Africký mor ošípaných (AMO) je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré postihuje sviňovité zvieratá. Hoci sa v názve spomínajú ošípané, táto choroba predstavuje vážnu hrozbu aj pre chov kôz, a to najmä z hľadiska ekonomických dopadov a nutných preventívnych opatrení. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o AMO, jeho šírení, príznakoch a opatreniach, ktoré je potrebné prijať na ochranu chovu kôz.
Pôvodca a prenos AMO
Pôvodcom AMO je vírus z čeľade Asfarviridae. Tento vírus je mimoriadne odolný voči rôznym teplotám a pH, čo mu umožňuje prežívať v rôznych prostrediach. Nachádza sa v krvi, tkanivových tekutinách, vnútorných orgánoch (slezina, pečeň, obličky, mandle, miazgové uzliny) a vo všetkých sekrétoch a exkrétoch chorých a uhynutých zvierat. Vírus možno nájsť aj v bravčovom mäse a jatočných produktoch. Dôležité je zdôrazniť, že dodnes nebola vyvinutá účinná vakcína proti AMO.
Choroba sa pôvodne vyskytovala v subsaharskej Afrike. Hlavným zdrojom nákazy sú infikované domáce a divo žijúce sviňovité zvieratá. Problémom je, že prenos AMO sa môže uskutočniť nielen priamym kontaktom medzi chorým a zdravým zvieraťom, ale aj nepriamo, napríklad prostredníctvom infikovaného krmiva. Významným faktorom prenosu sú aj vektory - krv cicajúci hmyz, najmä kliešte rodu Ornithodoros.
Vírus AMO dokáže cirkulovať v krvi nakazeného zvieraťa až 60 dní (virémia). V surovom bravčovom mäse si zachováva infekčnosť až 15 týždňov a v tepelne neopracovaných výrobkoch z bravčového mäsa až 3-6 mesiacov. Inkubačná doba sa pohybuje od 4 do 15 dní.
Klinické príznaky AMO
Klinické príznaky AMO sa môžu líšiť v závislosti od formy ochorenia (akútna, subakútna, chronická).
Prečítajte si tiež: Ohrozenie úrody zemiakov diviakmi
- Subakútna forma: Často chýbajú výrazné klinické príznaky alebo sú menej nápadné. Môže sa vyskytnúť zvýšená telesná teplota, pokles príjmu krmiva až nechutenstvo, potraty u gravidných prasníc alebo zvýšený úhyn.
- Akútna forma: Je charakteristická skleslosť (apatia), nechutenstvo, zvracanie, pokles hmotnosti, zvýšená telesná teplota, potraty a krvácaniny v podkoží, ktoré môžu spôsobiť fialové sfarbenie kože (cyanóza).
- Chronická forma: Okrem poklesu hmotnosti sa pozorujú nepravidelnosti v telesnej teplote. Časté sú aj sekundárne bakteriálne infekcie, ktoré spôsobujú zápaly pľúc, kĺbov, osrdcovníka a zmeny na koži.
Riziko pre chov kôz
Hoci AMO primárne postihuje ošípané, existuje niekoľko dôvodov, prečo by mali byť chovatelia kôz ostražití:
- Nepriamy prenos: Vírus sa môže šíriť kontaminovaným krmivom, vodou alebo prostredníctvom vektorov. Ak sa v blízkosti chovu kôz vyskytne ohnisko AMO u ošípaných alebo diviakov, existuje riziko prenosu aj na kozy.
- Ekonomické dopady: V prípade výskytu AMO v regióne môžu byť zavedené prísne veterinárne opatrenia, ktoré obmedzia pohyb zvierat, predaj produktov a celkovo ovplyvnia chod farmy.
- Psychologický dopad: Hrozba AMO môže spôsobiť stres a neistotu medzi chovateľmi.
Preventívne opatrenia v chove kôz
Keďže vakcína proti AMO neexistuje, prevencia je kľúčová. Nasledujúce opatrenia môžu pomôcť minimalizovať riziko zavlečenia a šírenia AMO v chove kôz:
- Biologická bezpečnosť:
- Zabráňte kontaktu kôz s diviakmi a ošípanými z neznámych chovov.
- Zabezpečte, aby krmivo a voda boli chránené pred kontamináciou.
- Používajte dezinfekčné prostriedky na čistenie priestorov a zariadení.
- Obmedzte vstup cudzích osôb do chovu.
- Monitorujte zdravotný stav zvierat a v prípade podozrivých príznakov okamžite kontaktujte veterinárneho lekára.
- Kontrola vektorov:
- Používajte insekticídy na kontrolu populácie hmyzu v chove.
- Odstraňujte organický odpad, ktorý slúži ako liahnisko pre hmyz.
- Monitoring:
- Pravidelne monitorujte výskyt AMO u diviakov v okolí chovu.
- V prípade úhynu diviaka v blízkosti chovu kontaktujte príslušné orgány.
- Spolupráca s veterinárnym lekárom:
- Pravidelne konzultujte s veterinárnym lekárom o aktuálnej situácii a potrebných opatreniach.
- Dodržiavajte pokyny veterinárneho lekára v prípade podozrenia na AMO.
Odber vzoriek pri podozrení na AMO
V prípade podozrenia na AMO je dôležité odobrať vzorky a zaslať ich na laboratórne vyšetrenie. Postup odberu vzoriek sa líši v závislosti od toho, či ide o živé alebo uhynuté zviera.
Odber vzoriek od živých zvierat: Môže ho vykonať len veterinárny lekár alebo veterinárny asistent pod dozorom veterinárneho lekára. Odoberá sa nekoagulovaná alebo zrazená krv. Množstvo vzorky je minimálne 3 cm3.
Odber vzoriek od uhynutých zvierat:
- Odber mandlí: Zviera sa položí do chrbtovej polohy a vedú sa hlboké rezy po oboch vnútorných stranách sánky. Mandle sa nachádzajú na konci tvrdého podnebia pred hrtanovou príklopkou.
- Odber sleziny a obličky: Otvorí sa brušná dutina a vyberie sa slezina a oblička. Časť zasielanej obličky musí obsahovať kôrovú aj dreňovú časť.
- Odber krvnej zrazeniny: Otvorí sa hrudná dutina a vyberie sa srdce. Vykoná sa rez naprieč srdcovými komorami a vyberie sa krvná zrazenina. Ak sa nedá odobrať zo srdca, odoberie sa z veľkých dutých žíl alebo z krvnej zrazeniny v telových dutinách.
Balenie odobratého materiálu: Časti odobratých tkanív a krvnej zrazeniny sa vložia do uzatvárateľného kontajnera s identifikačným štítkom. Kontajner sa vloží do plastového vrecka a uzavrie.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť chutné diviačie pliecko
K odobratej vzorke sa priložia údaje o mieste odberu, dátume odberu, označení zvieraťa, vekovej kategórii, počte zvierat v chove, dôvode odberu, klinických príznakoch a type materiálu.
Odobraté a zabalené vzorky je potrebné uchovať pri 4 °C a doručiť v čo najkratšom čase na príslušnú Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu (RVPS).
Aktuálna situácia na Slovensku
Africký mor ošípaných predstavuje pre Slovensko vážny problém. V minulosti boli zaznamenané prípady AMO u diviakov aj domácich ošípaných. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) zdôrazňuje, že je nevyhnutné dôsledne chrániť veľkochovy prostredníctvom monitoringu pozitívnych prípadov diviakov na AMO v ich okolí a rapídne znižovať stavy premnoženej diviačej zveri. Okrem toho je dôležité dodržiavať opatrenia na zabránenie šírenia nákazy, zjednodušiť evidenciu chovu ošípaných a posilniť kapacity pre likvidáciu uhynutých zvierat.
Prečítajte si tiež: Torta z diviaka: Recepty