Kosodrevina Pinus Mugo: Pestovanie, Rozmnožovanie a Využitie

Rate this post

Kosodrevina, známa aj ako borovica horská (Pinus mugo), je obľúbený ihličnatý ker alebo strom, ktorý sa vďaka svojej odolnosti, dekoratívnemu vzhľadu a nenáročnosti na pestovanie teší veľkej popularite v záhradách, skalkách a v parkovej architektúre. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na kosodrevinu, od jej charakteristiky a výskytu, cez rôzne spôsoby rozmnožovania, až po jej využitie v záhrade a jej potenciálne liečivé účinky.

Charakteristika Kosodreviny

Borovica horská, alebo kosodrevina, je druh borovice, ktorá sa vyznačuje krovitým, rozložitým a poliehavým vzrastom. Na rozdiel od mnohých iných stromov nemá kosodrevina hlavný koreň. Dorastá typicky do výšky 1 až 1,5 metra, hoci existujú aj zakrpatené formy ako Pinus mugo ssp. Mugo mughus, ktoré rastú pomalšie a dosahujú menšie rozmery.

Vzhľad a Rast

Kosodrevina má jasnozelené až tmavozelené ihlice usporiadané po dvoch. Kmeň je hnedosivý až čierny. Tento poddruh kosodreviny Pinus mugo subsp. Mughus sa vyskytuje v prírode na skalnatých, štrkovitých pôdach. Rastie vo východných Alpách aj v balkánskych pohoriach. Je nižšia ako základný druh Pinus mugo. Dobre sa využíva na tvorbu bonsajov. Mrazuvzdornosť je do -45 ° C. Preferuje slnečné stanovište a mierne vlhké, dobre priepustné pôdy. Hodí sa do skaliek, vresovísk, na múriky, trvalkové záhony, do nádob.

Výskyt a Ekologický Význam

Už názov rastliny hovorí, že kosodrevina rastie vo vysokohorských oblastiach, ako sú Alpy, južné a severné Tirolsko a Horné Bavorsko, u nás Karpaty. Rastie v subalpínskom stupni na rôznych substrátoch a vytvára samostatný kosodrevinový stupeň. Kosodrevina dokáže rásť aj na miestach s malým množstvom pôdy, významne ochraňuje pôdu pred eróziou a je hydroregulačnou drevinou.

Odrody Kosodreviny

Existuje množstvo odrôd kosodreviny (Pinus mugo), ktoré sa líšia svojím vzrastom, tvarom a farbou ihličia. Medzi populárne odrody patria:

Prečítajte si tiež: Zdravá mungo fazuľová polievka

  • Pinus mugo var. pumilio (Kosodrevina plazivá): Má nízky, rozvetvený tvar a rastie prevažne horizontálne. Je ideálna pre skalky alebo svahy, kde vytvára husté zelené koberce.
  • Pinus mugo 'Gnom': Táto kompaktná odroda dorastá do výšky 1,5 metra a má hustý, guľovitý tvar.
  • Pinus mugo 'Wintergold': Tento druh je známy svojou zmenou farby ihličia počas zimy.
  • Pinus mugo 'Mops': Mimoriadne kompaktná odroda kosodreviny s guľovitým tvarom a hustým ihličím.
  • Pinus mugo Mughus: Zakrpatená forma kosodreviny s hustým tmavozeleným ihličím a pomalým rastom. Borovica horská dorastá 1,5 metra do výšky a veľmi podobnej šírky.

Pestovanie Kosodreviny

Kosodrevina je relatívne nenáročná rastlina, ktorá sa ľahko prispôsobuje rôznym podmienkam.

Stanovisko a Pôda

Kosodrevina preferuje slnečné stanovisko, ideálne s aspoň 6 hodinami priameho slnečného svetla denne. Dobre rastie v piesočnatých alebo kamenistých pôdach, ktoré sú dobre priepustné. Je tolerantná voči rôznym typom pôdy, ale ideálne je, aby pôda nebola príliš ťažká alebo ílovitá. Vyberáme dostatočne slnečné a teplejšie miesta s priepustnou pôdou. Rastie v hlinito-piesočnatých aj piesočnatých pôdach, nie je náročná na vlahu.

Zálievka a Hnojenie

Mladé rastliny vyžadujú pravidelnú zálievku, najmä počas prvého roka po výsadbe. Dospelé kosodreviny sú odolné voči suchu a stačí ich polievať len počas dlhších období sucha. Kosodrevina nevyžaduje časté hnojenie, ale na jar môžete pridať hnojivo pre ihličnany, aby ste podporili jej zdravý rast.

Výsadba

Vhodné obdobie na výsadbu je jar (marec - máj) a potom skorá jeseň (koniec augusta až október). Vysádzame len jedince s kvalitne prekoreneným a neporušeným koreňovým balom. Pôdu pri výsadbe nemusíme vylepšovať pridaním špeciálneho substrátu s výnimkou druhov, ktoré potrebujú kyslejšiu pôdnu reakciu. Vysádzame do rovnakej hĺbky, ako rástli v kontajneri, po výsadbe vyšším jedincom poskytneme vhodnú pevnú oporu.

Starostlivosť a Údržba

Kosodrevina je nenáročná a dostatočne mrazuvzdorná. Po zakorenení je bezúdržbová. Netreba ju pravidelne zavlažovať ani prihnojovať, iba zriedka je napádaná chorobami či škodcami. Mladšie kusy môžeme podľa potreby tvarovať. Robí sa to v júni skracovaním, odštipovaním čerstvých výhonkov. Na zálievku sú o niečo náročnejšie len jedince pestované v nádobách. Kosodrevina nevyžaduje špeciálnu starostlivosť počas zimy, pretože je mrazuvzdorná.

Prečítajte si tiež: Tipy na Prípravu Mungo Polievky

Pestovanie v Nádobách

Kosodrevina sa dá úspešne pestovať v kvetináči, najmä menšie druhy a odrody, ako je Pinus mugo 'Mops'. Uistite sa, že nádoba má dobrú drenáž a používajte kvalitný substrát pre ihličnany.

Rozmnožovanie Kosodreviny

Kosodrevinu je možné rozmnožovať generatívne (semenami) alebo vegetatívne (odrezkami).

Rozmnožovanie Semenami

Semená borovice sa najprv namočia na 2 dni do vlažnej vody a potom sa stratifikujú v chladničke. Počas stratifikácie semená kontrolujte, či nezačali klíčiť. Semená by sa mali otvoriť a mal by byť vidieť drobný korienok. Substrát pre borovice by mal byť piesčitý alebo piesčito-hlinitý, priepustný, s dobrou drenážou z perlitu či štrku. Boroviciam sa najviac darí na slnečnom alebo polo-tienistom stanovisku, ideálne s rozptýleným svetlom. Zálievka by mala byť pravidelná v čase, keď je substrát už vyschnutý.

Rozmnožovanie Odrezkami

Rýchlejšou metódou je rozmnožovanie odrezkami. Tie by sa mali odoberať na jar alebo začiatkom leta a zakoreniť vo vlhkej pôde.

Využitie Kosodreviny

Kosodrevina je vďaka svojmu vzhľadu a nenáročnosti všestranne využiteľná rastlina.

Prečítajte si tiež: Inšpirácie na Mungo Polievku

Okrasné Využitie

Kosodrevina je nádherný solitér. Používa sa vo výsadbách, na skalkách, je vysoko dekoratívna a nádherne vyniká. Využíva sa vo väčších skalkách, v predzáhradkách alebo v nádobách. Dokáže navodiť ako atmosféru hôr, tak aj prímorské krajiny alebo japonské záhrady. Hodí sa do skaliek, vresovísk, na múriky, trvalkové záhony, do nádob.

Ochrana Pôdy

Kosodrevina významne ochraňuje pôdu pred eróziou a je hydroregulačnou drevinou.

Liečivé Účinky

Už názov rastliny hovorí, že kosodrevina rastie vo vysokohorských oblastiach, ako sú Alpy, južné a severné Tirolsko a Horné Bavorsko, u nás Karpaty. Od tiaľ pochádza väčšina materiálu na silicu, ktorá sa destiluje pomocou vodnej pary z ihličia a mladších konárikov. Tradične sa kosodrevina používala na výrobu esenciálnych olejov, ktoré majú antiseptické a protizápalové účinky.