Slovenská klíma sa vplyvom klimatických zmien mení, čo otvára dvere pre pestovanie exotických rastlín, ktoré boli kedysi považované za nemožné. Pestovanie figovníkov, citrusov či olivovníkov je u nás čoraz populárnejšie. S trochou starostlivosti a správnymi postupmi je možné úspešne pestovať teplomilné rastliny. Stačí vybrať správnu odrodu, vhodné stanovisko a zabezpečiť im ochranu pred chladom.
Návrat figovníkov do slovenských záhrad
Figovníky boli súčasťou vinohradov oddávna. Figovník (Ficus carica) je subtropická rastlina, ktorá prekvapivo dobre znáša mierne mrazy. Niektoré odrody, ako napríklad ‘Brown Turkey’, ‘Dalmatie’ alebo ‘Michurinska-10’, sú vhodné na pestovanie aj v našich podmienkach. Figovník sa dá pestovať v záhrade, ale aj v nádobe na balkóne či terase.
Ako pestovať figovník na Slovensku?
- Stanovište: Figovník potrebuje teplé, slnečné miesto, ideálne pri južnej stene domu, kde je chránený pred vetrom. Vietor, resp. neustály prievan je niečo, čo figovníku vyslovene škodí.
- Pôda: Mala by byť dobre priepustná, bohatá na živiny a mierne zásaditá. Figovníky v kvetináčoch presádzame každé štyri roky. Nie vždy (najmä u starších) je potrebné používať väčší kvetináč. Figovník stačí pri presádzaní vyklopiť aj so zeminou z kvetináča, orezať korene a pridať čerstvý substrát. Ten si vyrobíme jednoducho zo zmesi pôdy zo záhrady, kompostu a piesku v pomere 2:1:0,5.
- Zálievka: Figovník je pomerne odolný voči suchu, no počas vegetácie ocení pravidelnú zálievku.
- Hnojenie: Počas jari a leta je vhodné prihnojovať organickými alebo minerálnymi hnojivami s vyšším obsahom draslíka.
- Rez: Figovník režeme na jar, pri intenzívnom raste aj v lete. Rezané figovníky majú hustejšie rozkonárenie a viac plodov. Pri reze si však treba dávať pozor na dráždivú mliečno sfarbenú tekutinu, ktorú figovníky vylučujú.
- Zimná ochrana: Figovník v záhrade treba pred zimou obaliť netkanou textíliou alebo slamenými rohožami. Rastliny staršie ako tri roky zvládnu s takouto ochranou aj mrazy do -18 °C. Ak pestujeme figovník v nádobe, je ideálne preniesť ho do chladnej miestnosti s teplotou okolo 5 - 10 °C.
Figovník začína rodiť približne druhý rok po vysadení. Plody dozrievajú v dvoch vlnách - prvé už v júli a druhé v septembri až októbri.
Pestovanie citrusov v slovenských podmienkach
Citrusy sú obľúbené pre svoje voňavé kvety a chutné plody. Najčastejšie sa pestuje citrónovník (Citrus limon), pomarančovník (Citrus sinensis) a mandarínka (Citrus reticulata). Vzhľadom na ich teplomilnosť sa v našich podmienkach dajú pestovať len v nádobách, aby ich bolo možné na zimu premiestniť do interiéru.
Ako pestovať citrusy?
- Nádoba: Mala by mať dostatočný objem (minimálne 20 - 30 litrov) a drenážne otvory na odtok prebytočnej vody.
- Pôda: Citrusom vyhovuje ľahký, priepustný substrát s mierne kyslým pH (okolo 5,5 - 6,5). Ideálne je použiť špeciálny substrát pre citrusy, prípadne zmiešať v pomere 1:1 substrát pre sukulenty a univerzálny substrát. Na dno kvetináča odporúčame vrstvu hrubého štrku, ktorá zabezpečí drenáž a tým ochráni korene.
- Stanovište: Počas vegetácie je najlepšie ich umiestniť na slnečné miesto na balkóne alebo terase. Citrónovníky majú radšej polotieň, pomarančovníky a mandarínkovníky svetlo priam milujú.
- Zálievka: Citrusové rastliny potrebujú pravidelnú zálievku, no substrát by nemal byť trvale premokrený.
- Hnojenie: Od jari do jesene sa odporúča prihnojovať špeciálnymi hnojivami pre citrusy, ktoré obsahujú železo a mikroprvky.
- Zimovanie: Ideálny spôsob zazimovania je citrusov umiestnenie do vyhrievaného skleníka s dostatočne vysokou vlhkosťou. Kto takýto skleník nemá, môže zvoliť presun do citrusov do tmavej a chladnej miestnosti (cca 10 °C) a obmedziť zálievku. Veľkou chybou preto je pestovanie citrusov na okennom parapete nad radiátorom. Suchý vzduch spôsobuje opadávanie listov. To isté môže nastať, ak umiestnite citrus do miestnosti, kde skladujete jablká a hrušky. Pri zrení totiž uvoľňujú etylén a ten spôsobuje spomenuté opadávanie.
Pri správnej starostlivosti môžu citrusy kvitnúť a rodiť aj v našich podmienkach. Plody však dozrievajú pomalšie, preto je dôležité trpezlivo čakať na úrodu. Na Slovensku pestované vybrané druhy citrusov kvitnú 3 až 4-krát ročne a kvety sú samoopelivé. Citrusové plody dozrievajú od 5 do 15 mesiacov po odkvitnutí a v závislosti od druhu citrusu. Základom pestovania citrusových plodov je vyvážený pomer svetla, tepla, vody a živín. Citrusy majú veľmi radi svetlo. Pomarančovník a mandarínkovník dobre znesú aj priame slnečné svetlo, citrónovníku viac vyhovuje svetlo rozptýlené. Vykurovaný skleník poskytuje pre citrusové plody ideálny priestor pre úspešné prezimovanie, aby mohol celoročne rásť, kvitnúť a rodiť. Aj keď sú citrusy vlhkomilné, sú veľmi citlivé na premokrenie substrátu. Vysádzame ich do substrátu, ktorý vznikne skombinovaním substrátu pre sukulenty a klasického záhradného substrátu v pomere 1:1. V lete sa citrusy polievajú mäkkou vodou izbovej teploty častejšie a skôr znesú suchšiu pôdu ako premokrenie. Vždy pred jarou citrusy striháme. Počas prvých 5 rokov robíme tzv. výchovný rez pre pevnú a pravidelne rozkonárenú korunu. Neskôr robíme tzv. Pre pestovanie v našich podmienkach sa hodí už vypestovaná rastlinka citrusu, kúpená v špecializovanej predajni s exotickými rastlinami, pričom je dôležité poznať podmienky doterajšieho pestovania citrusu. Citrusy sa dajú rozmnožovať veľmi jednoduchým spôsobom - odrezkami zo zdravej rastliny. Keď citrusy prekorenia pôvodný kvetináč, presadíme ich do črepníka väčšieho o 2 - 3 cm a vždy na jar. Ak má citrus viac ako 10 rokov, presádzať sa nemusí.
Prečítajte si tiež: Exotické ovocie: prehľad a výhody
Olivovník - stredomorská atmosféra v slovenskej záhrade
Olivovník (Olea europaea) je symbolom Stredomoria, no dá sa pestovať aj na Slovensku. Najvhodnejšie sú odrody ako ‘Arbequina’ alebo ‘Leccino’, ktoré zvládajú mierne mrazy. Olivovník rastie pomaly a môže sa dožiť nie stovky, ale tisícky rokov.
Ako pestovať olivovník?
- Nádoba: Olivovník sa najčastejšie pestuje v kvetináči s objemom aspoň 30 litrov.
- Stanovište: Potrebuje veľa slnka, ideálne je umiestniť ho na juhovýchodnú alebo juhozápadnú stranu balkóna či terasy.
- Pôda: Priepustná a kamenistá, ideálne s mierne zásaditým pH.
- Zálievka: Olivovník znáša sucho lepšie ako prebytok vody, preto sa zalieva až vtedy, keď je substrát suchý. Podobne ako pri citrónovníkoch sa hodí drenážna vrstva.
- Hnojenie: Stačí prihnojovať dvakrát do mesiaca hnojivom s obsahom draslíka a horčíka.
- Zimovanie: Olivovník znáša krátkodobé mrazy do -5 °C, ale najlepšie je nevystavovať ho ani teplotám pod +10 °C a napríklad v októbri ho včas preniesť do chladného, ale svetlého priestoru s teplotami 10 - 15 °C. Ak sa rozhodneme pre zazimovanie stromu vonku, majme na pamäti, že mrazy pod -10 °C môžu veľmi vážne poškodiť korene. Odporúča sa ich zakrývať čečinou a kmeň chrániť jutovou tkaninou.
Olivovníky sa v našich podmienkach pestujú skôr ako nádherné dekoračné rastliny, ktoré v horúcom lete prinášajú stredomorskú atmosféru. Pri správnej starostlivosti môže olivovník po niekoľkých rokoch priniesť aj v našich podmienkach úrodu. Ak pestujete len jeden kus a chcete úrodu, nezabudnite, že budete potrebovať samoopelivú odrodu, napríklad vyššie spomenutú odrodu Arbequina.
Ďalšie exotické druhy ovocia, ktoré sa dajú pestovať na Slovensku
Vplyvom klimatických zmien sa postupne rozširuje okruh exotických úžitkových rastlín, ktoré je u nás možné celoročne pestovať vonku. Nie síce na celom území Slovenska, ale v mnohých oblastiach áno. Vhodné sú na to teplejšie a tzv. vinohradnícke nížinné oblasti na juhu Slovenska. Na jar tak už bežne nájdete v ponuke záhradníctiev sadenice aktínídie, ktorej plody poznáme pod názvom kiwi, figovníky, kustovnicu čínsku (goji), hitom sa v posledných rokoch stali ázijské hrušky. Na špecializovaných výstavách pre záhradkárov sa dajú zohnať aj mladé rastliny ebenovníka, ktorého plody sa nazývajú hurmikaki. Vzácne sa dá natrafiť aj na jujubu čínsku. Okrem toho dá vybrať aj z veľmi pestrej ponuky menej známych ovocných druhov, ktoré sú síce cudzokrajné ale postupne už u nás takmer zdomácneli. Na výsadbu týchto rastlín je vhodná neskorá jar. Tým, že tieto druhy pochádzajú z odlišných klimatických oblastí, bude nevyhnutné, aby sa do prvej zimy dobre zakorenili. Zimu by potom mohli prežiť bez ujmy. Najlepšie ak si ich zoženiete v osvedčenom záhradníctve, ideálne u špecialistov - ovocinárov. Sadenice by mali byť pevné, zdravé, kvalitne zakorenené, nepreliate a riadne označené. Rastliny vysádzajte na vopred pripravené miesta, aktinídia je popínavá rastlina preto potrebuje nainštalovať včas aj pevnú oporu. Vždy zohľadnite požiadavky vysádzaného druhu. Ak neviete zabezpečiť to, čo daná rastlina vyžaduje, jej pestovanie radšej zvážte. Exotické ovocné rastliny sa hodia do modernej mestskej záhrady, v tradičnej vidieckej ani v prírodnej nepôsobia prirodzene. Nie je tiež vhodné záhradu týmito rastlinami preplniť, hoci často zvádza vyskúšať veľa druhov. Vyberte si jeden dva druhy a zistite, či sa im vo vašej záhrade bude dariť. Nezabudnite, že ide o dreviny, ktoré v našich záhradách už na prvý pohľad pôsobia cudzo, hoci mnohé sa za posledné roky udomácnili. Väčšine týchto rastlín vyhovujú dostatočne chránené, teplejšie a slnečné miesta. Zďaleka to ale nie je kľúč k úspechu. Mnohé exotickejšie ovocné dreviny vyzerajú príťažlivo a nápadne, môžete ich preto bez obáv zakomponovať aj do okrasnej časti záhrady. Aktinídia je napríklad popínavá rastlina, môže sa popínať po plote, pergole alebo altáne. Výber konkrétneho druhu je na vás. Dobré skúsenosti sú v južných oblastiach s pestovaním figovníkov. V predaji nájdete viacero odrôd, ktoré sú dostatočne úrodné a odolné. Bohato sa rozrastú a každoročne spoľahlivo plodia. Figovníky nie sú náročné na pôdu, na rez, ani pestovanie, nie sú dokonca u nás napádané chorobami alebo škodcami. Rastú rýchlo, len počas prvých zím po výsadbe ich musíte ochrániť hrubšou nástenkou zo suchého lístia, ktorú rozložíte na pôdu v okolí rastliny. Figovníkom sa bude dariť na južnej strane alebo pri juhovýchodnej stene domu. Obľubujú slnečné a teplejšie miesta. Pokiaľ ide o goji, kustovnica čínska potrebuje najmä dostatok slnka pretože v tieni rodí menej a býva napádaná hubovými chorobami. Vyhovuje jej zásaditejšia a priepustná pôda, nedarí sa jej na zamokrených pôdach. Prvú kvalitnú úrodu zdravých plodov poskytne rastlina už v druhom roku pestovania. Pestovanie aktinídií je obľúbené už niekoľko rokov, okruh pestovateľov, ktorí majú pozitívne skúseností s touto rastlinou je stále širší. Vybrať si môžete z viacerých odrôd. Niektoré sú cudzopelivé (vysadiť si potom musíte samčiu aj samičiu rastlinu), ďalšie samoopelivé, čiže stačí vám len jedna rastlina. Ide o bujne rastúcu popínavú drevinu, ktorá je pri dobrej starostlivosti dlhoveká. Jej výhony sú často dlhé niekoľko metrov. Biele kvety sú voňavé, objavujú sa v máji až júni, po opelení sa vyvíjajú plody, známe ako kiwi. Aktinídii sa bude najlepšie dariť na slnečnom a teplejšom mieste, s dostatočne vlhkou a mierne kyslou, humóznou pôdou. Podobne ako pri pestovaní figovníka je potrebné pred prvou zimou pôdu v okolí rastliny zakryť hrubšou vrstvou suchého lístia. Známe plody hurmikaki narastú na ebenovníku rajčiakovom. Ide o drevinu, ktorá pochádza z Ázie a čoraz častejšie sa objavuje aj v našich záhradách. V pôvodnej domovine dorastá do výšky asi 10 m, u nás sa pestuje vo forme nižších stromov. Je to vďačná rastlina, ktorá zvykne každoročne bohato plodiť. Kvitne neskôr na jar a plody dozrievajú neskoro na jeseň, väčšinou až po opadaní listov. Ebenovníku sa darí na slnečnom a teplejšom mieste. Pestovateľské miesto musí byť chránené pred vetrom, drevina zle rastie v kyslejšej a zmáčanej pôde. Potrebné je vyhradiť jej tiež dostatok miesta, zvykne sa rozrásť do šírky. Hitom posledných rokov a stali ázijské hrušky, ktoré dostanete kúpiť aj pod označením nashi hrušky. Plody majú pre hrušky netypický tvar - sú guľaté. Táto drevina u nás spoľahlivo rastie aj plodí, odoláva nižším teplotám počas zimy a aj najčastejším chorobám a škodcom, ktoré hrušky ohrozujú. Dariť sa tejto drevine bude v stredných a teplejších polohách, vždy na chránenom a slnečnom mieste. Ázijské hrušky kvitnú skôr, nehodia sa preto na výsadbu tam, kde sa vyskytujú neskoré jarné mrazy. Na pôdu nie sú náročné, mala by byť priepustná a humózna. Zriedkavosťou v slovenských vinohradníckych oblastiach nie je už ani rozrastený ker granátovníka. Kultivar Hermione patrí medzi najviac mrazuvzdorné, znesie mrazy až do -20 stupňov. Rastlina potrebuje slnečné, chránené a teplejšie miesto, najlepšie sa rozrastie na dvore alebo v átriu.
Podrobnejšie o ďalších druhoch
- Ebenovník - Hurmikaki: Jedným z najperspektívnejších ovocných druhov, ktoré je možné u nás pestovať, je ebenovník - hurmikaki. Samotnú rastlinu nájdete pod rozličnými názvami - napríklad ako hurma, ebenovník, tomel či Diospyros kaki. Má podobu stromu alebo objemného kríka. Sladké plody sa ponášajú na žiarivo oranžové paradajky. Môžeme si vyberať z desiatok odrôd. Odrody druhu Diospyros kaki sú vhodnejšie do teplejších oblastí, ukrajinské hybridy a americké ebenovníky druhu Diospyros virginiana sú odolnejšie a vhodné aj do ostatných polôh. Mrazuvzdornosť sa podľa druhu a odrody pohybuje od -18 až do -30 °C. Výhodou pri pestovaní hurmikaki je jeho odolnosť proti škodcom a chorobám ako aj pomalý rast, ktorý si nevyžaduje takmer žiadny rez. Keďže však odoláva len teplotám do - 20°C, je vhodný skôr pre teplejšie časti Slovenska a na chránené stanoviská (pri hrozbe tuhších mrazov je potrebné zatepliť základňu a kmeň stromu slamou a jutovinou).
- Pistácia: Ďalším veľmi perspektívnym ovocným druhom je pistácia - Pistacia vera, ktorú možno pestovať aj v suchších podmienkach, napríklad v Podunajskej nížine alebo v južnej časti východného Slovenska. Ako vždy je dôležité vybrať správnu kombináciu odrody a podpníka. U nás je vhodná výsadba veľkoplodých pistácií štepených na odolnejší podpník UCB1. Pistáciu opeľuje vietor. Vysádzame vždy pár, jednu samčiu a k nej minimálne jednu samičiu rastlinu. Pomer samčích a samičích rastlín je 1 samec na 5 - 15 samíc. Štepené rastliny nastupujú do plodnosti približne 4 roky po výsadbe. Ide o dlhoveký väčší krík až menší strom. K odporúčaným odrodám pre naše územie patria samec opeľovač ‘Peters’, samičie odrody ‘Kerman’, ‘Larnaka’, ‘Aegina’.
- Jujuba - Čínska datľa: Do suchších lokalít sa hodí aj jujuba - Ziziphus jujuba. Hovorí sa jej aj čínska datľa. Nárokmi aj podobou je to taký „menší mierne tŕnitý agát“. Hodí sa na pestovanie na suchých slnečných lokalitách. Veľkou výhodou jujuby je jej veľmi neskoré rašenie, raší od konca mája, čím sa celkom vyhýba aj neskorým jarným mrazom. Kvitne v júni. Plody môžu byť dlhé od 1 - 2 cm pri semenáčoch až po 5 cm a viac pri ušľachtilých odrodách. Dozrievajú od septembra až do konca októbra. Plody v surovom stave pripomínajú chrumkavé jabĺčko, veľmi chutné sú i sušené. Môžeme ich sušiť umelo v sušičke alebo ich ponecháme dlhšie na kríku a vysušia sa prirodzene. Pri sušení v sušičke odstránime semienko -„kôstku“. Nie je nutná výsadba dvoch rastlín kvôli opeľovaniu, ale keď máme vysadené dve jujuby, je pravidelnejšia a väčšia úroda. Jujube sa najviac bude dariť na chránenom, slnečnom stanovisku.
- Paw Paw - Asimina Triloba: Za zmienku stojí aj paw paw - Asimina triloba. Ide o odolný druh zo Severnej Ameriky vhodný do polotieňa a na vlhšie stanovište. Do sortimentu ovocných drevín vnáša závan exotiky. Rastlina je cudzoopelivá, preto vyžaduje výsadbu dvoch rozdielnych odrôd alebo kombináciu veľkoplodej odrody a semenáča. Výnimkou sú samoopelivé odrody ‘Prima 1216’ a ‘Sunflower’. Dosahuje výšku okolo 5 m, do plodnosti nastupuje vo veku približne 5 rokov. Ásimina trojlaločná prosperuje na polotienistom a v dospelosti aj na slnečnom stanovisku s priepustnou pôdou. Keďže obsahuje prirodzený insekticíd, je odolná voči hmyzu a iným škodcom či chorobám. Paw paw si nevyžaduje takmer žiadny rez a zvláda aj mrazy pod - 35 °C, takže si hravo poradí aj s našou klímou.
- Granátové jablko: Dokonca aj „granátové jablko“ - granátovník (Punica granatum) sa dá pestovať u nás. Do našich podmienok sú vhodné odrody z Azerbajdžanu, Iránu, Turkmenistanu. Tie vynikajú odolnosťou proti suchu a majú kratšie vegetačné obdobie, a tak im plody u nás stíhajú dozrieť. Dozreté plody môžeme použiť na výrobu štiav, marmelád a podobne.
Ďalšie exotické ovocie, ktoré je možné pestovať na Slovensku:
- Kiwi (Actinidia): Ďalším exotickým ovocím, ktoré je možné pestovať aj v našich klimatických podmienkach je kiwi (actinidia) a to najmä druhy, ktoré sú odolné voči nízkym teplotám (Actinidia argute a Actinidia kolomitka môžu krátkodobo odolávať teplotám - 25 až - 30 °C). Kiwi je liana, takže k svojmu rastu potrebuje oporu v podobe plotu, pergoly či inej konštrukcie, ktorá mu dodá stabilitu. Vyžaduje si výživné, mierne kyslé pôdy a slnečné stanovisko. Na produkciu plodov si je potrebné vybrať samoopelivú odrodu, prípadne v záhrade vysadiť samčiu a samičiu rastlinu.
- Moruša: Napriek dlhej histórii pestovania na Slovensku, patrí moruša tiež k menej známym druhom ovocných stromov. Moruše produkujú veľmi chutné, sladké plody podobné veľkým malinám či černiciam. Aj moruša je vhodná na pestovanie do teplejších lokalít (oblasti vhodné na pestovanie viniča), kde sa jej však veľmi dobre darí a prináša pravidelné úrody. Pre pestovateľov je vhodná najmä moruša čierna (slovenská odroda moruše čiernej často označovaná aj ako moruša trnavská), ktorá je najlepšie prispôsobená pre naše podmienky no aj moruša biela, ktorá je ešte mrazuvzdornejšia a ponúka sa v mnohých odrodách.
- Goji (Kustovnica čínska): Milovníci bobuľového ovocia už určite počuli o exotických červených bobuliach s názvom goji. Ide o plody kustovnice čínskej, ktorým sa pripisujú mnohé pozitívne účinky na zdravie. Bobule sú červeno-oranžové a dlhé cca 2 cm. Tento výrazný, až do 3 metrov dorastajúci ker, pochádza z Ázie, no nezľakne sa ani našich zím. Plody goji sa vďaka ich výživovej hodnote a liečivým účinkom stali veľmi populárnou súčasťou zdravej výživy, no takisto sa stále častejšie objavujú aj v úžitkových záhradách. Kustovnica čínska obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou, neutrálnou až zásaditou pôdou. Je plne mrazuvzdorná a pokiaľ je dobre zakorenená, postačí jej voda zo zrážok. Keďže jej konáre majú tendenciu rásť do dĺžky a prevísať, je ju vhodné vyväzovať na oporný kolík a pravidelne strihať (na jar).
- Rakytník (Hippophae rhamnoides): Rakytník nepatrí k najznámejším ovocným druhom, no vďaka jeho prednostiam sa môžeme s týmto stromom stretnúť v záhradách stále častejšie. Pre pestrosť a koncentráciu bioaktívnych látok obsiahnutých v rakytníku sa táto rastlina považuje za jednu zo superpotravín a pritom patrí k najnenáročnejším plodinám, ktoré môžete v záhrade pestovať. Rakytník je plne mrazuvzdorný, prispôsobí sa suchu i vlhkej pôde, dobre zvláda i zvýšenú salinitu pôdy a dobre odoláva škodcom či chorobám. Keďže rakytník patrí k rastlinám, ktoré fixujú vzdušný dusík do pôdy, prosperuje aj v málo výživných pôdach a často sa používa na fixovanie erodujúcich brehov a na zúrodnenie pôdy.
- Mišpuľa: Mišpuľa má u nás dlhú históriu pestovania no tiež patrí k menej známym druhom ovocia na ktoré sa postupom času zabudlo. Vyžaduje si suché, slnečné stanoviská s mierne kyslou pôdou. Je vhodnejšia pre teplejšie lokality a môže sa pestovať v rôznych pestovateľských tvaroch.
- Drieň (Cornus mas): Drieň alebo ľudovo drienka patrí medzi málo známe a nedocenené druhy ovocia. Väčšinou sa s drieňom stretávame voľne v prírode (drieň obyčajný), no len málokto ochutnal aj jeho šľachtenú podobu. Plody drieňa jedlého (cornus mas) sú väčšie, sladšie a sú dostupné v rôznych odrodách. Drieň jedlý je nenáročný na pestovanie a bude sa mu dariť na väčšine stanovísk, no najviac mu vyhovuje slnečné až polotienisté stanovisko s priepustnou pôdou. Môže sa pestovať vo forme kra ale aj stromu.
- Japonská hruška Nashi: Čo tak si zasadiť strom, ktorý bude spĺňať dekoratívnu funkciu, produkovať úrodu veľmi chutných plodov a navyše prekvapí aj odolnosťou voči chorobám… Že je to sen každého záhradkára? Jeho splnením môže byť japonská hruška Nashi. Jej plody vyzerajú ako okrúhle jabĺčka. Dužina je svieža, sladká a chrumkavá.
Pestovanie exotického ovocia v skleníku
Pre náročnejšie druhy exotického ovocia, ktoré nie sú dostatočne mrazuvzdorné, je ideálnym riešením pestovanie v skleníku. Skleníky z polykarbonátu a skla poskytujú vybraným druhom exotického ovocia ideálne podmienky pre rast a dobrú úrodu. Chuť exotického ovocia ako z ich prirodzeného prostredia úplne nenahradíte, ale budete mať radosť z vlastných banánov, manga, citrusových plodov či ananásov.
Zásady pestovania v skleníku:
- Svetlo: Svetlo je najdôležitejšou energetickou výživou pre akékoľvek rastliny, pričom nie každá potrebuje priame slnečné lúče.
- Teplo: Teplo je veľmi úzko spojené so slnečným svitom.
- Štruktúra pôdy: Štruktúra pôdy tiež ovplyvňuje rast a prospievanie tropických rastlín. Má byť ťažšia - ílovitejšia alebo ľahšia - piesčitejšia alebo má obsahovať viac humusu? Aj to si zistite dopredu.
- Vlhkosť: Tropické rastliny zvyknú vyžadovať vzdušnú vlhkosť, preto im dobre padne orosenie povrchu listov vlažnou vodou. Najlepšie je rosiť listy ráno, keď ešte nie sú oslnené.
#
Prečítajte si tiež: Slovenské pestovanie exotického korenia
Prečítajte si tiež: Objavte karambolu: Výživová hodnota a benefity