Spiš, malebný región na východnom Slovensku, sa rozprestiera pod majestátnymi Tatrami a hraničí s Liptovom, Gemerom, Abovom, Šarišom a Poľskom. Územie, ktoré je takmer totožné s historickou Spišskou župou, má bohatú históriu siahajúcu až do paleolitu. V priebehu storočí tu žili rôzne etnické skupiny, vrátane Nemcov, Slovákov, Rusínov, Rómov, Židov a Maďarov, čo prispelo k mimoriadne pestrej kultúre regiónu. Spiš bol jednou z prvých oblastí Slovenska, kde sa začali usídľovať Rómovia.
V 18. storočí sa Spiš stal významnou zemiakárskou oblasťou. Pestovanie zemiakov sa tu rozšírilo vo veľkej miere a región sa stal jednou z hlavných zemiakárskych oblastí slovenského územia. Okrem zemiakov bol Spiš známy aj pestovaním ľanu a výrobou plátna.
História a administratívne členenie Spiša
Počiatky Spiša ako organizačného útvaru siahajú do 12. storočia, kedy vzniklo hradné zriadenie a kráľovský komitát. Spišská stolica (Comitatus Scepusiensis) vznikla na prelome 13. a 14. storočia. Mocenským a administratívnym centrom bol Spišský hrad, neskôr Levoča, a duchovným centrom Spišská kapitula.
Okrem Spišskej stolice existovali na území Spiša aj autonómne celky, ako Stolica X spišských kopijníkov a Provincia spišských Sasov, neskôr Provincia 24 spišských miest a Provincia XIII spišských miest, ktorá sa po ukončení zálohy poľskému kráľovi pretransformovala na Provinciu XVI spišských miest.
Geograficky a kultúrne sa Spiš delí na Horný, Stredný a Dolný Spiš.
Prečítajte si tiež: Zemiaky v rôznych jazykoch
Etnická a kultúrna pestrosť Spiša
Pre Spiš bola v minulosti charakteristická mimoriadne pestrá etnická skladba obyvateľstva. Žili tu predovšetkým Nemci, Slováci, Rusíni, Rómovia, Židia a Maďari. Nemecké obyvateľstvo rozvinulo mestskú kultúru a baníctvo, Rusíni priniesli gréckokatolícke vierovyznanie a Rómovia sa usadili na Spiši ako jedni z prvých na Slovensku.
Hornaté oblasti Spiša boli kolonizované rusínskym a goralským obyvateľstvom, ktoré sa venovalo pastierstvu, chovu dobytka, poľnohospodárstvu a drevorubačstvu.
Plátenníctvo a modrotlač na Spiši
Spiš bol jedným z najvýznamnejších plátenníckych regiónov v Uhorsku. Najväčšie ľanárske oblasti boli v povodí rieky Poprad a v juhovýchodnej časti Levočských vrchov. Spišské ľanové plátno bolo známe svojou kvalitou aj v zahraničí.
S tradíciou plátenníctva súvisí aj modrotlač, ktorá vznikala v dielňach v Starej Ľubovni, Hranovnici, Veľkej, Spišskej Sobote, Spišskej Belej, Levoči a Spišskom Podhradí. Modrotlačové látky sa používali na posteľnú bielizeň, ženské šatky, zástery a sukne.
Kúpeľníctvo a prírodné bohatstvo Spiša
Spiš je bohatý na minerálne a termálne pramene, čo viedlo k rozvoju kúpeľníctva. Nachádza sa tu aj najdlhšia pseudokrasová jaskyňa na Slovensku.
Prečítajte si tiež: Tradičná pochúťka: Tvarohové koláče
Kultúrne dedičstvo Spiša
Významný etnológ Ján Olejník sa venoval výskumu tradičného odevu, reliktov predkresťanských kultov, pastierskej mágie, života lesných robotníkov a obyčajovej kultúry Spiša. Medzi jeho obľúbené lokality patrili Ždiar, Lendak, Tatranská Javorina, Jakubany a Kojšov.
V blízkosti Spišského Podhradia sa nachádza unikátna sakrálna krajina so Spišskou kapitulou a drobnými sakrálnymi objektmi. Dôležitou súčasťou života obyvateľstva Spiša bolo duchovno, o čom svedčí aj pútnická tradícia na Mariánskej hore v Levoči.
Spišské párky a drotárstvo
Svetoznámou lahôdkou zo Spiša sú spišské párky, ktoré sa vyrábali od začiatku 20. storočia. V obciach severne od Starej Ľubovne malo tradíciu potulné drotárstvo.
Hudba a zábava na Spiši
Na Spiši boli obľúbené klapancie, kratšie útvary ľudovej veršovanej epiky v miestnom nárečí. Legendárny rómsky huslista Michal Barna pochádzal zo Spiša.
V 17. storočí hrávali v mestách a šľachtických sídlach hudby zložené z trubačov. Na dedinách a salašoch k zábave pri tanci vystačili píšťalky. Neskôr ich nahradili sláčikové muziky.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť dokonalé karí
V 19. storočí mali vojenské pluky svoje hudobné kapely, v ktorých hrali aj rómski muzikanti. Mestské cigánske muziky sa rozšírili a hrali k novému tancu - čardášu.
V 20. storočí hrali na dedinách cigánske muziky osobitým štýlom, najmä na svadbách a zábavách. Aj zvuk dedinských muzík sa menil a obohacoval o nové nástroje.
Gorali a rómske kapely na Hornom Spiši
Horný Spiš je vo veľkej miere zastúpený Goralmi, ktorých často hudobne sprevádzali rómske kapely. Medzi najznámejšie patrili Pompovci z Haligoviec a Klempárovci z Veľkej Lesnej.
Tradičný odev Spiša
Na vývin tradičného odevu Spiša mala vplyv multietnicita regiónu. Inak sa obliekali Slováci, Rusíni, Spišskí Nemci, Židia a Rómovia.