Čoraz viac záhradkárov hľadá spôsoby, ako si spestriť svoje záhony a obohatiť jedálniček o nové chute a živiny. Medzi menej tradičné, no o to zaujímavejšie plodiny patria batáty (sladké zemiaky) a topinambury, známe aj ako židovské zemiaky alebo slnečnica hľuznatá. Obe rastliny ponúkajú nielen kulinárske využitie, ale aj zdravotné benefity a nenáročnosť pestovania. V tomto článku sa pozrieme bližšie na ich charakteristiku, pestovanie a možnosti využitia v kuchyni.
Topinambur: Zabudnutý Poklad Našich Predkov
Topinambur hľuznatý (Helianthus tuberosus) je vytrvalá rastlina z čeľade astrovité, ktorá dorastá až do výšky 5 metrov. Táto menej známa plodina podobná slnečnici, ukrýva pod zemou skutočné bohatstvo v podobe drahocenných hľúz. Topinambur je známy aj pod názvami židovský zemiak, slnečnica hľuznatá, cukrový zemiak alebo jeruzalemský artičok. Surové topinambury na prvý pohľad pripomínajú zemiaky alebo zázvor.
Pôvod a História
Táto netradičná plodina pochádza zo Severnej Ameriky, kde ju už dávno pestovali indiáni kmeňa Topinambur, podľa ktorého tiež získala meno. Do Európy sa topinambury rozšíril v 16. storočí. Slúžili najskôr ako okrasné a potom aj úžitkové rastliny.
Charakteristika a Vlastnosti
Topinambur je vytrvalá, absolútne nenáročná rastlina, ktorú môžeme pestovať takmer vo všetkých podmienkach. Znáša vlhké aj suché polohy a nie je náročná na kvalitu pôdy. Topinambur je mimoriadne vhodný pre diabetikov, pretože neobsahuje škrob, ktorého je veľa v zemiakoch, ale diabeticky vhodný inulín. Hľuzy obsahujú vitamíny A, B, C, K, železo, fosfor, horčík, zinok a ďalšie cenné látky. Známy je tiež intenzívnym príjmom kremíka, nakoľko v sušine má 8 percentný podiel.
Od iných druhov zeleniny sa odlišujú unikátnym sacharidovým systémom na podstate fruktózy a jej polymérov - fruktooligosacharidov a inulínu. Topinambur obsahuje tiež železo, kremík, horčík, zinok, draslík, fosfor a vápnik, vitamíny skupiny B a C, vlákninu, organické kyseliny a aminokyseliny.
Prečítajte si tiež: Bataty a zemiaky: Čo by ste mali vedieť
Význam spočíva v prevencii a podpornej liečbe cukrovky, obezity, metabolizmu, vysokého cholesterolu ba aj pri detoxikácii organizmu.
Pestovanie Topinamburu
Hľuzy sa sadia buď veľmi skoro na jar alebo neskoro na jeseň. Ideálna je výsadba do sponu 50 x 100 cm a do hĺbky 10 - 15 cm. Najlepšie výnosy rastlina produkuje v priepustnej, prevzdušnenej a mierne zásaditej pôde. Jej výberom si navyše môžeme uľahčiť aj zber. Pri výbere miesta výsadby nesmieme zabúdať na to, že rastliny dorastajú do veľkej výšky. Topinambury sa dokážu veľmi rýchlo rozrastať, ideálny je preto samostatný záhon obohnaný zo všetkých strán trávnikom. Podobne ako slnečniciam, aj topinamburom vyhovujú slnkom zaliate miesta, kde budú mať dostatok tepla. Rastlinám sa darí aj bez zálievky, prospieva im však vyššia vlhkosť vzduchu. Aj preto najlepšie rastú v okolí potokov a rybníkov. Najviac vody potrebujú v dobe sadenia a počas jesene.
Topinambury sa množia vegetatívne hľuzami. Pokiaľ ich pestujeme v malom na vlastný konzum, odporúča sa vysádzať ich každý rok znovu. Hľuzy na výsev zbierame ideálne priamo v čase, kedy ich plánujeme sadiť na nové miesto (jeseň alebo jar). Po zbere ich nikdy neumývame. Chutné hľuzy sa v pôde tvoria až od druhej polovice leta a najmä na jeseň. Sú mimoriadne mrazuvzdorné. Zbierať sa preto dajú počas zimy, keď nie je zamrznutá pôda a skoro na jar, ešte než začnú klíčiť.
Pestovanie a Zber topinambura
Topinambur nepatrí medzi náročné rastliny. Dokázali by sme ho vypestovať v akejkoľvek pôde. Ide o čeľaď astrovitú. Jeho vzrast môže dosahovať až 5 metrov.
Čo sa týka vysádzania, je len na nás, či rastlinu budeme mať len jeden rok, alebo ju vysadíme na viac rokov. Na začiatok je dôležité, aby sme si na jeseň dobre preorali a prekyprili pôdu. Topinambur môžeme začať vysádzať buď na jeseň, avšak tesne predtým, ako prídu mrazy, aby rastlina nezačala klíčiť ale aby hľuzy zamrzli v zemi, alebo na jar už v mesiacoch marec - apríl.
Prečítajte si tiež: Tipy pre pestovanie batatov
Hĺbka, do ktorej by sme mali hľuzy sadiť, je približne 12 - 14 cm. Hľuzy topinamburu by nemali byť nijakým spôsobom poškodené, ani hnijúce, a mali by byť väčšie ako 3 cm.
Čo sa týka vlahy, topinambur nie je príliš suchomilný, ale zároveň nemá rád prílišnú vlahu. Najlepší je stred. Aby nebol nikdy suchý, ale zároveň ani preliaty. Voda pomáha hľuzám a klíčkom aby rástli.
Túto rastlinu neošetrujeme pesticídmi!
Zber úrody topinambura by mal prebiehať priebežne podľa toho, ako hľuzy dozrievajú. Začať by sme ale určite mali už koncom leta.
Jeho hľuzy je veľmi ťažko uskladniť na dobu dlhšiu ako 2 - 4 týždne. Je to preto, že jeho šupka veľmi rýchlo vysychá. Preto je pre bežného človeka v bežných podmienkach veľmi ťažko uskladniť túto plodinu na dlhšiu dobu.
Prečítajte si tiež: Ktoré sú zdravšie: zemiaky alebo batáty?
Využitie v Kuchyni
Topinambury môžeme konzumovať surové v šalátoch, sterilizovať ako uhorky, pridať ich do polievok či dusených jedál, prípadne používať namiesto zemiakov. Okrem hľúz sa z rastliny zbierajú aj kvety. Pôda na sadenie sa pripravuje podobne ako pri pestovaní zemiakov. Ak nie je dosť výživná, je dobré dané miesto pohnojiť organickými hnojivami. Zozbierané hľuzy vysychajú rýchlejšie ako hľuzy zemiakov. Majú tenkú šupku a vysoký obsah vody, preto rýchlo strácajú na kvalite. Najčastejšie sa preto ponechávajú v zemi až do spotreby. Skladovať ich môžeme zhruba 2 týždne v chladničke, prípadne v piesku či fóliovom vreci.
Topinambury sa dajú pripraviť prakticky na akýkoľvek spôsob, na aký bežne pripravujeme zemiaky. Chutné sú tiež v čerstvom stave. Keďže majú veľmi tenkú a tiež dobre stráviteľnú šupku, nie je potrebné ju lúpať. Topinambury očistíme, pokrájame na menšie kúsky a varíme v hrnci do mäkka. Topinambury očistíme a nahrubo nastrúhame. Pridáme vajcia, múku, soľ, nadrobno nakrájanú cibuľu, korenie a dobre premiešame. Cesto kladieme na rozpálený olej na panvici. Topinambury, zeler a mrkvu očistíme, umyjeme a nastrúhame na jemnom strúhadle. Zmiešame s hráškom, olejom a citrónovou šťavou. Dobre premiešame a môžeme podávať ako prílohu k rôznym druhom mäsa.
Pražený topinambur sa používa ako náhrada za kávu. Nemci z topinamburu (hľúz) vyrábajú pálenku, ktorú väčšinou pijú po jedle.
Recepty s Topinamburmi
Tu je niekoľko receptov, ktoré vám ukážu, ako využiť topinambur vo vašej kuchyni:
- Topinamburová polievka: Topinambury a zemiaky dôkladne vydrhneme a nakrájame nadrobno. Na oleji orestujeme cesnak. Pridáme nakrájané topinambury, zemiaky a pražíme cca 5 minút. Zalejeme asi 1 litrom vody, osolíme, pridáme bobkový list, mleté čierne korenie a uvaríme domäkka. Nakoniec pridáme smotanu a krátko povaríme.
- Zapekaný topinambur: Topinambury, mrkvu, zeler alebo ľubovoľnú zeleninu očistíme a na strúhadle nahrubo nastrúhame. Očistené hľuzy topinamburu nakrájame na plátky, orestujeme na masle, vložíme do zapekacej misy, osolíme a zalejeme rozšľahaným vajíčkom s trochou mlieka. Zapečieme v rúre.
- Topinamburové fašírky: Uvarené topinambury pomelieme s vareným kelom a pridáme mleté mäso. Osolíme, okoreníme, premiešame a zahustíme múkou. Vytvarujeme fašírky a opečieme.
- Restované topinambury s cesnakom a tymianom: Topinambury nakrájame na jemné plátky. Vo veľkej panvici rozohrejeme maslo a po spenení pridáme topinambury, 1 pretlačený strúčik cesnaku a 3 vetvičky tymianu. Opekáme asi 20 minút, kým nedosiahnu sýtu praženú farbu. Ak treba, pridáme ešte maslo.
- Topinamburové gratinované pyré: Na menšie kúsky nakrájané topinambury varíme v osolenej vode do zmäknutia približne 15 až 20 minút. Vychladnuté rozmixujeme dohladka. Pridáme maslo, strúhaný tvrdý syr a premiešame, dochutíme soľou a korením. Zmes potom dáme do zapekacej misy a posypeme strúhaným syrom. Pečieme v predhriatej rúre na 180 °C 20 až 25 minút, kým nie je syr na povrchu zlatistý.
- Pečené morčacie stehno s topinamburmi: Rúru dáme vyhriať na 180 stupňov Celzia. Očistíme stehno, utrieme dosucha papierovými utierkami. Mäso opečieme na panvici na oleji zo všetkých strán, aby sa "zatiahlo". Malé topinambury rozpolíme a väčšie rozštvrtíme a krátko opečieme na rovnakej panvici ako mäso. Pečieme ďalších 50 minút do chrumkava.
- Židovské zemiaky s kapustou: Topinambur je zelenina nenáročná na spracovanie a chuťovo sa vie zavďačiť. Zeleninu si ošúpeme a na strúhadle všetko nastrúhame. Kapustu si nakrájame na tenké krúžky. Všetku zeleninu spolu premiešame a trochu osolíme, opepríme. Každý podľa chuti. Poumývané a olúpané topinambury nakrájame na drobné rezance. Na malé kúsky nakrájame aj cibuľu a cesnak. Potom ich pretlačíme a pridáme k rezancom. Do misky pridáme aj vajíčka a múku. Všetky ingrediencie rozmiešame na riedku zmes a následne osolíme, okoreníme. Pripravenú zmes potom opekáme na ohni podobne ako placky.
Batáty: Sladké Zemiaky s Farbou a Dušou
Sladké zemiaky, známe ako batáty, sú výbornou prílohou aj ingredienciou do polievok, omáčok, zapekaných jedál či dokonca koláčov. Ich sfarbenie sa pohybuje od ružovej po fialovú a oranžovú.
Charakteristika a Pestovanie
Batáty sú teplomilné rastliny - v teplých oblastiach ich možno pestovať priamo v záhone, no v chladnejších častiach Slovenska potrebujú ochranu pred mrazom. Stačí ich prikryť netkanou textíliou alebo pestovať vo fóliovníku.
Existujú dva druhy batatov. Červené a žlté. Oba druhy sú sladšie než klasické zemiaky. Červené sú dobré na zapekanie a varenie, žlté na vyprážanie a do cesta na pečenie. Pri kúpe vyberáme pevné suché zemiaky s hladkou šupkou, bez poškodených alebo zmäknutých miest. Skladujeme ich na suchom, tmavom mieste maximálne jeden mesiac. Obsahujú množstvo vitamínov ako betakarotén, draslík, kyselinu chlorgenovú, kyselinu kávovú, luteín, vitamín B6 s vitamínom C a mnoho ďalších.
Ako Sadiť Batáty a Zvládnuť Ich Pestovanie?
Viete, ako sadiť batáty? Prečo sú batáty čoraz viac obľúbenejšími a pestovanejšími? Čo všetko obsahujú?
Ďalšie Zaujímavé Druhy Zeleniny
Okrem topinamburu a batátov existuje množstvo ďalších netradičných druhov zeleniny, ktoré si zaslúžia pozornosť.
Brokolica
Rodná sestra karfiolu, ktorá z netradičných druhov zeleniny patrí k najznámejším. Poznáme niekoľko odrôd, z ktorých sa u nás bežne pestuje brokolica karfiolová so zelenou ružicou, pestujeme však aj biele a fialové odrody. Okrem karfiolovej brokolice existuje aj brokolica výhonková (špargľová), ktorá vytvára množstvo drobných paličiek s ružičkami. Okrem iného brokolica aktivizuje látkovú výmenu, zlepšuje prácu srdca, svalov a nervov. Znižuje riziko vzniku rakoviny. Má vysoký obsah antioxidačného betakaroténu a vitamínov C a E. 1-3dávky brokolice po 170g týždenne môžu výrazne znížiť riziko rakoviny.
Okra (Ibištek Jedlý)
Iným názvom aj ibištek jedlý, ktorý pochádza z Afriky. Konzumujeme nedozreté plody - podlhovasté tobolky, pretože staršie plody sú tvrdé a nedajú sa jesť. Zbierame 3-5 dňové plody, ktoré sú pevné a krehké. Plody bývajú zelené, hladké veľmi podobné čili papričkám, s dĺžkou 3-10cm. Okra obsahuje vitamín A, vitamín C, draslík, vápnik, horčík a železo, ďalej cukry, vlákninu, kyselinu listovú a bielkoviny.
Čakanka
Čakanka je krásny modrý kvietok, ktorý rastie na lúkach. Jej korene, ale najmä listy sa využívali ako šalátová zelenina. Nie každý vie, že čakanka obsahuje aj inulín, ktorý významne pomáha nielen diabetikom, ale aj všetkým, ktorí trpia na civilizačné choroby. Dokonca môže byť vo forme zdravšej a veľmi chutnej bezkofeínovej čiernej kávy aj súčasťou nášho každodenného zdravšieho menu. Že zápar z kvetov čakanky chráni a zlepšuje zrak, vedeli už starí Rimania. V Egypte zasa využívali jej liečivé a zdravie posilňujúce účinky vo forme nielen čajov, ale aj šalátov z čakankových výhonov a lístkov.
Čakanka pôsobí detoxikačne, čistí črevnú sliznicu a jej mikroflóru, stimuluje činnosť pečene, žlčníka a pankreasu. Vysoký obsah vlákniny a inulínu zlepšuje priechodnosť čriev, zabraňuje zápche, znižuje hladinu cholesterolu v krvi a brzdí ukladanie tukov - pomáha pri redukčnej diéte. Nesladená čakanková čierna káva vynikajúco pomáha pri problémoch s trávením (ľudovo sa im hovorí čemer). Čakanka je nízkoenergetická zelenina, obsahuje len 0,6 % tukov a až 45 % inulínu (listy aj vňať), ďalej pektín, vlákninu, nenasýtené steroly a antioxidanty. Inulín obsahujú listy aj vňať celej rastliny. Horčiny provokujú organizmus k väčšej tvorbe tráviacich štiav bohatších na tráviace enzýmy, ktoré uľahčujú trávenie.