Sladkovodné akváriové ryby sú nespornou okrasou akvárií, tešia svojich majiteľov krásnym sfarbením a radosťou zo života. Chov sladkovodných rýb však nie je úplná hračka. Je potrebné zohľadniť potreby druhu chovanej ryby, aby sa v akváriu cítila dobre.
Typické vlastnosti a potreby akvariových rybiek
Aké typické vlastnosti môžeme u akvariových rybiek postrehnúť? Na čo si dať pozor pri chove rôznych sladkovodných rýb v akváriu? Kde si môžete sladkovodné rybky kúpiť?
Skaláre
Táto tropická sladkovodná ryba pochádza z oblasti Amazónie a patrí do čeľade vrubozubcovitých. Vo voľnej prírode sa živí hlavne larvami, hmyzom, drobnými kôrovcami a malými rybkami. Aj v prípade akvarijného chovu odporúčame živú potravu. Alternatívny zdroj živín môžu v akváriu predstavovať aj riasy alebo žaburinka. Hoci skaláre patria medzi robustných jedincov, reagujú na biologické aj chemické zmeny vo vode veľmi citlivo. Ak má skalár optimálne podmienky, môže sa v akváriu dožiť až 10 či 12 rokov. Najväčšie ohrozenie pre ich zdravie predstavujú bičíkovce - určitá forma jednobunkových organizmov, ktoré napádajú tráviaci trakt a poškodzujú črevnú stenu. Ak je imunitný systém ryby oslabený, rozmnožia sa v tele zvieraťa pomerne rýchlo. Ochorenie je zrejmé aj navonok, keďže jedinci vylučujú biely hlien. Jednať musíte rýchlo a postihnuté zviera musíte umiestniť do karantény. Nádoba by mala byť naplnená vodou s teplotou 35°C, čo by malo parazita zničiť. Samozrejme, k dispozícii sú aj medikamenty, ktoré by ste mali rybe podávať.
Dospelé jedince dosahujú úctyhodnú výšku. Preto je dôležité, aby ste pre ne mali v akváriu dostatok miesta, teda aspoň s rozmerom 150 x 60 x 60 cm. Objem akvária by mal byť 200 l alebo viac. Odporúčame bujné podlažie s jemným granulátom. Tiež by ste mali popremýšľať o vhodných rastlinách, pretože vo svojej domovine sa skaláre pohybujú pri dne v hustom poraste. Preto musíte náležite upraviť aj teplotu vody v akváriu, v ideálnom prípade by sa mala pohybovať medzi 22 a 32°C. Najlepšia je však stabilná teplota okolo 26°C. Celková tvrdosť vody by mala byť na stupni 6 a karbonátová na stupni 4. Ideálne je filtrovať pomocou rašelinových prísad, keďže udržia vodu čistú a množstvo baktérií bude stabilné.
Terčovce
Podobne ako skaláre pochádzajú aj terčovce z Amazónie a patria tiež do čeľade vrubozubcovitých. Poznávacím znakom u nich je ploché, kruhovité telo. Ich šupiny môžu mať rôzne farby od neónovej žltej až po červenú alebo modrú. Vo voľnej prírode sa väčšinou živia odumretými vodnými rastlinami a riasami. Spracujú aj malé bezstavovcové živočíchy, červy, muchy a larvy. Pre sladkovodné rybky chované v akváriu je dôležité, aby bola strava rozmanitá, takže granulát ani vločky by ste im nemali dávať príliš často. Ak ryby prekrmíte granulátom, môže to mať za následok uzatvorenie čriev a smrť zvieraťa. U vločiek je zase potrebné ich najskôr namočiť, inak spôsobujú nafúknutie. Suché krmivo vo forme sušených kreviet a rybiek je pre terčovcov ideálnym riešením. Vo voľnej prírode sa tieto ryby dožívajú zhruba 10 rokov, v akvarijnom prostredí to môže byť až 16 rokov. Častým ochorením, ktorým ryby trpia, sú otrava hliníkom a infekcie spôsobené hubami, ktorým sa dá predchádzať správnym filtrovaním vody. Problém predstavuje aj kožovcovitosť (krupička, ichtioftirióza). Spúšťači sú druhy nálevníkov, pričom postihnuté ryby musia byť izolované, choroba je totiž nakazlivá a väčšinou smrteľná. Príznakom sú biele fliačiky na tele ryby a napuchnuté žiabre.
Prečítajte si tiež: Chov rýb: 1400 litrové akvárium
Terčovce pochádzajú rovnako ako skaláre z oblasti Amazónie. Preto musíte túto skutočnosť zohľadniť aj pri chove týchto rybiek, prirodzene žijú v temnej časti Amazónie. Svetlo tieto ryby dráždi. Odporúčame tlmené neónové trubice s podielom červeného svetla. Teplota vody by sa mala pohybovať okolo 29°C, pH vody by malo byť na škále 6-7, karbonátová tvrdosť vody potom 3-12 stupňov. Skôr než terčovcov zakúpite, by ste mali 2 týždne počkať a nechať akvárium bez nich, aby sa v ňom stihol vytvoriť adekvátny biotop obsahujúci nevyhnutné baktérie. Tiež integrujte podvodné rastliny.
Kaprovité ryby
Kaprovité ryby patria do skupiny stavovcov a poznáme asi 3000 druhov. Tieto ryby žijú v Severnej Amerike, Európe, Afrike a Ázii a majú rôznu veľkosť. Môžu dorásť do dĺžky 2 cm ale aj 2 m. Ich čeľusť je bezzubá. Avšak v ich ústach sa nachádzajú pažerákové zuby. Na základe tohto poznávacieho znaku potom odlišujeme jednotlivé druhy. Pre kaprovité ryby je typická ich trecia vyrážka, ktorá sa v období trenia objavuje hlavne v oblasti hlavy. Kaprovité ryby patria medzi všežravcov, v prírode sa živia rôznymi bezstavovými živočíchmi a riasami. Pri kŕmení týchto rýb je dôležité vziať do úvahy konkrétny druh kaprovitej ryby, ktorú chováme. Napríklad zlaté rybky môžeme kŕmiť rastlinným krmivom ako je hlboko zmrazená strava alebo žaburinka. Dobre reagujú aj na živé kŕmenie a vločky. Dania uprednostňujú planktón a malé larvy mušiek. Možno im podávať aj mrazenú stravu alebo šalát. Koi kapre potrebujú stravu, ktorá bude obsahovať uhľohydráty, bielkoviny a tuky. Naviac je nutné kontrolovať množstvo krmiva, ktoré rybám dávate, pretože tieto ryby majú veľký apetít. Ak je kŕmenie k dispozícíí, tak neprestanú jesť. Kaprovité ryby sú veľmi robustné, avšak pri nesprávnej starostlivosti môžu ľahko podľahnúť chorobe. Ak sa u nich objaví krupička, je jedinec pokrytý malými, bielymi bodkami, ktoré veľmi svrbia. Ryba sa trie o rôzne pevné časti akvária a stráca hmotnosť. Spôsobuje tiež hnitie plutiev. Dôvodom tohto ochorenia je špinavá voda alebo príliš veľké množstvo rýb v akváriu. Vplyvom zápalu postupne padá aj chvostová plutva. Infekcia žiabrov je tiež spôsobená hubami, je zapríčinená zlou teplotou vody a vysokým počtom populácie v akváriu.
Kaprovité ryby sú doma v rôznych klimatických zónach aj regiónoch na zemi. Preto sa spôsob ich chovu líši podľa daného druhu. Zlaté rybky sa cítia dobre v chladnej vode. Teplota 10-20°C im úplne vyhovuje, rovnako ako pH 6,5 - 8. Nie sú pre nich vhodné malé akvária, je nutné mať akvárium s dĺžkou aspoň 100 cm, aby sa ryba cítila dobre. Vhodným podlažím je piesok, pretože potravu zbierajú práve z dna. Majú radi hustý porast, pretože sa v ňom radi ukrývajú a môžu sa dožiť až 30 rokov. Majú radi spoločnosť svojich druhov, preto ich nechovajte samotných. Dania sú spokojné pri teplote vody 22 - 26°C a pH hodnote 5 - 6,5. Žijú v skupine, ktorá by mala mať aspoň 6 jedincov. Filtrácia prostredníctvom napr. rašelinového filtra je nevyhnutná. Tieto ryby nemajú rady intenzívne osvetlenie, v prírode sa pohybujú v tečúcich vodách, preto aj v akváriu ocenia prúd vody. Objem akvária okolo 200 l je ideálny a akvárium by nemalo byť príliš husto zarastené podvodnou flórou. Kardinálky milujú vodu s teplotou 16 - 22°C a hodnoty pH medzi 6 a 8. Nemali by ste prekročiť teplotu 23°C, inak sa ryby stanú náchylné na rôzne ochorenia. Objem akvária by mal byť aspoň 54 l. Kardinálky nemajú rady bujnú flóru, pretože chcú voľne plávať. Pár rastlín v akváriu je však nutnosťou, aby sa mohli v ich listoch ukrývať. Jedná sa o veľmi spoločenské ryby, ktoré by mali žiť v skupine aspoň 10 jedincov. Koi kapre potrebujú pre život dostatok priestoru, preto je vhodné ich chovať v rybníkoch. Majú radi spoločnosť a ideálny počet jedincov sa odvíja od veľkosti vodnej plochy, počítajte 1-3 m2 na jedinca. Pri chove v rybníku je nutné nasimulovať správne svetelné podmienky. Na vodnú plochu by nemali dopadať priame lúče svetla, avšak nesmie byť ani úplne zatienené. Odporúčame polotieň, minimálna hĺbka je 1,3 m. Tu sa totiž zvieratá ukladajú na zimný spánok. V tomto období sa nesmú prebudiť ani premiestňovať. Tiež by ste mali pravidelne kontrolovať kvalitu a hodnoty vody. Tieto ryby znesú teploty od 3 do 30°C, hodnotu pH medzi 6,5-9.
Prísavník škvrnitý (Ancistrus Cirrhosus)
Ich latinské meno je Ancistrus Cirrhosus. Pochádzajú z riek dažďových pralesov Južnej Ameriky, a preto by ste im v akváriu vytvoriť podmienky čo najbližšie k ich prirodzeným. Čiže v akváriu by mali mať náplavové drevo, veľa rastlín, kamene, jaskyne, rýchlejší prúd vody a voda by mala byť dobre okysličená. Podobne ako Gupky, Mečúne, či Tetry, aj Prísavníci patria ku skupine tropických sladkovodných akváriových rýb, ktoré sú chované najbežnejšie a najčastejšie ich v obchodoch nájdeme ako rybky, ktoré „sú prisaté na skle, alebo dne, a objedajú povrch“. Napriek tomu, že existuje aj dosť rozšírená albino forma, zvyčajne sú Prísavníci tmaví, škvrnití a staršie jedince majú „fúziky“. Tieto relatívne malé rybky, ktoré zvyčajne dorastajú do veľkosti 10-13 centimetrov, sú „doplnkom“ veľkého množstva akvárií a ja osobne som si ich obľúbil až do tej miery, že sa o nich vyjadrujem v superlatívoch. Prísavníci sa stali súčasťou mojich akvárii už v roku 2000 a ihneď som pozoroval, že ich nároky ohľadom miesta sú minimálne, a to aj napriek tomu, že (ako je uvedené vyššie) dospelé jedince dosahujú dĺžky 13 cm. Taktiež je vhodné uviesť fakt, ktorý hovorí o tom, že samičky dorastajú menšie ako samčekovia, no ich brušká sú trochu oválnejšie, keďže sa v nich vytvárajú vajíčka. Navyše sa tieto rybky znášajú veľmi dobre, čo platí aj o znášanlivosti k iným druhom, a teda akvárium so základňou 50x50 cm môže byť dobrým domovom dokonca pre 15 Prísavníkov. Je zrejme viac akvaristov, ktorí tak isto ako ja, kúpili prísavníkov ako nováčikovia, a tiež nevedeli rozoznať rybky podľa pohlavia, no nejakým spôsobom sa im v akváriu podarilo nastaviť podmienky tak, že sa to rybkám páčilo. Až neskôr sa títo akvaristi dozvedia, že medzi pohlavné rozdiely sa zaraďuje aj prítomnosť, prípadne veľkosť „fúzikov“, ktoré sú dominantou silných samcov. Dokonca sfarbenie samcov je intenzívnejšie v porovnaní so sfarbením samičiek. Dokonca pri správnom založení akvária sa tieto rybky dokážu množiť tak intenzívne ako Gupky, v podstate im stačí nájsť si miesto (obvykle plochý kameň, pod ktorý sa dokážu zmestiť) a nové Prísavníky škvrnité vám budú pribúdať raz mesačne. Taktiež je dobré umiestniť do akvária jaskyne a objekty rúrkovitého tvaru, tieto takisto stimulujú rozmnožovanie, ale prispievajú aj k šťastiu jedinocv v nádrži, pretože nebudú vznikať šarvátky okolo toho, kto si bude hovieť na tom najlepšom mieste. Na úvod je vhodné podotknúť, že chov Botií alebo iných rýb, ktoré obývajú spodné vrstvy akvária, nie je dobrou kombináciou s Prísavníkmi v zmysle rozmnožovania, keďže takéto rybky sú schopné zjesť poter a vajíčka. Totiž sledovať, ako sa mesiac čo mesiac na kameňoch, pod naplaveným drevom, a inde znova a znova objavujú nové Prísavníky je veľmi dobrý pocit. Mnoho chovateľov je presvedčených, že odchov mláďat Prísavníkov je zložitý proces, no pri správne založenom akváriu je to hračka, o čom svedčí aj to, že mne osobne sa počet Prísavníkov zvyšoval každomesačne. V akváriu by ste mali pre Prísavníkov zabezpečiť dostatok miest na skrývanie, keďže to nie sú rybky, ktoré sú najaktívnejšie počas dňa. V noci je možné pozorovať ich zvýšenú aktivitu, keďže sa jedná o nočné živočíchy. Ak mate zarastené akvárium, prípadne akvárium s množstvom naplaveného dreva, budete pravdepodobne svedkami ich leňošenia počas dňa. Moje Prísavníky sa zvyknú skrývať počas dňa pod rastlinami a na tmavých miestach, pričom začnú byť aktívne až pri kŕmení, no to zas neznamená, že sú nehybne na jednom mieste celý deň. Miesta na skrývanie sú potrebné aj z hľadiska zvyšovania šancí na prežitie novonarodených mladých rybiek. Pod termínom miestami na skrývanie je samozrejme myslené naplavené drevo, jaskyne, ale aj živé rasltiny ako napríklad Anubias nana, či Javský mach, ktoré tieto rybky milujú. Dávajte si pozor na Akary, Skaláre a Guramy v akváriu s Prísavníkmi, pretože bez miest na skrývanie budú mladé rybky pred spomenutými druhmi, ktoré sú známe svojou teritorialitou, v neustálom ohrození - ide predovšetkým o novonarodené rybky, tieto sú veľmi zraniteľné. Navyše, ak sa napríklad Skaláre práve množia, budú naháňať iné rybky, ktoré sa im pripletú do teritória. Čo sa týka výšky akvária, tá nerozhoduje, no zamerajte sa na prevzdušňovanie, ktoré je často podceňované a je naozaj pre tieto rybky dôležité. V prípade, že je hladina kyslíka v akváriu príliš nízka, Prísavníci budú plávať k hladine, aby sa nadýchli. Oproti mnohým rybkám majú tú výhodu, že disponujú primitívnymi pľúcami, a to im umožňuje dýchať atmosferický kyslík. V kombinácii s vyššie spomenutým je jasné, že pre malé rybky je nízka hladina kyslíka nebezpečná, pretože sa pri pávaní k hladine stávajú ľahkým terčom pre predátorov. Prísavník škvrnitý prežije aj pri teplota 18°C, čo sa mi podarilo dosiahnúť pri zabudnutom otvorenom okne v zime, no osobne neodporúčam teplotu nižšiu, ako je 21°C. Ideálna teplota sa pohybuje medzi 22-25°C, čo však neplatí v letnom období, kedy teplota môže bez problémov rásť k 28°C. Tieto na dne žijúce rybky obľubujú napríklad tablety od SERA, larvy pakomárov - patnetky, malé červy, dokonca malý hmyz, dafnie a novovyliahnuté žiabronôžky - Artemia salina. V podstate ale budú jesť všetko, čo spadne na dno a mladé ryby jedia aj riasy z akvária, staršie budú lenivé a radšej si počkajú na hotové jedlo. Mojim Prísavníkom sedeli SERA „tabletky“ počas doby, keď som ich nechal pravidelne množiť sa. Tieto tablety sú dostupné ako mäsové a zeleninové. Toto jedlo sa ukázalo byť vhodné, čo podporuje aj moja skúsenosť ohľadom chorôb - počas chovu týchto rýb som nezaznamenal žiaden neočakávaný úbytok kvôli chorobám a rybky ostali zdravé. Je ale dôležité uvedomiť si, že ak vám 4 Prísavníci denne skonzumujú 4 tabletky, tak 30 jedincov ich denne zje viac ako 20, čo môže ovplyvniť ďalšie plány ohľadom množenia. Na druhej strane by som rád uviedol, že neopovrhnú jedlom spadnutým na substrát a tým pádom pomáhajú udržiavať akvárium čistejšie. Okrem toho pamätajte na to, že žiadna rybka nechce jesť rovnakú stravu 365 dní v roku, a preto ich nekŕmte iba larvami pakomárov alebo žiabronôžkami (Artemia salina), ale typy jedál striedajte čo najčastejšie. Pozor na prekrmovanie, pretože tieto rybky môžu umrieť, ak sa prejedia! A ako posledný tip ohľadom stravy by som rád uviedol, že Prísavníci milujú mrkvu, skúste dať kúsok surovej mrkvy na substrát a nechajte rybky, nech vám poskytnú show, ktorú len tak niekde neuvidíte. Mrkva je navyše zdrojom vitamínov, čo v konečnom dôsledku udržiava vaše ryby zdravé. Čo sa týka stravy, je ešte jedna dôležitá vec, a to, že v akváriu vyžadujú náplavové drevo. Aj keď je pH pre novonarodené rybky veľmi dôležité, ako rybky starnú, ich odolnosť sa zvyšuje a to platí nielen o pH. Ako mnoho začiatočníkov som ani ja kedysi nesledoval chemizmus vody, no neskôr, keď som sa zoznámil s parametrami vody, som zistil, že sa im najlepšie darí - čo sa týka rozmnožovania - vo vode s pH 6.5, čo je jemne kyslá voda (voda s hodnotou pH 7 je neutrálna, a viac ako 7 znamená, že voda je zásaditá) a s teplotou v rozmedzí 22-28°C. Celková tvrdosť vody je premenná, ktorá tieto rybky príliš nerozčuľuje, no je dôležité zabezpečiť, aby neklesla pod 4 a aby nevzrástla nad 24! Akonáhle dokážete zabezpečiť kontinuálnu mineralizáciu vody vo vašej nádrži, nie je potrebné prevádzať testovanie každý týždeň. Vo všeobecnosti platí, že pH by malo byť neutrálne, no ak to nie je možné zabezpečiť, radšej sa vydajte smerom ku kyslejšiemu prostrediu, ako k zásaditému. To, či je pH 6,5 alebo 7 nerozhoduje a je to rybkami brané v podstate rovnako. Monitorujte ale uhličitanovú tvrdosť, ktorá musí byť minimálne 4, čo je mimoriadne dôležité hlavne pre novonarodené rybky! pH je pri uhličitanovej tvrdosti 4 a viac stabilné, no pri hodnote 3 a menej neviete zaručiť stabilitu pH. Ako je už uvedené vyššie, celková tvrdosť vody by mala byť niekde medzi 4 a 20 až 24. Odpoveď nie je jednoduchá a závisí aj od počtu samcov a samíc v akváriu. Samčekovia bývajú viac teritoriálni, no vedia si na seba zvyknúť akonáhle si vyjasnia to, kto je v nádrži boss. Ak im poskytnete jaskyne a naplavené drevo, potom 1 Prísavník vyžaduje približne 10 štvorcových centimetrov. Ako som už naznačil, rozmnožovanie nie je ani príliš zložité, ani príliš jednoduché. Počas rozmnožovania chovajte vaše rybky pri teplote 24-26°C, no teplota nie je jediným dôležitým aspektom, ktorú určuje výsledok snahy rozmnožiť sa. Snaha chovateľa by sa mala sústreďovať na schopnosť samca ochrániť nakladené vajíčka, pretože tieto môžu byť veľmi ľahko ohrozené v prípade, že máte v nádrži iné rybky, ktoré obývajú spodné vrstvy akvária. Napríklad Botiám sa musí zabrániť prístup k vajíčkam. Aj preto je najvyššia šanca úspešne rozmnožiť Prísavníkov v na to určenej rozmnožovacej nádrži. Samička nakladie vajíčka pod naplavené drevo, prípadne v jaskyniach, alebo v rúrkovitých štruktúrach. Po oplodnení samcom ich ten bude chrániť, pričom oplodnené vajíčka sú žltej farby. Je normálne, že samca nebudete vidieť aj 3-4 týždne, čo závisí aj od počtu samíc v akváriu a tiež na ich ochote množiť sa. Od oplodnenia až po narodenie samček vajíčka ovieva. Na rozdiel od očakávaní množstva chovateľov, Prísavníky nejedia svoje mladé a ani vajíčka. Jedným z najdôležitejších faktorov množenia týchto rýb je určenie pohlavia, čo sa dá najjednoduchšie určiť cez prítomnosť fúzikov, ktoré sú charakteristické pre samce. No ak chováte viacero samcov v jednej nádrži, menej dominantným samcom tieto fúziky nenarastú. Pár je schopný množenia akonáhle dosiahne veľkosť 7-8 centimetrov, čo ale závisí aj na strave. Čím viac proteínov v strave, tým rýchlejší rast a do určitej miery sa týmto dá urýchliť aj dospievanie. Ak ich chováte, a ak im poskytnete ideálne podmienky, potom sú schopné a ochotné rozmnožovať sa raz mesačne. Prísavník škvrnitý je veľmi mierumilovná ryba, no aj tak potrebuje priestor. Dospelí samci občas bojujú, a to hlavne o teritórium a ak sa náhodou stretnú. Našťastie však nebojujú na smrť. Ak vezmete do úvahy, že sa sem-tam rozmnožia, akvárium môže byť ľahko premnožené, čo môže viesť k tomu, že sa samce budú stretávať častejšie. Ich premnoženie ešte neznamená, že by ste sa ich mali zbaviť čo najskôr. Naopak, nájdite im nový domov až vtedy, keď dorastú do veľkosti aspoň 6 cm. Ako je už spomenuté pri odstavci o kŕmení, Prísavníci milujú mäsitú potravu, larvy, červy, tablety a dokonca aj jedlo pre Americké cichlidy. Často sa ale môžete stretnúť s predajcami, ktorí vás budú presviedčať o tom, že prísavníkom bohato stačí objedať riasy v akváriu! Prísavníci vyžadujú naplavené drevo. Raz som skúšal chovať prísavníkov bez dreva a v nádrži sa im príliš nedarilo. Akonáhle boli presunutí do akvária s drevom, „ožili“ a stali sa aktívnymi aj počas dňa. Okrem zdroja rias im naplavené drevo slúži aj ako miesto, kam sa môžu schovať a kde môžu oddychovať. Voda sa ale po ňom bude pravdepodobne sfarbovať do žlta. Ako je už spomenuté vyššie, Prísavníci sú mierumilovné rybky a darí sa im s Pancierničkami, Skalármi, Diskusmi (Terčovce) a s ďalšími mierumilovnými rybami (hlavne ak je na dne dostatok miest na schovávanie). Je naozaj dôležité vyberať iba priateľské druhy, pretože aj trochu agresívne rybky môžu zmariť vaše plány ohľadom rozmnožovania Prísavníkov. Napríklad Botie budú pojedať vajíčka, keďže sú dostatočne silné a agilné, aby vystrnadili samca z hniezda, a to hlavne v prípade, ak ich je v akváriu viac. Taký pancierniček so svojou veľkosťou určite nebude Prísavníka obťažovať. No dokonca Kotúľky (slimáky) môžu ohroziť celé snaženie, pretože sa pohybujú pomaly a samce ich nepovažujú za hrozbu. Väčšina Prísavníkovitých rýb sú nočné živočíchy a tým pádom sú najaktívnejšie v noci, keď sa svetlá zhasnú. Chovajte viacero samíc s jedným samcom a vytvorte množstvo miest, kde sa môžu vytierať. Rúrkovité štruktúry a jaskyne sú pre tento účel ideálne. Zvyčajne to je minimálne 10 centimetrov, no to záleží na konkrétnom druhu. Napríklad Pancierniček, ktorý v dospelosti nepresiahne 6 centimetrov, zvykne dospievať pri dĺžke 4 cm. Skúste to v najbližšom obchode s akvaristickými potrebami a akváriovými rybkami, prípadne skúste lokálne internetové fóra. Nikdy nekupujte neaktívne ryby, ktoré vyzerajú choré.
Prečítajte si tiež: Prehľad druhov rýb Slovenska
Prečítajte si tiež: Zaujímavosti o obrovských rybách