Substráty sú nevyhnutnou súčasťou výbavy každého pestovateľa. Substrát nie je to isté čo pôda. Ide o umelo vytvorenú zmes pozostávajúcu z rôznych zložiek, ktorá je určená na pestovanie. Pre správny rast a zdravie ihličnanov je kľúčové zvoliť alebo pripraviť vhodný substrát. Tento článok sa zameriava na to, ako pripraviť substrát pre ihličnany, aké zložky sú dôležité a na čo si dať pozor.
Čo je substrát a prečo nie je pôda ideálna?
Substrát nie je to isté ako pôda. Substrát je umelo vytvorená zmes pozostávajúca z rôznych zložiek, ktorá je určená na pestovanie. K tým najdôležitejším patrí to, že je sterilný, teda neobsahuje na rozdiel od záhradnej pôdy semená burín ani zárodky chorôb či škodcov. Na pestovanie rastlín v kvetináčoch nie je záhradná pôda ideálna, sú na to určené iné substráty. Záhradná zemina môže obsahovať zárodky chorôb, čo sa môže prejaviť napríklad odumieraním vyklíčených rastlín.
Vlastnosti ideálneho substrátu pre ihličnany
Substrát pre ihličnany má hrubšiu štruktúru a je mierne kyslý. Obsahuje živiny a látky, vďaka ktorým budú ihličnany pekne vyfarbené. Špeciálne substráty sú vždy namiešané tak, aby čo najlepšie vyhovovali požiadavkám rastlín, pre ktoré sú určené. Ihličnany preferujú kyslejšiu pôdu.
Zloženie substrátu pre ihličnany
Pestovateľské substráty sa pripravujú z viacerých zložiek - rašeliny, kompostovanej kôry, rôznych zemín a minerálnych zložiek (ornica, íly, hlina). Až na výnimky sa pestovateľské substráty pripravujú z viacerých zložiek - rašeliny, kompostovanej kôry, rôznych zemín a minerálnych zložiek (ornica, íly, hlina).
Medzi základné zložky patria:
Prečítajte si tiež: Príprava steaku zo sviečkovice
- Rašelina: Je pre jej výnimočné vlastnosti dlhodobo jednou z hlavných zložiek záhradníckych substrátov. Ide o výlučne prírodný materiál získavaný ťažbou z rašelinísk, kde prirodzene vznikal stovky rokov vrstvením a následným rozkladom rastlín (mach, byliny, trávy) bez prístupu vzduchu. Výhodou rašeliny je jej maximálna priepustnosť pre korene rastlín a schopnosť zadržiavať vlahu. Nevýhodou je však nízky obsah živín a preto sa často kombinuje s kompostom, či hnojivami na zvýšenie jej výživovej hodnoty. Ďalšou prednosťou rašeliny je jej nízke pH, pretože niektoré druhy rastlín (čučoriedka, rododendron, javor, vres,…) prosperujú výlučne v kyslej pôde. Aj preto môžeme vidieť v záhradných centrách špecializované substráty pre kyslomilné rastliny, ktorých hlavnou zložkou je práve rašelina. Nerozložená rašelina je kyslá, má výbornú nakyprovaciu a nasávaciu schopnosť a aj pri plnom nasýtení vodou má veľkú vzdušnú kapacitu - asi 50 %. Substráty s vyšším podielom rašeliny sa pripravujú alternatívne buď ako substrát s nižšou dávkou hnojív (2 kg na m3) pre mladšie rastliny a rastliny citlivé na vyššiu koncentráciu pôdneho roztoku, alebo pre staršie rastliny ako substrát s vyššou dávkou hnojív (4 kg na m3).
- Kompostovaná kôra: Získava sa z rozdrvenej borovicovej alebo smrekovej kôry. Vzniknutý materiál má veľkú vzdušnú kapacitu a ako zložka substrátov môže plniť nakyprovaciu funkciu, zle však zadržiava vodu.
- Kompost: Kompost patrí k najčastejším zložkám záhradného substrátu, pretože je to materiál plný živín vo využiteľnej forme pre rasliny. Kompost je rozložený prírodný organický materiál, maximálne priepustný pre korene rastlín, ktorým dodáva živiny v prirozdenej forme. Nie je však kompost ako kompost, pretože môže byť pripravený rozkladom rôznych materiálov (drevo, piliny, odpadové organické materiály ako slama, kávový odpad, či rastlinný kuchynský odpad ), takže živiny v ňom obsiahnuté môžu mať rôzne zloženie a koncentráciu. Ten najkvalitnejší kompost si dokážu pestovatelia vyrobiť aj sami kompostovaním zbytkov rastlín a rastlinného odpadu z kuchyne. Kompost je síce plný živín, no nemá veľkú schopnosť zadržiavať vlahu, takže je tento materiál vhodné kombinovať s inými zložkami.
- Perlit: Prírodný perlit je vulkanická hornina. Po zahriatí na vyššiu teplotu perlit napučí (expanduje). Spracúva sa do tvaru penových vločiek s početnými otvorenými pórmi, ktoré zvyšujú vsakovateľnosť. Obsahuje síce vzduch, ale v uzavretých póroch a na rozdiel od predchádzajúcich materiálov neprijíma vodu. Je všestranne použiteľný, vzdušný a priepustný. Perlit je vulkanická hornina s pórovitou štruktúrou, ktorá zabezpečuje tomuto materiálu vzdušnosť a nízku hmotnosť. Preto sa perlit v malých množstvách pridáva do záhradných substrátov na zvýšenie priepustnosti. Perlit nezadržiava vodu a naopak podporuje odvádzanie prebytočnej vody preč zo substrátu. V záhradníckom substráte je možné vidieť perlit vo forme malých bielych guľôčok.
- Piesok: V minulosti sa často používal piesok, dnes sa v záhradníckej praxi používa len výnimočne s rašelinou v zmesi na zakoreňovanie odrezkov. Zvyšuje vodnú kapacitu substrátu, lebo prijíma vodu, a zároveň má vysoký obsah vzduchu v otvorených póroch. Je vhodný pre rastliny vyžadujúce vzdušný a priepustný substrát. Aj piesok zvyšuje priepustnosť a zlepšuje odtok prebytočnej vody z pôdy, no v záhradných substrátoch sa využíva menej často, pretože má vysokú hmotnosť. Výnimkou je trávnikový substrát, ktorý piesok štandardne obsahuje aj vo väčšom pomere. Pestovatelia piesok s obľubou využívajú aj na zvýšenie priepustnosti veľkých plôch (napr. ťažké, íľovité pôdy či zlepšenie priepustnosti pred pokládkou trávnikov) pre jeho nízke obstarávacie náklady.
- Vermikulit: Tento prírodný minerál sa používa na prevzdušnenie pôdy, no zároveň má vermikulit schopnosť zadržiavať vodu a uvoľňovať ju do pôdy počas sucha. Z tohto dôvodu sa využíva aj ako jedna z hlavných zložiek substrátu pre skalničky, kaktusy a sukulenty a ako zložka substrátu na zelené strechy (podobne ako vulkanický tuf, zeolit a drvená tehla).
- Záhradná zemina: Je v podstate zmes rôznych hornín, (íl, piesok, vápenec,..) organickej hmoty a prachu, takže jej zloženie a kvalita môžu byť variabilné.
- Kokosové vlákno: Kokosové vlákno alebo kokosová drť vznikajú zomletím škrupín kokosových orechov. Podobne ako kôra stromov, aj kokosové vlákno sa využíva na zvýšenie vodozádržnej schopnosti substrátu. Tento prírodný materiál navyše uvoľňuje pri svojom rozklade do pôdy živiny.
- Humus/Vermikompost: Je produktom dážďoviek, ktoré konzumujú organický materiál a premieňajú ho na toto prírodné hnojivo plné živín. Keďže ide o drahší materiál, v komerčne dostupných záhradných substrátoch sa využíva minimálne.
Príprava substrátu krok za krokom
Všetky zložky dobre premiešame, viackrát prehodíme. Substrát je vhodné pripraviť minimálne 2 až 3 týždne pred použitím, aby jednotlivé podiely medzi sebou reagovali a vyrovnali sa ich chemické vlastnosti.
Pri tradičnej príprave zmesí sa zmiešavajú humusové a minerálne zeminy. Napríklad ľahšia zmes v pomere 2 až 3 : 1, ťažšia zmes 1 až 2 : 3. Najviac používanou humusovou zeminou je rašelina s kompostovanou kôrou, ktorou sa zvyšuje kyprosť substrátu. Minerálna zložka môže byť v substráte zastúpená dezinfikovanou kompostovanou zeminou, kvalitnou ornicou a neroztekajúcim sa ílom zo spodných vrstiev pôdy s veľkosťou zŕn 2 až 8 mm.
Hnojivá a živiny pre ihličnany
Dodáva pôde základné živiny ako dusík (N), fosfor (P) a draslík (K), ale aj stopové prvky (horčík, síra, zinok), ktoré sú nevyhnutné pre správny metabolizmus rastlín. Po zime býva pôda vyčerpaná a prirodzený obsah živín je nízky. Farebné zrnká sú priemyselné hnojivá. Treba ich používať opatrne najmä v skleníkoch, kde môže dôjsť k tzv.
Horká soľ
Už v 17.storočí v anglickom meste Epsom si miestny roľník všimol, že kravy odmietajú piť vodu na jeho farme, pretože je horká. Kravy ju nepili, ale zistil, že táto slaná voda má blahodarne účinky na pokožku, vlasov, spánok, trávenie. Horká soľ je rýchlo pôsobiace a bez zbytkov rozpustné hnojivo. Horčík rastliny potrebujú na tvorbu chlorofylu, ktorý tvorí podstatnú časť listovej zelene. Rastliny v porovnaní s inými prvkami nepotrebujú veľké množstvo horčíka, zásoba v pôde im väčšinou postačuje, ale jeho nedostatok spôsobuje problémy. Pri jeho nedostatku rastliny sú bledé , môžu i žltnúť - chloróza. Horčík má veľký význam pri tvorbe kvetov, plodov a semien. Síra je dôležitá najmä pre zeler, rajčiaky, cesnak, cibuľu. Horká soľ sa pre poľnohospodárske účely predáva ako granulovaná i tekutá. Ihličnany, tuje- hrdzavosť, žltnutie. Horkú soľ môžeme zapraviť do pôdy- malé stromy 50g/m2, väčšie stromy 200g/m2, zálievka ku koreňu - 8-20 g na liter vody, postrek 5-15g na liter. Sliniaci- granule nasypať okolo rastliny. Ostré kryštály dráždia škodcov. Žltnutie, kučeravenie listov- môže byť spôsobené nedostatkom horčíka. Zálievku a postrek vykonávame v ranných alebo vo večerných hodinách ,kedy nie je také silné slnečné žiarenie. Pri vysokých teplotách a nižšej vzdušnej vlhkosti, pri postrekoch treba znížiť odporúčanú nižšiu koncentráciu aplikačnej dávky. Na trhu je horká soľ od rôznych výrobcov, v rôznych baleniach, ako granulované i kvapalné hnojivo. Dávkovanie je uvedené na každom balení.
Ďalšie hnojivá
- Organické hnojivo - napríklad kompost, maštaľný hnoj alebo zelené hnojenie. Organické hnojivá sú zdrojom organických látok a živín. Tvoria nenahraditeľný článok kolobehu látok v prírode a nahrádzajú každoročne približne 40 % mineralizovaných látok v pôde. Taktiež priaznivo ovplyvňujú fyzikálne, biochemické, agrochemické a mikrobiálne premeny v pôde. Naše výrobky z radu AGRO sú organické hnojivá vyrábané formou sušenia a peletizácie pre jednoduchšiu manipuláciu, neobsahujú klíčivé semená burín, 3 kg vystačí na 2-10 m2, pričom 1 kg peletovaného hnoja má výdatnosť ako 1 fúrik čerstvého hnoja. Tradičné organické prírodné hnojivo Maštaľný hnoj z radu NATURA je univerzálne použiteľný v celej záhrade, vrátane skleníka a pareniska.
- Minerálne hnojivo - rýchly účinok, presne cielene živiny podľa typu plodín (napr. Kombinované hnojivo - spája výhody oboch typov. Kvapalné hnojivo - vhodné na listovú aplikáciu alebo zalievanie.
Faktory ovplyvňujúce kvalitu pôdy a príjem živín
Treba si však uvedomiť, že podobné príznaky ako nedostatok živín majú i niektoré ochorenia a vplyv škodcov. Napríklad žltnutie listov môže byť spôsobené príliš veľkou trvalejšou zamokrenosťou pôdy i vírusovými ochoreniami. I samotné zalievanie má veľký vplyv na príjem živín z pôdy. Ak sa rastliny nedostatočne zavlažujú nedokážu prijímať živiny. Nadmerné zavlažovanie zase spôsobuje mnohé choroby. Nemalý vplyv na rastliny má i pH pôdy. S používaním anorganických hnojív treba byť opatrný, hlavne prehnojovanie dusičnanmi nie je žiadúce, plody a rastliny môžu byť krajšie, ale určite nie sú zdraviu prospešné.
Prečítajte si tiež: Lahodné tvarohové koláče
pH pôdy
Reakcia pôdy je jej druhou najdôležitejšou chemickou vlastnosťou. Ovplyvňuje množstvo živín, ktoré rastlina prijme. Ľudovo hovoríme o kyslej alebo zásaditej pôde. Väčšine rastlín vyhovuje neutrálna reakcia, niektoré však uprednostňujú silne kyslú, kyslú, slabo kyslú alebo zásaditú reakciu. Napríklad vresoviskové rastliny, ihličnany a rododendrony potrebujú kyslú reakciu a neznášajú vápnité pôdy. Väčšina záhradných substrátov má mierne kyslé až neutrálne zloženie (pH 5,5 - 7), čo vyhovuje väčšine rastlín, no existujú druhy ako sú čučoriedky, rododendrony, vresy, brusnice a iné druhy, ktoré prosperujú v extrémne kyslých pôdach (pH 4 - 5) a preto je pre ne určený záhradnícky substrát pre kyslomilné rastliny. Kyslejšiu pôdu obľubujú aj ihličnany, javory a iné okrasné či úžitkové rastliny. Takéto špecializované, kyslé substráty obsahujú najmä rašelinu, ktorá má nízke pH. Zásaditejšiu pôdu naopak dobre znášajú skalničky, levanduľa, či listová zelenina a strukoviny, Hodnotu pH substrátu je však možné ovplyvniť aj inými prísadami (pH substrátu je možné zvýšiť pridaním drveného vápenca alebo drevného popola a znížiť pridaním síry či hnojív). Testovanie pH pôdy - kyslá pôda nie je vhodná pre všetky plodiny.
Voda a vzduch v pôde
V pôde sa v substráte či v póroch - medzerách medzi čiastočkami pôdy (substrátu) - nachádza množstvo vzduchu. Póry majú rôzny priemer. Buď sú kapilárne (s priemerom pod 0,2 mm) a lebo nekapilárne (priemer nad 0,2 mm). Voda do pôdy - teda smerom nadol - vsakuje rýchlejšie, ak je viac väčších nekapilárnych pórov. Voda sa musí v pôde pohybovať a prinášať živiny podobne ako krv v ľudskom tele. Lenže pôda nemá na tento účel čerpadlo, ktorým je v ľudskom organizme srdce, veľakrát si vyžaduje činnosť človeka. Pôdu (substrát) je potrebné často kypriť, aby sme rozrušili pôdny prísušok. Kyprením však nesmieme zasiahnuť príliš hlboko, aby sme neporušili kapilárne a nekapilárne póry v blízkosti koreňového systému. Ak je pôda uľahnutá, neskyprená, vo vrchnej vrstve okolo rastliny a korienkov sa tvorí pôdny prísušok, pôda má priveľa kapilárnych pórov, takže voda sa v nej pohybuje len smerom nahor. Napriek tomu, že pôdu zalievame, voda do nej preniká slabo a vyparuje sa z nej príliš rýchlo, bez úžitku. Naopak, ak je v pôde (substráte) veľa nekapilárnych pórov, pôda je príliš zrnitá, ľahká a piesočnatá. V kvalitných pôdach je celkový objem pórov približne 50 %, pričom podiel kapilárnych a nekapilárnych pórov je 1 : 1.
Sorpčná kapacita
Napriek tomu, že v pôde je dostatok živín, rastliny ich nemusia byť schopné využiť, ak pôda nemá správnu, tzv. sorpčnú kapacitu. Ona umožňuje pôde pútať a uvoľňovať v sebe rôzne živiny pre rastlinu. Ide o najdôležitejšiu chemickú vlastnosť pôdy, lebo chýbajúce živiny môžeme v prípade potreby ľahko doplniť hnojivami. Zmeniť výmennú schopnosť (sorpčnú kapacitu) je ťažšie. Závisí od množstva ílov a vyzretých humusov v pôde. Majú ju ťažké, ílovité pôdy. Pútajú ióny živných látok (hnojív) a chránia ich pred vylúhovaním. Čím je koloidov v pôde (substráte) viac, tým silnejšie sú živiny pútané a ťažšie prijateľné pre rastlinu. Majú ju piesočnaté pôdy, rašelina alebo kompostovaná kôra, pretože obsahujú len surový humus a majú málo alebo žiadne z „lepivých“ zložiek (koloidných ílov), na ktorých by sa živiny udržali. Preto sa veľmi ľahko uvoľňujú - vyplavujú z pôdy (substrátu) do nižších vrstiev, kde sa už nenachádza koreňový systém rastliny. Úplne vyzretý humus zvyšuje sorpčnú schopnosť pôdy a podporuje tvorbu drobnohrudkovitej štruktúry. Je preto dôležité vedieť, ako možno obsah humusu v pôde zvýšiť.
Komerčné substráty vs. domáca príprava
Hotový substrát na presný účel kúpime v záhradnom centre. Doma pripraveným substrátom na množenie ušetríme len zopár centov. Najčastejšie slúži na predpestovanie priesad zeleniny, kvetov a zakoreňovanie odrezkov úžitkových drevín, napr.
Pestovatelia okrasných aj úžitkových rastlín či drevín si často kladú otázku či je komerčne dostupný záhradnícky substrát vhodný na pestovanie konkrétnych druhov rastlín. Aj z tohto dôvodu je užitočné vedieť na čo slúžia jednotlivé zložky v záhradníckom substráte a podľa toho zhodnotiť či je daný substrát vhodný na pestovanie konkrétnej rastliny.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť bolonskú
Starostlivosť o pôdu pred zimou
Vašej záhrade pred zimou určite pomôže správne použitie špeciálnych hnojív, ktoré dusík obsahujú len v minimálnej miere, alebo ho vôbec neobsahujú. Dusík je dôležitý hlavne na jar, lebo podporuje rast rastliny. Požívanie dusíkatých hnojív na jeseň sa neodporúča, lebo zmenšuje odolnosť trvaliek proti mrazom. Draslík zabezpečí, že bunkové šťavy zmenia koncentráciu solí a tak sa zvýši ich odolnosť. Hnojíme hlavne draselnými, horečnatými a fosforečnými hnojivami. Práve tieto typy hnojív podporujú vyzrievanie pletív rastlín, posilňujú koreňovú sústavu a zabezpečia odolnosť rastlín voči vymŕzaniu. Vonkajšie rastliny - hnojivo je obzvlášť vhodné na druhy citlivé na námrazu (napr. pestrofarebné tuje, cyprušteky a ostatné konifery, cezmíny a stálozelené kríky, ibišteky, ruže, broskyne, marhule, jahody, hortenzie) a ďalej na všetky trváce rastliny ako sú napr. Pri jesennom rýľovaní je dobré použiť organické hnojivá, ktoré zlepšia pôdnu štruktúru, zvýšia biologickú aktivitu pôdy a zabezpečia dlhodobý prísun živín.