Zemiaky sú jednou z najzákladnejších potravín v slovenskej kuchyni. Klasické zemiaky pozná každý, no v súčasnosti sa do popredia dostávajú aj menej tradičné druhy, ako sú fialové zemiaky. Hoci sú v obchodoch menej bežné, ich pestovanie a konzumácia získavajú na popularite. Oplatí sa ich vyskúšať? Ako chutia? Prečo sú fialové a ako sa líšia od klasických zemiakov?
Čo možno neviete o zemiakoch
Zemiak, vedecky nazývaný Solanum tuberosum, predstavuje hľuzu ľuľka zemiakového. Táto hospodársky významná plodina pochádza z Južnej Ameriky, kde ju ako prví kultivovali Inkovia v Peru. Do Európy sa zemiaky dostali v 16. storočí so španielskymi moreplavcami a ich pestovanie sa začalo v Španielsku.
Zemiaky si prešli zložitou cestou, od zatracovania a zákazov až po popularitu. V minulosti dokonca slúžili ako riešenie hladomoru, napríklad v Írsku. V súčasnosti sú štvrtou najvýznamnejšou plodinou sveta po pšenici, ryži a kukurici.
Druhy zemiakov
Klasifikácia zemiakov je rozsiahla. Zahŕňa nielen rôzne kultivary a odrody ľuľka zemiakového, ale aj bataty (hľuzy povojníka batatového) a topinambury (židovské zemiaky).
Prečo sú zemiaky fialové?
Fialové zemiaky, ako napríklad odrody Purple Majesty, Purple Viking alebo Purple Peruvian, zaujmú nielen svojou farbou. V niektorých aspektoch dokonca prevyšujú tradičné odrody, najmä čo sa týka obsahu výživných látok.
Prečítajte si tiež: Zdravotné benefity fialových zemiakov
Fialové zemiaky obsahujú vyššie dávky vitamínu C. Ich farba je spôsobená antokyánmi, farbivami prítomnými napríklad aj v čučoriedkach. Antokyány sú silné antioxidanty, ktoré chránia bunky pred voľnými radikálmi, pôsobia proti rakovine a majú protizápalové vlastnosti.
Nutričná hodnota a účinky fialových zemiakov
Fialové zemiaky obsahujú vitamíny skupiny B, polysacharidy, bielkoviny, minerálne látky a stopové prvky. Vďaka svojmu zloženiu majú blahodarné účinky na zdravie:
- Posilňujú imunitný systém: Vďaka vysokému obsahu vitamínu C.
- Napomáhajú pri vysokom krvnom tlaku: Podporujú elasticitu ciev.
- Prispievajú k prevencii rakoviny a srdcovo-cievnych ochorení: Vďaka antokyánom.
- Pozitívne vplývajú na zrak.
- Pomáhajú tráviacemu traktu: Vďaka vláknine.
Fialové zemiaky obsahujú aj kyselinu chlorogenovú, ktorá sa nachádza aj v káve a má protizápalové účinky. Sú tiež bohatým zdrojom nerozpustnej vlákniny, ktorá zabezpečuje bezproblémový prechod potravy tráviacim traktom a znižuje hladinu zlého cholesterolu. Obsah antioxidantov a flavonoidov je vo fialových zemiakoch vyšší ako v klasických zemiakoch, čím podporujú obranyschopnosť organizmu.
Ako chutia a pripravujú sa fialové zemiaky?
Fialové odrody zemiakov si zachovávajú farbu aj po tepelnej úprave. Chuťou sú podobné bežným zemiakom, niektorí v nich cítia jemnú orieškovú príchuť. Majú krémovejšiu konzistenciu a vyžadujú kratšie varenie alebo pečenie. Príprava fialových zemiakov je jednoduchá a dajú sa variť, piecť, smažiť aj pripravovať na pare. Ideálna je príprava v šupke, kde sa nachádza najviac vitamínu C.
Recepty s fialovými zemiakmi
- Polievka z fialových zemiakov: Fialové zemiaky, karfiol, cibuľu a zeleninový vývar varíme, rozmixujeme so smotanou a dochutíme bylinkami.
- Fialové zemiakové pyré: Uvarené zemiaky rozmixujeme s mliekom a maslom, dochutíme soľou a korením.
- Fialové zemiakové gnocchi: Z uvarených zemiakov, múky, vajca a soli vypracujeme cesto, vytvarujeme gnocchi a uvaríme. Podávame s obľúbenou omáčkou.
Pestovanie fialových zemiakov
Fialové zemiaky nie sú v obchodoch bežne dostupné, ale dajú sa zohnať na internete alebo u miestnych pestovateľov. Poslednou možnosťou je pestovanie. Sadbové zemiaky fialových odrôd je možné zakúpiť online.
Prečítajte si tiež: Recepty s fialovými zemiakmi pre zdravie a chuť
Predklíčovanie sadby
Sadbu je vhodné predkličovať. Približne 6 týždňov pred výsadbou umiestnime hľuzy do tmavej miestnosti s teplotou 8-12 °C. Po vytvorení klíčkov dlhých asi 5 mm ich premiestnime do teplejšej svetlejšej miestnosti s teplotou do 18 °C.
Výsadba
Fialové zemiaky sadíme plytko a zahrnieme zeminou. Pôda by mala byť dobre pripravená a skyprená. Odporúča sa vysádzať koncom apríla alebo začiatkom mája s dostatočnými rozostupmi medzi hľuzami (minimálne 30 cm).
Starostlivosť
Počas rastu potrebujú rastliny výdatnú zálievku a pravidelné odstraňovanie buriny. Zemiaky sú náročné na živiny v pôde, preto je potrebné pravidelné hnojenie. Podmienky pestovania sa môžu líšiť v závislosti od odrody.
Dôležité zásady pestovania
- Od posledného pestovania zemiakov na stanovisku je potrebný minimálne štvorročný odstup.
- Pozemok zbavíme kameňov.
- S ohľadom na dlhšiu vegetačnú dobu je nevyhnutné predkličovanie sadby.
- Sadíme plytko do hlboko skyprenej pôdy bez hrúd a po zasadení sa snažíme nahrnúť nad hľuzu čo najvyššiu vrstvu pôdy.
Odrody fialových zemiakov
- Violet Queen: Holandská odroda, varný typ AB, obsahuje 17 % sušiny. Má modrú šupku aj dužinu, bohaté na antokyaníny.
- Bleuet: Skorá odroda, varný typ AB. Vytvára vysoký počet hľúz (cca 14 ks). Má stredne veľké, podlhovasto oválne, fialové hľuzy s fialovou dužinou.
Škodcovia a choroby zemiakov
- Fytoftóra (pleseň zemiaková): Ochorenie spôsobené hubou Phytophthora infestans, šíri sa vzdušnými spórami.
- Vošky: Hmyz vysávajúci rastlinné miazgy, spôsobuje stratu vitality rastlín.
- Háďatko zemiakové: Červovitý živočích, ktorý sa živí koreňmi zemiakov.
- Drôtovce: Larvy chrobákov, ktoré sa živia koreňmi a stonkami rastlín.
- Pásavka zemiaková (mandolinka): Chrobák, hlavný škodca zemiakov.
Pestovanie zemiakov od A po Z
Pestovanie zemiakov nie je náročné a pri dodržiavaní niekoľkých krokov môžete dosiahnuť bohatú úrodu.
- Výber sadbových zemiakov: Používajte zdravé, certifikované sadbové zemiaky bez známok chorôb.
- Predklíčenie: Pred výsadbou nechajte sadbové zemiaky predklíčiť na svetlom mieste s teplotou 15-20 °C, kým nevytvoria malé výhonky.
- Výsadba: Zemiaky sa vysádzajú na jar, keď sa pôda zahreje na 8-10 °C, do hĺbky približne 10 cm v riadkoch vzdialených 60 cm, s rastlinami od seba vzdialenými 30 cm.
- Zálievka: Zemiaky potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas rastu a tvorby hľúz.
- Hrnúť pôdu: Keď rastliny dosiahnu výšku 20-30 cm, nahŕňajte pôdu okolo základne rastlín.
- Ochrana pred škodcami: Používajte prírodné repelenty alebo biologické postreky proti pásavke zemiakovej a iným škodcom.
- Zber: Rané zemiaky zbierajte po 60-90 dňoch od výsadby, neskoré po 100-120 dňoch, keď rastliny začnú vädnúť.
- Skladovanie: Zemiaky skladujte na tmavom, chladnom a suchom mieste s teplotou 4-8 °C.
- Hnojenie: Používajte špeciálne hnojivo na zemiaky s vyváženým obsahom živín alebo organické hnojivá.
Zelenina, ktorá rastie takmer sama
Kto by netúžil po záhrade plnej zeleniny, ktorá rastie takmer sama? Existuje mnoho druhov zeleniny, ktoré pre svoj rast potrebujú minimum starostlivosti.
Prečítajte si tiež: Ako pestovať fialové zemiaky?
- Zelená fazuľka: Patrí medzi najčastejšie pestovanú zeleninu, ktorá prirodzene prosperuje.
- Listový šalát a šalátové zmesi: Potrebujú slnko a pravidelnú zálievku.
- Hrach: Rastie prakticky sám a šetrí miesto, darí sa mu pri vertikálnej opore.
- Mangold: Produkuje množstvo jemných listov, ktoré si udržia svoju chuť aj v horúcom počasí.
- Rajčiaky: Záleží od odrody, pre ktorú sa rozhodnete.
- Rukola, horčica a repa: Zrejú v chladnom počasí.
Druhy zeleniny
Zelenina je dôležitým zdrojom vitamínov a minerálnych látok. Z botanického hľadiska sa dá rozdeliť podľa príbuznosti k iným rastlinám.
Druhy podľa použitia
Hranica medzi ovocím a zeleninou nie je celkom jasne zadefinovaná. Zelenina je spravidla jednoročná, zatiaľ čo ovocné stromy môžu rásť desiatky rokov. Vo všeobecnosti ich rozlišujeme podľa spôsobu prípravy. Kým ovocie chutí aj surové, zelenina sa často najskôr uvarí.
Hlúbová zelenina
Hlávkový kel, ružičkový kel a červená kapusta patria k hlúbovej zelenine. Potrebujú v záhone dostatok miesta a dlhú dobu, kým bude možné pozbierať úrodu.
Listové šaláty
Listové šaláty ako hlávkový šalát, mangold alebo špenát rastú pomerne rýchlo. Väčšina listových šalátov sa môže zasiať v období od konca marca a začiatkom apríla.
Plodová zelenina
Plodová zelenina ako tekvica, uhorky a cuketa potrebuje veľa slnka a tepla. Patria sem aj paradajky. Najlepšie rastú v malom skleníku alebo skleníku na paradajky, chránené pred dažďom a nočným chladom.
Kvetová zelenina
Zelenina s jedlými kvetmi alebo púčikmi sa označuje ako kvetová zelenina. Medzi najznámejších zástupcov patrí brokolica, karfiol, romanesco a artičoka.
Hľuzová zelenina
Hľuzová zelenina, napríklad zemiaky, vytvára hľuzovité zásobné orgány. Vyskúšajte červené alebo fialové zemiaky. Topinambur so svojou klíčiacou hľuzou je tiež považovaný za hľuzovú zeleninu.
Cibuľová zelenina
Rôzne cesnakovité rastliny, ako medvedí cesnak, cesnak a pažítka, patria medzi cibuľovú zeleninu, rovnako aj cibuľa. Cibuľa a cesnak nepotrebujú po vysadení a zakorenení takmer žiadnu starostlivosť.
Zelenina so semenami
Jedlé semená tvoria samostatnú kategóriu zeleniny: zelenina so semenami. Ide hlavne o zástupcov strukovín ako hrach, fazuľa a šošovica, ktoré majú po zbere a sušení veľmi dlhú trvanlivosť.
Klíčková zelenina
Pod skutočnou klíčkovou zeleninou rozumieme špičky výhonkov vypestovaných rastlín - nie klíčky. Preto medzi klíčkovú zeleninu patrí napríklad špargľa.
Huby
Nie sú ani ovocie ani zelenina: huby. Jedlé huby, ako šampiňóny, hríby alebo hliva, obsahujú okrem vlákniny aj dôležité vitamíny a minerálne látky a naviac majú pomerne málo kalórií.
Botanická klasifikácia
Kukurica patrí z botanického hľadiska do kategórie obilnín. Niektoré rastliny bežne označujeme ako zeleninu, hoci botanicky patria do inej skupiny. Napríklad taká tekvica je bobuľové ovocie, a preto ju z botanického hľadiska radíme medzi ovocie. Huby majú v botanike osobitné postavenie: Nepatria k zelenine ani ovociu, ale tvoria v rámci rastlinného sveta vlastné impérium. Huby totiž na rozdiel od rastlín nevykonávajú fotosyntézu, ale živia sa mikroorganizmami.
Prehľad čeľade rastlín
Pre striedanie plodín je niekedy dôležité aj to, do ktorej čeľade rastlín zelenina patrí. Členovia tej istej čeľade rastlín vo všeobecnosti nie sú dobrými susedmi v záhone. Keď dodržíte medzi rastlinami určitý odstup, zabránite škodcom a chorobám.
Striedanie plodín
Zeleninu delíme aj podľa toho, koľko živín potrebujú, čiže rastliny s nízkou, strednou a vysokou spotrebou. Rozdelenie zeleniny do týchto skupín vám pomôže pri plánovaní striedania plodín. Pravidelným striedaním plodín môžete zabrániť pôde chudobnej na živiny.
Druhy zeleniny podľa ročných období
Zeleninu citlivú na mráz môžete predpestovať v skleníku. Záhradná sezóna začína približne v marci. V lete je hlavná sezóna plodovej zeleniny, ale s príchodom teplých mesiacov príde na rad aj hrášok a nové zemiaky.
Ktorá zelenina je vhodná pre začiatočníkov?
Pravou zeleninou pre začiatočníkov je reďkev. Reďkev rastie veľmi rýchlo, nemá vysoké nároky na pôdu a nepotrebuje veľa živín. Pre začiatočníkov je vhodný aj šalát, cuketa a fazuľa kríčková.
Ktorú zeleninu treba predkultivovať vo vnútri?
Niektoré druhy zeleniny, ako paprika, rajčiak, uhorka a tekvica pochádzajú pôvodne zo Strednej a Južnej Ameriky. Neklíčia priamo v zeleninovom záhone, pretože sú zvyknuté na teplejšiu klímu. Z tohto dôvodu predkultivujte semená v teplom a chránenom prostredí skleníka alebo na parapete.
Začnite s pestovaním v správny čas
Pri všetkých druhoch zeleniny je pre celý ďalší vývoj rastlín dôležitý termín výsadby a s tým spojený začiatok pestovania. V kalendári výsadby nájdete niekoľko dôležitých termínov na pestovanie zeleniny vo vlastnej záhrade.
Tipy na pestovanie zeleniny
Keď príde správny čas na začiatok pestovania zeleniny, dáte semená rastlín na vlhký substrát a ľahko ich zatlačíte. Po zatlačení pokryjete osivo pôdou. Veľmi dobrým miestom na pestovanie zeleniny je vyhrievaný skleník, v ktorom sú dlhodobo perfektné svetelné a teplotné podmienky. Alternatívne pokryte výsadbové nádoby priehľadnou fóliou alebo plastovým krytom.
Starostlivosť o klíčky
Kým vašu zeleninu vysadíte do vašej záhrady, budete potrebovať trochu času. Počas niekoľkých týždňov po výsadbe v skleníku alebo na parapete dbajte na to, aby bol substrát dlhodobo vlhký a aby nádoba bola na čo najslnečnejšom a najteplejšom mieste. Ak výhonky získajú svetlo, znížte teplotu prostredia na asi 18 °C.
Pikírovanie rastlín
Keď jednotlivé rastliny narastú niekoľko centimetrov do výšky, je ich potrebné pikírovať, prípadne rozjednotiť. Pritom vezmete zeleninovú rastlinu opatrne zo substrátu a obozretne od seba oddelíte korienky. Následne dáte rozjednotené rastliny do vlastných kvetináčov, aby mali dostatok miesta na rast.