Kapusta je obľúbená zelenina, ktorá sa často pestuje v záhradách a na poliach. Bohužiaľ, existuje mnoho zvierat, ktoré si na nej radi pochutnávajú, čo môže spôsobiť značné škody. Tento článok sa zameriava na rôzne zvieratá, ktoré konzumujú kapustu, a ponúka prehľad o ich identifikácii, spôsoboch, ako minimalizovať škody, a ďalších zaujímavostiach.
Bezstavovce
Potrava
Bezstavovce, ako sú pavúky a škorpióny, sú dravé a živia sa živočíšnou potravou. Pre zabezpečenie rozmanitej stravy je vhodné ponúkať im cvrčky, šváby, červy a iný hmyz. Nutričnú hodnotu kŕmneho hmyzu možno zvýšiť vhodnými podmienkami chovu a rozmanitou stravou, ktorú im poskytneme. Medzi najbežnejšie krmné druhy patria cvrčky Gryllus assimilis, šváby Blaptica dubia, Blatta lateralis, potemníky Zophobas morio a Tenebrio molitor. Pavúky a škorpióny kŕmime približne raz za týždeň primerane veľkou potravou. Tieto zvieratá majú jednoduchú tráviacu sústavu a prijímajú živiny v tekutej forme, k čomu im dopomáha jed vstreknutý do koristi. Nestrávené zvyšky potravy, ako napríklad exoskelet hmyzu, odhadzujú vo forme malej guličky, ktorú je potrebné z terária odstrániť, aby sa predišlo šíreniu plesní.
Niektoré bezstavovce sa živia rastlinnou stravou. Populárne africké slimáky majú veľký apetít a konzumujú takmer všetky druhy zeleniny, napríklad šalát a uhorku. Pre správny vývin ulity potrebujú neustály prístup k zdroju vápnika, napríklad sépiovej kosti. Pre chov listoviek je dôležité zistiť, kde rastie ich obľúbený zdroj potravy, napríklad ostružina, maliny, dub alebo ruže, pričom rastliny nesmú byť chemicky ošetrené. Mnohonôžky vyhľadávajú listy v lesnej hrabanke a kusy rozpadajúceho sa dreva z listnatých stromov, a ich stravu možno doplniť zeleninou alebo ovocím.
Určenie pohlavia
Pohlavie pavúkov sa dá najjednoduchšie určiť u dospelých jedincov. Samce majú na pedipalpách (predný pár nôh) výrastky, nazývané bulbusy, alebo tibiálne háky, zatiaľ čo samice ich nemajú. Samice sú zvyčajne väčšie a štíhlejšie ako samce. U niektorých druhov majú samce a samice rozdielne sfarbenie. Ďalší spôsob určenia pohlavia je podľa zvlečky, kde samice majú v oblasti epigastrálnej ryhy (ryha na spodku zadočku) spermatéku (výčnelok/obal, v ktorom uchovávajú spermie), zatiaľ čo u samcov je táto oblasť hladká a bez výčnelku.
U škorpiónov je pohlavie možné určiť len u dospelých jedincov. Samice bývajú väčšie ako samce, samce majú často podlhovasté klepetá a sú štíhlejšie, no u niektorých druhov sú klepetá samcov mohutnejšie. Pohlavie možno určiť aj počítaním pektinálnych (brušnoanálnych) zúbkov na brušnej strane, pričom každý druh má svoje rozdiely v ich počte.
Prečítajte si tiež: Barbie a Torta Kraska: Kreatívne Hračky
Manipulácia
Vo všeobecnosti platí, že všetky teráriové zvieratá by sa mali vyberať z terária čo najmenej, pretože manipulácia im spôsobuje stres. Pri manipulácii dbáme na to, aby so zvieraťom nebolo narábané hrubo. Pri jedovatých druhoch je nutné používať nástroje ako pinzety či peány a zvieratá nikdy nechytať rukami. Vhodná technika na manipuláciu je nahnanie zvieraťa do prenosnej nádoby dlhou pinzetou.
Plazy
Potrava
Pri kŕmení bylinožravých plazov je dôležité dodržiavať pomer vápnika a fosforu v potrave, pričom by sa v potrave malo nachádzať 1,5-2x viac vápnika ako fosforu. Tiež je potrebné dávať pozor na množstvo kyseliny šťaveľovej, ktorá vápnik odbúrava, preto by mala byť jej koncentrácia v potrave čo najmenšia. Potrava by mala byť bohatá na vlákninu, bielkoviny a vitamíny. Ideálne rastliny a plody na skrmovanie sú púpava, skorocel, čínska kapusta, kel, strúhaná mrkva, v menšom množstve jahody, melón, mandarínky, hrozno, hrušky, banány. Potravu je nutné doplniť potravinovými doplnkami obsahujúcimi vitamíny a vápnik. Vhodné je tiež občasné podávanie granúl, ktoré obsahujú pridané množstvá vitamínov a minerálov.
Pre mäsožravé plazy je potrebné zabezpečiť rozmanitú stravu. V hobby sú dostupné rôzne druhy cvrčkov, švábov, červov a iného hmyzu, ktoré sú vhodnou potravou pre hmyzožravé zvieratá. Krmivo je nutné dopĺňať vitamínovými doplnkami, aby sa zvýšila nutričná hodnota krmného hmyzu. Medzi najbežnejšie dostupné krmné druhy patria cvrčky Gryllus assimilis, šváby Blaptica dubia, Blatta lateralis, potemníky Zophobas morio a Tenebrio molitor. Niektoré plazy, napríklad hady, väčšie jaštery a korytnačky, požierajú iné stavovce. Najviac dostupné sú potkany a myši, no do tejto kategórie patria aj morčatá, králiky, vtáky, pri niektorých zvieratách aj obojživelníky a ryby. Pri všetkých krmných druhoch platí, že aj im musí byť zabezpečená stopercentná starostlivosť a prísun kvalitnej potravy.
Vylučovanie
Trus plazov by mal byť tuhý, v prípade riedkeho trusu sa môže jednať o zdravotné problémy. Moč vylučujú vo forme pevnej žlto-bielej látky, ktorá sa často vylučuje spolu s trusom.
Určovanie pohlavia
U hadov je najspoľahlivejšia metóda určovania pohlavia sondovanie, ktoré sa vykonáva za pomoci kovovej sondy, ktorá sa zasúva v oblasti kloaky, pričom u samcov sa zasunie hlbšie ako u samíc. Samotná hĺbka je pre každý druh špecifická. Palpovanie je technika, pri ktorej sú pohlavné orgány vymasírované z kloaky, u samcov je tak možné pozorovať hemipenisy (pohlavné orgány), ktoré samiciam chýbajú. Palpovanie a sondovanie by malo byť praktizované len skúseným profesionálom, pretože pri nesprávnom postupe môže dôjsť k vážnemu poraneniu zvieraťa, ktoré môže viesť k jeho zraneniu až smrti. Morfologické odlišnosti zahŕňajú hrubšie chvosty pri koreni u samcov (nachádzajú sa tam hemipenisové kapsy) a dlhšie chvosty u samcov ako u samíc. Pri väčšine druhov platí, že samice sú v dospelosti väčšie ako samce, no nie je to však podmienkou.
Prečítajte si tiež: Praktické rady pre chovateľov korytnačiek a morčiat
U jašterov býva hrúbka koreňa chvosta u samcov väčšia, zo spodu na ňom pod kloakou možno pozorovať hemipenisové kapsy, ktoré samice nemajú. Femorálne póry (póry umiestnené na spodnej strane zadných nôh) nad kloakou u samcov bývajú často výrazné a veľké, u samíc sú nevýrazné.
U korytnačiek majú samce väčšinou dlhší a hrubší chvost, pričom kloaka býva bližšie ku špičke. Samce niektorých druhov majú na predných nohách výrazne dlhšie pazúre ako samice. Pri množstve druhov sú samice väčšie ako samce.
Manipulácia
Vo všeobecnosti platí, že všetky teráriové zvieratá by sa mali vyberať z terária čo najmenej. Nejedná sa o kontaktné zvieratá a manipulácia im spôsobuje stres, ktorý niektoré zvieratá znášajú dobre, u iných môže viesť k zdravotným problémom. Pri manipulácii dbáme na to, aby so zvieraťom nebolo narábané hrubo, keďže to uňho môže vyvolať agresiu. S väčšími a nebezpečnými plazmi narábame ideálne v hrubších rukaviach, u hadov je možné použiť háky, či kliešte. Po každej manipulácii s plazmi je vhodné umyť si ruky antibakteriálnym mydlom, aby sa zabránilo prenosu chorôb.
Zdravotný stav
Pri nákupe či preberaní plazov treba dbať na niekoľko zásadných pravidiel, podľa ktorých poznáme, či sa jedná o zdravé zviera. Zdravý plaz je čulý a nie apatický, má jasné oči, nie opuchnuté ani vpadlé dovnútra, viečka otvorené, nie privreté, nemá na sebe mokvavé rany, opuchliny, stopy po kliešťoch či roztočoch, pokožka je pekná, bez viditeľných zvyškov starej kože, má čistú kloaku a pevný trus bez viditeľných parazitov, nemá v ústach či na nozdrách stopy hlienu, ktoré značia prechladnutie, alebo zápal, ústna dutina plaza by mala mať rúžovú farbu, v prípade začervenania a známok hnisu sa môže jednať stomatitídu, má tvrdú lebku a ústa, ktoré sa dobre zatvárajú. Okrem úst je nutné kontrolovať aj zvyšok tela, pokrivené, či mäkké časti tela sú príznakom rachitisu, čiže mäkknutia kosti, ktoré je spôsobené nedostatkom, alebo zlým vstrebávaním vápnika, dobre žerie a nie je vychudnuté.
Veľkosti
Minimálne veľkosti plazov pri nákupe: Korytnačky min. 8cm, Chameleóny min. 10cm (bez chvosta), hady - 50cm, leguány - 15cm (bez chvosta), gekončíky - 10cm (bez chvosta).
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre detské torty
Bezstavovce - Zdravotný stav
Pri nákupe alebo preberaní bezstavovcov je dôležité dbať na niekoľko zásadných pravidiel, aby sme sa uistili, že ide o zdravé zviera. Zdravý bezstavovec je čulý a nie apatický, nemá na sebe stopy po roztočoch či iných parazitoch, pokožka je pekná, bez viditeľných zvyškov starej kože, nemá žiadne chýbajúce končatiny ani nesťahuje končatiny pod telo, bruško má veľké, nie neprimerane chudé k telu (u pavúkov rodu Brachypelma, prípadná “lysina” na zadočku bez chĺpkov nemusí znamenať ochorenie - tieto pavúky sa bránia vykopávaním chĺpkov, pri ďalšom zvleku bude zadoček znovu chlpatý).
Ovce a jahňatá
Ovca patrí k najstarším domestikovaným zvieratám a poskytuje človeku potravu aj odev. Čoraz častejšie sú chované ako „sezónne“ zvieratá na vypásanie záhrad a sadov pri rodinných domoch a chalupách. Chovateľovi poskytnú kvalitné mäso obsahujúce omega mastné kyseliny.
Podmienky chovu
Pre chov akýchkoľvek zvierat musíme vytvoriť podmienky primerané ich nárokom, na výživu, životné prostredie a dobrý zdravotný stav. Podmienky chovu stanovujú rôzne vyhlášky a nariadenia, ktoré by mal chovateľ poznať a najmä riadiť sa nimi. Ešte pred začatím činnosti a pred prvým privezením chovných oviec je potrebné chov zaregistrovať, a to bez ohľadu na počet chovaných zvierat. Vyplnené tlačivo „Registrácia chovu“ vám musí potvrdiť príslušná Regionálna veterinárna a potravinová správa SR (RVPS), ktorá priamo v chove posúdi priestory a podmienky, v akých chcete ovce chovať. Po posúdení a schválení originál tlačiva odošlete na adresu pracoviska centrálnej evidencie hospodárskych zvierat (CEHZ) v Žiline. Pracovisko CEHZ vám do 24 hodín pridelí 6 miestny abecedno-číselný alebo len číselný kód.
Aby potvrdenie registrácie vášho chovu zo strany RVPS bolo bezproblémové, musíte prostredie, v ktorom budete ovce chovať, pripraviť na obhliadku, ktorú vykonajú pracovníci RVPS. Prostredie musí byť účelovo vybavené. Ak sa jedná iba o sezónny chov jahniat od jari do jesene vonku na pastve, bude stačiť pripraviť jednoduchý prístrešok chránený aspoň z dvoch strán, ktorý bude slúžiť ako úkryt pred nepriaznivým počasím. Tu budú mať zvieratá zároveň k dispozícii jasle alebo žľab na krmivo. Nesmiete zabudnúť na prístup k vode. Najvýhodnejšie a hlavne časovo najmenej náročné je jahňatá a ovce chovať v oplotených priestoroch s výškou hradenia minimálne jeden meter.
Nákup jahniat
Po zaregistrovaní chovu môžete realizovať nákup. Väčšina začínajúcich malých chovateľov sa rozhodne kúpiť jahňa a nákup realizuje v jarnom období v mesiacoch apríl, máj. Každému by sme odporučili kúpiť minimálne dve, pretože ovca je stádové zviera a nemá rada samotu. Mali by ste kupovať jahňatá odstavené, ktoré už nepijú materské mlieko s hmotnosťou minimálne 15 kg. Jahňatá v tomto období väčšinou konzumujú seno a jadrové krmivo vo forme sypkých zmesí, alebo granúl. Pre bezproblémový štart v nových podmienkach, ktoré sú pre jahňatá stresujúce, by ste im mali minimálne na prvý týždeň chovu okrem pastvy zabezpečiť podobnú výživu. To znamená seno, jadro a samozrejme dostatok vody. Ak nemáme komerčne vyrábané zmesi, najvhodnejšie jadrové krmivo je jačmeň, kukurica a ovos. Môžeme ich podávať vo forme šrotov a ich zmesí, ale aj celé, na začiatok v dennej dávke 0,30 - 0,50 kg na deň.
Výživa
Výživu zvyčajne zabezpečujeme pastvou. Pre jedno jahňa počas 5-6 mesiacov je potrebná plocha trávneho resp. lúčneho porastu cca 250 - 300 m2. Pri pasení na väčších plochách je vhodné podľa možností využiť prenosný oplôtok, ktorý treba raz týždenne prekladať na nevypasenú plochu. Pri takomto spôsobe pasenia postačuje na jedno jahňa týždenne plocha približne 50 m2 i menej, v závislosti od veku jahniat a kvality pasienkového porastu. Po preložení oplôtku je vhodné nedopasky pokosiť. Pre rýchlejší rast a dobrý vývin je vhodné pokračovať v podávaní jadrového krmiva. Ak plánujete jahňatá porážať až v jesennom období (október alebo november) pri vyššej hmotnosti, je vhodné dlhovlnové plemená, ako je zošľachtená valaška, ostrihať. Pri dosiahnutí 20-25 kg odporúčame tiež jahňatá po konzultácii s veterinárnym lekárom odčerviť.
Doplnky stravy a odmeny
Aby ste si získali ich priazeň, veľmi dobre poslúži suchý chlieb alebo pečivo, ktoré nie je napadnuté plesňami. Doplnkom stravy a zároveň aj odmenou môže byť aj rôzny odpad z kuchyne pri spracovaní ovocia a zeleniny (šupy jabĺk, hrušiek, melóna, zemiakov, lusky hrachu, listy kalerábu, kapusty, kelu, karfiolu, mrkvy a pod). Dbajte aby neboli zatuchnuté, prípadne hnilé alebo plesnivé.
Zdravotné ťažkosti
Počas tohto krátkeho chovného obdobia môžu sa u jahniat objaviť rôzne zdravotné ťažkosti. Medzi najčastejšie patria tráviace, ktoré sú na začiatku spôsobené zmenou výživy. Prejavujú sa hnačkami v ojedinelých prípadoch aj tympániou (tzv. zdutím). Ak dodržíte zásady, ktoré sme opísali v odseku o výžive, výskyt takýchto ťažkostí eliminujete na minimum, alebo sa vôbec neobjavia. Ak sa však hnačky objavia, treba jahňatám obmedziť zelené krmivo, nahradiť ho senom a namiesto vody podať obyčajný čierny čaj. Za 3 až 5 dní by sa mal zdravotný stav zlepšiť. Hnačka sa môže objaviť aj po jednorazovom skonzumovaní väčšieho množstva jadrového krmiva. Z toho dôvodu je potrebné sledovať dávku jadra a zabezpečiť, aby jahňatá nemali voľný prístup k jeho zásobám. Podcenenie môže mať za následok „prejedenie“ jadrovými krmivami (nakoľko jahňatá ich s obľubou konzumujú) následne hnačky, dokonca až úhyn. Pri dlhšie pretrvávajúcich zdravotných problémoch, následkom ktorých jahňa chudne, treba privolať veterinárneho lekára.
Chov dospelých oviec
Ak ste sa rozhodli vybrať si na ďalší chov niektoré z vami odchovaných jahniat, pôvodne určených na grilovanie alebo guláš, mali by ste vedieť, že si môžete ponechať iba jahničku. Na plemenitbu, teda na rozmnožovanie a ďalší chov, môžu byť použité iba plemenné barany, odchované v šľachtiteľských chovoch, ktoré prešli hodnotením na nákupnom trhu a majú vystavené potvrdenie o pôvode (POP). Vašou povinnosťou bude jahničku staršiu ako 6 mesiacov označiť dvoma plastovými ušnými značkami s jedinečným číslom, na základe ktorých bude možné zviera identifikovať. Identifikácia je určenie totožnosti každej ovce, jej pôvodu vzhľadom na chov a miesto narodenia v krajine pôvodu. Na to, aby ste úspešne zvládli chov dospelých oviec vaše doterajšie skúsenosti, určite nebudú stačiť. Preto treba siahnuť po odbornej literatúre a aj navštíviť skúsených chovateľov.
Kŕmenie sliepok
Ak sa rozhodnete kŕmiť svoje sliepky zvyškami z kuchyne, musí ísť o nutrične vyvážené zvyšky. Ak ich budete kŕmiť nezdravým zvyškovým jedlom, časom sa u nich objavia zdravotné problémy, nadváha, choroby, vnútorné parazity a klesne, alebo dokonca sa aj zastaví znáška vajec. V najhoršom prípade môže dôjsť i k smrti sliepky.
Zvyšky do kŕmidiel
Tajomstvo dobrej výživy je udržovať všetko v pomere. Ak sliepkam dáte zvyšky od stola, pomôže im to spestriť ich jedálniček, a tiež je to skvelý spôsob, ako sa zbaviť zvyškov.
- Ryby sú skvelým zdrojom bielkovín, teda výborným nástrojom k vysokej produkcii vajec.
- Listová zelenina ako špenát a brokolica majú vysoký obsah bielkovín, vitamínov a minerálov a sliepky ju milujú. Ak používate konzervovanú zeleninu, nezabudnite soľ dôkladne opláchnuť, pretože príliš veľa soli môže spôsobiť zdravotné problémy.
- Hrach, kukurica, pšenica a tekvica majú vysoký obsah sacharidov a všetci vieme, že sliepky kukuricu milujú, rovnako ako hrášok. Zvlášť v zime, kedy im kukurica a pšenica dodá toľko potrebnú energiu, aby i v mraze mohli produkovať vajcia.
- V letných mesiacoch im naopak podávajte zvyšky melónu alebo šalátových uhoriek, nielen že tým zaženú smäd, ale klovaním do zvyškov dužiny sa aj zabavia a na oštipovanie a kanibalizmus im tak nezvýši čas.
- Zvyšky melónu, jahôd a čučoriedok sú obľúbenou pochúťkou, a navyše, bobule sú plné zdravých antioxidantov.
Bezpečný odpad
Sliepky sú všežravce, to znamená, že budú jesť takmer čokoľvek (včítane mäsa). Avšak jesť všetko by rozhodne nemali. Veľa zvyškov obsahuje jed, najmä soľ a cukor, ktorý ohrozuje ich život. Všeobecná zásada znie: ak si nie ste istí, nekŕmte svoj kŕdeľ týmito zvyškami.
Čo všetko by malo zostať sliepkam z vašej kuchyne zakázané?
- Surové alebo nevarené zemiaky a zemiakové listy.
- Šišky, buchty a iné koláče, ktoré obsahujú vysoký podiel cukru.
- Listy paradajok a zelené paradajky.
- Listy baklažánu a avokádo.
- Surové fazule.
- Huby.
- Káva a kávová usadenina.
- Chipsy, hranolky a pizza.
- Čokoláda.
- Nevarená ryža.
- Listy rebarbory.
- Všetky plesnivé a zhnité potraviny.
Nebezpečné zvyšky
Existuje niekoľko kúskov zo stola, ktoré sliepky jesť môžu, avšak v malom množstve. Pamätajte na to, že nikdy sa nič nevyrovná kŕmnej zmesi určenej nosniciam, ani pšenici či rôznym obilným šrotom. Menšou dávkou týchto potravín sliepkam neublížite, ale všetkého s mierou. Zvyšky z kuchyne nepatria kuričkám, ktoré nedosiahli vek 4 mesiace.
Skŕmiť môžete:
- Listová zelenina ako kapusta, špenát, repa, kapusta.
- Mrkva, šalátová uhorka.
- Varená ryža, zemiaky a cestoviny.
- Vaječné škrupiny i zvyšky uvarených vajíčok.
- Zrelé paradajky, hrach i kukurica.
- Všetko ovocie, najmä jahody, čučoriedky, jablka, melón i banán.
Africký miniježko
Ak sa pre nový zvierací prírastok do rodiny rozhodujete impulzívne, jediný pohľad na afrického miniježka sa vám môže stať osudným. Miniježko je totiž nočný tvor. Počas dňa sa nepotrebuje vyrovnávať s neprítomnosťou majiteľa či s nudou, takže ho môžete cez deň bez obáv nechať osamote. Ježko je tvor nenáročný, väčšinu dňa prespí stočený do klbka, pričom spokojne mliaska a občas aj nahlas pochrapkáva. Na rozdiel od našich európskych ježkov, ktoré hibernujú od novembra do apríla a ich telesná teplota vtedy klesne z 35 na 5 stupňov Celzia, africký ježko zimný spánok pre život vôbec nepotrebuje. Ježe sú svojské individuality, väčšina z nich sa však nechá skrotiť a nebráni sa ľudským dlaniam. Miniježko však rozhodne nie je vhodný spoločník pre deti - ostrý piskot, frenetické pobehovanie, prudké pohyby, budenie a ďalšie prejavy detského nadšenia či snahy o pozornosť ho enormne stresujú.
Chov
Naša legislatíva povoľuje chov miniježkov aj ich rozmnožovanie. Skôr, ako sa pustíte do pátrania po chovateľoch, keďže ježka v bežnom obchode kúpiť nedostanete, ujasnite si, ako by mal vyzerať, k dispozícii je totiž široká škála farebných mutácií. Raritou nie sú ani albíni. Okrem farebnosti by ste mali mať jasno najmä v tom, či chcete jedinca z mini línie, ktorý nebude v dospelosti vážiť viac ako dva tégliky parížskeho šalátu, alebo by ste prijali niečo statnejšie zo strednej línie, teda približne polkilového macka. K poslednej kategórii, tzv. jumbo línii, sa nechtiac môže prebojovať každý chovateľ, ktorý ježka vedie k hedonizmu a nerozumne ho vykŕmi do nezdravých rozmerov. Obezita je tragická nielen preto, že zvieraťu skracuje život, ale ak ježko dosiahne abnormálne parametre, stráca schopnosť používať svoj základný obranný mechanizmus - nedokáže sa teda stočiť do klbka.
Strava
Bežní ježkovia sú známi odolnosťou voči rozličným toxínom, čo však neznamená, že svojmu miláčikovi môžete do misky nahádzať hocičo. Základ menu pre jeho maškrtný jazyk, ktorý nielen rozlišuje, ale aj ocení chuť jedla, tvoria živočíšne bielkoviny v podobe vareného mäsa, vajíčok, múčnych červov, cvrčkov alebo rôznych červov. Z hygienických dôvodov by však živá potrava mala pochádzať z čistých domácich chovov, rozhodne by to nemal byť voľne žijúci hmyz. Výbornou a praktickou potravou, aj čo sa veľkosti týka, sú mačacie granule a kvalitné mäsové taštičky. Ježovi občas dobre padne troška ovocia a zeleniny, niektoré druhy sú však doslova tabu, napríklad mrkva, citrusové plody alebo kapusta. V podstate platí, že na čo ježka navyknete od útleho detstva, to potom žerie celý život. Zmeny v jedálničku nemá rád.
Prostredie
Keďže je ježko zviera prevažne samotárske, nepoteší sa permanentnej dámskej, tobôž nie pánskej spoločnosti. Najlepšie sa cíti single. Takže zabudnite na predstavu, že sa budú spolu pekne hrať či nežne sa k sebe túliť. Aj ich rozmnožovanie nechajte radšej na skúsených chovateľov, ktorí vedia nielen správne načasovať párenie, ale aj čas, keď mláďatká oddeliť od mamy a ako ich socializovať a pripraviť na ľudské dotyky. Aby si mohol ježko z času na čas ponaťahovať telo, prípadne si decentne zašportovať, chovajte ho v plastovej ubikácii s minimálnymi rozmermi 90 × 45 x 40 centimetrov. Do boxu mu vložte dve-tri papierové rolky alebo bezpečné preliezačky. Dôležité je, aby ste box, v ktorom spáva, neumiestnili blízko ku kúreniu alebo oknu, kde hrozí prievan, takisto ani do kuchyne plnej výparov a trieskajúceho riadu. Ježkovia majú totiž mimoriadne citlivý sluch. Myslieť treba aj na to, že minijež pochádza z horúcej Afriky, potrebuje teda minimálne príjemných 22 stupňov Celzia, teplota by nikdy nemala klesnúť pod 20 stupňov. Ako sme už spomenuli vyššie, africký ježko nehibernuje, ale v chlade sa v noci prestáva budiť, neprijíma potravu a môže umrieť na totálne vyčerpanie. Ak sa o svojho zverenca dobre staráte, môže sa dožiť štyroch až piatich rokov.
Škodcovia v záhrade
Vošky
Malé (1-4 mm), slabo viditeľné tvory s hladkým hruškovitým telom v rôznych farbách, ktoré vylučujú lepkavú tekutinu známu ako medovica, ktorá priťahuje mravce a podporuje vznik plesní na listoch. Vošky napádajú široké spektrum rastlín, často sa nachádzajú na ovocných stromoch a paprike.
- Ochrana: Mechanické odstránenie, nimbový olej zmiešaný s vodou a jemným saponátom.
Mlynárik kapustový
Motýľ s bielymi krídlami s jemným žltým nádychom, ktorého húsenice požierajú kapustu. Mlynárik kladie prvú generáciu vajec na ploty a múry.
- Ochrana: Rastliny ničiace húsenice škodlivých motýľov, lumčík žltonohý (prirodzený nepriateľ húseníc).
Slimáky a slizniaky
Slimáky majú ulitu, slizniaky sú bezulitové.
- Ochrana: Zber slimákov, vytvorenie pascí (miska s pivom zahrabaná v zemi).
Skočky
Malé, čierne chrobáčiky so skákavými nohami, ktoré vyhrýzajú do listov diery. Vyskytujú sa najmä na kapuste a repke.
- Ochrana: Chemická ochrana (Decis Protech, Karate Zeon 5CS, Samuraj), lepové doštičky na signalizáciu prítomnosti škodcu.
Strapky
Štíhle, 1 - 3 mm veľké škodce s krídlami rozstrapkanými na konci, ktoré vyciciavajú z pletív rastlinnú šťavu z listov a kvetov. Zbaviť sa ich je mimoriadne ťažké.
Bzdochy
Pod pojmom bzdocha si môžeme predstaviť rôzne druhy škodcov, keďže tento druh pokrýva takmer 40 000 bzdôch. Bzdocha je typická pre svoj zápach. Potravu prijímajú cez bodec, s ktorým vedia v prípade potreby aj poštípať. Bzdochy si radi pochutia na rôznych druhoch zeleniny, ovocia, okrasných rastlín aj stromov.
- Ochrana: Prirodzení predátori (lienky, zlatoočky, parazitická osička), vtáky (Oriešok obyčajný).
Medvedík obyčajný (krtonôžka)
Dospelého medvedíka obyčajných nájdete v záhrade iba počas rozmnožovacieho obdobia od mája do júna. Samičky vyhrabú v pôde komoru zhruba 5-25 cm do hĺbky pôdy, pričom do nej nakladú cca 200 - 400 vajíčok. Obhrýzajú korene, kvôli čomu rastliny uhynú.
- Ochrana: Aplikácia hlístic rodu Steinernema carpocapsae do pôdy, Talpa Raus odpudzovač, otrávené návnady, fasádna sieťka pri sadení, hnijúce zemiaky so slamou v jame, voda so saponátom.
#