Slovensko má obrovský potenciál v produkcii ovocia, ktorý však zostáva značne nevyužitý. Ročná spotreba ovocia na obyvateľa dosahuje 60 až 70 kilogramov, no domáca produkcia nedokáže pokryť dopyt, čo vedie k dovozu veľkého množstva ovocia zo zahraničia. Riešením môže byť podpora lokálnych sadov a obnova tradičných odrôd, a to aj prostredníctvom adopcie ovocných stromov.
Ovocný strom: Združenie pre záchranu a obnovu sadov
Združenie sadárov „Ovocný strom“ vzniklo ako odpoveď na potrebu výsadby dlhovekých ovocných stromov, odborného rezu dospelých stromov a ovocinárskeho vzdelávania. Skupina mladých ľudí so záujmom o ovocinárstvo a prírode blízke hospodárenie sa od roku 2012 venuje dobrovoľníckej činnosti v záchrane rozmanitosti ovocných odrôd a praktickej ochrane krajiny. Hospodária vo viac ako 12 hektárovom pastvinnom sade, kde produkujú jablká v organickej kvalite bez použitia chemických postrekov. Ich cieľom je prinavrátiť krajine a záhradám funkčnosť prostredníctvom kvalitných výsadieb dlhovekých ovocných stromov a odbornej starostlivosti o ne. Ponúkajú širokú paletu historických ovocných odrôd, ktoré si pamätáme zo záhrad našich starých rodičov.
Združenie sa zameriava na efektívnu prácu, vysádzajú ovocné dreviny s cieľom dosiahnuť ich samostatnosť a ošetrujú rezom len tie stromy, ktoré to skutočne potrebujú. Uplatňujú rôzne varianty výsadby, prispôsobené prírodným podmienkam a spôsobu využívania pozemku. Samozrejmosťou je povýsadbová odborná starostlivosť minimálne 5 rokov. Svoje sadárske znalosti združenie posúva ďalej prostredníctvom kurzov v oblasti prírodného ovocinárstva.
Príklad záchrany sadu: Bolešov
Poľnohospodárske družstvo v obci Bolešov v Ilavskom okrese, Slovenské farmárske družstvo a desiatky dobrovoľníkov sa snažia zachrániť takmer 70-ročný ovocný sad v katastri obce. Pomôcť má aj odborná záštita profesora Ivana Hričovského. Bolešovský ovocný sad bol vysadený v rokoch 1951 a 1952 na rozlohe takmer 17 hektárov. Zastúpenie jednotlivých druhov ovocných stromov je pestré, 60 percent tvoria jablone, 20 percent čerešne, zvyšok hrušky a orechy. V sade sa nachádza množstvo starých a veľmi vzácnych odrôd. Cieľom je spojiť faunu a flóru, pričom prostredie je vhodné na chov kráv bez trhovej produkcie mlieka. Kravy spásajú trávnaté porasty a ekologicky hnoja pôdu, na ktorej ovocné stromy rastú. Výsledkom tejto symbiózy je ekologické a kvalitné hovädzie mäso a ovocie.
Komunitné výsadby: Ako na to?
Častým problémom je, že ľudia stromy vysádzajú, ale kvôli zanedbanej následnej starostlivosti sa stromy nedožijú dospelosti. Jednou z možností, ako zabezpečiť starostlivosť o stromy, je zapojiť do ich výsadby a starostlivosti o ne miestnych obyvateľov.
Prečítajte si tiež: Ako sa dováža ovocie
Plánovanie a realizácia komunitnej výsadby
- Cieľ výsadby: Je dôležité ujasniť si cieľ výsadby - skrášlenie okolia, ovocie pre obyvateľov, obnova historickej aleje?
- Rozsah výsadby: Pri komunitných výsadbách je lepšie svoje sily skôr podceniť, než preceniť. Stromy si vyžadujú intenzívnu starostlivosť minimálne 5 rokov po výsadbe, ktorá pozostáva z predjarného rezu, kosenia (aspoň dvakrát do roka), mulčovania, zálievky a opravy oplotkov proti ohryzu.
- Miesto výsadby: Ak o nejakom viete, skvelé! Ak o nijakom neviete, oslovte miestnych farmárov, SHR, či starostu a zastupiteľstvo, poľovníkov, alebo včelárov. Vo vašej obci môže byť obecný pozemok, či cesta pri ktorej môžu byť vaše stromy vysadené.
- Zapojenie komunity: Do výsadby a jej organizácie je dobré zapojiť miestne spolky, školu, rodičov a obec. V obecných spolkoch môžete nájsť spojencov pre svoju výsadbu - stromy radi sadia záhradkári, včelári či poľovníci. Je pravdepodobné, že v týchto spolkoch nájdete aj ľudí, ktorí majú s výsadbami bohaté skúsenosti.
- Financovanie: Pri výsadbe počítajte so sumou 40 - 50 eur na strom. V rizikových lokalitách, kde hrozí zničenie alebo odcudzenie stromu, alebo je potrebná náročnejšia príprava, sa môže cena navýšiť až na 80-100€ za jeden strom.
Možnosti financovania výsadby
- Adopcia: Ľudia (alebo firmy) si “adoptujú” konkrétny strom (alebo sad) - zaplatia jeho kúpu.
- Nadácie / grantové / filantropické zdroje: Súkromné či firemné nadácie, ktoré majú programy zamerané na životné prostredie, komunitné projekty, obnovu zelene, klimatickú odolnosť.
- Ďalšie možnosti / verejné rozpočty: Košický samosprávny kraj - participatívny rozpočet, zelené projekty (zelené strechy, parky, výsadby).
- Štátne / verejné fondy a programy: Environmentálny fond, Program obnovy dediny (Slovenská agentúra životného prostredia), prostriedky z európskych fondov.
Je dôležité hľadať výzvy včas, pretože nadácie často majú stanovené termíny (jeseň, jar) na projekty výsadby. Najlepšie je navštíviť prvopestovateľa stromov - nekupovať stromy zo zahraničného dovozu.
Organizácia výsadby
Čím skôr výsadbu naplánujete, tým väčšia je šanca, že si viac ľudí nájde čas. O výsadbe môžete dať vedieť online aj offline - online prostredníctvom napr. sociálnych sietí, offline môžete použiť plagáty vyvesené napr. na obecných úradoch. Jedna partia môže zabezpečiť dovoz stromov na miesto výsadby, ďalšia prípravu proviantu (guláš, kapustnica,…fantázii sa medze nekladú) po výsadbe, tretia partia kopanie jám atď. Samotná výsadba je najjednoduchšou a najpríjemnejšou časťou celého procesu. Stromy po výsadbe nezabudnite ostrihať (ak sadíte na jeseň, strihajte na jar).
Starostlivosť po výsadbe
Na vašich ramenách ostáva zodpovednosť za ich ďalší život, pretože výsadbou to nekončí, ale, práve naopak, začína. O mladé stromy je sa musíte starať aspoň 5 rokov po výsadbe - táto starostlivosť pozostáva z kosenia, hnojenia, mulčovania, rezu, zálievky a kontroly oplotkov. Vyzretý hnoj môžete okolo stromov nastlať už v marci. Hnoj následne zakryte vrstvou mulču zo slamy, či drevnej štiepky. Pôda okolo stromov tak ostane zakrytá a stromy vám nezarastú trávou, z ktorej ich musíte následne prácne vyslobodiť. Zálievku stromy potrebujú najmä počas letných mesiacov. Najlepšie v množstve aspoň 50l na jeden strom. Oprava oplotkov a kontrola úväzkov sa robí najlepšie na jeseň, pred zimou, počas ktorej hrozí ohryz od zajacov a srnčej, či vysokej zveri.
Mestský ovocný sad v Petržalke: Príklad dobrej praxe
V Bratislave, v Petržalke, sa nachádza Mestský ovocný sad, o ktorý sa stará aj nezisková organizácia Stále dobrí. V sade je nastavený celoročný údržbový plán, ktorý zahŕňa dovoz vody pre zálievku stromov, kríkov, vŕbového plota a stavieb. Inštalovaný je kvapkový závlahový systém, ktorý zabezpečuje zálievku vŕbového plota a stavieb. Závlahový kvapkový systém je poháňaný solárnym panelom s čerpadlom, kubíkové nádoby sa priebežne dopĺňajú podľa potreby. Údržba zahŕňa tiež jarné a jesenné čistenie pozemkov a kosenie lúčneho porastu, ktoré zabezpečuje dodávateľ. Odburinenie záhonov prebieha raz mesačne, rovnako ako aj kosba trávnatej plochy, zálievka vŕbového plota sa koná na týždennej báze, ošetrenie drevín prebieha dvakrát ročne. Orezy vykonáva spoločnosť Ovocný strom, rovnako ako aj biopostrek proti voškám. Neziskovka Stále dobrí chce pre seniorov zabezpečiť v sade vyvýšené záhony a mesto vraj plánuje v blízkosti aj úle. Pre verejnosť by mal byť sad prístupný v budúcom roku po vybudovaní trvalého oplotenia. Z plánovaných aktivít by šlo o prednášky o pestovaní a orezoch ovocných drevín, letné kino a podobne.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Prečítajte si tiež: Alternatívy k sieťke na ovocie pre deti