Úvod
Makroekonómia, ako vedná disciplína, sa zaoberá štúdiom ekonomiky ako celku. Jej cieľom je pochopiť a analyzovať správanie sa agregátnych veličín, ako sú hrubý domáci produkt (HDP), inflácia, nezamestnanosť a platobná bilancia. Na základe týchto analýz sa vytvárajú teoretické modely, ktoré slúžia ako základ pre formulovanie hospodárskej politiky štátu. V priebehu času vzniklo množstvo makroekonomických teórií, ktoré sa líšia v pohľade na fungovanie ekonomiky a v odporúčaniach pre hospodársku politiku. Tento článok sa zameriava na niektoré z významných makroekonomických teórií a ich potenciálny vplyv na hospodársku politiku Slovenska.
Neokonzervativizmus a jeho princípy
Neokonzervativizmus predstavuje ekonomický smer, ktorého duchovným otcom bol Milton Friedman, predstaviteľ tzv. Chicagskej školy. Táto teória sa rozvinula v 70. a 80. rokoch 20. storočia v USA a je spojená s tzv. reganomikou, teda hospodárskou politikou Ronalda Reagana. Neokonzervativizmus reagoval na vtedajšiu situáciu v USA, ktorú charakterizoval rastúci štátny rozpočet s nevyrovnaným saldom, relatívne vysoké daňové zaťaženie a problémy v zdravotníctve a školstve.
Kľúčové myšlienky Miltona Friedmana
Milton Friedman kritizoval systém všeobecného sociálneho zabezpečenia, ktorý považoval za podvod na pracujúcich a daňových poplatníkoch. Odmietal uzákonenie minimálnej mzdy, monopol odborov na trhu práce a progresívne zdanenie príjmov.
Monetarizmus ako súčasť neokonzervativizmu
Stručná charakteristika monetarizmu spočíva v tom, že sa akceptuje význam peňazí a peňažnej politiky v hospodárskych procesoch. V pozadí sú princípy tzv. kvantitatívnej teórie peňazí, t. j. zvyšovanie peňazí v obehu ročne cca. o 3-5 % vo vzťahu k rastu hrubého národného produktu (HNP). Podľa M. Friedmanna je trhový mechanizmus schopný obnoviť narušenú rovnováhu automaticky. Významná úloha sa pripisuje dopytu po peniazoch, podmieneného veľkosťou bohatstva a jeho zmien, resp. od rozdelenia bohatstva na tzv.
Kritika štátnych zásahov a podpora trhového mechanizmu
Monetarizmus bol proti štátnym zásahom do ekonomiky okrem regulovania množstva peňazí v obehu prostredníctvom emisnej banky. Friedman tvrdil, že trh zlyháva a štát chráni zákazníkov pred tým, aby sa predajcovia spojili a určili spoločnú cenu.
Prečítajte si tiež: Sladký a slaný Veľkonočný pletenec
Dlhodobá Phillipsova krivka a prirodzená miera nezamestnanosti
Z hľadiska fungovania trhovej ekonomiky má podľa monetaristov význam tzv. dlhodobá Phillipsova krivka, založená na tzv. prirodzenej miere nezamestnanosti, rozvinutá o tzv.
Teória racionálnych očakávaní
Autormi teórie racionálnych očakávaní boli E. Lucas a J. Barro. Teória predpokladá racionálne správanie subjektov na trhu. Každý hospodársky subjekt koná racionálne vzhľadom na podmienky, v ktorých sa musí rozhodovať. Pre správne rozhodovanie sú potrebné včasné, úplné a pravdivé informácie. Robert Emerson Lucas zastáva názor, že odchýlka od tzv.
Ekonómia ponuky
Autorom teórie ekonómie ponuky bol A. Laffer. Cieľom teórie bola minimalizácia štátnych zásahov, proti vysokému zdaneniu príjmov, ako vyrábať viac, efektívnejšie a racionálnejšie, podnecovanie aktivity, tvorivosti, zavádzania inovácií, daňová reforma a zníženie daní.
Reakcia na keynesovskú hospodársku politiku
V 60. a 70. rokoch 20. storočia sa ukázalo, že keynesovská hospodárska politika vedie k inflácii. Nahradila ju teória strany ponuky v rámci neokonzervativizmu. V zmysle tejto teórie ak sa znižuje daňové zaťaženie, zvýši sa pracovná aktivita a úspory, ktoré sú základom investovania.
Dôraz na zisk a spoločenská zodpovednosť firmy
Najvýznamnejším predstaviteľom tejto teórie bol A. B. Presadzoval názor, že jedinou spoločenskou zodpovednosťou firmy je uskutočňovať také zodpovedné aktivity, ktoré vedú len k zvyšovaniu zisku. Friedman považuje za hlavný problém dodatočné náklady vynaložené na koncept SZP, ktoré sa prejavia napríklad nižšími výnosmi, vyššími cenami výrobkov a služieb, alebo napríklad nižšími platmi zamestnancov. V neposlednom rade sa prejavia aj nižšími dividendami akcionárov. Podľa Friedmana, by skutočnosť, že by sa riadiaci pracovníci spoločnosti zameriavali na inú spoločenskú zodpovednosť ako zarobiť čo najviac peňazí pre akcionárov, by mohla zničiť základy slobodnej spoločnosti (Kunz, 2012).
Prečítajte si tiež: Tipy na slaný tvaroh
Neoliberalizmus ako oponent neokonzervativizmu
Oponentom neokonzervativizmu bol neoliberalizmus, ktorý trvá na názore: Nech trh vyrieši čo môže, zvyšok vyriešime my. Neoliberalizmus je označenie pre politickú a/alebo ekonomickú ideológiu (politikov, obchodníkov, novinárov a bankárov, nie však vedcov) založenú na jednoduchých axiómoch, že trh (súkromný sektor) vždy funguje dobre a štát vždy funguje zle; do značnej miery sa prekrýva s pojmami neokonzervativizmus či thatcherizmus (pre západné štáty), Washingtonský konsenzus (pre chudobnejšie štáty) a trhový fundamentalizmus.
Makroekonomické ukazovatele a meranie výkonnosti ekonomiky
Vyspelosť alebo zaostalosť národného hospodárstva určitej krajiny sa posudzuje na základe ukazovateľov, ktoré sa nazývajú makroekonomické ukazovatele, alebo makroekonomické výstupy. Výkonnosť ekonomiky možno merať a vyjadriť niekoľkými spôsobmi a niekoľkými makroekonomickými ukazovateľmi. Medzi základné makroekonomické ukazovatele patria:
- Hrubý domáci produkt - HDP (angl.
- Hrubý národný produkt - HNP (angl.
- Čistý domáci produkt - ČDP (angl.
- Čistý národný produkt - ČNP (angl.
- Národný dôchodok - ND (angl.
Existujú ešte aj iné ukazovatele, podľa ktorých možno merať výkonnosť ekonomiky - tzv. alternatívne ukazovatele HDP.
Význam makroekonomických ukazovateľov
Výkonnosť ekonomiky nemožno vyčísliť vo fyzických jednotkách, ale v peňažnom vyjadrení, teda v cenách. Pozrite si hlavné makroekonomické / národohospodárske ukazovatele. Tieto ukazovatele slúžia na meranie výkonnosti ekonomiky.
Ciele hospodárskej politiky
Ciele dávajú každému systému účel, zmysel a smer jeho pohybu. Môžeme povedať, že ciele sú normou určitého chceného stavu a tým vypovedajú o žiadaných stavoch, resp. procesoch. Ľudská spoločnosť sa skladá z jednotlivcoch. Každý z nich má svoje záujmy a ciele, z ktorých majú niektorí povahu ekonomickú. Tieto záujmy a ciele sa môžu medzi jednotlivcami odlišovať, ale môžu sa aj zhodovať. Aj hospodárski politici majú (volia) určité ciele. Niekedy si vyberajú medzi alternatívnymi cieľmi alebo prikladajú jednému cieľu menšiu váhu ako cieľu inému.
Prečítajte si tiež: Slaný koláč v tvare slnečnice
Politický systém a formulácia cieľov
V súvislosti s formuláciou cieľov sa dostávame do oblasti politického systému, resp. do oblasti politických strán. Platí, že politické strany majú nielen formulované ciele, ktoré vlastne odrážajú ciele spoločenské a ekonomické, ale i vnútorná organizácia, ktorá im dáva väčšie možnosti tieto ciele presadzovať.