Rastlinná ríša je nesmierne rozmanitá, od jednobunkových rias až po komplexné mnohobunkové organizmy. Všetky rastliny sú eukaryotické, čo znamená, že ich bunky obsahujú jadro a membránové organely. Základnou stavebnou jednotkou rastlín je bunka. Rastliny nie sú prokaryotické organizmy. Rastlinná bunka sa od živočíšnej odlišuje najmä prítomnosťou bunkovej steny, ktorej hlavná chemická zložka je celulóza.
Telo väčšiny rastlín je tvorené z veľkého množstva buniek upravených pre určité životné funkcie. Nižšie mnohobunkové rastliny majú telo tvorené z buniek, ktoré nie sú diferencované a vykonávajú všetky životné funkcie. Telo týchto rastlín označujeme ako stielka (thallus).
Pletivá: Základné stavebné bloky rastlinných orgánov
Pletivo je súbor buniek, ktoré sú tvarom prispôsobené na vykonávanie určitej funkcie. Veda, ktorá sa zaoberá štúdiom pletív, sa nazýva histológia. Pletivá vznikajú spravidla postupným delením buniek, ktoré sú od seba oddelené bunkovými stenami. Podľa pôvodu rozoznávame pravé a nepravé pletivá. Pravé pletivá vznikajú delením buniek, ktoré zostávajú po delení spojené. Priehradky medzi bunkami sú spočiatku tenké, neskôr hrubnú. V zhrubnutých stenách sú nezhrubnuté miesta - bodky, ktoré zabezpečujú výmenu látok medzi jednotlivými bunkami pletiva. Bodkami prechádzajú jemné kanáliky - plazmodezmy, ktoré spájajú cytoplazmy buniek. Nepravé pletivá sa vyskytujú u niektorých rias zoskupovaním pôvodne voľných buniek a ich zrastaním.
Podľa schopnosti deliť sa rozlišujeme delivé a trváce pletivá. Delivé pletivá (meristémy) tvoria bunky, ktoré sú schopné deliť sa a tým umožňujú rast rastlín. Nachádzajú sa v tzv. rastových vrcholoch. Trváce pletivá sú tvorené diferencovanými bunkami, ktoré sú tvarovo aj funkčne špecializované na vykonávanie určitej funkcie.
Medzi základné typy trvácich pletív patria:
Prečítajte si tiež: Ako sa zbaviť áft na jazyku
- Parenchým: Tvorený z tenkostenných buniek, ktoré majú vo všetkých smeroch rovnaké rozmery. Bunky majú po celý čas živý protoplast, majú veľkú centrálnu vakuolu, takže cytoplazma je redukovaná na tenkú nástennú vrstvu. Medzi bunkami bývajú početné a často veľké medzibunkové priestory (intercelulárne). Pletivo s rozsiahlymi intercelulárami (napr. vo vodných rastlinách) slúži ako zásobáreň vzduchu a nazýva sa aerenchým.
- Kolenchým: Tvorený bunkami s nepravidelne zhrubnutými bunkovými stenami a živým protoplastom. Podľa typu zhrubnutia bunkovej steny rozoznávame viacero typov kolenchýmu (rohový, doskovitý atď.). Kolenchymatické pletivo plní mechanickú funkciu v mladších, vyvíjajúcich sa rastlinných orgánoch.
- Prozenchým: Tvoria bunky značne pretiahnuté v jednom smere so šikmými priečnymi priehradkami. Najčastejšie sa vyskytuje v cievnych zväzkoch.
- Sklerenchým: Tvorený bunkami v konečnom štádiu s odumretým protoplastom a so zhrubnutými bunkovými stenami. Tvar buniek môže byť rôzny. Sklerenchymatické bunky sú veľmi odolné voči mechanickému poškodeniu, majú teda hlavne ochrannú funkciu a všeobecne sa vyskytujú v celom rastlinnom tele. Nachádzajú sa napr. v dužine plodov hrušky alebo v kôstkach marhúľ.
Podľa funkcie delíme pletivá na krycie, vodivé a základné.
- Krycie pletivá: Pokrývajú povrch rastlinného tela a chránia tak rastlinu pred škodlivými vplyvmi prostredia. Umožňujú regulovaný výdaj vody a výmenu látok medzi rastlinou a prostredím.
- Vodivé pletivá: Vytvárajú len vyššie rastliny. U stielkatých rastlín (Thallobionta) sa pohyb roztokov medzi bunkami uskutočňuje difúziou cez plazmodezmy. Vyššie rastliny rozvádzajú roztoky dvoma smermi. Transpiračný prúd vedie z koreňa smerom do listov vodu s rozpustenými anorganickými látkami. Asimilačný prúd smeruje z listov, kde vznikajú organické látky (asimiláty) do miesta spotreby alebo do zásobných orgánov.
- Základné pletivá: Tvoria parenchymatické bunky, ktoré vypĺňajú priestory medzi krycími a vodivými pletivami.
Rastlinné orgány: Koreň, stonka a list
S prechodom rastlín z vodného prostredia na suchú zem nastávajú aj zmeny v stavbe ich tela, nakoľko suchozemské rastliny už nemohli prijímať vodu celým povrchom tela. Novovzniknuté orgány museli zabezpečiť príjem a rozvoz vody, mechanickú pevnosť a reprodukciu druhu. Medzi základné rastlinné orgány patria koreň, stonka a list.
Koreň (radix) je zvyčajne podzemný orgán, ktorý rastlinu v pôde upevňuje a čerpá z nej vodné roztoky anorganických látok. Koreň je tiež orgánom, do ktorého rastlina ukladá zásobné látky. Korene tvoria koreňovú sústavu. Hlavný koreň a bočné korene tvoria primárnu koreňovú sústavu, tzv. aloríziu. Ak hlavný koreň zastaví svoj rast a tvoria sa len vedľajšie korene, hovoríme o vedľajšej koreňovej sústave, tzv. homorízii. V blízkosti koreňového vrcholu vyrastajú koreňové vlásky. Sú to tenkostenné, dlhé, úzke, valcovité vychlípeniny pokožkových buniek, pokryté slizom. Rastlina nimi prijíma živiny. Na povrchu je koreň pokrytý jednovrstvovou pokožkou - rhizodermis, ktorá na rozdiel od pokožky nadzemných častí nemá kutikulu ani prieduchy. Pod pokožkou je vrstva primárnej kôry tvorená parenchymatickými bunkami. Vnútro koreňa tvorí stredný valec, ktorý je ohraničený vrstvou buniek so zhrubnutými bunkovými stenami. Stredným valcom prechádza radiálny cievny zväzok. V rastovom vrchole koreňa sa nachádza meristematické pletivo chránené koreňovou čiapočkou. Blany buniek čiapočky slizovatejú, čím uľahčujú prenikanie koreňa medzi pôdne častice a zabezpečujú pozitívne geotropický rast koreňa.
Stonka (kaulom) je zvyčajne nadzemná časť rastliny, na ktorej vyrastajú listy a rozmnožovacie orgány. Spája orgány výživy, koreň a listy, často je zásobným orgánom. V rastovom vrchole sa nachádza meristematické pletivo a základy listov i bočných stoniek. Na rozdiel od koreňa, stonka nerastie len tesne za vrcholom. Na stonke pozorujeme niekoľko predlžovacích pásiem označovaných ako články (internódy), oddelených od seba úsekmi so spomaleným rastom - uzlami (nódy). Z uzlov vyrastajú listy.
List (fylom) je orgán výživy, v ktorom prebieha fotosyntéza, odparovanie vody a výmena plynov medzi rastlinou a prostredím. List sa skladá z troch častí: stopka, báza a čepeľ.
Prečítajte si tiež: Ako sa zbaviť pupienkov na koreni jazyka?
Cievne zväzky v koreni: Usporiadanie a funkcie
Cievne zväzky sú základné štruktúry pre transport vody a živín v rastlinách. V koreni sa cievne zväzky nachádzajú v strednom valci a majú špecifické usporiadanie, ktoré zabezpečuje efektívny príjem a rozvod látok.
Radiálny cievny zväzok: Prechádza stredným valcom koreňa. V radiálnom cievnom zväzku sa striedajú drevná (xylém) a lyková (floém) časť. Drevná časť vedie vodu a minerálne látky z koreňa do nadzemných častí rastliny, zatiaľ čo lyková časť vedie organické látky (asimiláty) z listov do koreňa a iných častí rastliny.
Primárna a sekundárna stavba koreňa: V primárnej stavbe koreňa je cievny zväzok radiálny a usporiadanie xylému a floému je charakteristické pre daný druh rastliny. U rastlín, ktoré druhotne hrubnú, dochádza k zmene usporiadania cievnych zväzkov v dôsledku činnosti kambia. Kambium je sekundárne delivé pletivo, ktoré sa nachádza medzi xylémom a floémom a jeho činnosťou vzniká sekundárne drevo a sekundárne lyko.
Druhotné hrubnutie koreňa
Sekundárne hrubnutie koreňa je charakteristické pre nahosemenné a dvojklíčnolistové rastliny. Je výsledkom činnosti sekundárnych meristémov kambia a felogénu. Kambium sa zakladá v cievnom zväzku medzi vnútornou časťou lyka a vonkajšou časťou dreva. Smerom do stredu koreňa oddeľuje nové drevné časti - bunky sekundárneho dreva a smerom k obvodu bunky sekundárneho lyka. Felogén sa tvorí z parenchymatických buniek pericykla. Smerom k obvodu produkuje bunky korku, ktoré pretrvávajú najmä v dlho žijúcich koreňoch.
Prečítajte si tiež: Liečba bielych vyrážok na koreni jazyka