ježiša Krista a dvanásť apoštolov.
- Korzika: Na Korzike sú tradičné castagnacci, koláče vyrobené z gaštanovej múky, ktoré pripomínajú starobylé spojenie medzi gaštanmi a Vianocami na tomto ostrove.
- Juh Francúzska: Na juhu jedia bochník chleba rozkrájaný do kríža, z ktorého musia prvú časť venovať chudobnému človeku.
- Bretónsko: V Bretónsku sa podávajú pšeničné koláčiky s kyslou smotanou.
- Burgundsko: Burgunďania večerajú morku a gaštany.
- Sever Francúzska: Na severe Francúzska deti dostávajú darčeky už 6. decembra.
Tradície a zvyky počas Vianoc
Vo francúzskych domácnostiach pripravia cez noc vždy nejaké občerstvenie, pre prípad, že okolo v noci prejdú Mária a Ježiško. Zo všetkých vianočných ozdôb sú Crèche de Noël, čiže Betlehem, jednou z najdôležitejších. Nie sú to obyčajné betlehemy - nájdete tu celé dediny a mnoho rôznych postavičiek, ako je mäsiar, pekár alebo policajt, všetko postavené okolo klasických jasličiek. Miestne si figúrky kupujú na vianočných trhoch a svoj Betlehem vystavujú vo svojom dome až do 2. februára. V mestách po celom Francúzsku dokonca nájdete jasle v životnej veľkosti alebo reprodukcie narodenia Ježiša so živými hercami.
Prečítajte si tiež: Zdravé francúzske zemiaky
Sviatok Troch kráľov a záver vianočného obdobia
Vianočné obdobie vo Francúzsku oficiálne nekončí 25. decembra, ale trvá až do 6. januára, kedy sa slávi Sviatok Zjavenia Pána alebo Troch kráľov. Tento deň je spojený s tradíciou Galette des Rois, špeciálnym koláčom plneným mandľovým krémom. Tento koláč má vo vnútri ukrytú drobnú figúrku, známu ako „fève“. Ten, kto nájde fève vo svojom kúsku, sa stáva kráľom alebo kráľovnou dňa (le roi/la reine).