Stredovek, obdobie plné kontrastov, priniesol rozmanité stravovacie návyky, ktoré sa líšili v závislosti od spoločenského postavenia, geografickej polohy a dostupných surovín. V tomto článku sa ponoríme do stredovekej kuchyne, aby sme preskúmali, ako často sa jedlo, aké jedlá boli obľúbené a ako vyzeralo stolovanie v rôznych vrstvách spoločnosti.
Kuchyňa v stredoveku: Od ohniska k čiernej kuchyni
Samotná kuchyňa, ako ju poznáme dnes, vznikla až v 16. storočí s príchodom kachľových pecí a tzv. čiernej kuchyne. Dovtedy sa jedlo pripravovalo predovšetkým opekaním na ohni alebo varením vo vode vo veľkých panvách. Vyprážanie, obľúbená metóda v súčasnosti, v stredoveku ešte nebolo známe. V bohatých rodinách sa pri stavbe hradov dbalo na precíznu stavbu sídla, čo zahŕňalo aj priestory na prípravu jedla.
Frekvencia jedenia: Dvakrát denne pre väčšinu
V stredoveku sa jedlo zvyčajne len dvakrát denne. Prvé jedlo sa podávalo medzi 10. a 11. hodinou a druhé okolo 18. hodiny. Jedlo nevyzeralo tak, ako ho poznáme dnes - teda mäso alebo omáčka s prílohou boli skôr výnimkou než pravidlom.
Stolovanie: Riad, obrusy a ruky
Riad bol v stredoveku zhotovený z kameniny, skla alebo kovu, pričom sa používal aj cín, ktorý ale uvoľňoval nebezpečné látky do jedla. Obrus slúžil nielen na prestieranie stola, ale mal aj funkciu čistenia. Stolovníci si do cípov utierali špinavé ruky. Jedlo sa konzumovalo rukami alebo lyžicou, prípadne sa používal nôž na porcovanie a prípravu jedla. Vidličky sa objavili až neskôr a spočiatku sa považovali za „nástroj diabla“. Prvýkrát sa v Európe začali vyskytovať v 14. storočí, pričom ich používanie sa rozšírilo v 15. a 16. storočí.
Kaše: Základ stredovekej stravy
Veľmi obľúbené boli kaše, ktoré sa pripravovali zo všetkého možného, častokrát aj z mäsa. Prostý ľud jedol len obyčajné kaše, väčšinou z pšenice, raže a podobne. Kaše boli obľúbené hlavne sladké (aj mäsové boli sladké), pričom sa nesladili cukrom, ktorý zaznamenal svoj boom až na prelome stredoveku a renesancie.
Prečítajte si tiež: Ako správne podávať Paralen a Nurofen deťom
Strava panstva: Mäso, exotické ovocie a korenie
Panstvo, hlavne šľachta, jedlo veľa mäsa, predovšetkým zverinu, ryby, hydinu (kura, páv), hovädzie a bravčové. Vtedy bolo bežné jesť napríklad líšky alebo veveričky. Z rýb sa mäso jedlo väčšinou zvlášť. Kvôli veľkej konzumácii mäsa mali bohatí páni veľmi často dnu, preto sa tejto chorobe hovorí choroba kráľov. Panstvo jedlo aj exotické ovocie, ktoré si nechávali dovážať, ako napríklad figy, datle alebo citróny. Tí najbohatší si nechávali voziť aj trstinový cukor, ktorý v tom čase začali objavovať. Vtedy ale ešte s ním nijako výrazne nesladili, ale považovali ho za liek. Vo veľkej miere jedli mäso a pili víno. S vínom sa nakladalo pri varení veľmi veľkoryso, lebo platilo, že čím viac korenia, tým honosnejšie jedlo a bohatší hostiteľ.
Strava vidiečanov: Chudobná, ale z vlastných zdrojov
Vidiečania mali stravu veľmi chudobnú. Veľa jedli to, čo vypestovali, nazbierali a z tých lacnejších surovín, teda ovocie, mliečne výrobky, hrach, chlieb, obilniny, polievky, kaše.
Zemplínska kuchyňa v 14. storočí
V Zemplíne, malebnom regióne na východnom Slovensku, bola v 14. storočí strava obyvateľov založená na obilninách, strukovinách, zelenine a ovocí. Pestovanie obilnín, ako pšenica, jačmeň, raž a ovos, bolo rozšírené a tvorilo hlavný zdroj kalórií. Obilniny sa mleli na múku a používali sa na prípravu chleba, kaší a placiek. Strukoviny, ako hrach, fazuľa a šošovica, boli dôležitým zdrojom bielkovín. Zelenina, ako kapusta, repa, mrkva, cibuľa a cesnak, sa pestovala v záhradách a slúžila na obohatenie jedálnička o vitamíny a minerály. Ovocie, ako jablká, hrušky, slivky a čerešne, sa zbieralo v sadoch a lesoch a konzumovalo sa čerstvé alebo sušené.
Mäso bolo v stredovekej strave luxusom, ktorý si mohli dovoliť najmä bohatší obyvatelia. Hovädzie, bravčové, ovčie a kozie mäso sa konzumovalo pri slávnostných príležitostiach a sviatkoch. Bežní ľudia sa uspokojili s menším množstvom mäsa, ktoré získavali lovom divej zveri, chovom hydiny a ošípaných. Dôležitým zdrojom živočíšnych bielkovín boli aj mliečne výrobky, ako mlieko, syr, tvaroh a maslo. Vajcia sa získavali od chovaných sliepok a kačíc.
Nápoje v stredoveku: Víno, pivo a medovina
Medzi typické stredoveké nápoje patrili medovina, nefiltrované pivo, jablčný a hroznový mušt, melta a destiláty ako hruškovica a pálenka z orechov. S nástupom kráľa Karola IV na trón sa dostalo na stoly našich predkov víno. Panovník si ho obľúbil pri svojich pobytoch vo Francúzsku a Taliansku a následne ho predstavil aj v našich končinách. Víno bolo považované za bežný nápoj a hlavne u šľachty sa konzumovalo počas celého dňa aj vo väčších množstvách. Bolo dovolené aj počas pôstnych dní, preto jeho spotreba bola vysoká. Obľúbeným nápojom bola medovina, vyrábaná zmiešaním vody a medu. Pivo a pálenka, obvykle veľmi silná, si tiež získali popularitu.
Prečítajte si tiež: Vajíčka a parazity u detí
Hostiny a stolovanie v bohatých kruhoch
Stravovanie v bohatších kruhoch bolo pripravované s ohľadom na spoločenskú vrstvu a majetok. Hostiny, predovšetkým svadobné, boli pompézne a mimoriadne slávnostné. Vyznačovali sa predovšetkým množstvom jedla a pitia a podávaním v drahých nádobách. Jedlo bolo aj rafinovane pripravované a tzv. jedlo na pozeranie sa stalo hlavnou ozdobou stola. Pri bohatých stoloch sa podávalo 5 samostatných chodov, pričom koncom 16. storočia sa hostiny predĺžili na tri až štyri hodiny a podávalo sa od 30 do 100 chodov.
Stredoveké recepty
Pre lepšiu predstavu o stredovekej kuchyni uvádzame niekoľko receptov:
- Kniežacia kaša (15. - 16. storočie): Uvar sliepku, vyber z nej kosti a mäso posekaj. Pridaj rozmočený biely chlieb, roztlčené kosti povar v hovädzej polievke a preceď. Mäso, chlieb a polievku zmiešaj, okoreň a povar.
- Páv v kyselici (16. storočie): Nabodni páva, oškĺb ho, umy a nasoľ. Chvost omotaj látkou a cestom, nohy uprav tak, aby kľačal a hlavu, aby stála. Keď je pečený, uprav mu chvost, oblej ho čiernou huspeninou, natri figovým lekvárom a oblep farebnými konfetami z cukru a oblátok. Na huspeninu urob kvety a ruže z oblátok, pávovi pozláť krídla, hrdlo a nohy.
- Kaša z mozgu teľacieho (16. storočie): Uvar mozog, rozotri na mise a rozpusť s vínom. Vlej do kotlíka, zavar krupicu, pridaj šafran, rascu a med, posyp škoricou.
- Šišky z bieleho chleba (15. - 16. storočie): Nastrúhaj biely chlieb a preosej ho. Pridaj vajcia, hrozienka, cukor, škoricu a šafran. Všetko premiešaj, cesto rozlož na drevo, odkrajuj kúsky a vhadzuj do rozpáleného masla. Osmažené posyp cukrom.
Prečítajte si tiež: Všetko o Bojovnici Pestrej