Leto je obdobie grilovačiek a varenia gulášov, no Slováci si za kvalitné mäso priplatia. Ceny mäsa a mäsových výrobkov sú dlhodobo vysoké. Slovenskí mäsiari čelia čoraz väčšej konkurencii, najmä kvôli dovozu lacnejších bravčových polovičiek zo zahraničia, predovšetkým z Nemecka. Tento článok sa zaoberá problematikou dovozu bravčového mäsa na Slovensko, jeho vplyvom na domácich producentov a spotrebiteľov, ako aj možnými riešeniami na zlepšenie konkurencieschopnosti slovenského mäsového priemyslu.
Aktuálna situácia na trhu s mäsom
Ľudia sú nahnevaní, pretože spotreba potravín sa týka každého a nedajú sa jednoducho nahradiť. Za kvalitnejšie mäso si treba priplatiť, či už ide o grilovačku, varenie gulášu alebo prípravu bežného obeda. Mäso chýba nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe.
Cena bravčovej polovičky stúpla najviac pred dvomi rokmi, keď Čína začala vo veľkom skupovať mäso aj živé ošípané. Nárast bol vtedy od 50 až do 80 percent. Hoci Čína prestala bravčové mäso skupovať, cena sa už nevrátila na pôvodnú úroveň. Ceny mäsa určujú burzy. V Nemecku sa aktuálne kilogram bravčovej polovičky pohybuje okolo troch eur.
Podľa údajov Štatistického úradu SR stálo napríklad kilo hovädzieho zadného v januári 2022 9,57 eura, v januári 2023 cena stúpla na 12,05 eura. V máji tohto roka bola jeho cena 11,06 eura. Skutočné ceny mäsa z domáceho chovu sú však ešte vyššie, hovädzie zadne sa predávalo aj za 15 eur. Pri bravčovom mäse, napríklad obľúbenej krkovičke bez kosti, bola cena v máji tohto roku podľa ŠÚ SR 5,52 eur. Oproti januáru tohto roka narástla o takmer 50 centov za kilogram, v porovnaní s januárom 2022 až o euro za kilo. Cenový strop bol v septembri 2023, kedy sa kilo krkovičky predávalo v priemere za 6,98 eura. Aj pri bravčovine je cena z domáceho chovu vyššia.
Dovoz mäsa zo zahraničia a jeho vplyv
Reťazce nakupujú lacné mäso vo veľkom množstve zo zahraničia. Ceny bravčového mäsa z dovozu klesli v akciách obchodných reťazcov aj o dve až tri eurá. Obchodníkov dnes nezaujíma kvalita, ale iba ceny. Základom dobrej kuchyne je pritom čerstvosť mäsa. Mäso, ktoré je vákuovo balené na pultoch v reťazcoch, neraz aj niekoľko dní cestuje po celej Európe, kým sa dostane na Slovensko. Keď ho doma rozbalíte, vytečie z neho voda. Vlani sme na Slovensko doviezli hovädzie a bravčové mäso za viac ako 520 miliónov eur. Prúdilo k nám v malých množstvách dokonca aj z krajín Afriky či Južnej Ameriky. Najviac mäsa však dovážame z európskych krajín. Pri hovädzine prevláda mäso z Nemecka, Írska, Holandska, Poľska a Česka. Pri bravčovine dominujú Španielsko, Nemecko, Česko, Poľsko a Belgicko.
Prečítajte si tiež: Sprievodca nákupom domácej morky v Martine
Konkurenčná nevýhoda slovenských mäsiarov
Slovenské predajne nevedia konkurovať cenám nadnárodných potravinových reťazcov. Napríklad v Poľsku je a bude mäso stále lacnejšie. Problém sa ukrýva vo výške dane z pridanej hodnoty aj v štátnych aj skrytých podporách, ktoré dostávajú poľskí chovatelia a spracovatelia. Na Slovensku nie je vôľa prijať legislatívu, ktorá by farmárom pomohla.
V prípade ďalšieho poklesu cien bravčového mäsa dovážaného najmä z Nemecka a Španielska, by na to doplatili hlavne slovenské bitúnky aj slovenskí spracovatelia, ktorí spracovávajú čerstvé mäso z domácej produkcie. Rozdiel v cene by bol ešte výraznejší.
Na maximách sú aj ceny za obľúbené mäsové výrobky. K tomu najmä prispel nárast cien suroviny, energií aj mzdové náklady. Mäsiarsky, aj celkovo potravinársky priemysel je energeticky veľmi náročný. Potrebujete rôznu chladiarenskú techniku, rôzne konvektomaty, pece a ďalšie stroje, ktoré zožerú veľmi veľa elektriny. Stúpli aj rôzne poplatky za rozbory, toto všetko treba potom premietnuť do koncovej ceny.
Problémy s pracovnou silou v mäsovom priemysle
Okrem drahých surovín, energií a poplatkov, tuzemským mäsiarom chýba aj kvalifikovaná pracovná sila. Slovenské odborné školy dokážu za rok vyučiť približne 15 mäsiarov, údenárov. Mäsiari na trhu práce chýbajú. Mäsiarčina je fyzicky náročná práca, a mladým sa fyzicky pracovať nechce. A tí starší, ktorí idú do dôchodku to z biedy nevytiahnu, už toľko nevládzu.
Spotreba mäsa na Slovensku a sebestačnosť
Štatisticky Slováci zjedia najviac bravčového mäsa. To tvorí viac ako 56 percent z podielu skonzumovaného mäsa. Za ním je na druhom mieste hydina s 35 percentným podielom, ani desať percent v našom jedálničku nedosahuje hovädzie mäso. Ak by Slovensko chcelo byť v produkcii najviac konzumovaného bravčového mäsa sebestačné, jeho produkcia by sa musela strojnásobiť. Domáci chovatelia nevyprodukujú ani 70 tisíc ton. Sebestačnosť vo výrobe bravčoviny upadla na 27 percent, vyše dvoch tretín spotreby pokrýva dovoz. Na prvých dvoch miestach v produkcii bravčoviny sú Španieli s viac ako 5 miliónmi ton a Nemci s piatimi miliónmi ton.
Prečítajte si tiež: Žiar nad Hronom: Auto-moto podvody a jedlo
Názor odborníkov a spotrebiteľov na kvalitu mäsa
Martina Gondeková, vedecká pracovníčka NPPC-VÚŽV Nitra, sa už niekoľko rokov venuje kvalite bravčového mäsa z dovozu a domácej proveniencie. Jej výskum ju uistil v tom, že kvalitu za najvýhodnejšiu cenu máme doma a je veľká škoda, že aj z toho mála kvalitného slovenského nezanedbateľnú časť vyvezieme. Slovenský spotrebiteľ sčasti podceňuje reálnu ekonomiku nákupu a verí akciovej dovezenej „kvalite a kvantite“ za nízku cenu. Ale učí sa. Je nutné, aby sa o tom dozvedel každý spotrebiteľ. Aby si uvedomil, že kúpou slovenského mäsa ušetrí, získa kvalitu, neničí si zdravie a podporí našu prvovýrobu, ktorá to práve teraz potrebuje ako nikdy predtým.
Nižšia cena nemusí vždy znamenať výhodný nákup. Potvrdzuje to výskum, ktorí odborníci už tri roky každý mesiac robia na vzorkách domácej a dovozovej bravčoviny. Dovezené mäso je vákuovo balené a niekoľkokrát sa s ním narába, čím sa narúša jeho štruktúra a z toho mäsa sa neustále uvoľňuje tekutina. Po odpočítaní hmotnostných strát balením a po kuchynskej úprave zistili, že slovenské mäso je aj tak najvýhodnejším. Ročne pri spotrebe 39 kilogramov na osobu môže spotrebiteľ ušetriť aj niekoľko desiatok eur.
Iniciatívy na podporu domáceho predaja mäsa
Vlani publikovala Martina Gondeková spolu s kolegom návrhy na zvýšenie domácej produkcie a domáceho predaja mäsa. Jediní, kto sa chytil iniciatívy a uspel, boli ovčiari. Im sa podarilo zvýšiť domácu ponuku a spotrebu jahňacieho mäsa a čiastočne sa „pohli ľady“ aj v segmente ťažkých jatočných jahniat. Ovčiari urobili veľký krok vpred, vsadili na dobrý marketing a osvetu, „zlatú“ značku a edukáciu spotrebiteľa.
Vplyv pandémie COVID-19 na trh s mäsom
Globálne COVID-19 zatvoril reštaurácie, hotely, školy, stravovacie zariadenia, čo bolo z počiatku citeľné aj na nižšej, v niektorých prípadoch žiadnej dodávke mäsa pre tieto segmenty. Hlavne začiatkom pandémie na jar 2020 nastali obavy všeobecne o zásoby potravín a čoraz častejšie sa na Slovensku spomínala domáca sebestačnosť, aj v mäse. V prípade uzatvorenia hraníc kvôli COVID-19 by nastali časom reálne problémy so zásobovaním.
Predpokladaný nárast cien mäsa a opatrenia
Zväz spracovateľov mäsa predpokladá ďalší nárast cien mäsa a mäsových výrobkov po zrušení odvodovej úľavy od 1. júla. Ako uviedla Eva Forrai, výkonná riaditeľka zväzu, spracovatelia vnímali odvodové úľavy pre potravinárov ako účinné opatrenie, ktoré prispelo k stabilizácii cien mäsa a mäsových výrobkov na trhu. Výška odvodového zaťaženia priamo vplýva na cenotvorbu potravín vyrobených na Slovensku. Je nutné, aby boli vládou čo najskôr prijaté také systémové opatrenia, ktoré podporia slovenských potravinárov v ich konkurencieschopnosti. Slovenskí spracovatelia mäsa budú opäť menej konkurencieschopní. Príspevky za prácu v noci, cez víkendy a sviatky naviazané na výšku minimálnej mzdy ako aj nárast odvodov zamestnávateľov do zdravotnej poisťovne vytvára ďalší tlak na cenotvorbu mäsa a mäsových výrobkov, čo budú musieť slovenskí spracovatelia mäsa dôkladne prehodnotiť.
Prečítajte si tiež: Kvalita a testy jasmínovej ryže
Vývoj v Nemecku a jeho dôsledky
Nemecko vyváža stále menej mäsa. V roku 2022 sa z Nemecka vyviezlo takmer 2,9 milióna ton mäsa a mäsových výrobkov - väčšina z nich do iných krajín Európskej únie (EÚ). Vývoz mäsa klesol za posledných päť rokov o 19,3 %. Jedným z dôvodov klesajúceho vývozu mäsa budú pravdepodobne dovozné obmedzenia v kupujúcich krajinách, ako je Čína. Podobný vývoj možno pozorovať aj pri dovoze mäsa. V roku 2022 sa do Nemecka doviezlo 2,0 milióna ton mäsa - predovšetkým z iných krajín EÚ. Dovoz mäsa klesol za posledných päť rokov o 15,9 %. V Nemecku tiež klesá produkcia mäsa. Podľa predbežných výsledkov vyprodukovali komerčné bitúnky v Nemecku v roku 2022 približne 7,0 milióna ton mäsa, čo je pokles o 8,1 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Menej sa vyrába najmä bravčové mäso - množstvo vyrobeného bravčového kleslo od roku 2017 do roku 2022 o 18,5 % na necelých 4,5 milióna ton.
V Nemecku sa v poslednom čase konzumuje stále menej mäsa. Podľa Spolkového úradu pre poľnohospodárstvo a výživu (BLE) bola spotreba na obyvateľa v roku 2021 55,0 kg. To zodpovedá poklesu o 12,4 % v porovnaní s rokom 2011.
Africký mor ošípaných a jeho potenciálny dopad
Nemecko vo štvrtok potvrdilo prípad afrického moru ošípaných (AMO) na svojom území, čo vyvolalo obavy o ďalší vývoj exportu bravčového mäsa, najmä do Číny. Táto situácia môže mať vplyv aj na dostupnosť a cenu bravčového mäsa na Slovensku, keďže Nemecko patrí k významným dodávateľom.