Kukuričná siláž predstavuje základný kameň objemového krmiva pre hovädzí dobytok, a to najmä pre vysoko produkčné dojnice. Vďaka vysokému obsahu škrobu, výbornej stráviteľnosti vlákniny a stabilnej fermentačnej kvalite zohráva kukurica nezastupiteľnú úlohu pri udržiavaní energetickej rovnováhy a stabilite prostredia v bachore. Jej výživové, fermentačné a ekonomické vlastnosti ju radia medzi strategické prvky úspešného chovu.
Význam kukuričnej siláže vo výžive hovädzieho dobytka
Kukuričná siláž je hlavným zdrojom energie v kŕmnych dávkach pre dojnice a výkrmový dobytok. Medzi jej hlavné prínosy patrí vysoký obsah škrobu a ľahko stráviteľnej energie. Zrno kukurice, ktoré je súčasťou siláže, je hlavným nositeľom škrobu. Pri správnom zbere a úprave sa stáva veľmi dobre využiteľným pre bachorové mikroorganizmy, čo zabezpečuje efektívnu premenu krmiva na mlieko alebo mäso. Kukuričná siláž je vynikajúcim nositeľom fermentovateľných sacharidov, ktoré podporujú tvorbu prchavých mastných kyselín v bachore, čo vedie k lepšej produkcii mikrobiálnej bielkoviny. Ideálny obsah sušiny kukuričnej siláže sa pohybuje medzi 30 - 35 %, pričom obsah škrobu môže dosiahnuť až 35 % v sušine.
Silážovanie: Konzervácia krmiva pre zdravie a produkciu
Silážovanie je jednou z najdôležitejších metód konzervácie krmív pre dobytok. Kvalita siláže priamo ovplyvňuje výživovú hodnotu, zdravotný stav zvierat a tým aj produkciu mlieka alebo mäsa. Pre dosiahnutie optimálnych výsledkov je potrebné dodržiavať niekoľko kľúčových zásad:
- Výber vhodnej rastliny a zber v správnej fáze zrelosti: Kvalita siláže sa začína už pri výbere rastlín určených na silážovanie. Najčastejšie sa používajú kukurica, trávnaté plodiny a lucerna.
- Obsah sušiny a vlhkosť: Optimálny obsah sušiny v siláži by mal byť medzi 30 - 35 %.
- Optimálna veľkosť narezania hmoty a dobre utlačená hmota: Mechanické spracovanie rastlín na menšie kúsky zlepšuje homogenitu silážnej hmoty a umožňuje jej dôkladnejšie utláčanie.
- Rýchle uzavretie a hermetické uzavretie: Čím rýchlejšie sa siláž uzavrie a zamedzí sa prístupu vzduchu, tým lepšia je fermentácia.
- Prítomnosť mikroorganizmov a správna fermentácia: Kvalita siláže závisí od činnosti baktérií mliečneho kvasenia, ktoré premenia cukry na kyselinu mliečnu. Tá znižuje pH siláže a konzervuje ju.
- Prevencia kontaminácie plesňami a mykotoxínmi: Plesne môžu rásť, ak sa do siláže dostane vzduch, alebo ak siláž obsahuje príliš veľa vlhkosti.
Fermentačný proces: Kľúč ku kvalitnej siláži
Fermentačný proces predstavuje kľúčový mechanizmus konzervácie siláže, pri ktorom sa zároveň zachováva jej nutričná hodnota.
Priebeh fermentácie:
Po utlačení a hermetickom uzavretí silážnej hmoty začínajú pôsobiť hlavne mliečne kyselinotvorné baktérie (Lactobacillus, Pediococcus…), ktoré rozkladajú jednoduché cukry na kyselinu mliečnu. Táto kyselina je najdôležitejšia, pretože znižuje pH siláže na úroveň cca 3,8 - 4,2. Teplota: Fermentácia prebieha najlepšie pri teplote 15 - 35 °C.
Prečítajte si tiež: Fermentovaná kapusta: recepty a benefity
Faktory ovplyvňujúce kvalitu kukuričnej siláže
Kvalitu a produkčný potenciál kukuričnej siláže ovplyvňujú okrem samotnej fermentácie aj ďalšie dôležité faktory:
- Genetika: Rastový potenciál aj dynamika vývoja rastlín sú principiálne podmienené geneticky. Je dôležité poznať pestovateľské a výživárske charakteristiky jednotlivých hybridov.
- Vonkajšie podmienky: Konečný prejav a manifestáciu genetického potenciálu následne ovplyvňujú vonkajšie podmienky (pôda, výživa, ochrana, počasie, klíma).
- Živinové zloženie: Forma, hmotnostný podiel a živinové zloženie jednotlivých častí rastliny (listy, stonka, listene), ale aj stráviteľnosť vlákniny spolu s typom zrna a mierou dozretia zrna vytvárajú východiská pre stanovenie živinových cieľov.
- Škrob: Škrob má vysokú energetickú hodnotu, avšak nie je primárnou živinou pre prežúvavce. Kukuričná siláž má byť na prvom mieste objemovým krmivom, ktoré skrmujeme hovädziemu dobytku t. j. prežúvavcom, pre ktorých je vláknina nevyhnutnou živinou a škrob je až na druhom mieste.
Stráviteľnosť živín
Stráviteľnosť škrobu, ale aj stráviteľnosť vlákniny sú rozhodujúcimi faktormi, ktoré podmieňujú celkovú produkčnú účinnosť kukuričnej siláže. Je dôležité venovať pozornosť nielen koncentrácii živín, ale aj ich kvalite (stráviteľnosti). Živinové zloženie kukuričnej siláže sa dynamicky mení v priebehu vegetačného vývoja a dozrievania rastlín. Súčasne s tým sa mení aj stráviteľnosť kľúčových živín.
Obsah sušiny
Najvyššia produkčná účinnosť kukuričných siláží sa dosahuje pri obsahu sušiny siláže celých rastlín kukurice okolo 30% (28-32%). V tomto období dosahuje sušina zrna okolo 50%, takže pri jeho kvalitnom narušení je predpoklad vysokej využiteľnosti škrobu. Ak však obsah sušiny silážovaných rastlín stúpne na 35%, tak obsah sušiny zrna významne stúpa a pohybuje sa okolo úrovne 70-75%. Využiteľnosť zrna, ktoré má vysoký obsah sušiny v tráviacom trakte kravy významne klesá, ak sú častice zŕn väčšie ako 0,50 - 0,75 mm. Je dôležité dbať na prevenciu odtoku štiav, ktoré prestávajú odtekať, keď silážovaná hmota dosiahne obsahu sušiny 30%.
Usmernenie silážnej fermentácie
Kukuricu radíme medzi ľahko silážovateľné krmoviny, avšak spontánna a neusmernená silážna fermentácia vedie často k významnému zhoršeniu kvality kukuričnej siláže a v konečnom dôsledku aj k nižšej efektívnosti v produkcii mlieka.
Ciele fermentácie
- Zablokovanie množenia nežiadúcich enterobaktérií: Enterobaktérie (pôdne mikroorganizmy) pri silážovaní kukurice najčastejšie odchyľujú fermentáciu od optimálnych cieľov.
- Dosiahnutie aeróbnej stability: Siláž by mala byť stabilná aj v podmienkach za prístupu vzduchu.
Preto je do silážovanej hmoty vhodné pridať selektované, vysokovýkonné baktérie mliečneho kvasenia, a tak cieľavedome usmerniť jej priebeh. Rýchla premena rastlinných vodorozpustných cukrov na kyselinu mliečnu a sčasti aj na kyselinu octovú je závislá na výkonnosti homofermentatívnych baktérií mliečneho kvasenia. Výsledkom ich úspešnej fermentácie je rýchly pokles hodnoty pH a zásadné zhoršenie podmienok pre rast a množenie nežiadúcej mikroflóry.
Prečítajte si tiež: Ako variť chutné a zdravé obilninové prílohy
Je veľmi vhodné, ak na fermentáciu tejto skupiny baktérií mliečneho kvasenia nadviažu ich príbuzní, heterofermentatívne mliečne baktérie. Podľa jednotlivých druhov a kmeňov, táto skupina mikroorganizmov dokáže premieňať kyselinu mliečnu na kyselinu octovú, ktorá je základným pilierom aeróbnej stability a niektoré kmene dokážu produkovať aj propán-1,2-diol, ktorý je cenným zdrojom energie zvlášť pre vysoko produkčné kravy. Do siláží s nižším obsahom sušiny sa pridávajú prípravky s prevahou homofermentatívnych baktérií mliečneho kvasenia a so stúpajúcim obsahom sušiny smerujeme k prípravkom s väčším zastúpením heterofermentatívnej skupiny.
Dĺžka rezanky a mechanické narušenie
Dĺžka rezanky súvisí s prípadným rizikom odtoku štiav. Vo všeobecnosti, čím má silážovaná hmota nižší obsah sušiny, tým dlhšiu rezanku volíme a toto platí aj opačne: čím je hmota suchšia (z akéhokoľvek dôvodu), tým kratšiu rezanku nastavujeme. Neoddeliteľnou súčasťou procesu zberu a rezania je aj mechanické narušenie rezanej hmoty pomocou miagacích valcov rôznej konštrukcie. Tieto nielenže zmenšujú a narúšajú veľkosť častíc zrna, ale súčasne rozrušujú aj tvrdšie vláknité častice, pochádzajúce zvlášť z vretien klasov a zo stoniek bez toho, aby ich skracovali.
Kravy potrebujú siláž s výbornou fyzikálnou štruktúrou, ktorú tvoria hlavne častice s dĺžkou 8 až 20 mm. Dlhšie vláknité častice silážovanej hmoty s pozdĺžnym mechanickým rozrušením sú veľkým prínosom pre zdravé bachorové trávenie.
Intenzívne tlačenie a utláčanie
Dôležitým pilierom úspechu je aj intenzívne a rovnomerné tlačenie silážovanej hmoty. Toto platí zvlášť u povrchových vrstiev, ktoré sú najčastejšie nezvládnuté. V prípadoch nevyhnutného prerušenia silážovania je potrebné povrch nielen kvalitne utlačiť, ale aj ošetriť roztokom organických kyselín. Kvalitné a dôsledné vytlačenie vzduchu zo silážovanej hmoty spolu s kvalitný a vzduchotesným zakrytím vytvára východisko pre úspešnú fermentáciu. Ošetrenie a okyslenie posledných vrstiev hmoty roztokom organických kyselín zamedzí vzniku nahnitej vrstvy a ušetrí prácu s odstraňovaním tejto vrstvy.
Otvorenie a odber siláže
Otvorením a odhermetizovaním silážovanej hmoty/siláže začína finálna fáza pred jej samotným príjmom zvieratami. Doba trvania tejto fázy je závislá nielen na technologickom vybavení a na organizácii práce, ale aj na tom, do akej miery sa nám podarilo úspešne usmerniť silážnu fermentáciu.
Prečítajte si tiež: Prílohy z ryže a obilnín: zdravé recepty
Otvorená siláž je ako otvorená kniha a dôležitou stránkou je reprezentatívny rozbor siláže a kompetentný komentár a zhodnotenie výsledkov. Ak sa nám nepodarilo zvládnuť povrchovú vrstvu, je nevyhnutné odstraňovať nielen viditeľne narušenú vrstvu siláže. Siláž do hĺbky 50-75 cm pod touto vrstvou má horšiu chutnosť a nižšiu stráviteľnosť živín, čo môže negatívne ovplyvňovať produkciu mlieka.
Denný záber odberových mechanizmov by mal predstavovať aspoň 20 cm a stena by mala zostávať čo najkompaktnejšia. Na tú istú plochu siláže by sme sa mali dostať s opätovným odberom do 5-7 dní. Všetky tieto kroky podmieňuje miera a úroveň dosiahnutej aeróbnej stability.
Silážne aditíva: Pomocníci pri konzervácii kukurice
Pri silážovaní kukurice prebieha "boj" mikroorganizmov o cukry. Podporovať treba tie mikroorganizmy, t. j. mliečne baktérie, ktoré žijú v prostredí bez prístupu vzduchu. Použitie konzervantu a jeho výber závisí od samotnej hmoty na silážovanie a od toho, ako sa zvládne utláčanie siláže. Biologická konzervácia je na rozdiel od chemickej lacnejšia, mikroorganizmy vyprodukujú kyseliny, ktoré konzervujú silážovanú hmotu. Proces fermentácie dokáže poľnohospodár riadiť presne podľa svojich potrieb, ako aj zlepšiť chutnosť krmiva látkami z kyseliny mliečnej, pričom sa vytvára až jedno percento propylénglykolu v sušine. Chemické konzervanty zvyšujú náklady na silážovanie, ale silážovanú hmotu nikdy úplne nezakonzervujú, len zlepšia podmienky pre baktérie mliečneho kvasenia.
Mechanizmus účinku silážnych aditív
Fermentácia siláže je biologický proces, pri ktorom baktérie mliečneho kvasenia (BMK) menia rastlinné cukry na kyselinu mliečnu a octovú, oxid uhličitý, vodu a v menšej miere aj na ďalšie zlúčeniny. Základnou podmienkou úspešného priebehu fermentácie je rýchle a hlavne dôkladné vytlačenie vzduchu už počas naskladňovania a uzatvárania silážneho priestoru. Kyslé a anaeróbne prostredie zaisťuje dominanciu BMK vo fermentačnom procese a potláča aktivitu nežiadúcej mikroflóry, predovšetkým kvasiniek, klostrídií, enterobaktérií a plesní. Tieto organizmy sú obsiahnuté v latentnom stave aj v hotovej siláži, väčšinou v podobe spór. Za priaznivých podmienok môžu obnoviť svoju aktivitu a spôsobiť následné znehodnocovanie siláže.
Na úspešný priebeh fermentácie má vplyv viacero faktorov, predovšetkým sušina, pufračná kapacita zozberanej hmoty, obsah vodorozpustných cukrov, ale aj druh a množstvo mikroorganizmov, ktoré počas fermentačného procesu dominujú. Avšak zásadný vplyv na samotnú kvalitu fermentácie, a tým aj výslednej siláže má vytvorenie a udržanie anaeróbneho prostredia. Nízke pH a anaeróbne prostredie správne fermentovanej siláže veľmi účinne zabraňujú množeniu baktérií a rastu húb prítomných v siláži. Pokiaľ hotovú siláž otvoríme alebo dôjde k poškodeniu silážnej fólie, preniká do nej vzduch, ktorý vytvorí podmienky pre rast nežiadúcich aeróbnych mikroorganizmov a v pomerne krátkej dobe sa začne silážna hmota zahrievať. Zahrievanie siláže je prvým krokom dominového efektu skazenia siláže. Je to spôsobné aktivitou aeróbnych kvasiniek, v menšej miere i niektorých baktérií, ktoré spotrebúvajú kyselinu mliečnu, vyprodukovanú počas fermentácie. Poklesom obsahu kyseliny mliečnej sa zvyšuje pH siláže, znižuje sa jej kyslosť, čo umožňuje aktivitu ďalších mikroorganizmov, predovšetkým baktérií a plesní (napr. Aspergillus, Fusarium a Penicillium). Výsledkom tohto procesu je úplná degradácia a znehodnotenie siláže. Je nutné pripomenúť, že už samotné zvýšenie teploty siláže nad normál znižuje kvalitu krmiva. Naviac, tepelne poškodenú siláž zvieratá neobľubujú.
Typy silážnych aditív
Najlepším spôsobom ako predísť skazeniu silážnej hmoty je použiť špeciálne silážne aditíva, ktoré sú zamerané na stabilizáciu siláže.
- Homofermentatívne baktérie: Základom týchto biologických konzervačných prípravkov sú homofermentatívne baktérie (napr. Lactobacillus plantarum), ktoré využívajú časť rastlinných cukrov k produkcii kyseliny mliečnej, a tým vytvárajú v siláži kyslé prostredie so stabilným pH. Tieto baktérie pôsobia ako štartér, pretože výrazne urýchľujú prvé fázy fermentácie, znižujú straty sušiny a energie. Kyselina mliečna však má nízky fungicídny účinok a nie je schopná po otvorení siláže dostatočne a hlavne dlhodobo zamedziť rastu húb a baktérií.
- Heterofermentatívne baktérie: Druhú skupinu baktérií používaných v inokulantoch sú heterofermentatívne baktérie. Tieto baktérie, zastúpené predovšetkým druhom Lactobacillus buchneri, produkujú nielen kyselinu mliečnu, ale aj kyselinu octovú, propiónovú a 1,2-propandiol. Posledné tri vymenované látky majú fungicídny aj antibakteriálny účinok. Baktérie Lactobacillus buchneri sú svojimi účinkami schopné udržať odobratú siláž až jeden týždeň čerstvú, bez zmien teploty a príznakov rozvoja nežiadúcej mikroflóry. Zamedzujú tiež nežiadúcemu zahrievaniu TMR v kŕmnych vozoch.
Fiber Technology (FT)
Rada silážnych aditív značky Pioneer pod označením Fiber Technology (FT) posúva účinky biologických silážnych prípravkov ešte o úroveň vyššie tým, že FT prípravky kombinujú vlastnosti doposiaľ používaných konzervantov a celkom nového mechanizmu bakteriálnych enzýmov. Obsahujú totiž unikátny bakteriálny kmeň Lactobacillus buchneri 40177, ktorý počas silážovania produkuje enzým acetyl esterázu a ferulát esterázu. Tieto enzýmy menia štruktúru vlákniny silážovanej hmoty tak, že narúšajú ligninový komplex bunkovej steny a tým sprístupňujú hemicelulózu baktériám v bachore. Tým zvyšujú tieto prípravky stráviteľnosť neutrálne detergentnej vlákniny (NDF) až o 5% bodov oproti neošetrenej siláži. Stráviteľnosť NDF je jedným zo základných kvalitatívnych ukazovateľov siláže. Je to preto, že hodnota stráviteľnosti NDF priamo súvisí s príjmom potravy krmiva a úžitkovosti. Zvýšenie stráviteľnosti NDF pri kukuričnej siláži o 1% zvýši u dojníc príjem siláže o 0,168 kg sušiny a produkciu mlieka o 0,249 kg 4% FCM. Kombináciou bakteriálnych kmeňov (homofermentatívnych a heterofermentatívych) v jednotlivých prípravkoch Fiber Technology sú špecifické pre určité druhy silážovaných plodín: inokulant 11CFT je určený do kukuričných siláží, 11GFT do trávnych a obilninových siláží, 11AFT pre silážovanie lucerny a 11CH4 je prípravok určený do siláže pre bioplynové stanice. Siláž ošetrená týmito aditívami by mala fermentovať minimálne 60 dní, aby mali baktérie dostatok času na produkciu enzýmov a ostatných koncových fermentačných produktov. Vyššia stráviteľnosť, chutnosť a lepšia konzistencia siláže umožňuje zaradenie vyššieho podielu týchto objemových krmív do kŕmnych dávok, čím sa znižujú náklady na nakupovanie krmiva.
Rapid React inokulanty
Ďalšou, a z hľadiska stabilizácie siláže zásadnou skupinou prípravkov, sú Rapid React inokulanty. Ide o inokulanty SILA-BAC® Kombi, SILA-BAC® Mais Kombi a SILA-BAC® CCM Kombi. Tieto prípravky sú kombináciou homofermentatívnych kmeňov Lactobacillus plantarum a dvoch heterofermentatívnych kmeňov Lactobacillus buchneri ATCC PTA-2494 a Lactobacillus buchneri NRRL B-50733. Siláže ošetrené týmito prípravkami je možné otvoriť a skrmovať už po siedmych dňoch po uzatvorení jamy. Takto konzervované siláže sa vyznačujú excelentnou a dlhodobou aeróbnou stabilitou pri zachovaní optimálneho obsahu fermentačných kyselín a pH.
Použitie silážneho aditíva je jedným z mnohých krokov k výrobe kvalitného konzervovaného krmiva. Rozhodujúcim faktorom stále zostáva dôsledná a svedomitá ľudská práca pri vyberaní a skrmovaní hotovej siláže.
Praktické odporúčania pre výrobu a skrmovanie siláže:
- Dbajte na poriadok v silážnej jame, nenechávajte v nej zbytky krmiva dlhšiu dobu.
- Odoberajte siláž tak, aby bola silážna stena pokiaľ možno hladká. Zabránite tak jej nadmernej oxidácii.
- Neprevzdušňujte silážnu stenu nešetrným spôsobom odberu.
- Nenavážajte siláž do zásoby na viacej dní.
- Neodkrývajte zbytočne silážnu fóliu, udržujte hornú časť siláže maximálne zakrytú.
- Ak máte dostatočný a výborne zvládnutý odber zo silážnej steny, použite ku konzervácii homofermentatívne prípravky (SILA-BAC® Luzerne alebo SILA-BAC® Mais).
- Ak sa toto nepodarilo, stabilizujte siláž inokulantom obsahujúcim Lactobacillus buchneri (SILA-BAC® Kombi, SILA-BAC® Mais Kombi, SILA-BAC® CCM Kombi, 11CFT, 11GFT, 11AFT alebo 11CH4).
Výber silážneho hybridu
Začiatkom snaženia o výrobu kvalitných kukuričných siláží by mal byť správny výber silážneho hybridu pre danú pôdu a lokalitu, čím možno ovplyvniť termín zberu a do určitej miery aj kvalitu siláží a živinovú vyrovnanosť. Momentálne je na trhu množstvo čisto silážnych hybridov označovaných ako "stay green", ktoré sa vyznačujú pomalším dozrievaním zvyšku rastliny a v silážnej zrelosti pri sušine 32 - 35 % sa dosahuje aj fyziologická zrelosť zrna (štádium voskovej zrelosti zrna pri obsahu sušiny 55 - 60 %). Tento fakt má za následok dostatok vodorozpustných cukrov v stonkách a listoch potrebných na rýchle naštartovanie fermentácie.
Dĺžka rezanky a vplyv na bachor
Dĺžka rezanky je dôležitý faktor ovplyvňujúci jednak kvalitu siláži, ale tiež aj fermentačné procesy v bachore prežúvavca. Z hľadiska silážnej fermentácie je požiadavka na čo najkratšiu rezanku s rozdrveným zrnom. Rezanie a drvenie umožňuje uvoľniť bunkové šťavy, ktoré sú zdrojom živín pre baktérie mliečneho kvasenia, čo umožňuje ich rýchlejšiu aktivitu a s tým spojenú väčšiu produkciu kyseliny mliečnej, ktorá zabezpečuje rýchlejší pokles pH pod 4, aby sa zabránilo množeniu kvasiniek a plesní. Avšak z pohľadu fyziologickej funkcie bachora sú žiaduce častice väčšie ako 8 mm, aby sacharidy vlákniny mohli plniť aj svoju štrukturálnu funkciu hlavne pri vysokoprodukčných kŕmnych dávkach s vysokým podielom jadrových krmív. Danou štruktúrou sa eliminuje vznik bachorových metabolických porúch (acidózy). Z uvedených dvoch hľadísk treba nájsť kompromis a z pohľadu praktických skúseností možno odporučiť rezanku pri optimálnej sušine (32 - 35 %) na 10 mm s narušením zrna min.
Organizácia zberu a skladovanie
Ak chceme zberať silážnu kukuricu v čase najvyššej výživnej hodnoty, rýchlo naskladniť a uzavrieť silážne sklady, je potrebné dobre zorganizovať všetky operácie, ale najmä správne zostaviť a kapacitne zladiť zberovú linku. Treba mať na pamäti, že v teplých dňoch hmota stráca 1 - 2 % sušiny denne, čo má za následok zníženie stráviteľnosti vlákniny z dôvodu zvyšovania obsahu lignínu. V našich podmienkach sú na skladovanie siláží najčastejšie používané silážne žľaby. Pred začiatkom silážovania je potrebné žľaby poriadne vyčistiť, vydenzifikovať a opraviť, resp. utesniť vzniknuté trhliny na stenách žľabov, aby sme zabránili prenikaniu vzduchu do silážnej hmoty zo stien žľabov.
Dĺžka naskladňovania a utláčanie
Dĺžka naskladňovania, sila a intenzita utláčania kukurice v značnej miere ovplyvňuje kvalitu fermentácie, výšku strát živín, ale aj ich stráviteľnosť. Za optimálne podmienky možno považovať kontinuálne a nepretržité naskladňovanie silážneho žľabu pri dokonalom vrstvení a utláčaní hmoty. Pri prerušovanom naskladňovaní za uspokojivú dobu silážovania sa považuje obdobie 2 - 3 dni. Ak toto obdobie nie je možné dodržať, treba hľadať riešenie či už prehradením veľkokapacitných silážnych žľabov, alebo zvýšením počtu strojov potrebných na dodržanie doby naskladnenia žľabu. Pri viacdennom naskladňovaní je potrebné naskladniť denne dostatočne vysokú vrstvu hmoty (60 -80 cm), čím sa zamedzí prístupu vzduchu do predchádzajúcich vrstiev, v ktorých už prebieha fermentačný proces. Najčastejším problémom býva nedostatočný počet utláčacích mechanizmov v jame a tým aj nedostatočné utlačenie hmoty. Kvalitu utláčania si môžeme overiť v nasledujúci deň rukou v hĺbke 50 cm. Kvalitne utlačená hmota by mala mať porovnateľnú teplotu s okolitým prostredím. Za ideálne sa považuje rovnomerné rozvrstvenie čerstvej hmoty na výšku 15 - 20 cm, ktorú hneď utláčame.
Uzatvorenie silážnej jamy
Vzduchotesné uzatvorenie silážnej jamy silážnou plachtou je nevyhnutným finišujúcim opatrením pre výrobu kvalitnej siláže s dlhodobou skladovateľnosťou a minimálnymi stratami živín spôsobenými sekundárnou fermentáciou. Ak má silážna plachta splniť svoje poslanie, musíme dbať na jej správne založenie hlavne pri stenách žľabu, aby nedochádzalo k prenikaniu vzduchu a vody do silážnej hmoty hlavne pri stenách žľabu, aby nedochádzalo k prenikaniu vzduchu a vody do silážnej hmoty hlavne v okrajových vrstvách. Pri nesprávnom založení plachty veľmi často dochádza k zaplesneniu okrajových vrstiev, ktoré spôsobujú nemalé straty objemu, ale zhoršujú aj kvalitu okolitej hmoty vplyvom mykotoxínov. Treba si uvedomiť, že niektoré druhy plesní produkujú mykotoxíny, ktoré sú schopné prejsť až do dvoch metrov od zdroja zaplesnenia, čo v mnohých prípadoch môže znehodnotiť celý obsah silážného žľabu z pohľadu zdravotnej nezávadnosti siláže. Okraje plachty je potrebné zaťažiť pieskom alebo zeminou, aby neprenikal vzduch pomedzi pneumatiky. Na povrchu rozmiestniť vrecia s pieskom alebo pneumatiky rovnomerne, aby nedochádzalo k vlneniu a následnému roztrhnutiu plachty následkom vetra.
Kvalita siláže a jej ovplyvnenie
Správnym technologickým postupom pripravíme kvalitnú kukuričnú siláž, ktorá je po 4 týždňoch vykvasená a stabilizovaná. Takáto siláž dosahuje pH 3,8 - 4,2 v závislosti od obsahu sušiny. Spôsob a množstvo vyberanej siláže môže ovplyvniť kvalitu kukuričnej siláže nežiaducim smerom. Po otvorení žľabu dôjde ku kontaktu silážnej hmoty so vzdušným kyslíkom, následkom čoho vzniká sekundárna fermentácia, čo môže spôsobiť značné straty živín a sušiny. V kukuričnej siláži, ktorá má ešte pomerne vysoký obsah neprekvasených cukrov dochádza k ich sekundárnej fermentácii na oxid uhličitý a vodu za značného uvoľňovania tepla, čo spôsobuje jej značné zahrievanie. Straty hmoty a živín dosahujú až 20 %! Nevhodné na vyberanie siláží sú rôzne nakladače, ktoré narúšajú a prevzdušňujú odberovú stenu. Z uvedeného hľadiska sa treba pozerať aj na využívanie silážnych prípravkou na konzervovanie kukurice, ktoré usmernením fermentácie a zrýchlením nástupu acidity zabezpečujú zníženie strát živín a sušiny.