Vojny a pandémie majú hlboký vplyv na stravovacie návyky národov. Aj pandémia COVID-19, ktorá na istý čas utíchla, zmenila jedálne lístky po celom svete. Lockdowny vyprázdnili mestá a práca z domu prinútila variť aj tých, ktorí to nikdy nerobili.
Nestlé a Carpathia: Spojenie, ktoré prežilo skúšku časom
Po prekonaní pandémie COVID-19 dostalo riaditeľstvo závodu Nestlé v Prievidzi list zo Španielska s poďakovaním za zvýšené dodávky dehydrovaných polievok a cestovinových jedál. Aj na Slovensku sme mohli vidieť, ako sa mestá vyprázdnili. Ľuďom, ktorí boli zatvorení doma, prišli vhod jedlá, ktoré sa dali pripraviť rýchlo, boli chutné a rozmanité.
V tejto situácii prudko vzrástla výroba v prievidzskom závode Nestlé, ktorý sa špecializuje na dehydrované výrobky, najmä bujóny a polievky, ale aj rôzne cestovinové pochúťky. Ak by sme hľadali príklad modernizačnej investície reagujúcej na prudký nárast dopytu, našli by sme ho v najväčšej potravinárskej fabrike na Slovensku v Prievidzi.
Carpathia je už tridsať rokov súčasťou Nestlé. Je to jedna z mála úspešných privatizácií, ktorá priniesla budúcnosť podniku založenému v roku 1875. Na sklonku osemdesiatych rokov sa v celom Československu konali voľby riaditeľov podnikov a závodov. Osadenstvo trikrát zvolilo Matyášovú do čela firmy, ale okresný výbor Komunistickej strany Slovenska v Prievidzi mal svojho favorita. Autoritu si nemožno získať menovaním do funkcie, človek si ju musí vybojovať.
Carpathia bola vždy závodom Prievidžanov, imidžovou fabrikou mesta, ktorá región Hornej Nitry zviditeľňovala nie menej ako neďaleký Bojnický zámok. Jej výrobky poznalo celé Slovensko. Matyášová prišla do fabriky ako čerstvo promovaná inžinierka v lete roku 1966. V jednom týždni oslávila promócie, nasledujúci sa vydala a o ďalší už bola majsterkou výroby.
Prečítajte si tiež: Porovnanie rajčinových polievok
Dnes stojí na čele Nestlé Prievidza Dušan Ďurdík a šéfom vývoja, ktorý dvadsať rokov viedla Darina Matyášová, je Jaroslav Žiak. Obaja pochádzajú z Prievidze alebo jej okolia. Pre Carpathiu bolo vždy typické, že v závode pracuje 5-6 členov jednej rodiny, pracovali tu starí rodičia, otec s mamou a pracujú aj vnuci či vnučky. Carpathia dnes zamestnáva takmer 650 ľudí, fluktuácia je minimálna, dobrovoľne odchádza z robotníckych postov ani nie 6 percent ľudí. Je to fabrika, kde vládne dobré pracovné ovzdušie, priateľské vzťahy a ľudia majú istotu, že loď, na ktorej sa plavia a poháňajú ju vpred svojou prácou, sa nepotopí.
Francúzska polievka: Fenomén z Prievidze
Najpopulárnejším výrobkom Carpatie, závodu Nestlé Slovensko, je Francúzska polievka. Jej receptúru vymyslela Darina Matyášová. Po druhej materskej stiahli mladú inžinierku na oddelenie vývoja a za 6 týždňov bola na svete dnes najpredávanejšia vrecúšková polievka na Slovensku.
V čom spočíva genialita receptu? Len vo vyjadrení chute národa? V čase vzniku polievky (1971) nemala Matyášová ani 30 rokov, ako mladá gazdiná sa učila variť a túžila nielen po výnimočnej chuti. Tú dosiahla mixom zelenín s atraktívnym zelenkavým pórikom a príťažlivosť v tanieri zvýšili namiesto tradičných slížikov mušličky. Sušený pór dodali Albánci, ale matrice na mušličky bolo treba kúpiť z cestovinárskej veľmoci z Talianska. Písal sa rok 1971 a vrchnosť Matyášovej odkázala, že ľuďom postačia aj slížiky. Keď však vedenie Carpathie tvrdohlavo nástojilo na mušličkách a garantovalo zvýšenie výroby, stal sa zázrak. Takto sa narodila slovenská vrecúšková polievka číslo jedna, jedna z najznámejších potravinárskych značiek Slovenska.
Prečo sa volá francúzska? Inak Francúzi majú radšej cibuľové polievky, kým Slováci z chuťovo výrazných preferujú cesnakovú a takí Španieli sú zasa na múčne. Dnes v Prievidzi vyrábajú bujónovú kocku Kub Or (Kocku zlata), ktorá je koncentrátom francúzskych chutí. Ktorý exportný trh je pre Nestlé Prievidza najdôležitejší? Francúzsky. Smeruje tam 28 percent všetkej produkcie, hneď za ním nasleduje Rumunsko s 24 percentami a zvyšok putuje do 25 krajín. Samotný slovenský a český trh "zje“ len desať percent výroby.
Na čele vývoja dnes stojí Jaroslav Žiak. Na Slovensku by sa ťažko hľadal lepší znalec chutí európskych národov. Napriek globalizácií výroby potravín, ktorá na Slovensku spolu s cestovaním spopularizovala stredomorskú a ázijskú - thajskú, či indickú kuchyňu, musí Žiak prihliadať na odtienky každej národnej kuchyne. Žiak o tom nepochybuje. Vidí súčasnú generáciu mladých ľudí, ktorí trávia hodiny času pri počítačoch a náhle im zaškŕka v bruchu. Vtedy sú bujóny skvelými prvými pomocníkmi ako zahnať hlad. Prievidžania teraz vyvinuli sadu Simply cook, Jednoduché varenie, ktorá umožňuje prípravu pestrej skupiny jedál. Si vegetarián, máš po ruke šošovicu, alebo tekvicu?
Prečítajte si tiež: Obľúbená klasika: francúzska polievka
Od pálenice k polievkovému impériu: História Carpathie
Všetko sa začalo v Prievidzi, kde bola založená Prvá prievidzská pálenica. Jej hlavným výrobným zameraním bolo spracovanie ovocia a ďalších prírodných surovín regiónu. Známymi sa stali predovšetkým destiláty z borievky a sliviek. Takmer počas celého obdobia prinášalo toto zameranie prosperitu a prácu spracovateľom a pestovateľom.
Po kolektivizácii poľnohospodárstva a priemyselnom rozvoji regiónu v päťdesiatych rokoch sa vedenie podniku snažilo nájsť výrobné zameranie, ktoré by využilo znalosti a surovinový potenciál závodu, ale nebolo tak vysoko sezónne ako ovocinárska výroba. Rozhodnutie padlo na výrobu dehydrovaných polievok. 6. októbra 1959. Ku koncu roka fabrika vyrábala tri druhy polievok - ryžovú so slaninou, hrachovú so slaninou a hráškovú s údeným mäsom. V roku 1961 sa už vyrábalo 15 druhov polievok a najmä tie vyvinuté v závode v Prievidzi s hovädzím a slepačím mäsom boli u zákazníkov veľmi obľúbené.
Hlavný hit značky Carpathia prišiel v roku 1971. Pani Darina Matyášová, neskoršie vedúca oddelenia vývoja a riaditeľka závodu, vymyslela novú polievku, ktorá bola niečo medzi cibuľačkou, no nie príliš cibuľová a hovädzou, no nie príliš hovädzia. Slávna Francúzska polievka, s typickými mušličkami, sa stala prirodzenou súčasťou dovolenky mnohých Slovákov a dodnes je najpredávanejšou polievkou zo sortimentu závodu na Slovensku. Pani Darina pracovala v Carpathii celý život a hoci si dnes užíva zaslúžený dôchodok, na závod stále dohliada. Jej manžel, Jozef Matyáš, si už 45 rokov do Francúzskej polievky, ktorú vymyslela jeho manželka, potajomky pridáva štipľavú papriku a opraženú cibuľku. Dcéra Nataša zase po svojej maminke prevzala pomyselné „žezlo“ a ako technická riaditeľka je zodpovedná za kvalitu polievok.
Úspech a udržateľnosť: Vízia Nestlé Prievidza
Keď sa v roku 1990 rozpadol veľkoobchod s potravinami, stáli v prievidzskej Carpathii pred hamletoskou otázkou: byť či nebyť. Fabrika bola plná tovaru, ako ho však dostať k zákazníkom? Naložili ho do áut a začali predávať po širokom a vzdialenejšom okolí. Odvtedy uplynulo 30 rokov a dnes je Nestlé Slovensko v Prievidzi jednotkou medzi slovenským potravinármi. Vlani spoločnosť dosiahla tržby takmer 217 miliónov eur a zisk bezmála 9 a pol milióna eur, o 17 percent viac ako rok predtým. V porovnaní s ostatnými odvetviami potravinárstva sú to vysoko nadštandardné výsledky.
Spoločnosť sa zameriava aj na udržateľnosť. Čoraz viac zamestnancov dochádza do práce na bicykli, z fabrických striech zachytávajú dažďovú vodu a zalievajú ňou zeleň v areáli a v spolupráci s Lesmi SR vysadili 50 tisíc stromov po celej krajine, ktoré zachytia 700 ton oxidu uhličitého. O udržateľnosti ľudského života tu nerozprávajú, ale robia prihliadajúc na zodpovedné konanie každého z tímu.
Prečítajte si tiež: Šošovicový prívarok podľa karpatskej receptúry
1000 najlepších nedeľných polievok Slovenska: Pocta slovenskej kuchyni
Na knižný trh sa nedávno dostala nezvyčajná zbierka receptov, pod názvom 1000 najlepších nedeľných polievok Slovenska. Iniciátorkou tohto projektu a odbornou garantkou knihy je Darina Matyášová (1943), ktorá celý svoj profesionálny život spojila s vývojom a výrobou sterilizovaných a dehydrovaných polievok. Tie sa začali vyrábať a dodnes vyrábajú v bývalom závode Carpathia v Prievidzi, kde pracovala od roku 1966 až do odchodu na dôchodok v roku 2000. Zastávala rôzne pozície, od vývojovej pracovníčky až po generálnu riaditeľku spoločnosti Nestlé Slovensko, ktorej po privatizácii je tento výrobný závod súčasťou.
„Kniha je predovšetkým akousi poctou tradičnej slovenskej polievke, ktorá je stáročia základom slovenskej kuchyne a klenotom našej gastronómie. Okrem toho v tomto roku uplynulo 140 rokov od založenia predchodcu Carpathie. Za tých 140 rokov mala firma rôzne zameranie. Bola to pálenica, liehovar aj konzerváreň, ale posledných 60 rokov je to výroba polievok, čo fabriku ťahalo dopredu. Dodnes je to tak a je to v súčasnosti exportný závod aj do ďalších krajín. Chceli sme toto výročie vyzdvihnúť, pripomenúť verejnosti. Chceli sme, aby sa do toho zapojili aj ľudia. Aby to nebola iba reklama. Tak sme si povedali, že skúsime zozbierať polievkové recepty z celého Slovenska. Netreba nikoho presviedčať, že na Slovensku je kultúra konzumácie polievok na vysokej úrovni. Napokon sme sa rozhodli pre nedeľné polievky, hoci ja som s tým nebola celkom uzrozumená, pretože samostatný druh "nedeľné polievky" v podstate neexistuje. Kto si akú uvarí, takú zje. Ale mysleli sme na to, že v dnešnej uponáhľanej dobe, keď si rodina zasadne za spoločný stôl, polievka k tomu rodinnému spoločenskému zázemiu patrí.
„Môj celý život sa spája s Carpathiou a s potravinami. Maturovala som na potravinárskej priemyslovke v Bratislave, odbor konzervárenstvo a pokračovala na vysokej škole takisto potravinárskej, v odbore biotechnológie. Samozrejme, v priebehu deviatich rokov štúdia všetky prázdniny som strávila na brigáde v Carpathii, bola témou aj mojich seminárnych prác, aj záverečnej diplomovky. Mala som tendenciu venovať sa vedeckej práci, ale to by som musela zostať bývať v Bratislave. Problémom však bola bytová otázka a keďže som Prievidžanka, bolo oveľa ľahšie vrátiť sa do Prievidze. Takže 2. júla 1966 som promovala, 9-teho som sa vydávala a 18. júla som nastúpila do Carpathie. Robila som na viacerých pozíciách. Prvých päť rokov ako majsterka výroby. Prešla som všetkými výrobnými strediskami, takže závod, celú technológiu som už dobre poznala. Potom si ma Alexander Trubnyj vyžiadal na vývojové oddelenie. Bol to človek ruského pôvodu, ktorý do Carpathie prišiel z českej Vitany zaviesť výrobu polievok a zaučiť mladých, pretože výroba polievok sa neučila na žiadnej škole. Tento človek si ma zobral pod patronát ako svojho zástupcu na vývojové oddelenie. Tam som pracovala od roku 1971 a po troch rokoch som prevzala vedenie vývojového oddelenia.
„V roku 1989, keď sa menila situácia v štáte, ma poverili vedením závodu a pod mojím vedením prebiehal celý prerod spod Stredoslovenských konzervární a liehovarov Liptovský Mikuláš, na samostatný podnik. Potom sme spolu s kolegami uvažovali, ako viesť privatizačné kroky. Uvedomovali sme si totiž, že sami to nezvládneme. Mali sme rozostavanú novú polievkareň, ale pri delimitácii závodu nám takmer žiadne peniaze nezostali. A bolo ju treba naplniť strojnotechnologickým zariadením a peniaze boli potrebné aj na marketingové know-how. Tak sme si vyberali strategického partnera spomedzi známych firiem, s ktorým by sme mohli ísť ďalej. Napokon sme si spomedzi záujemcov vybrali švajčiarsku nadnárodnú firmu Nestlé, ako najväčšiu potravinársku firmu na svete. Po ukončení celého privatizačného procesu spoločnosť Nestlé 1. augusta 1992 kúpila Carpathiu a odvtedy sa ona stará o jej rozvoj a pokračovanie úspešne zavedenej obchodnej značky. Okrem polievok značky Carpathia sa v nej začali vyrábať aj polievky značky Maggi, čo je takisto produkt spoločnosti Nestlé. Teší ma, že v Prievidzi pokračuje zdarne aj vývojové oddelenie. Zameriava sa na nové, pre firmu potrebné štandardy a, najmä, že robí vývoj aj pre iné európske aj mimoeurópske trhy, kde ich Nestlé vyváža, väčšinou pod značkou Maggi. Som veľmi rada, že polievky Carpathia sa stále dobre predávajú“.
Kniha vznikla pri príležitosti 140. výročia spoločnosti Carpathia, ktorá je 60 rokov najväčším výrobcom a exportérom hotových polievok na Slovensku.
„Polievky v Carpathii začali vyrábať na prelome rokov 1959/60 podľa troch receptúr prevzatých z Vitany. Tá mala aj gesciu, aby všetko bolo, ako má byť, bola dodržiavaná hygiena, trvanlivosť a podobne. Polievky Ryžová so slaninou, Hrachová sa slaninou a Hrášková s údeným mäsom sa plnili do téglikov a mali trojmesačnú trvanlivosť. Tieto polievky však na slovenskom trhu nesplnili očakávania, neujali sa. Od 1. júna 1960 nastúpil v Carpathii už spomínaný inžinier Trubnyj. Bol dlhé roky vývojovým pracovníkom Vitany, ale v tom čase už odišiel do dôchodku. Napokon ho prehovorili, aby išiel na niekoľko rokov pomôcť v Prievidzi s výrobou polievok. Napokon v Carpathii vydržal dovedna 16 rokov a úlohu, ktorú na seba zobral, rozvinúť v Prievidzi nový polievkový sortiment, splnil. Skutočne urobil obrovský kus práce, polievky postavil na nohy, vyškolil ľudí, medzi nimi i mňa. Som mu za to dodnes vďačná. Najskôr začal upravovať na slovenské pomery chuť pôvodných polievok, vyvinutých vo Vitane. Ale nebolo to pravé orechové. Keďže bol na Slovensku už dlhšie a ochutnal slovenské polievky, zistil, že tu je polievková kultúra iná ako v Čechách. Skôr na maďarský spôsob, chuť pikantnejšia, papriková. Na rozdiel od západných Čiech, kde varili polievky podľa nemeckých zvyklostí. Preto začal vyvíjať polievky podľa týchto poznatkov. A to už malo väčšiu odozvu u zákazníkov. Napríklad Rajbanička a Držková z toho obdobia sa veľmi dlho držala na trhu. Ja som nastúpila do vývoja v roku 1971, keď sa už vyvíjali aj sterilizované polievky, pretože tie dehydrované mali isté obmedzenia, chuťové aj obalové. Obalový priemysel v tom čase totiž na Slovensku prakticky neexistoval. Chýbali aj niektoré prídavné látky, ochucovadlá. Keďže sme boli konzervárenskou fabrikou, začali sme vyrábať sterilizované polievky, ktoré sa veľmi dobre predávali. Boli to 450-gramové plechovky, koncentráty, ktoré sa riedili 1:1 alebo 1:2.
„V roku 1975 sme oslavovali storočnicu a to bol zároveň rok, v ktorom sa rozhodlo, ktorým smerom sa fabrika bude uberať. Už vtedy bola na svete Francúzska polievka, ktorá išla raketovým tempom hore. A keď ju na oslavách ochutnali aj vládni predstavitelia, dovolili nám kúpiť stroj na plnenie dvojkomponentných polievok a na výrobu bujónov v kockách. Tak nastal rozmach tohto sortimentu. Potom už bolo len otázkou potrebných obalov, surovín, mäsa a ďalších prímesí, aby sme vyrobili toľko polievok, koľko trh žiadal. Naše výrobky sa doslova stali podpultovým tovarom. Preto v osemdesiatych rokoch vrcholné štátne orgány rozhodli, že postavíme novú polievkareň. My sme totiž prvých dvadsať rokov vyrábali polievky v priestoroch starej likérky a tá už hygienický štandard nespĺňala.
„Prvý ucelený rok 1960 sa vyrobilo 300 ton a pomaly to stúpalo. Už koncom sedemdesiatych rokov to bolo aj s bujónmi a Francúzskou polievkou 1900 ton. Najväčšia produkcia bola koncom osemdesiatych rokov, keď sme vyrobili 2700 ton dehydrovaných polievok. Bolo ich dovedna 21 druhov a z celkovej produkcie až 900 ton tvorila Francúzska polievka. Z toho vidno, aký prudký štart mala táto polievka. Neskôr sa to už začalo deliť. Nedá sa porovnávať tona sterilizovanej a tona dehydrovanej polievky, to by sme porovnávali hrušky s jablkami.
„Francúzska polievka vznikla počas prvého leta, ktoré som strávila v oddelení vývoja. Opäť v tom mal prsty inžinier Trubnyj, ktorý vždy chodil v lete na dva mesiace za rodinou do Čiech. Nám s laborantkou Bertuškou Kollárovou napísal, čo máme za tie dva mesiace robiť, aby sme sa neflákali. Jednou z úloh bolo vymyslieť riedku, nezahustenú polievku, ale nie slepačiu ani hovädziu. Museli sme si lámať hlavu. Rozmýšľali sme nad cibuľovou alebo cesnakovou. Avšak niekto ich miluje, niekto nenávidí. Takže to by na širšiu výrobu nebolo vhodné. Tak sme to skúsili s pórom a myslím, že sme sa trafili. Pretože to bolo troška cibuľové, troška cesnakové, bola tam aj iná zelenina, mäsový vývar a vynikajúco sa nám to podarilo zladiť. Málokto vie, že úplne na začiatku sme používali dovážaný vývar z veľrybieho mäsa, ktorého bolo vtedy na trhu dostatok. Ale to už si sotvakto pamätá, pretože to trvalo asi len dva alebo tri roky. Vzniklo totiž celosvetové hnutie proti lovu ohrozených veľrýb. Tak sme sa potom vrátili na tradičný hovädzí vývar. Riešili sme aj problém, aby to nebola klasická polievka s rezancami. Aby sa nepodobala slepačej alebo hovädzej polievke. Kvôli tak trochu stredomorskému rázu, aj názvu, sme zvolili mušličky. Ešte sme museli prehovoriť výrobcov cestovín, aby si zabezpečili matricu, ktorá by drobučké mušličky vyrábala. Napokon sa to podarilo a v roku 1973 naša Francúzska polievka vyhrala Zlatý pohár Ex Plzeň.
„Až osemnásť sterilizovaných polievok vzniklo za mojej éry. Keď som prišla, vyrábali sme iba fazuľovú a kapustnicu. Z dehydrovaných to bola neskôr celkom úspešná kelová, jarná, upravená rajbanička, poľovnícka a hubová polievka. A potom začali bujóny, Karpatský, Zámocký a aj Zeleninový. Ten sme nazvali Jarka, podľa jarnej zeleniny a našej laborantky Jarky Hulatovej.
„Myslím si, že v našej generácii polievka jednoducho vždy musí byť. Druhé jedlo zvyčajne mohlo byť, ale polievka bola základ. Ja som v tom vyrástla a preniesla aj do svojej rodiny. Našťastie, môj manžel má polievky veľmi rád a ja jednoducho musím mať polievku každý deň. Teraz už, keď sme sami dvaja, varím každý druhý deň, ale polievka nemôže chýbať. V rodičovskom dome sme v nedeľu mávali slepačiu alebo hovädziu, cez týždeň, čo záhrada alebo pole dali. Fazuľu, kapustu, tekvicu. Čo teraz varievam? K tradičným surovinám pribudol pór alebo brokolica, to už prišlo s dobou. Ale mám veľmi rada fazuľkovú alebo strúčikovú na kyslo“.
„Myslím, že sa vydarila. Je to určite hold polievkovej kultúre na Slovensku. Hoci asi celé voľakedajšie Rakúsko-Uhorsko má podobnú kultúru, ale slovenské polievky sú predsa len výnimočné. Keď ideme po regiónoch, zistíme aj tie malé rozdiely. Spočiatku som neverila, že sa nám podarí zozbierať tisíc receptov polievok. Zdalo sa mi to priveľa. Ale potom som si uvedomila, že tých chutí je veľa. Napríklad taká hovädzia. Jeden tam dá zväzok ligurčeka, druhý muškátový oriešok a zakaždým je to niečo iné. Takže napokon sme dokonca prekročili počet tisíc receptov a museli sme robiť aj výber. Celkovo sme dostali až 1146 receptov z 567 obcí a všetkých 22 regiónov Slovenska. Motiváciou bolo aj venovanie. Dali sme totiž prispievateľom možnosť, že každú polievku môžu niekomu venovať. Buď tomu, kto ich polievku naučil variť, alebo komu chcú ten recept odovzdať. Tie venovania sú prekrásne, až zimomriavky naskakujú, keď človek číta, ako sa to ujalo. Najviac venovaní je maminke, potom starým rodičom ako spomienka na detstvo, potom deťom, aby aj oni vedeli svojim deťom odovzdať to, čo im doma chutilo. Proste, je to veľmi pekné. Podľa mňa hodnota tej knihy nie je iba v jej gastronomickej časti. Keď sa na to odborník pozrie, povie si, že tam chýbajú presné množstvá jednotlivých ingrediencií, prísad a v receptoch sa nenachádza pre koľko ľudí je polievka určená. Tie pomery si každý musí dotvoriť.
„Priznám sa, je mi veľmi ľúto, že v časoch môjho pôsobenia na vývojovom oddelení som takúto knižku nemala k dispozícii a závidím dnešným vývojárom, akú bohatú inšpiračnú studnicu v nej nájdu. Napríklad, ja mám veľmi rada rajčinovú kapustu ako polievku. Môj muž nemá rád kapustu. Ale našla som tam recept na rajčinové zemiaky. Tak už mám plán, že najbližšie z nových zemiačkov spravím také spojenie rajčinovej šťavy a zemiakov. Taká kyselkavá letná polievka bude iste veľmi dobrá. Potom sú tam nie celkom bežné vývary, napríklad teľací, zajačí, kačací. Čítala som recept, kde sa kačka najskôr upečie a potom uvarí. Ten vývar je vraj extra silný. Dokonca niektoré pomaly varené vývary majú prívlastok, že je to ľudový penicilín. Skutočne, dnes je už aj vedecky dokázané, že varením kostí, šliach a mias vznikajú aminokyseliny, ktoré sú pre naše telo veľmi prospešné a ktoré nikde inde nezískame.
„V obchodnom registri som uvedená ako Čestná prezidentka Nestlé Slovensko. Mám teda aj morálnu povinnosť sledovať, ako sa firme darí. Mám veľmi dobrý pocit, keď vojdem do fabriky a vidím, že funguje, že je úspešná a ľuďom jej výrobky chutia. Teším sa, že ľudí tam rok čo rok pracuje viac a viac a že sú spokojní. To bol vlastne cieľ, o ktorý sme sa usilovali. Inak som celkom obyčajná dôchodkyňa so slovenským dôchodkom. Voľný čas mi vypĺňajú záujmy, na ktoré som popri práci nemala čas a teším sa z vnúčat, ktoré už síce nepotrebujú moju opateru, ale rada s nimi trávim čas.
Rajčinová polievka Carpathia: Pohľad na nutričné hodnoty a porovnanie s konkurenciou
Rajčinová polievka je obľúbená klasika, ktorú si mnohí z nás radi doprajú. Či už preferujete domácu verziu alebo siahnete po instantnej polievke, je dobré vedieť, čo konzumujete.
Nutričné hodnoty rajčinovej polievky Carpathia s cestovinami na jednu porciu:
- Energetická hodnota: 36 kcal / 151 kJ
- Bielkoviny: 0,72 g
- Sacharidy: 7,2 g
- Cukry: 3,56 g
- Tuky: 0,4 g
- Nasýtené mastné kyseliny: 0,04 g
- Vláknina: 0,36 g
- Soľ: 0,72 g
- PHE: 36 mg
Pri porovnaní s inými instantnými rajčinovými polievkami je dôležité sledovať zloženie a nutričné hodnoty. Niektoré polievky obsahujú glutaman sodný, palmový olej alebo iné prídavné látky, ktoré môžu byť pre niektorých ľudí nežiaduce.
Názory na sáčkové polievky: Rýchle riešenie alebo zbytočná chémia?
Názory na sáčkové polievky sa rôznia. Niektorí ich považujú za rýchle a praktické riešenie, najmä ak nemajú čas na varenie. Iní ich odsudzujú kvôli vysokému obsahu soli, prídavných látok a nízkej nutričnej hodnote.
Medzi časté argumenty proti sáčkovým polievkam patria:
- Vysoký obsah soli: Nadmerný príjem soli môže viesť k zdravotným problémom, ako je vysoký krvný tlak.
- Prídavné látky: Glutaman sodný, farbivá a konzervanty môžu u niektorých ľudí vyvolať alergické reakcie alebo iné zdravotné problémy.
- Nízka nutričná hodnota: Sáčkové polievky zvyčajne obsahujú málo vitamínov, minerálov a vlákniny.
- Chuť: Niektorí ľudia tvrdia, že sáčkové polievky nemajú autentickú chuť a sú príliš umelé.
Na druhej strane, zástancovia sáčkových polievok argumentujú:
- Rýchla príprava: Sáčková polievka je hotová za pár minút, čo je ideálne pre ľudí s nedostatkom času.
- Nízka cena: Sáčkové polievky sú zvyčajne lacnejšie ako domáce.
- Dostupnosť: Sáčkové polievky sú dostupné v každom obchode s potravinami.
- Chuť: Niektoré sáčkové polievky majú dobrú chuť a sú obľúbené u detí aj dospelých.