Ak by sme sa pozreli do slovenskej kuchyne alebo špajze, je pravdepodobné, že by sme našli zemiaky. Zemiaky patria k základným potravinám v našich jedálničkoch a vo všeobecnosti ich radíme medzi najvýznamnejšie poľnohospodárske plodiny, podobne ako ryžu, kukuricu alebo pšenicu. Klasické zemiaky pozná každý, no v súčasnosti sa do popredia dostávajú i ďalšie druhy. Tie sú dnes značne rozšírené a narazíme na ne v každom väčšom obchode s potravinami. Akousi neznámou sú však stále fialové zemiaky. Už ste sa s nimi stretli? Oplatí sa ich vyskúšať? Ako chutia fialové zemiaky? Prečo sú zemiaky fialové? Ako sa líšia od klasických zemiakov?
Fialové zemiaky, s ich netradičnou farbou a výnimočnými vlastnosťami, si zaslúžia pozornosť v každej kuchyni. Oproti bežným zemiakom ponúkajú nielen vizuálne zaujímavý prvok, ale aj rad zdravotných výhod. V tomto článku sa pozrieme na ich pôvod, nutričné hodnoty, zdravotné benefity, pestovanie a samozrejme, na chutné recepty, ktoré si môžete s nimi pripraviť.
Pôvod a história fialových zemiakov
Pôvod zemiakov možno hľadať v Južnej Amerike. Údajne s ich kultiváciou ako prví začali Inkovia v Peru v podhorských a horských oblastiach Ánd. Domovinou fialových zemiakov sú horské oblasti Ánd v Južnej Amerike, konkrétne v Peru. Starovekí Inkovia ich považovali za jedlo bohov a využívali ich aj na liečebné účely, napríklad na liečbu skorbutu. Do Európy sa dostali so španielskymi moreplavcami približne v polovici 16. storočia. Ich prvé pestovanie sa začalo práve v Španielsku. Do Európy sa dostali v 16. storočí vďaka španielskym moreplavcom. Približne od 80. rokov 20. storočia sa začali objavovať v reštauračných menu, a to najmä pre svoju netradičnú farbu.
Zemiaky si prešli pomerne dlhou cestou, najskôr boli zatracované, miestami zakazované, neskôr naberali na popularite. V priebehu histórie sa v niektorých prípadoch dokonca stali riešením hladomoru, napríklad tomu tak bolo v Írsku, vo Veľkej Británii sa ich rozmach zase spájal s priemyselnou revolúciou, kedy bolo potrebné nájsť lacný a výživný zdroj potravy. Dnes sú štvrtou najvýznamnejšou plodinou po pšenici, ryži a kukurici.
Na Slovensko sa zemiaky dostali zrejme až neskôr. Prvá zmienka o nich pochádza od mnícha Cypriána z Červeného Kláštora v roku 1654. Iný zdroj uvádza rok 1786, kedy ich na Spiš priniesol študent Tomáš Šváby.
Prečítajte si tiež: Zdravotné benefity fialových zemiakov
Fialové zemiaky nie sú žiadnou modernou novinkou. Ide o tradičnú odrodu, ktorá sa od bežných zemiakov líši nielen farbou, ale aj obsahom výživných látok. Na rozdiel od niektorých ružových odrôd, ktoré majú pod šupkou bielu dužinu, fialové zemiaky sú fialové aj vo vnútri. Túto sýtu farbu im dodáva vysoký obsah antokyánov. Medzi často pestované odrody patria Purple Majesty, Purple Viking, Purple Peruvian a Violet Queen.
Druhy zemiakov
Klasifikácia zemiakov je pomerne komplikovanou záležitosťou. Do kategórie zemiakov sú totiž často radené nielen hľuzy ľuľka zemiakového, ktoré sú dostupné v rôznorodých kultivarov a odrodách, ale napríklad aj spomínané bataty, čo sú v skutočnosti hľuzy povojovníka batatového. Niektorí k zemiakom tiež pridávajú topinambury, ktoré sú známe aj pod označením židovské zemiaky.
Zemiaky sa delia do niekoľkých kategórií podľa doby dozrievania, veľkosti a farby.
- Raný zemiak - Rané zemiaky majú krátky vegetačný cyklus a zbierajú sa už približne 90 dní po vysadení. Majú jemnú šupku a sú obľúbené pre svoju sladkú chuť. Skoré zemiaky majú tenkú šupku a ich konzistencia je lahodná. Skoré zemiaky sa zbierajú od mája do júna. Počas pestovania, skorá odroda zaberá v záhrade menej miesta, pričom sú aj menej náchylné na „škvrnovosť“ a choroby.
- Poloneskorý zemiak - Tento typ zemiakov dozrieva o niečo neskôr ako rané odrody, zvyčajne po 120 dňoch. Majú pevnejšiu štruktúru a vydržia dlhšie skladovanie. Zber poloskorých zemiakov sa deje od júla do septembra. Tieto zemiaky sa perfektne hodia na letné grilovačky podávané priamo z grilu.
- Neskorý zemiak - Neskoré zemiaky dozrievajú najdlhšie, až okolo 150 dní po výsadbe. Sú veľmi vhodné na dlhodobé skladovanie a používanie v zime. Neskoré zemiaky majú hrubšiu šupku a možno ich použiť v rámci akejkoľvek prílohy. Pri správnom skladovaní vám dokážu vydržať aj dlhšiu dobu v porovnaní so skorými. Neskoré zemiaky sa zbierajú od septembra do októbra a sú vhodné na uskladnenie aj počas zimy.
- Farebné zemiaky - Niektoré odrody zemiakov majú zaujímavé farby, ako sú fialové alebo červené zemiaky. Tieto zemiaky sú bohaté na antioxidanty a pridajú jedlu zaujímavý vizuálny a chuťový prvok.
Prečo sú zemiaky fialové?
S fialovými zemiakmi sa ani v dnešnej dobe nestretávame tak často ako s klasickými žltými a bielymi zemiakmi. Často pestovanými fialovými odrodami sú Purple Majesty, Purple Viking alebo Purple Peruvian aj Violet Queen. Tento druh zemiakov však dokáže zaujať nielen svojou netradičnou farbou. V niektorých smeroch totiž tradičnejšie odrody zemiakov prevyšuje, najmä čo sa obsahu výživných látok týka.
Fialové zemiaky v prvom rade obsahujú niekoľkonásobne vyššie dávky dôležitého vitamínu C. Najväčšie benefity však súvisia práve s ich jedinečnou farbou. Tá je spôsobená farbivami, ktoré sa ukrývajú napríklad i v čučoriedkach. Reč je o takzvaných antokyánoch. Ide o vo vode rozpustné pigmenty, ktoré sú nositeľmi farebnosti mnohých druhov ovocia a zeleniny.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti s fialovými zemiakmi
Výrazná fialová farba nie je len vizuálne pekná, ale aj plná výživných látok. Fialovú farbu spôsobuje zvýšený obsah prírodných farbív s vysokými antioxidačnými účinkami, ako napríklad antokyány, ktoré patria medzi flavonoidy.
Nutričná hodnota a účinky fialových zemiakov
Fialové zemiaky sa odlišujú od klasických odrôd vyšším obsahom vitamínu C a antokyánov. Antokyány sú flavonoidové pigmenty, ktoré sú zodpovedné za fialovú, modrú a červenú farbu ovocia a zeleniny.
Nutričné hodnoty fialových zemiakov (na 100 g):
- Energetická hodnota: 85 - 90 kcal
- Bielkoviny: 2 g
- Sacharidy: 20 g
- Vláknina: 3 g
- Tuky: menej ako 1 g
Fialové zemiaky sú tiež dobrým zdrojom draslíka, vitamínu B6 a medi. Obsah antioxidandov vo fialových zemiakoch je niekoľkonásobne vyššií než v klasických zemiakoch. Fialové zemiaky dokonca obsahujú aj 5x viac vitamínu C ako biela varianta.
Fialové zemiaky majú vďaka svojmu zloženiu viaceré blahodarné účinky na zdravie človeka. Pripisované sú im nasledovné vlastnosti:
Prečítajte si tiež: Ako pestovať fialové zemiaky?
- posilňujú imunitný systém (vďaka vysokému obsahu vitamínu C)
- napomáhajú pri vysokom krvnom tlaku
- prispievajú k prevencii rakoviny aj srdcovo-cievnych ochorení (vďaka antokyánom)
- pozitívne vplývajú na zrak
- pomáhajú tráviacemu traktu (vďaka vláknine)
Podľa štúdie uverejnenej v časopise Food and Nutrition Research pôsobia zdraviu prospešné antokyány (antioxidanty prítomné práve vo fialovom farbive) protizápalovo a antibakteriálne. Antokyány sú veľmi dobré pre náš imunitný systém, ktorý podporujú a posilňujú. A ako malý bonus sú nápomocné aj v boji s chorobami ako rakovina, diabetes, ale aj pri kardiovaskulárnych ochoreniach. Podobné látky sa nachádzajú napríklad v čučoriedkach alebo v granátovom jablku.
Fialové zemiaky znižujú krvný tlak. Znižovanie krvného tlaku sa pripisuje práve ich vlastnosti udržovať správnu elasticitu ciev, podporovať stabilitu ich membrány a celkovo pozitívne ovplyvňovať zdravie ciev. Jednou z dôležitých látok, ktorá za to môže, je kyselina chlorogenová. Tá sa nachádza napríklad aj v káve, vďaka čomu sa o tomto životabudiči hovorí ako o pomocníkovi pri vysokom krvnom tlaku. Ďalšou pozitívnou vlastnosťou tejto látky je údajne aj protizápalový účinok, ktorý sa však stále skúma. Okrem toho, práve táto látka je zodpovedná za nepríjemnosti, ktoré mnohí ľudia pociťujú pri pití kávy - dráždi tráviaci trakt a spôsobuje pálenie záhy či sťahovanie žalúdka.
Fialové zemiaky pozitívne vplývajú na zrak. Ich zdravotný účinok je podobný účinkom brokolice, špenátu či špargle. Sú bohatým zdrojom chlorogénovej kyseliny, ktorá veľmi účinne pôsobí na rozpad krvných zrazenín a zabraňuje tak enzymatickej aktivite prokoagulačných proteínov a peptidov. Fialové zemiaky sú významným zdrojom nerozpustnej vlákniny. Nerozpustná vláknina je okrem iného zastúpená v obilninách, celozrnných potravinách, ovsených klíčkoch. Zabezpečuje bezproblémový prechod potravy zažívacím traktom, čím sa stáva účinným prostriedkom pre ľudí trpiacich zažívacími, či žlčníkovými ťažkosťami, hemoroidmi, hnačkami. Je to skvelý čistič čriev, rovnako zabraňuje vstrebávaniu škodlivých látok. Príjmom vlákniny sa znižuje obsah zlého cholesterolu a zvyšuje sa hladina dobrého.
Fialové zemiaky obsahujú veľké množstvo antioxidantov a flavonoidov. Tieto látky sú veľmi dobré na podporu obranyschopnosti organizmu. Dokonca sú pomocníkmi pri boji s rakovinou.
Zdravotné benefity fialových zemiakov:
- Antioxidačné účinky: Antokyány chránia bunky pred poškodením voľnými radikálmi.
- Protizápalové účinky: Pomáhajú znižovať zápal v tele.
- Podpora imunitného systému: Vysoký obsah vitamínu C posilňuje imunitu.
- Zníženie rizika srdcových ochorení: Antokyány prispievajú k zdraviu srdca a ciev.
- Protirakovinové účinky: Niektoré štúdie naznačujú, že antokyány môžu mať protirakovinové vlastnosti.
- Pozitívny vplyv na zrak: Niektoré zložky fialových zemiakov môžu podporovať zdravie očí.
- Regulácia krvného tlaku: Draslík pomáha udržiavať zdravý krvný tlak.
- Podpora trávenia: Vláknina zlepšuje trávenie a funkciu čriev.
Fialové zemiaky majú dokonca aj o niečo nižší glykemický index (GI 77) ako bežné žlté zemiaky (GI 83).
Ako chutia a pripravujú sa fialové zemiaky?
Fialové odrody zemiakov si svoju nádhernú farbu zachovávajú aj po tepelnej úprave. Chuťou sú podobné bežným zemiakom, pre niektorých majú jemnú chuť po orieškoch. Fialové zemiaky mávajú o niečo krémovejšiu konzistenciou a spravidla im stačí kratšie varenie alebo pečenie. Prirovnať ich možno k varnému typu B až C.
Príprava fialových zemiakov je úplne jednoduchá, v podstate s nimi môžete robiť to, čo aj s klasickými zemiakmi, s tým rozdielom, že výsledný pokrm bude mať krásnu fialkovú farbu. Fialové zemiaky možno variť, piecť, smažiť aj pripravovať na pare. Ideálna je príprava v šupke, keďže práve v nej sa ukrýva najviac vitamínu C. Ak chcete pripraviť zemiaky čo najzdravšie a neprísť o veľkú časť spomínaného vitamínu, rozhodne ich pripravte na pare. Vo všeobecnosti sa však z nich dajú pripraviť napríklad klasické pečené či americké zemiaky, hranolčeky, pyré, domáce chipsy, krémová polievka, halušky, zemiakový šalát a ďalšie pokrmy zo zemiakov.
Ako využiť fialové zemiaky v kuchyni? Fialové zemiaky sú v kuchyni veľmi univerzálne. Môžete ich variť, piecť, dusiť, vyprážať, zapekať alebo grilovať. Príprava je rovnaká ako pri bežných zemiakoch. Vyniknú v zemiakovej kaši, šalátoch, ako príloha k mäsu, v polievkach alebo ako originálne hranolky. Ich farba zostáva po uvarení bledšia, s modrofialovým nádychom.
Recepty s fialovými zemiakmi
Tu je niekoľko inšpirácií na recepty s fialovými zemiakmi:
1. Polievka z fialových zemiakov s bryndzou
- Potrebujeme: 250 g bryndze, 4 väčšie fialové zemiaky, 1 väčšia cibuľa, 1 strúčik cesnaku, Zeleninový vývar, 250 ml smotany (30%), Bravčová masť, Soľ, rasca, bobkový list, čierne mleté korenie, mletá paprika
- Postup: Cibuľu očistíme, nasekáme nadrobno a speníme na masti. Pridáme pretlačený cesnak a krátko posmažíme. Poprášime čiernym korením, paprikou a soľou, zalejeme vývarom (cca 1 liter). Pridáme nakrájané zemiaky a zvyšné koreniny a varíme, kým zemiaky nezmäknú. Odoberieme za naberačku zemiakov, primiešame bryndzu so smotanou a vlejeme späť do polievky. Poriadne rozmiešame. Polievku môžeme rozmixovať (predtým vyberieme bobkový list), alebo len popučíme zemiaky. Krátko povaríme a podávame s pažítkou alebo petržlenovou vňaťou a opečeným chlebíkom.
2. Pečené fialové zemiaky s batatmi a mrkvou
Jednoduchý a chutný obed plný vitamínov.
- Potrebujeme: Fialové zemiaky, Bataty (sladké zemiaky), Mrkva, Cibuľa, Olivový olej, Soľ, Feta syr, Petržlenová vňať
- Postup: Fialové zemiaky uvaríme do polomäkka. Cibuľu nakrájame na prúžky a restujeme na olivovom oleji. Pridáme ošúpané bataty a mrkvu nakrájané na kolieska a restujeme. Keď sú bataty a mrkva mäkké, pridáme na kolieska nakrájané uvarené fialové zemiaky a opekáme dozlatista. Ochutíme soľou a premiešame. Posypeme syrom fetou a petržlenovou vňaťou.
3. Recept na polievku z fialových zemiakov
- Ingrediencie: 500 g fialových zemiakov, 100 g karfiolu, 100 ml smotany na varenie, 1 menšia cibuľa, 1 PL kokosového oleja, 750 ml zeleninového vývaru (alebo vody), soľ (cca 1 ČL), podľa chuti tymian či saturejku
- Postup: Karfiol umyjeme, zemiaky aj ošúpeme a zeleninu nakrájame na menšie kocky. Cibuľu nakrájame nadrobno a na oleji ju opražíme dozlatista. Následne pridáme karfiol aj zemiaky a zalejeme vývarom (alebo vodou). Osolíme a pod pokrievkou necháme variť asi 15 až 20 minút. Pridáme podľa chuti i bylinky. Keď zelenina zmäkne, polievku rozmixujeme ponorným mixérom a pridáme smotanu. Necháme chvíľu povariť a odstavíme z ohňa. Môžeme podávať.
4. Recept na fialové zemiakové pyré
- Ingrediencie: 500 g fialových zemiakov, 50 ml mlieka, 1-2 lyžice masla, soľ a čierne korenie podľa chuti
- Postup: Zemiaky uvarte v osolenej vode, kým nie sú mäkké (asi 15-20 minút). Sceďte ich, pridajte maslo a postupne pridávajte mlieko, až kým nedosiahnete krémovú konzistenciu. Pyré dochuťte soľou a korením.
5. Fialové zemiakové gnocchi
- Ingrediencie: 500 g fialových zemiakov, 150 g hladkej múky, 1 vajce, soľ
- Postup: Zemiaky uvarte, ošúpte a roztlačte na hladké pyré. Pridajte múku, vajce a soľ a vypracujte mäkké cesto. Cesto rozdeľte na menšie časti, z ktorých vytvarujete valčeky. Tie nakrájajte na kúsky a každý kúsok jemne zatlačte vidličkou. Gnocchi varte v osolenej vode, kým nevyplávajú na povrch (asi 2-3 minúty). Podávajte s obľúbenou omáčkou, napríklad s maslom a šalviou.
Ďalšie recepty:
- Lupienky z fialových zemiakov posypané parmezánom
- Pečené fialové zemiaky s cesnakom/karamelizovanou cibuľkou/rozmarínom
- Zapekané fialové zemiaky plnené syrmi
- Pikantné pyré z fialových zemiakov
- Sladké muffiny z fialových zemiakov
- Krémová polievka s fialovými zemiakmi
- Chrumkavé hranolky z fialových zemiakov
- Pečené kuracie stehná s fialovými zemiakmi, cviklou a artičokmi
- Fialový zemiakový šalát
- Strapačky/halušky z fialových zemiakov
Ako pestovať fialové zemiaky
Pestovanie fialových zemiakov je v našich podmienkach možné a podobné pestovaniu bežných zemiakov. Sadbové zemiaky sa dajú kúpiť cez internet alebo v špecializovaných obchodoch. Obľúbená je odroda Violet Queen. Fialové zemiaky nie sú u nás v obchodoch až tak dobre dostupné, ako by sme možno chceli. Dá sa však na ne naraziť v niektorých väčších supermarketoch, taktiež je ich možné zohnať u miestnych pestovateľov aj na internete. Poslednou možnosťou, ako si ich zaobstarať, je pestovanie zemiakov. Sadbové zemiaky vo fialových odrodách je možné zohnať na internete.
Fialové zemiaky pochádzajú z Južnej Ameriky, konkrétne z Peru, kde ich zaujímavej farbe aj chuti podľahli ľudia už dávno. Svoj názov dostali nielen podľa fialovej šupky, ale aj hľuze.
Postup:
- Zdravé sadbové zemiaky: Na rozdiel od väčšiny zeleniny sa zemiaky nepestujú zo semien, ale z hľúz. Pri výbere sadbových zemiakov dbajte na to, aby boli zdravé, bez známok plesní, hniloby alebo chorôb. Zemiaky s tmavými škvrnami alebo mäkkými miestami môžu spôsobiť problémy počas rastu. Ak sú vaše sadbové zemiaky väčšie, môžete ich nakrájať na menšie kúsky, pričom každý kus by mal mať aspoň jedno „oko" (púčik). Oko je miesto, z ktorého bude vyrastať nový výhonok.
- Predklíčenie: 6 týždňov pred výsadbou umiestnime hľuzy do tmavej miestnosti s teplotou 8-12 °C. Keď sa objavia klíčky (cca 5 mm), premiestnime ich do teplejšej a svetlejšej miestnosti (do 18 °C).Pred výsadbou je vhodné nechať sadbové zemiaky predklíčiť, čo urýchli ich rast po výsadbe do pôdy. Predklíčenie spočíva v tom, že zemiaky položíte na svetlé miesto s izbovou teplotou (ideálne okolo 15-20 °C) na niekoľko týždňov, kým nezačnú vytvárať malé výhonky dlhé 1-2 cm. Najmenej 6 týždňov pred výsadbou umiestnime sadbové hľuzy do tmavej miestnosti s teplotou 8 až 12 °C a od polovice tejto doby (resp. po vytvorení 3-5 mm dlhých klíčkov) zvýšíme teplotu na 12 až 18 °C a zároveň zabezpečíme dostatočný přístup svetla.
- Výsadba: Zemiaky sadíme plytko a zahrnieme ich zeminou. Pôda by mala byť dobre pripravená a skyprená. Odporúča sa vysádzať koncom apríla alebo začiatkom mája. Sadíme plytko (50 mm) do hlboko skyprenej pôdy bez hrúd a po zasadení sa snažíme nahrnúť nad hľuzu čo najvyššiu vrstvu pôdy (aspoň 100-150 mm).
- Starostlivosť: Medzi hľuzami nechávame dostatočné rozostupy (min. 30 cm). Počas rastu potrebujú rastliny výdatnú zálievku a pravidelné zbavovanie buriny. Zemiaky sú náročné na živiny, preto ich pravidelne hnojíme. Zemiaky potrebujú pravidelnú a rovnomernú zálievku, najmä počas rastu a tvorby hľúz. Suchá pôda môže spomaliť rast rastlín a znížiť kvalitu hľúz, zatiaľ čo premočená pôda môže viesť k hnilobe a plesňovým ochoreniam. Najdôležitejšie je udržiavať pôdu vlhkú počas fázy tvorby hľúz, čo je obdobie, keď rastliny začnú kvitnúť.
- Hrnúť pôdu: Keď rastliny zemiakov dosiahnu výšku približne 20-30 cm, je dôležité nahŕňať pôdu okolo základne rastlín. Tento proces spočíva v nahrnutí pôdy k spodným častiam rastlín, čím zakryjete spodnú časť stoniek.
- Škodcovia a choroby: Pásavky zemiakové sú bežným škodcom zemiakov a môžu spôsobiť vážne poškodenie rastlín. Na ochranu pred pásavkami môžete použiť prírodné repelenty alebo biologické postreky. Drôtovce, ktoré poškodzujú hľuzy, sú ďalším bežným škodcom zemiakov. Zdravý vs. Hnedé sfarbenie na listoch alebo plodoch signalizuje druh hniloby spôsobené hubou Phytophthora infestans. V prípade suchej hniloby, ide taktiež o chorobu zapríčinenou hubami.
- Zber zemiakov: Rané odrody zemiakov môžete zbierať už po 60-90 dňoch od výsadby, keď rastliny kvitnú. Neskoré zemiaky, ktoré sa pestujú na skladovanie, zbierajte až po tom, čo rastliny začnú vädnúť a usychať, čo je zvyčajne po 100-120 dňoch od výsadby. Po zbere nechajte zemiaky krátko preschnúť na vzduchu, ale mimo priameho slnka, aby ste zabránili ich zafarbeniu.
Pri výbere sadby sledujeme varný typ zemiakov (A, B, C) a riadime sa odporúčaniami na obale. Od posledného pestovania zemiakov na stanovisku je nevyhnutný minimálne štvorročný odstup. Pozemok zbavíme kameňov. S ohľadom na dlhšiu vegetačnu dobu je nevyhutné predkličovanie sadby. Najmenej 6 týždňov pred výsadbou umiestnime sadbové hľuzy do tmavej miestnosti s teplotou 8 až 12 °C a od polovice tejto doby (resp. po vytvorení 3-5 mm dlhých klíčkov) zvýšíme teplotu na 12 až 18 °C a zároveň zabezpečíme dostatočný přístup svetla.
Tipy pre úspešné pestovanie zemiakov
- Zemiaky vysádzajte na jar, keď je pôda dostatočne teplá, ideálne medzi aprílom a májom.
- Zemiaky potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas obdobia rastu a tvorby hľúz. Dbajte na to, aby pôda bola rovnomerne vlhká, ale nie premočená.
- Najčastejším škodcom zemiakov je pásavka zemiaková. Pravidelne kontrolujte svoje rastliny a používajte biologické prostriedky alebo ručne odstráňte škodcov.
- Zemiaky sú pripravené na zber, keď rastliny začnú kvitnúť (pri raných odrodách), alebo keď listy a stonky začnú vädnúť (pri neskorých odrodách). Skúste opatrne vykopať jednu rastlinu a skontrolovať veľkosť hľúz.
Odrody fialových zemiakov
- Violet Queen: Pôvodom holandská odroda, varný typ AB, vhodná na priamy konzum aj uskladnenie. Od ostatných sa líši aj zložením nutričných látok, má modrú šupku aj dužinu a je bohatým zdrojom antokyanínov, ktoré sú významné antioxidanty.
- Blaue St. Galler: Odroda bežne pestovaná na Slovensku.
- Blue Star: Ďalšia z bežne pestovaných odrôd.
- Bleuet: Skorá odroda, varný typ AB, rýchlo vytvára vysoký počet hľúz. Rastlina pomerne rýchlo vytvára v trse vysoký počet hľúz (cca 14 ks). Samotný zemiak má stredne veľké, podlhovasto oválne, fialové hľuzy s fialovou dužinou.
- Vitelotte: Je francúzska odroda fialových zemiakov, ktorá si zachováva svoju farbu aj po uvarení. Má fialovo-modrú šupku a mramorovanú fialovo-bielu dužinu. V kuchyni má všestranné využitie - dá sa variť, piecť, vyprážať alebo dusiť.
Škodcovia a choroby zemiakov
Pri pestovaní zemiakov sa môžete stretnúť s týmito škodcami a chorobami:
- Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata): Hlavný škodca zemiakov. Alebo ľudovo nazývaná mandolinka, je chrobák a hlavný škodca zemiakov.
- Drôtovce: Larvy chrobákov, ktoré poškodzujú hľuzy. Sú to larvy chrobákov s tvrdým telom, podobné drôtu, ktoré sa živia koreňmi a stonkami rastlín.
- Pleseň zemiaková (Phytophthora infestans): Ochorenie spôsobené hubou, šíri sa vzduchom. Fytoftóra alebo pleseň zemiaková: Ochorenie, ktoré spôsobuje huba Phytophthora infestans. Šíri sa vzdušnými spórami, ktoré sa prenášajú vetrom a striekajúcou vodou až do vzdialenosti 50 km.
- Vošky: Hmyz, ktorý vysáva rastlinné miazgy. Sú hmyz vysávajúci rastlinné miazgy, čo môže spôsobiť stratu vitality rastlín, spomalený rast a často vylučuje lepkavú látku (medovicu), na ktorej môžu rásť sadzové plesne.
- Háďatko zemiakové: Červovitý živočích, ktorý sa živí koreňmi zemiakov. Je červovitý živočích, ktorý sa živí koreňmi zemiakov.
Bataty (sladké zemiaky)
Batáty, známe aj ako sladké zemiaky, sú výživnou a chutnou plodinou, ktorú môžete úspešne pestovať aj vo vašej záhrade. Ich jemná, sladkastá chuť a výživová hodnota z nich robia obľúbenú ingredienciu v kuchyni. Batatov existuje viacero druhov, ktoré sa líšia farbou, chuťou a obsahom živín.
- Orange Flesh Bataty (Oranžové bataty): Najčastejšie dostupný druh, s jasne oranžovou dužinou a sladkou chuťou.
- White Flesh Bataty (Biele bataty): S bledou, bielou dužinou a jemnejšou, menej sladkou chuťou.
- Purple Flesh Bataty (Fialové bataty): Obľúbené pre svoju výraznú farbu a jemnú sladkastú chuť.
- Japanese Bataty (Japonské bataty): S červenou šupkou a bielou dužinou.
Ako pestovať bataty
- Teplé a slnečné miesto: Potrebujú minimálne 6 - 8 hodín priameho slnečného svetla denne.
- Teplota a klíma: Pestujte ich až po posledných jarných mrazoch.
- Piesčito-hlinitá pôda: Zabezpečuje dobrú drenáž.
- Neutrálne až mierne kyslé pH: Pôda by mala mať pH v rozmedzí 5,5 - 6,5.
- Sadenice z klíčkov hľúz: Pestujú sa zo sadeníc, ktoré vznikajú z klíčkov koreňových hľúz.
- Výsadba na záhon: Sadenice vysádzajte von až po posledných mrazoch, keď teplota pôdy dosiahne aspoň 18 °C.