Strava v starovekom Grécku bola ovplyvnená geografiou, klímou a kultúrou. Gréci boli šikovní poľnohospodári a námorníci, čo sa odrazilo v ich jedálničku. Ich strava bola jednoduchá, ale zdravá a vyvážená, s dôrazom na čerstvé, sezónne suroviny.
Olivy a olivový olej: Základ gréckej stravy
Olivovník bol pre starovekých Grékov posvätný strom života, plodnosti a svetla. Bol najväčším darom bohyne Atény Aténčanom. Olivy pochádzajú z územia strednej Ázie - Iránu, Sýrie a Palestíny, skadiaľ sa pred asi šesťtisíc rokmi rozšírili do ďalších krajín stredomorskej oblasti, k brehom Afriky a južnej Európy. Olivovník zároveň patrí medzi najstaršie stromy, ktoré začal človek kultivovať.
Antickí Gréci si olejom natierali svoje svalnaté telá, atléti ho pre šťastie používali aj pred zápoleniami a hlavy olympijských víťazov zakaždým zdobila koruna z olivovej ratolesti. Dobré meno olív a olivového oleja šírili i starovekí Rimania, ktorí všade, kam doputovali, priniesli so sebou i olivovú kultúru. Nečudo teda, že podnes je olivový olej v Grécku a Taliansku doslova uctievaným božstvom.
Olivový olej v minulosti putoval po svete a skladoval sa v špeciálnych amforách, dokonca prenikol i do svetových náboženstiev, kde sa jeho použitie stalo bežnou súčasťou rituálov.
Obilniny a strukoviny: Základ stravy chudobných
Základom stravy chudobných boli obilniny, pšeničná alebo jačmenná kaša obohatená zeleninou a len veľmi zriedkavo aj mäsom. Pšenica a jačmeň boli hlavné obilniny, pričom existovalo viacero odrôd. Ďalej sa pestoval hrach, šošovica, vzácnejšie proso.
Prečítajte si tiež: Tipy pre gurmánov na cestách
Neolitickí poľnohospodári odrezávali ešte mäkké a zelené klasy na začiatku zrelosti a hneď ich jedli. Žlté klasy ešte pred stvrdnutím spracovávali niekoľkými spôsobmi: priamou konzumáciou alebo pražením na ohni, či už pre okamžitú spotrebu, ako polotovar pre ďalšiu prípravu, alebo na dlhodobé uchovávanie. Niekedy opražené zrno rozbíjali na krupicu a tú potom varili na kašu.
Úplne zrelé obilie sa už bez adekvátnej prípravy nedalo konzumovať. Spracovávalo sa opäť niekoľkými spôsobmi. Buď sa pražilo na ohni prípadne aj na peci a okamžite ešte teplé jedlo. Značná časť obilia sa postupne podľa potreby drvila na ručných „mlynčekoch“ buď hrubo na krupicu alebo jemnejšie na múku. Z múky sa piekli placky, forma pôvodného, ešte nekvaseného chleba. Výroba bola jednoduchá, na hrubo podrvené obilie sa zmiešalo s vodou, urobili sa malé placky a tie sa opiekli na ohnisku alebo na rozpálenom kameni. Na neolitických sídliskách stavali za týmto účelom pece, v ktorých sa tepelne spracovávali aj iné pokrmy. Veľmi rozšírené boli kaše a varené jedlá na spôsob polievok. Dochucovali sa na slano alebo sladko mliekom, ovocím alebo rôznymi ovocnými šťavami, prípadne aj tukom.
Zelenina a ovocie: Sezónne a čerstvé
Mnoho hospodárstiev malo svoje vlastné ovocné sady a z nich zásobovali mestá ovocím. Zo zeleniny sa pestovala repa, fazuľa, kapusta a mrkva.
Mäso a ryby: Luxus pre bohatých
Mäso sa pripravovalo opekaním na ohnisku, ale aj pečením, respektíve dusením v jamách, nad ktorými sa rozložil oheň. Veľký význam mal v pravekom stravovaní aj rybolov. Rozvinul sa predovšetkým v prímorských oblastiach, ale v oblasti strednej Európy aj pri ústí veľkých riek, pozdĺž väčších tokov a okolo jazier vo vnútrozemí. Užívali sa kostené udice, harpúny, predpokladá sa aj lov lukom a oštepom.
Mliečne výrobky: Syr ako posvätné jedlo
Antickí Gréci považovali syr za posvätné jedlo, pretože Zeus bol kŕmený mliekom kozy Amaltey.
Prečítajte si tiež: Mrkva a jej vplyv na zdravie
Víno: Bežný nápoj
Rimania konzumovali rôzne druhy vína: sladké, suché a sladené medom.
Prečítajte si tiež: Sladké jedlá pre deti