Slovensko sa v posledných rokoch stretlo s dvoma závažnými problémami v oblasti chovu hospodárskych zvierat a bezpečnosti potravín: hrozbou slintačky a krívačky (SLAK) a škandálom s dovozom nekvalitného hovädzieho mäsa z Poľska. Obe tieto udalosti vyvolali obavy o zdravie zvierat a ľudí, ako aj o stabilitu agrosektora.
Ohrozenie slintačkou a krívačkou
Slintačka a krívačka je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie postihujúce hospodárske zvieratá, najmä hovädzí dobytok, ošípané, ovce a kozy. Toto ochorenie má významné ekonomické dosahy, pretože postihnuté zvieratá musia byť utratené a neškodne zlikvidované. Vírus SLAK sa šíri veľmi rýchlo a ľahko, a to priamym kontaktom s infikovanými zvieratami alebo nepriamym prenosom cez kontaminované krmivo, podstielku, dopravné prostriedky a iné.
Príznaky a prenos slintačky a krívačky
Medzi hlavné príznaky slintačky a krívačky patria:
- Nadmerné slintanie
- Krývanie (bolestivé lézie na paznechtoch)
- Vysoká horúčka (40 - 41 °C)
- Pľuzgiere v ústnej dutine, na jazyku, papuli alebo rypáku
Vírus sa vylučuje slinami, lymfou, tkanivom z prasknutých pľuzgierov, mliekom, močom, výkalmi, semenom a vydychovaným vzduchom. Mimoriadne nebezpečné je, že vylučovanie vírusu začína už počas inkubačnej doby, teda predtým, ako sa prejavia klinické príznaky.
Preventívne opatrenia
Keďže na slintačku a krívačku neexistuje liečba, kľúčové sú preventívne opatrenia:
Prečítajte si tiež: Ako posilniť vnútorné žily doma
- Prísna kontrola vstupu na farmy
- Neustály monitoring zvierat
- Zavedenie hygienických opatrení (dezinfekčné brody, dezinfekcia osôb a áut)
V prípade potvrdenia nákazy je možná len núdzová vakcinácia, pretože bežná vakcinácia je v Európskej únii zakázaná.
Situácia na Slovensku a v Európe
V minulosti sa slintačka a krívačka objavila v Československu naposledy v prvej polovici 70. rokov minulého storočia. V januári 2024 bol zaznamenaný výskyt ochorenia v Nemecku a neskôr aj v Maďarsku, v blízkosti hraníc so Slovenskom. Tieto udalosti viedli k vyhláseniu stavu mimoriadnej núdze a zavedeniu kontrol na hraničných priechodoch a v hospodárskych chovoch v rizikových oblastiach (okresy Dunajská Streda a Komárno).
Škandál s poľským hovädzím mäsom
V roku 2019 otriasol Slovenskom škandál s poľským hovädzím mäsom, ktoré sa dostalo aj do školských jedální. Išlo o mäso z bitúnku, kde mali porážať choré kravy, a ktoré nebolo dôkladne skontrolované veterinárnymi lekármi.
Priebeh škandálu
Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) evidoval k 1. februáru 2019 celkovo 31 zariadení spoločného stravovania, do ktorých malo byť distribuované poľské hovädzie mäso z inkriminovaného bitúnka. V 11 prípadoch išlo o školské a predškolské zariadenia. Hygienici vykonali kontroly vo všetkých 31 zariadeniach.
Z výsledkov kontrol vyplynulo, že poľské hovädzie mäso bolo dodané do 12 zariadení spoločného stravovania v celkovom množstve cca 226 kilogramov a následne bolo použité na prípravu rôznych hotových pokrmov. Zo strany konzumentov skontrolovaných zariadení neboli po konzumácii hlásené žiadne zdravotné komplikácie.
Prečítajte si tiež: Detské polievky počas choroby
Pri kontrolách ďalších 12 zariadení sa nepodarilo zistiť, z akého bitúnku poľské mäso pochádza. Išlo o hovädzie mäso v množstve 158 kilogramov, ktoré bolo použité na prípravu rôznych hotových pokrmov.
Reakcie a opatrenia
Po zverejnení informácií o nekvalitnom poľskom mäse spustil slovenský agrorezort cielené kontroly spracovateľských prevádzok a vyslal na cesty potravinových a veterinárnych inšpektorov. Tí kontrolovali vozidlá prepravujúce mäso.
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná sa stretla s veľvyslancom Poľska na Slovensku Krzysztofom Strzałkom, aby prediskutovali situáciu. Matečná zároveň upozornila školy a ich zriaďovateľov, aby nepodceňovali riziko nekvalitných potravín u detí.
ÚVZ SR a regionálne úrady verejného zdravotníctva vykonali rozsiahle kontroly v zariadeniach spoločného stravovania po celom Slovensku.
Príčiny a dôsledky
Podľa odborníkov je celá aféra v Poľsku podvod alebo zlyháva úroveň funkčnosti kontrolného mechanizmu. Chyba je hlavne na strane poľského dodávateľa, ale aj u slovenského subdodávateľa, ktorý pravdepodobne uprednostnil výhodnejšiu cenu pred kvalitou.
Prečítajte si tiež: Tipy pre podávanie liekov
Škandál s poľským hovädzím mäsom poukázal na nedostatky v systéme kontroly potravín a na potrebu zvýšenej opatrnosti pri nákupe potravín, najmä pre zariadenia verejného stravovania.