Približne 821 miliónov ľudí, teda jeden človek z deviatich v celosvetovej populácii, nemalo v roku 2017 dostatok potravín. Táto alarmujúca skutočnosť bola oznámená OSN v správe kritizujúcej výskyt hladu vo svete. Výročnú správu spoločne vypracovali Detský fond OSN (UNICEF), Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Medzinárodný fond pre rozvoj poľnohospodárstva (IFAD) a Svetový potravinový program (WHO).
Globálny index hladu: Nástroj na meranie a hodnotenie
Globálny index hladu (GIH) je štatistický nástroj, ktorý sa používa na vyjadrenie stavu „hladu“ v danej krajine. Meria vývoj a nedostatky celosvetového boja proti hladu. Index sa opiera o tri ukazovatele: podiel ľudí, ktorí trpia podvýživou, podiel detí mladších ako päť rokov, ktoré trpia podvýživou a detská úmrtnosť.
Index radí krajiny na 100-bodovej stupnici, kde 0 je najlepšie skóre (ľudia netrpia hladom) a 100 je najhoršie. V praxi sa podľa zainteresovaných nedá dosiahnuť ani jedna z týchto hodnôt. Hodnoty menšie ako 4,9 vyjadrujú veľmi nízky výskyt hladu, hodnoty medzi 5 a 9,9 mierny výskyt hladu, ak je hodnota medzi 10 a 19,9 ide o vážnu situáciu, ak medzi 20 a 29,9 o alarmujúcu a ak presiahnu 30 bodov, je to už mimoriadne alarmujúci stav.
Príčiny hladu a podvýživy
Donedávna sa znižujúci index hladu vo svete bol výsledkom najmä rýchleho ekonomického rozvoja v Ázii. Avšak, „klimatická nestálosť a extrémy plus konflikty a násilie sú hlavnou hybnou silou nedávneho nárastu hladu vo svete a jednou z hlavných príčin závažnej potravinovej krízy. Väčšina ľudí v týchto krajinách trpí hladom. Ide o každodenný boj o prežitie. Kým vo väčšine európskych krajín je jedlo úplnou samozrejmosťou, v mnohých afrických krajinách sú ľudia často odkázaní na pomoc zo zahraničia.
Podľa Toma Arnolda, generálneho riaditeľa Concern Worldwide je úplne najzásadnejšie zabezpečiť „vhodnú a primeranú výživu deťom počas prvých tisíc dní života!“
Prečítajte si tiež: Recept: Varené zemiaky s fašírkou
Zdravie žien a matiek ako kľúčový faktor
„Zdravie žien, najmä matiek, je rozhodujúce pre zníženie detskej podvýživy. Matky, ktoré mali slabý prísun potravy, boli zle živené už ako deti, majú tendenciu rodiť podvýživené deti,“ tvrdí Bärbel Dieckmann, predseda nemeckej organizácie bojujúcej proti svetovému hladu Welthungerhilfe .
Odporúčania pre štáty v boji proti hladu
Správa odporúča, aby krajiny, ktoré sa chcú vysporiadať s hladom urobili:
- cieliť kroky v prospech tehotných žien a u detí do dvoch rokov života
- riešiť základné príčiny podvýživy, ako sú chudoba, nerovnosť medzi pohlaviami a konflikty
- zapojiť a podporovať tých, ktorí pôsobia na miestnej úrovni na zlepšovaní výživy obyvateľstva
- výživa, najmä výživa malých detí, by mala byť prioritou vlád jednotlivých štátov
Rebríčky krajín podľa Globálneho indexu hladu
Rebríček TOP 10 krajín s najvyšším výskytom hladu (z hľadiska nárastu) podľa Globálneho indexu hladu:
- Demokratická republika Kongo
- Komory
- Burundi
- Severná Kórea
- Svazijsko
- Zimbabwe
- Guinea-Bissau
- Libéria
- Gambia
- Kuvajt
Rebríček TOP 10 krajín s najvyšším poklesom hladu od roku 1990 podľa Globálneho indexu hladu:
- Peru
- Saudská Arábia
- Irán
- Ghana
- Tunisko
- Mexiko
- Turecko
- Malajzia
- Kuvajt
- Gambia
Podvýživa v Jemene: Kríza prehlbovaná konfliktom
Podvýživa medzi deťmi v Jemene neustále stúpa. Zomierajú najmä deti mladšie ako päť rokov. Okrem toho tímy organizácie zaznamenali skorší nástup tejto zdravotnej krízy, ktorá zvyčajne vrcholí v období od júna do septembra. Podvýživa predstavuje pre jemenské deti stále riziko. Krajinu sužujú sezónne a každoročne rekordné počty prípadov podvýživy, ktoré zvyčajne súvisia s obdobím neúrody vo vidieckych oblastiach. Táto situácia trápila Jemen už pred eskaláciou vojny v roku 2014. Vojenský konflikt stav rapídne zhoršil, čo naďalej prehlbuje potravinovú neistotu.
Mnohé rodiny v Jemene si nemôžu dovoliť dostatok potravín v dôsledku hospodárskej krízy a zvýšených cien. V dôsledku osem rokov trvajúcej vojny totiž väčšina ľudí prišla nielen o prácu, ale aj o domov.
Svedectvá a realita v nemocniciach
Jedným z malých pacientov liečených v nemocnici Abs, ktorú podporujú Lekári bez hraníc v guvernoráte Hadždža, je štvorročný Abdullah. Chlapca, ktorý trpel podvýživou a ďalšími komplikáciami, priviedla do zariadenia jeho stará mama Shohra Mohamedová. „Sme v nemocnici už po niekoľkýkrát. Vždy dostával bezplatnú liečbu a jeho stav sa zlepšoval, naposledy bol prepustený pred 20 dňami. S jeho matkou sa ho snažíme živiť tým, čo máme k dispozícii."
Prečítajte si tiež: Generačný recept na dukátové buchtičky
Zdravotnícky sektor v Jemene však naďalej kolabuje. V dôsledku nedostatku zásob, vybavenia a finančných zdrojov vrátane tých, ktoré sú určené na platy zdravotníckych pracovníkov, došlo k zatvoreniu mnohých verejných zdravotníckych zariadení. Spolu s vysokými nákladmi na pohonné hmoty, prispievajú tieto faktory k tomu, že ľudia majú obmedzený prístup k neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
Tímy Lekárov bez hraníc v guvernoráte Amrán zaznamenali od konca mája neustály nárast počtu pacientov s ťažkou akútnou podvýživou, pričom obsadenosť lôžok v centre výživy sa v septembri 2022 vyšplhala na 396 %. Zároveň došlo k viac ako pätinovému nárastu počtu urgentných konzultácií. Od januára do septembra 2022 zomrelo po prijatí do nemocnice 31 pacientov.
Faktory prispievajúce k podvýžive
K nárastu počtu prípadov podvýživy prispievajú aj zlé životné podmienky, najmä tých, ktorí prišli o domov. Do nemocnice Abs prichádzajú pacienti aj z okolitých oblastí, kde mnohí vnútorne vysídlení obyvatelia žijú bez vhodného prístrešia a s veľmi obmedzeným prístupom k základným potravinám alebo príjmom.
Od januára do septembra 2022 bolo na lôžkovom oddelení liečebnej výživy prijatých 2 087 detí s podvýživou a súvisiacimi zdravotnými problémami. „Väčšina vnútorne vysídlených osôb nemá pravidelný príjem a pracovných príležitostí je málo,” povedal Saddam Shayea, vedúci oddelenia pomoci Lekárov bez hraníc v nemocnici Abs. „Ďalším faktorom je nedostatočný prístup k čistej vode, čo zvyšuje výskyt napríklad hnačkových ochorení. V boji proti podvýžive je nevyhnutná informovanosť v predpôrodnej a popôrodnej starostlivosti. Nedostatočný prístup k tejto starostlivosti vedie ku komplikáciám počas tehotenstva, čo má negatívny vplyv na matky a novorodencov. V roku 2021 len 10 % žien, ktoré rodili v nemocnici, absolvovalo aspoň jednu predpôrodnú konzultáciu. Tie sa zvyčajne používajú na identifikáciu prípadnej podvýživy u tehotných žien. Okrem toho je v komunite nedostatočná informovanosť o význame dojčenia a bežného očkovania detí."
Jeden z pacientov sa vyjadril: „Mám štyri deti a všetky trpeli podvýživou, preto som ich vzal do najbližšieho zdravotníckeho zariadenia."
Prečítajte si tiež: Ako upiecť pravé francúzske croissanty
Aktivity Lekárov bez hraníc v Jemene
Lekári bez hraníc v súčasnosti pôsobia v 13 z 21 jemenských provincií. Zdravotnícke tímy v celej krajine zaznamenali alarmujúci nárast počtu podvyživených detí so zdravotnými komplikáciami. Na lôžkových oddeleniach nie je dostatočná kapacita na liečbu akútnych prípadov.
V guvernoráte Amrán zaviedla miestna nemocnica od júna 2022 na pediatrických oddeleniach pohotovostný plán, aby zvládla prílev podvyživených pacientov. Celková kapacita sa takmer zdvojnásobila. Podobná situácia je aj v guvernoráte Hudajda, kde sa organizácii Lekári bez hraníc podarilo rozšíriť služby výživových centier a rozšíriť lôžkovú kapacitu. Len v novembri 2022 bolo na nové oddelenie prijatých 282 pacientov trpiacich podvýživou s komplikáciami.
Definícia podvýživy
Podľa wikipédie je podvýživa (z latinského slova malus - zlý) definovaná ako nedostatočný prísun živín, najmä bielkovín a sacharidov. Prejavuje sa oslabovaním stavby tela, väčšou náchylnosťou na ochorenia a v extrémnom prípade vedie k úmrtiu jedinca. Podvýživa je extrémny a dlhodobý prejav organizmu na hlad. Pri krátkom trvaní sú následky vratné.