Nie každá záhrada má ideálne podmienky pre pestovanie. Častým problémom je kyslá pôda, ktorá sa vyskytuje najmä v podhorských a horských oblastiach, na miestach bývalých rašelinísk alebo tam, kde dlhodobo rástli ihličnaté stromy. Avšak, aj s kyslou pôdou sa dá vytvoriť krásna a kvitnúca záhrada. Dôležité je vedieť, ako na to.
Ako zistiť, či máte kyslú pôdu?
Kyslá pôda má pH menej ako 5. Na prvý pohľad je zvyčajne čierna a kyprá. Ak si nie ste istí, môžete si pH pôdy jednoducho zmerať pomocou lakmusových papierikov, ktoré kúpite v lekárni alebo záhradkárstve. Ďalšou možnosťou je použiť špeciálny elektronický merač pH.
Meranie pH pôdy pomocou lakmusových papierikov:
- Odoberte suchú vzorku pôdy (stačí pár gramov).
- Vložte ju do pohára a zalejte teplou destilovanou vodou v pomere 1:1.
- Zmes dôkladne premiešajte a nechajte pár hodín lúhovať.
- Do roztoku namočte indikátorový papierik.
- Po pár sekundách porovnajte farbu papierika so stupnicou na obale. Červená farba indikuje kyslú pôdu, žltá a zelená neutrálne pH a modrá zásaditú pôdu.
Rastliny, ktorým sa darí v kyslej pôde
Hoci sa v kyslej pôde nedarí trávniku, zelenine a ovocí, je ideálna pre pestovanie okrasných drevín ako sú rododendrony a azalky. Okrem nich sa s mierne kyslou pôdou uspokoja aj mnohé vždyzelené listnaté dreviny, ako napríklad vavrínovec (Laurocerasus officinalis), skimia (Skimia japonica), cezmína (Ilex aquifolium), kalmia (Kalmia latifolia), pieris (Pieris floribunda), rovnako aj mnohé zaujímavé kultivary ihličnanov.
Okrasné dreviny vhodné do kyslej pôdy:
- Rododendrony a azalky
- Vavrínovec (Laurocerasus officinalis)
- Skimia (Skimia japonica)
- Cezmína (Ilex aquifolium)
- Kalmia (Kalmia latifolia)
- Pieris (Pieris floribunda)
- Javory (Acer palmatum a Acer japonicum)
- Hortenzie (Hydrangea)
- Magnólie (Magnolia soulangiana)
- Kručinky (Genista)
- Nátržník (Potentilla fruticosa)
- Hamamel
- Lykovec (Daphne)
Kyslá pôda je ideálna na pestovanie atraktívnych javorov (Acer palmatum a Acer japonicum), ktoré očaria svojimi nádhernými listami. Taktiež sa tu bude dariť hortenziám (Hydrangea), magnólii (Magnolia soulangiana), kručinkám (Genista), dokonca aj nátržníku (Potentilla fruticosa), hamamelu či atraktívnemu lykovcu (Daphne).
Ak ste vlastníkom záhrady s kyslou pôdou, určite vás poteší, že sa nemusíte vzdať ani mnohých druhov trvaliek. Nenáročná a zaujímavá svojimi listami aj kvetmi je bergénia (Bergenia cordifolia), pestovať tu môžete aj voňavé klinčeky (Dianthus deltoides), lupínu (Lupinus polyphyllus), kosatce (Iris), astilby (Astilbe), orlíčky (Aquilegia), prvosienky (Primula), funkie (Hosta), veternice (Anemone), horce (Gentiana), žltušku (Thalictrum), pamaky (Meconopsis), alchemilku (Alchemilla mollis) alebo niektoré druhy zvončekov (Campanula).
Prečítajte si tiež: Kapustnica s údeným mäsom
Trvalky vhodné do kyslej pôdy:
- Bergénia (Bergenia cordifolia)
- Klinčeky (Dianthus deltoides)
- Lupína (Lupinus polyphyllus)
- Kosatce (Iris)
- Astilby (Astilbe)
- Orlíčky (Aquilegia)
- Prvosienky (Primula)
- Funkie (Hosta)
- Veternice (Anemone)
- Horce (Gentiana)
- Žltuška (Thalictrum)
- Pamaky (Meconopsis)
- Alchemilka (Alchemilla mollis)
- Zvončeky (Campanula)
Keďže trávniku sa tu veľmi nebude dariť, súvislé zelené porasty môžete vytvoriť pomocou nízkych plazivých trvaliek alebo drevín menšieho vzrastu. Patria sem zbehovec plazivý (Ajuga reptans), brečtan (Hedera helix), zimozeleň (Vinca minor), drieň kanadský (Cornus canadensis) alebo aj krpčiarka (Epimedium).
Plazivé trvalky a dreviny menšieho vzrastu vhodné do kyslej pôdy:
- Zbehovec plazivý (Ajuga reptans)
- Brečtan (Hedera helix)
- Zimozeleň (Vinca minor)
- Drieň kanadský (Cornus canadensis)
- Krpčiarka (Epimedium)
Zaujímavými doplnkami v záhone s kyslejšou pôdou sa môžu stať aj nižšie vždyzelené kry, napríklad gaultéria (Gaultheria procumbens) s lesklými listami a červenými plodmi alebo pôvabná a naružovo kvitnúca andromeda (Andromeda polifolia). Tieto rastliny však uprednostnia skôr polotieň, rovnako aj mnohé druhy papraďorastov.
Nižšie vždyzelené kry vhodné do kyslej pôdy:
- Gaultéria (Gaultheria procumbens)
- Andromeda (Andromeda polifolia)
Ak potrebujete vysadiť väčšie plochy (nielen záhon), ktoré sú dostatočne slnečné, určite sa rozhodnite pre vresovisko. Investície sa vám vrátia v podobe pôsobivého a celoročne farebne premenlivého celku. Dôležité je, aby ste sem na jar, v lete a na jeseň vysadili kvitnúce vresy a vresovce a tie doplnili ďalšími kyslomilnými rastlinami a zakrpatenými ihličnanmi (smrekmi a borovicami - kosodrevinami). Z letničiek obľubujú kyslejšiu pôdu begónie, z cibuľovín zasa ľalie.
Vresovisko: Ideálne riešenie pre rozsiahlejšie plochy
Vresovisko je skvelou voľbou pre rozsiahlejšie plochy s kyslou pôdou, ktoré sú slnečné. Je dôležité vysadiť kvitnúce vresy a vresovce v rôznych obdobiach roka (jar, leto, jeseň) a doplniť ich kyslomilnými rastlinami a zakrpatenými ihličnanmi.
Rastliny vhodné pre vresovisko:
- Vresy (Calluna)
- Vresovce (Erica)
- Zakrpatené ihličnany (smreky, borovice - kosodreviny)
- Begónie (letničky)
- Ľalie (cibuľoviny)
Pri výsadbe konkrétneho rastlinného druhu si však vždy treba podrobnejšie preštudovať, aký typ kyslosti znesie. Napríklad ľalie vyžadujú mierne kyslú pôdu, ale gaultéria znesie aj silnú kyslosť.
Prečítajte si tiež: Klasické francúzske zemiaky
Vlhká kyslá pôda: Čo s ňou?
S kyslosťou sa zvyčajne spája aj vlhká pôda, často dokonca močaristá. Aj na nej možno vytvoriť zaujímavú záhradu. Najskôr treba zistiť, čo je zdrojom extrémnej vlhkosti v záhrade - príčinou môžu byť vyššia hladina spodnej vody, prameň, nepriepustná pôda, blízkosť vody a pod.
Vo vlhkých a zamokrených pôdach nachádza ideálne podmienky na svoju existenciu celé spektrum zaujímavých trvaliek. Niektorým neprekáža, ak sa na záhone vyskytne stojatá voda. Často stačí len zopár exemplárov, ktoré rýchlo zakryjú pôdu svojimi rozložitými listami. V takej záhrade si môžete vybudovať prírodné jazierko, umelý potok, prípadne atraktívne záhony so zaujímavou skladbou vlhkomilných trvaliek. Tie dokážu z vlhkej a bahnitej záhrady vytvoriť čarovné zákutie.
Pri plánovaní záhonov nezabudnite na to, aby v nich vždy niečo kvitlo, najlepšie od jari až do jesene. Okrem kvitnúcich trvaliek sem patria aj tie, ktoré majú atraktívne listy, okrášlia záhradu svojou farbou, tvarom alebo štruktúrou. Ak vysadíte funkie, určite vás nesklamú.
Okrem nich vlhké záhrady obľubujú aj prvosienky, alchemilky, záružlie (Caltha palustris), tradeskancie (Tradescantia), túžobníky (Filipendula ulmaria), žltohlavy (Trollius europaeus), jazyčníky (Ligularia), kosatce (Iris), rodgerzie (Rodgersia), astilby (Astilbe), vrbiny (Lysimachia) či udatníky (Aruncus).
Trvalky vhodné do vlhkej kyslej pôdy:
- Funkie (Hosta)
- Prvosienky (Primula)
- Alchemilky (Alchemilla)
- Záružlie (Caltha palustris)
- Tradeskancie (Tradescantia)
- Túžobníky (Filipendula ulmaria)
- Žltohlavy (Trollius europaeus)
- Jazyčníky (Ligularia)
- Kosatce (Iris)
- Rodgerzie (Rodgersia)
- Astilby (Astilbe)
- Vrbiny (Lysimachia)
- Udatníky (Aruncus)
Aj keď záhrada s vlhkou pôdou priveľmi nepraje zelenému trávniku, záhonom s ružami či zeleninou, možno v nej vytvoriť kvitnúcu kvetinovú lúku. V takej záhrade si môžete dokonca vypestovať aj malý bambusový hájik, prípadne vytvoriť porast zaujímavých okrasných tráv - ako ryba vo vode sa tu bude cítiť ozdobnica čínska (Miscanthus sinensis).
Prečítajte si tiež: Tradičná zemiaková polievka
Z okrasných drevín vlhkú pôdu obľubujú niektoré ihličnany (smreky, borovice, tuja, tsuga), drieň (Cornus), vŕba (Salix), rododendron, hortenzie, ale aj plamienka (Clematis), orgován (Syringa), pajazmín (Philadelphus) či lieska (Corylus).
Dreviny vhodné do vlhkej kyslej pôdy:
- Ihličnany (smreky, borovice, tuja, tsuga)
- Drieň (Cornus)
- Vŕba (Salix)
- Rododendron
- Hortenzie
- Plamienka (Clematis)
- Orgován (Syringa)
- Pajazmín (Philadelphus)
- Lieska (Corylus)
Úprava pH pôdy
Ak chcete pestovať rastliny, ktoré vyžadujú menej kyslú pôdu, môžete pH pôdy upraviť. Na zvýšenie pH (zníženie kyslosti) sa používa vápno alebo popol. Na zníženie pH (zvýšenie kyslosti) sa používa rašelina, kompost alebo opadané ihličie. Zmena pH pôdy je zložitý proces, ktorý si vyžaduje pravidelné meranie pH a postupnú aplikáciu úpravných látok.
Dôležité upozornenie: Pri výsadbe brečtanu v malej záhrade si ale treba dobre premyslieť. Ak váš pozemok lemuje pletivový plot, ktorý neposkytuje príliš súkromie, môže byť pomerne lacným variantom výsadba brečtanu. Ten rastie pomerne rýchlo a pokiaľ zvolíme dostatočný počet sadeníc, bude plot počas jednej sezóny pokrytý zeleným „kobercom“ z listov. Pri výsadbe postupujeme podľa vyššie uvedených informácií. Keď sa stonky začnú vyťahovať a hľadať oporu, smerujte ich na plot. Okrem plotu je medzi záhradkármi obľúbenou oporou pre brečtan aj fasáda domu, chaty alebo napríklad garáže. Hoci by sa mohlo zdať, že ide o ideálne riešenie, ako zakryť rozpadajúcu sa omietku staršieho domu, opak je pravdou. Aby sme mohli nechať rastlinu voľne stúpať po fasáde, musí byť omietka úplne neporušená, bez prasklín, odkrytých tehál a podobne. Ďalšou nevýhodou brečtanu na fasáde domu je pomerne veľké množstvo obťažujúceho hmyzu v okolí otvorených okien. Mnohí sú toho názoru, že brečtan na stromoch je parazit, ktorý strom vyciciava. Nie je to však pravda. Je to klasická zelená liana, ktorá len kmeň využíva na šplhanie.
Záhradné doplnky
Zaujímavými doplnkami záhonov a vresovísk môžu byť aj balvany či štrkové plochy, ktoré sa často pokryjú machom (ak je pôda pod nimi zároveň aj vlhká). Čarovne pôsobia i voľne položené samorasty, prípadne pretekajúci potok. A aby bolo dielo dokonalé, nezabudnite na vkusný záhradný nábytok, prípadne odpočívadlo, odkiaľ sa budete môcť nerušene kochať zelenou krásou. A čerešničkou na torte môže byť zaujímavá kovová plastika.