Diviak lesný (Sus scrofa), hoci je neoddeliteľnou súčasťou našej fauny a zohráva dôležitú úlohu v ekosystéme, predstavuje pre mnohých poľnohospodárov vážny problém. Čoraz častejšie preniká na polia a do záhrad, kde spôsobuje značné škody na úrode, najmä na zemiakoch. Tento článok sa venuje problematike škôd spôsobených diviakmi na poliach so zemiakmi, analyzuje príčiny tohto javu a ponúka možné riešenia na zmiernenie negatívnych dopadov.
Spúšť na poliach a zúfalstvo pestovateľov
Drobní pestovatelia v dedinách čelia čoraz väčšiemu problému - čriedy diviakov im ničia úrodu zemiakov. Ich snaha o ochranu úrody, či už pomocou plašičiek alebo oplotenia, často zlyháva. Po nájazdoch diviakov ostáva na poliach spúšť a mnohí pestovatelia sú zúfalí a zvažujú, či sa im vôbec oplatí na jar opäť niečo sadiť.
Jozef Matiščík z Hýb má s diviakmi skúsenosti už od jari. Najprv mu začali prerývať čerstvo zasadené zemiaky, neskôr vyberali zo zeme celé rastliny. Podobné problémy hlásia aj ďalší pestovatelia v okolí. "Hľadajú mladé zemiaky, zelená vňať ostane ležať na poli a vyschne. Čriedy diviakov robia škody aj na susedných poliach. Poradili nám, že ich máme odplašiť plašiacim zariadením, polia si ohradiť drôtom alebo ich v noci strážiť. Niektorí to skúsili, ale veľmi to nepomohlo," povedal dôchodca.
Anna Rajniaková, ďalšia nespokojná pestovateľka, dodáva: "Nájazdy diviakov trápia ľudí z Hýb každoročne. Niektorí dokonca prestali pestovať zemiaky či iné plodiny na odľahlejších poliach za dedinou. Nepomohlo nám to." Tohtoročné škody ešte nepozná. „Rátať ich budem až na jeseň, ale už teraz viem že budú veľké a takmer nič nepestujem. Keď na jar zemiaky opäť nasadím, pole si určite ohradím," konštatovala nešťastná pestovateľka.
Ivan Čimbora pestuje zemiaky na ploche približne tridsať árov. "Nie som príliš optimistický, budem rád, ak mi z celkovej úrody ostane desať percent. Všetci hovoria že na úrodu chodia len diviaky, ale časť môjho poľa rozryla aj vysoká zver. Boli tam jelene, jelenice a asi aj srny. Šesť, sedem kusov tam vidím takmer každý deň," povedal pestovateľ z Hýb. Po tohtoročných skúsenostiach už I. Čimbor na budúci rok pravdepodobne nezasadí nič. "Zemiaky na sadenie nie sú lacné, takmer nič nevypestujem, takže sa mi to vôbec neoplatí," dodal.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť chutné diviačie pliecko
Príčiny škôd a faktory, ktoré ich ovplyvňujú
Škody spôsobené diviakmi na poliach so zemiakmi majú viacero príčin a sú ovplyvnené rôznymi faktormi. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Zmena poľnohospodárskej krajiny: V minulosti sa na poliach pestovala širšia škála plodín, vrátane zemiakov, ktoré slúžili ako prirodzená potrava pre diviaky. Dnes sa však poľnohospodárska krajina zmenila, pestujú sa najmä monokultúry, čo znižuje dostupnosť prirodzenej potravy pre diviaky a núti ich hľadať potravu na poliach so zemiakmi. Ako uvádza alfa, na Hornej Orave poľnohospodárske družstvá nepestujú skoro nič. Všetko je zalúčnené a pasie to dobytok, rozmohli sa ovce. PD berú za to dotácie. A keď aj niečo zasejú, tak je to "trigital" s ostňami. O zemiakoch ani nehovorím. Tie pestujú len súkromíci v malom.
- Premnoženie diviačej zveri: V niektorých oblastiach Slovenska dochádza k premnoženiu diviačej zveri, čo zvyšuje tlak na poľnohospodárske plodiny. Príčinou premnoženia môže byť kombinácia faktorov, ako napríklad mierne zimy, dostatok potravy a nedostatočný odstrel.
- Blízkosť lesov a polí: Polia, ktoré sa nachádzajú v blízkosti lesov, sú viac ohrozené nájazdmi diviakov. Diviaky sa v lesoch ukrývajú počas dňa a v noci vychádzajú hľadať potravu na polia.
- Nedostatočná ochrana: Mnohí pestovatelia nemajú dostatočné prostriedky na účinnú ochranu svojich polí pred diviakmi. Plašiče, oplotenie a stráženie polí sú síce účinné metódy, ale sú nákladné a časovo náročné.
- Zmeny v poľovníckom hospodárení: Rozdrobenosť poľovných revírov na malé, niekedy len niečo cez 500ha veľké PZ, kde sa každý hrá na svojom malom pieskovisku, ako uvádza Vlado2406, môže viesť k nekoordinovanému odstrelu a tým aj k premnoženiu diviačej zveri v niektorých oblastiach.
Možnosti riešenia a prevencie škôd
Na zmiernenie škôd spôsobených diviakmi na poliach so zemiakmi existuje viacero možností, ktoré sa dajú rozdeliť do dvoch hlavných skupín: preventívne opatrenia a opatrenia na zníženie stavu diviačej zveri.
Preventívne opatrenia
- Oplotenie polí: Oplotenie polí je jednou z najúčinnejších metód ochrany pred diviakmi. Pevné pletivo s výškou aspoň 150 cm a zakopaním do zeme (min. 30 cm) dokáže účinne zabrániť diviakom v prístupe na pole. Alternatívou sú elektrické ohradníky, ktoré sú obľúbené pre svoju účinnosť a relatívne nízku cenu. Firma VETIS ponúka kompletnú ponuku elektrických ohradníkov pre všetky typy zdrojov, ako sú sieťové, batériové i solárne, ďalej tiež rôzne druhy vodivých laniek a pásiek, izolátory, plastové koly pre ohradníky alebo plastové stĺpiky a ďalšie nevyhnutné príslušenstvo elektrického oplotenia.
- Pachové ohradníky: Pachové ohradníky sú ďalšou možnosťou ochrany polí pred diviakmi. Ide o špeciálne prípravky, ktoré obsahujú látky odpudzujúce diviaky. Pachové ohradníky sa aplikujú na okraj polí a vytvárajú tak bariéru, ktorú diviaky neprekonajú. Firma VETIS má vo svojej ponuke pachové ohradníky HAGOPUR -odpudzovče na jeleniu, srnčiu a čiernu zver. Pre poľovníkov ponúka tiež vábiče, zvyšujúce účinok návnad na zver (diviakov) a aj na škodcov ako sú kuny, líšky.
- Plašiče zveri: Plašiče zveri sú zariadenia, ktoré vydávajú zvukové alebo svetelné signály, ktoré majú diviaky odplašiť. Plašiče zveri sú účinné najmä v kombinácii s inými preventívnymi opatreniami.
- Výsev odpútavacích plodín: Výsev odpútavacích plodín, ako napríklad kukurica alebo repka, v blízkosti polí so zemiakmi môže znížiť tlak diviakov na zemiaky. Diviaky sa radšej zamerajú na odpútavacie plodiny, ktoré sú pre nich atraktívnejšie. Zároveň citovaný paragraf ukladá povinnosť vlastníkovi alebo nájomcovi poľovných pozemkov urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou. Za primerané opatrenie sa považuje najmä výsev odpútavacích plodín a výsadba ohryzkových plôch.
- Stráženie polí: Stráženie polí je tradičná metóda ochrany pred diviakmi. Pestovatelia strážia svoje polia v noci a odplašujú diviaky. Táto metóda je však časovo náročná a vyžaduje si veľkú obetavosť.
Opatrenia na zníženie stavu diviačej zveri
- Regulovaný odstrel: Regulovaný odstrel je dôležitý nástroj na udržanie optimálneho stavu diviačej zveri. Poľovníci by mali dodržiavať plány lovu a zamerať sa na odstrel lanštiakov a prasiec, čím sa zníži reprodukčná schopnosť populácie. Predseda Urbárskeho pozemkového spoločenstva Hybe a člen poľovníckeho združenia Ján Bukovínský povedal, že sa poľovníkov snažia usmerniť, aby chodili poľovať hlavne na miesta, kde sa diviaky pohybujú. „Máme celoročný plán chovu a lovu. Na základe neho môžeme celoročne strieľať lanštiaky a prasce, no najviac však okolo sedemdesiat kusov za rok. Nechceme, aby zvieratá robili ľudom škody, no všetky ich vystrieľať nemôžeme," vysvetlil predseda, poľovník a poškodený pestovateľ.
- Zlepšenie komunikácie medzi poľovníckymi združeniami: Efektívna komunikácia a spolupráca medzi poľovníckymi združeniami je kľúčová pre koordinovaný odstrel a manažment diviačej zveri. Roberto navrhuje, aby PZ fungovali ako nejaké formálne organizácie, nie ako teraz, keď si každé združenie "robí čo chce" a zároveň predstavuje presne vymedzenú plochu na poľovné účely. Jednotlivé PZ by mali byť pozaradzované do jednotlivých chovateľských celkov.
- Podpora vzniku väčších chovateľských celkov: Vytvorenie väčších chovateľských celkov, ako navrhuje Vlado2406, by mohlo prispieť k efektívnejšiemu manažmentu diviačej zveri. V týchto celkoch by existovala chovateľská rada, ktorej členovia by boli poľovnícky hospodári jednotlivých združení a na zasadnutiach tejto rady by sa preberalo všetko od počtov zveri až po návrh odstrelu v jednotlivých PZ.
Legislatívne a kompenzačné možnosti
V súčasnosti platný zákon č. 274/2009 o poľovníctve rieši zodpovednosť užívateľa poľovného revíru za škody, spôsobené nesprávnym užívaním poľovného revíru v § 69, podľa ktorého je užívateľ poľovného revíru povinný uhradiť škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách.
V prípade vzniku škody na poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru v termíne do 15 dní odo dňa keď škodu zistil, alebo do 2 mesiacov odo dňa keď škoda vznikla. Súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody, podľa § 70 ods. 2 zákona, poškodený uvedie výšku škody.
SPPK žiada, aby užívateľ poľovného revíru zodpovedal za škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru. Aby dokázal vykryť škody spôsobené poľovnou zverou, mal by mať povinnosť vytvoriť finančné krytie. Užívateľ poľovného pozemku by mal byť povinný urobiť opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou. Poľnohospodári sú si vedomí, že užívateľ poľovného revíru nemôže rozkázať divej zveri, a preto žiadajú, aby užívateľ uhrádzal škody, ktoré presiahnu 3 percentá očakávanej úrody. SPPK apeluje aj na dodržiavanie normovaných kmeňových stavov pri všetkých druhoch poľovnej zveri.
Prečítajte si tiež: Torta z diviaka: Recepty
Prečítajte si tiež: Guláš z diviaka