Vianočné obdobie je plné tradícií, symbolov a chutí, ktoré nás sprevádzajú už po stáročia. Obchody sú plné vianočného tovaru, časopisy a televízie sú plné reklám na darčeky a advent sa nezadržateľne blíži. Jedným z menej známych, ale významných prvkov vianočnej histórie je aj francúzsky sklár Pierre Dupont, ktorý sa zaslúžil o rozšírenie vianočných gúľ. V tomto článku sa pozrieme na jeho prínos, ako aj na ďalšie zaujímavosti a tradície spojené s Vianocami. A aby sme si toto obdobie spríjemnili, pridáme aj recept na chutný guláš, ktorý zahreje počas chladných dní.
História vianočných ozdôb a prínos Pierra Duponta
Vianočné stromčeky sa v mestách začali ozdobovať na konci 18. storočia, no na dedinách až na konci 19. storočia do 30. rokov 20. storočia. Vianočné darčeky sa začali dávať pod stromček až na začiatku 20. storočia. V roku 1889 si Francúz Pierre Dupont dal patentovať najobľúbenejšiu ozdobu vianočného stromčeka - fúkanú guľu z jemného skla. Najskôr sa vyrábali jednofarebné, neskôr sa ľudia dožadovali farebných, ozdobených najrôznejšími ornamentmi alebo kresbami. Začiatkom 20. storočia okrem vianočnej gule zaplavili trh iné tvary ozdôb zo skla, či už hviezdy, srdiečka, šišky, snehové vločky, domčeky, alebo anjeliky.
Symbolika farieb a ozdôb
Zelená je v kresťanstve farba nádeje a zelené kríky a ihličnaté stromy v zime symbolizovali život, pretože dokázali prežiť mrazy a udržať si krásnu farbu. Červená farba sa začala využívať vo vianočnej výzdobe, keď cirkev uznala vianočné sviatky ako oslavu narodenia Ježiša Krista. Červená symbolizuje jeho krv, ktorá bola preliata na kríži za hriechy ľudstva. Ľudia najprv využívali len zelené vetvičky s červenými bobuľami, ako je cezmína. Dnes obchody ponúkajú všetky možné ozdoby v odtieňoch červenej.
Adventné tradície a zvyky
Adventné obdobie je čas príprav na Vianoce, plný symbolov a zvykov. Kde sa vzal adventný kalendár? Prvý ručne vyrobený adventný kalendár pochádzal z roku 1851, ale prvý tlačený vyrobil nemecký tlačiar Gerhard Lang v roku 1908, ktorý dostal nápad založený na tradícii zo svojho detstva. Langova mama pre neho vyrábala kalendár tak, že na kúsok kartónu pripla 24 malých cukríkov. Rozhodol sa navrhnúť vlastnú verziu a vytvoril farebné obrázky pripevnené na kartón. Kalendár s otvárateľnými okienkami vyrobili až začiatkom 20. rokov minulého storočia, ale druhá svetová vojna ukončila úspech tejto nemeckej tradície. Adventné kalendáre plnené čokoládou poznáme až z roku 1958 a z Nemecka sa rozšírili do celého sveta. Dnes je to druhý najpopulárnejší vianočný zvyk po stromčeku.
Vianočné jedlá a ich symbolika
Každé štedrovečerné jedlo malo kedysi symbolický význam. Cesnak napríklad zabezpečoval zdravie, ale aj chránil dom pred škodlivými bytosťami. Kapusta a huby zase ochraňovali rodinu pred hladom. A mak bol symbol hojnosti. Oblátky vznikli z hostie, predstavujú teda Ježišovo telo. Vyrábajú sa z nekvaseného cesta zo pšeničnej múky a z vody a pečú v oblátkovej forme. Kedysi na začiatku adventu žiaci po domoch vyberali obilie na oblátky, ktoré potom piekol učiteľ a žiaci ich roznášali s vinšom v posledný týždeň pred Vianocami. Pre učiteľa i žiakov to bol istý zárobok. Oblátkam sa pripisovala čarovná moc, preto sa odkladali do siatin, dávali sa do liečiv a na ochranu pred požiarom.
Prečítajte si tiež: Saint Pierre: Návod na pestovanie pre bohatú úrodu
Bobaľky, pupáky či opekance s makom
Typická slovenská dobrota, ktorá je známa na strednom Slovensku ako pupáky, na východe zase ako bobaľky, no na západe rozšírená nebola. Všeobecne ju poznáme ako opekance. Recept pravdepodobne pochádza z kuchyne severného Spiša. Odpradávna sa piekli z chlebového cesta v peci v tvare dlhších šúľkov alebo menších paličiek. Z pripraveného chlebového cesta sa najprv odkroja kúsky vo veľkosti orecha, tie sa následne upečú v peci. Tesne pred zjedením sa obaria vodou alebo mliekom, aby zmäkli, posypú sa pomletým makom či cukrom a niekde sa zalejú roztopeným maslom. Opekance sa jedia z jednej misy, aby bola rodina súdržná. Ich jedenie počas vianočnej večere malo zabezpečiť hojnú úrodu obilia v nasledujúcom roku.
Medovníky alebo perníky?
Podľa historických prameňov má medovnikárstvo ako remeslo korene v Nemecku. Medovníky piekli v kláštoroch, ale aj v šľachtických a meštianskych rodinách a boli nezdobené. Výrobe vo veľkom sa venovali remeselníci medovnikári. V Bratislave existoval cech medovnikárov už v 14. storočí. Od 17. storočia sa medovnikárske technológie a výrobné postupy skvalitňovali, do cesta sa pridávali rozmanité chuťové prísady a aromatické koreniny. Z cesta z ražnej múky a vareného medu sa piekli perníky. Ak použili surový med, nazvali dobroty medovníky. Dnes sa hovorí, že perníky sú s cukrom, ale medovníky iba s medom. Slovo perník sa k nám pravdepodobne dostalo z češtiny a je odvodené od slova pepř - čierne korenie. Korenina bola súčasťou pôvodnej receptúry peperníku/peprníku.
Salónky
V zahraničí salónky takmer nenájdete, ale my si ich rady dávame na stromček. Ich pôvod môžeme vystopovať až do Francúzska, odkiaľ sa rozšírili ďalej. Fondánové salónky v typickom obale, ktoré vešiavame na stromček, sú maďarským produktom. Na svete je viacero podobných sladkostí, ale z Maďarska pochádza zvyk vešať ich na stromček ako dekoráciu. Aj pre nás sa stali od 19. storočia typickou vianočnou sladkosťou.
Betlehemy a ich história
Stavanie betlehemov sa spája so svätým Františkom z Assisi. U nás sa začali šíriť v 13. storočí. Neskôr ich vystriedali gotické krídlové oltáre. Počas baroka sa v kostoloch stavali veľké a honosné, ale s rastom počtu figúrok sa zmenšovali. V 17. a 18. storočí Jozef II. zákazal stavanie betlehemov v kostoloch. Tak si ich ľudia začali stavať doma.
Recept na guláš
Ingrediencie:
- 1 kg hovädzieho mäsa (napr. hovädzia kližka)
- 2 veľké cibule
- 3 strúčiky cesnaku
- 2 lyžice rastlinného oleja
- 2 lyžice mletej sladkej papriky
- 1 lyžica mletej pálivej papriky (podľa chuti)
- 1 lyžička rasce
- 1 lyžička majoránky
- Soľ a čierne korenie podľa chuti
- 1 kg zemiakov
- 0,5 kg mrkvy
- Hovädzí vývar (alebo voda)
- Voliteľné: feferónky, paradajkový pretlak
Postup:
- Príprava mäsa: Hovädzie mäso nakrájame na kocky s veľkosťou približne 2-3 cm.
- Opečenie mäsa: V hrnci s hrubým dnom rozohrejeme olej. Mäso opekáme po menších častiach, aby sa dobre zatiahlo zo všetkých strán. Opečené mäso vyberieme z hrnca a odložíme bokom.
- Príprava základu: V tom istom hrnci orestujeme nadrobno nakrájanú cibuľu do sklovita. Pridáme pretlačený cesnak a krátko orestujeme, aby sa rozvoňal.
- Pridanie papriky: Do hrnca s cibuľou a cesnakom pridáme mletú sladkú a pálivú papriku, rascu a majoránku. Rýchlo premiešame, aby sa paprika nespálila.
- Dusenie mäsa: Vrátime opečené mäso do hrnca k základu. Osolíme, okoreníme a premiešame. Zalejeme hovädzím vývarom (alebo vodou) tak, aby bolo mäso ponorené.
- Varenie guláša: Guláš privedieme do varu, potom znížime plameň a varíme pod pokrievkou približne 2-3 hodiny, alebo kým mäso nie je úplne mäkké. Občas premiešame a podľa potreby pridáme vývar.
- Pridanie zeleniny: Keď je mäso mäkké, pridáme ošúpané a na kocky nakrájané zemiaky a mrkvu. Pridáme aj prípadné feferónky alebo paradajkový pretlak.
- Dovarenie zeleniny: Guláš varíme ďalších 20-30 minút, alebo kým zemiaky a mrkva nie sú mäkké.
- Dochutenie: Guláš dochutíme soľou a korením podľa potreby. Môžeme pridať aj trochu majoránky alebo rasce.
- Servírovanie: Guláš podávame horúci, ideálne s čerstvým chlebom.
Prečítajte si tiež: Nutričné hodnoty ražného chleba
Prečítajte si tiež: Vzťahy medzi valcom a guľou