Slovensko, hoci kedysi vnímané ako ekonomický ťahúň regiónu, v súčasnosti zaostáva v oblasti investícií, a to najmä v porovnaní so svojimi susedmi z Vyšehradskej štvorky (V4). Tento článok sa zameriava na analýzu francúzskych investícií na Slovensku v kontexte celkového investičného prostredia, pričom zohľadňuje faktory, ktoré ovplyvňujú ich prílev a potenciál pre budúci rast.
Úvod: Investície ako Kľúčový Faktor Rastu
Zahraničné investície zohrali kľúčovú úlohu v transformácii slovenskej ekonomiky po rozpade federácie. Prilákali kapitál, know-how a nové technológie, ktoré pomohli modernizovať priemysel a zvýšiť konkurencieschopnosť krajiny. Investori začali vo väčšom počte prichádzať do krajiny hlavne po nástupe prvej vlády Mikuláša Dzurindu, ktorá presadila viaceré ekonomické reformy a rozbehla masívnu privatizáciu štátom ovládaných podnikov. Motorom hospodárskeho rastu sa v posledných rokoch stali najmä firmy z automobilového sektora. Avšak, v posledných rokoch sa zdá, že tento pozitívny trend sa spomalil a Slovensko čelí výzvam pri udržiavaní a zvyšovaní prílevu zahraničných investícií.
Aktuálny Stav Investícií na Slovensku
Na Slovensku sa investuje menej ako v susedných krajinách regiónu a investície sú čoraz viac zamerané iba na náhradu opotrebenia a racionalizáciu výroby. Skutočnosť, že prestávame dobiehať životnú úroveň vyspelých krajín, s tým úzko súvisí, upozornil hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska Michal Horváth. Krajina podľa neho potrebuje šikovných ľudí a lepšie a predvídateľnejšie podnikateľské prostredie. Štedrejšie dotácie pre firmy na obrat v investíciách stačiť nebudú.
Podľa údajov centrálnej banky (NBS) dosiahli zahraničné investície na Slovensku ku koncu vlaňajška 483,6 miliardy korún, čo bola takmer tretina z vytvoreného hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Pred desiatimi rokmi pritom nedosahovali ani desatinu výkonu ekonomiky. Najvyššie investície doteraz na Slovensko umiestnili firmy z Holandska, Nemecka, Rakúska a Talianska.
Slabé čerpanie eurofondov je iba časť problému s investíciami. Viac ako na Slovensku sa investuje aj u susedov z Vyšehradskej štvorky, a to napriek tomu, že Maďarsko má od roku 2022 pozastavené čerpanie európskych peňazí. „Naše čísla vyzerajú sľubnejšie iba v rokoch, keď sa ponáhľame s čerpaním eurofondov, ktoré by inak prepadli. Potom sa vraciame k vlažnému tempu rastu investícií,“ upresnil ekonóm.
Prečítajte si tiež: Klasický recept: Francúzske zemiaky
Slovensko okrem čerpania eurofondov zaostáva aj v lákaní súkromných zahraničných investícií, ktoré sú za uplynulú dekádu v porovnaní s ostatnými krajinami V4 ledva polovičné. Zároveň v nich dominujú investície existujúcich firiem, ktoré zarobené peniaze vracajú späť do slovenskej ekonomiky.
Francúzske Investície: Špecifický Pohľad
Hoci presné údaje o objeme francúzskych investícií na Slovensku nie sú v poskytnutých informáciách explicitne uvedené, je zrejmé, že Francúzsko patrí medzi významných investorov v slovenskej ekonomike. Dôkazom toho je prítomnosť automobilky PSA Peugeot Citroën, ktorá významne prispela k rozvoju automobilového priemyslu a zníženiu nezamestnanosti v regiónoch.
Francúzsky národný štatistický úrad INSEE vo štvrtok zvýšil svoju prognózu hospodárskeho rastu krajiny na 0,8 % z 0,6 % napriek politickej neistote a slabej spotrebiteľskej dôvere. Aktualizovaná prognóza od INSEE prichádza v čase, keď Francúzsko tento týždeň získalo tretieho premiéra za menej ako rok, keďže zákonodarcovia odmietli plány na zníženie výdavkov napriek rastúcemu dlhu a nákladom na pôžičky. To by mohlo v piatok (12.
Bariéry pre Investovanie na Slovensku
Európska investičná banka sa slovenských spoločností pýta, čo im bráni investovať. „Firmy sa sťažujú na dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily, trápia ich aj ceny energií a ťažká predvídateľnosť. Neistota týkajúca sa budúcnosti v širšom zmysle je jednou z hlavných bariér investovania,“ priblížil Horváth. Na Slovensku sa ku globálnym vplyvom pripája aj nejasný plán ozdravovania verejných financií. „Firmy sa sťažujú aj na čoraz väčšiu ťarchu regulácie,“ doplnil.
- Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily: Firmy majú problém nájsť a udržať si kvalifikovaných zamestnancov, čo obmedzuje ich možnosti rozširovania výroby a zavádzania nových technológií.
- Vysoké ceny energií a neistota: Rastúce a nestabilné ceny energií zvyšujú náklady na výrobu a znižujú konkurencieschopnosť slovenských firiem.
- Nepredvídateľné podnikateľské prostredie: Časté zmeny v legislatíve, vysoká administratívna záťaž a korupcia odrádzajú investorov od investovania na Slovensku.
- Nejasný plán ozdravovania verejných financií: Nedostatok transparentnosti a dôveryhodnosti v oblasti verejných financií zvyšuje neistotu a odrádza investorov od dlhodobých investícií.
- Ťarcha regulácie: Rastúca regulácia a byrokracia zvyšujú náklady na podnikanie a komplikujú investičné procesy.
Investičné Stimuly a Ich Efektivita
Slovensko podporuje zahraničné investície stimulmi, väčšinou daňovými úľavami, každý rok približne 100 miliónmi eur. Cenovka za vytvorené pracovné miesto pritom výrazne narástla, v súčasnosti na viac ako 60-tisíc eur, kým v minulosti bola približne polovičná. Tieto stimuly však nemusia byť vždy efektívne, ak nie sú spojené s odstraňovaním systémových problémov, ktoré bránia investovaniu.
Prečítajte si tiež: Slovenská klasika: Francúzske zemiaky
Príležitosti pre Zlepšenie Investičného Prostredia
Na zlepšenie investičného prostredia na Slovensku je potrebné prijať komplexné opatrenia, ktoré sa zamerajú na:
- Zvýšenie atraktivity pre investorov: Vláda by mala aktívne pracovať na zlepšení podnikateľského prostredia, znížení administratívnej záťaže a korupcie.
- Podpora vzdelávania a inovácií: Investície do vzdelávania a výskumu a vývoja sú kľúčové pre zvýšenie kvalifikácie pracovnej sily a prilákanie investorov s vyššou pridanou hodnotou.
- Zlepšenie infraštruktúry: Kvalitná dopravná a energetická infraštruktúra je nevyhnutná pre prilákanie investícií a podporu hospodárskeho rastu.
- Stabilizácia verejných financií: Transparentné a dôveryhodné riadenie verejných financií je kľúčové pre zvýšenie dôvery investorov a prilákanie dlhodobých investícií.
- Podpora malých a stredných podnikov (MSP): MSP sú dôležitým zdrojom inovácií a rastu, preto je potrebné vytvoriť priaznivé prostredie pre ich rozvoj a prístup k financovaniu.
Plán Obnovy a Odolnosti: Príležitosť pre Investície
Európska komisia vyplatila ku koncu vlaňajška členským štátom 306 miliárd eur z plánu obnovy a odolnosti (POO), čo je 47 % z celkovo 650 miliárd eur. Najvyšší podiel financií získalo Francúzsko (77 %). Slovensko dostalo 3,5 miliardy z celkovej alokácie 6,4 miliardy eur. S podielom 54 % vyplatených zdrojov sa tak zaradilo na piate miesto v EÚ a na prvé miesto vo V4.
Slovenský plán obnovy zahŕňa 64 investícií a 70 reforiem, ktoré obsahujú celkovo 222 míľnikov a cieľov. Najviac ich splnilo v roku 2023, spolu 43, vlani 15. Ak sa pozrieme len na reformy (nie investície), medzi štáty s najvyšším počtom míľnikov a cieľov patria Rumunsko, Španielsko, Taliansko a Maďarsko. Slovensko so 103 plánovanými míľnikmi a cieľmi v reformách sa pohybuje na úrovni priemeru EÚ.
Mechanizmus POO vznikol ako krízový nástroj na podporu hospodárskej obnovy po pandémii. Zásadne sa líši od eurofondov v tom, že členské štáty finančné prostriedky dostávajú až po úspešnom splnení záväzkov. Podmienené vyplácanie má zaručiť, že štáty preukázateľne prijmú potrebné reformy. Všetky míľniky a ciele musia byť splnené do septembra 2026, keď je možné podať poslednú žiadosť o platbu.
Plán obnovy a odolnosti predstavuje významnú príležitosť pre Slovensko na prilákanie investícií a modernizáciu ekonomiky. Dôležité je však efektívne využitie týchto prostriedkov a implementácia reforiem, ktoré zlepšia investičné prostredie a zvýšia konkurencieschopnosť krajiny.
Prečítajte si tiež: Zdravé francúzske zemiaky
Investície do Nehnuteľností
Investície do nehnuteľností na Slovensku dosiahli minulý rok objem 516 miliónov eur. Vyplýva to z analýzy globálnej realitno-poradenskej spoločnosti CBRE. Podľa aktuálnych údajov spoločnosti patria medzi najlikvidnejšie trhy v Európe Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko či Holandsko. „V priebehu roka 2020 na slovenský trh komerčných nehnuteľností pritieklo 516 miliónov eur investícií, čo ale predstavuje oproti roku 2019 pokles o 24 percent. „Objem investícií bude aj naďalej ovplyvnený koronakrízou. Najväčšia investičná aktivita bola zaznamenaná už tradične v Bratislavskom kraji, konkrétne v Senci (40 percent) a v Bratislave (35 percent).