Polemika nad kvalitou poľských výrobkov na Slovensku je dlhodobým problémom. V súčasnosti však krajinou otriasa potravinový škandál týkajúci sa predaja mäsových výrobkov, po konzumácii ktorých zomrel muž a ďalšie dve ženy skončili v nemocnici. Často prichádzajú na Slovensko potraviny z Poľska, ktoré vykazujú pochybenia, alebo sú nebezpečné. Poľsko je zároveň popredným dodávateľom hydinového mäsa a vajec v EÚ. Aj v samotnej správe Najvyššieho kontrolného úradu Poľskej republiky z roku 2022 sa písalo, že poľské potraviny sú najnebezpečnejšie v rámci celej EÚ. Tento článok sa zameriava na aktuálnu situáciu, zoznam predajní, kde sa našlo závadné mäso, reakcie obchodných reťazcov, politikov a spotrebiteľov, ako aj na opatrenia, ktoré boli prijaté na ochranu zdravia obyvateľov Slovenska.
Spotrebiteľské preferencie a dôvera
Ako vyplynulo z prieskumu Zväzu obchodu SR, ktorý koncom minulého roka zrealizovala agentúra 2muse, v súčasnosti sú tromi hlavnými faktormi pri nákupe potravín čerstvosť, kvalita a cena. Okrem potravín slovenského pôvodu, ktoré preferuje 76 % respondentov, sú akceptovanými aj potraviny českého a nemeckého pôvodu. Naopak, vyššia miera nedôvery a negatívne skúseností sa spájajú s potravinami z Poľska.
Paradoxom je, že kvôli nezáujmu Slovákov sa naše zvieratá vyvezú do poľských bitúnkov, odkiaľ príde späť na Slovensko. Stále sa hovorí, že máme kupovať slovenské mäso. Bohužiaľ, cena je pre slovenských spotrebiteľov stále na prvom mieste.
Núdzové opatrenia a kontroly
Slovensko zaviedlo mimoriadne núdzové opatrenie na poľské hovädzie mäso, ktoré je reakciou na ďalší prípad dovozu závadného mäsa. Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná vydala pokyn hlavnému veterinárnemu lekárovi SR na núdzové opatrenie na dovoz hovädzieho mäsa z Poľska.
Každá zásielka odteraz musí prejsť laboratórnymi testami a až po kontrole môže smerovať na slovenský trh. V Česku odhalili v 700 kilogramovej zásielke hovädziny nebezpečné baktérie salmonely. Na Slovensko sa z tejto dodávky dostalo 40 kilogramov mäsa.
Prečítajte si tiež: Všetko o bezlepkových obilninách
„Nedovolím, aby zlyhania poľských orgánov opakovane ohrozovali slovenských spotrebiteľov. Štátna veterinárna a potravinová správa bude preto kontrolovať všetky dodávky poľského mäsa. 100 percent zásielok poľského hovädzieho mäsa bude musieť prejsť kontrolou predtým, ako sa dostane k spotrebiteľovi, do reštaurácii či jedální. Toto opatrenie bude platiť až do odvolania. Potravinoví inšpektori podrobia poľské mäso laboratórnym vyšetreniam na prítomnosť baktérií, zvyškov veterinárnych liekov, zneužívaniu rozmrazeného mäsa a aj kontrolám označenia prevádzok, z ktorých mäso pochádza. V prípade podozrenia z falšovania mäsa sa súčasne vykoná senzorické testovanie a kvalitatívna detekcia druhu mäsa.
Každý príjemca poľského hovädzieho mäsa je povinný nahlásiť dodávku do elektronického systému Štátnej veterinárnej a potravinovej správy najneskôr 24 hodín pred dodaním. Inšpektori z neho odoberú vzorky a príjemca bude musieť počkať na výsledky testov.
Doposiaľ uskutočnili viac ako 550 cielených kontrol poľského hovädzieho mäsa. Kontrolám podrobujú mäso v skladoch, maloobchodoch, baliarňach, spracovateľských prevádzkach i na cestách. Od prepuknutia škandálu s poľskými bitúnkami sú potravinoví inšpektori neustále v pohotovosti.
Reakcie obchodných reťazcov
Obchodné reťazce na Slovensku reagovali na situáciu rôzne.
Obchodný reťazec Terno uviedol, že "celkový podiel zalistovaných kusov poľských výrobkov v našom reťazci predstavuje cca 2,8 % v porovnaní s aktívnymi položkami." Pre Topky.sk to uviedol Peter Vanek, marketingový manažér spoločnosti TERNO real estate. Dodáva, že mäso z Poľska v ponuke nemajú. Konštatuje, že spoločnosť v prvom rade kladie dôraz na kvalitu, najmä pri čerstvých produktoch ako sú mäso, ovocie, zelenina či pečivo.
Prečítajte si tiež: Druhy listovej zeleniny a ich vplyv na zdravie
Spoločnosť Kaufland odpovedala na otázky všeobecne bez konkretizovania, pritom kvalitu a čerstvosť tovaru zaradila na prvé miesto. "Preto kontrolujeme kvalitu čerstvých potravín už pri príjme do logistického centra a prísne dbáme na dodržiavanie teplotného reťazca. Napríklad naši dodávatelia ovocia a zeleniny musia spĺňať prísnejšie normy ako je ustanovené zákonom," uvádza pre Topky.sk hovorkyňa spoločnosti Kaufland Lucia Vargová. Pravidelne tiež vykonávajú laboratórne analýzy v spolupráci s nezávislými a akreditovanými laboratóriami.
V obchodnom reťazci Billa je najdôležitejším kritériom kvalita a overení dodávatelia. "Všetci naši dodávatelia, bez rozdielu z akej krajiny pochádzajú, musia spĺňať prísne hygienické a kvalitatívne kritériá. Napríklad pri mäse si ich zákazníci môžu byť istí až dvojnásobnou kontrolou kvality a to nielen priamo u našich dodávateľov, ale aj u nás v Bille, uvádza Kravjar. Mäso a mäsové výrobky z Poľskej republiky v sieti BILLA nepredávame. Za potešujúce označil, že stále rozširujú sieť slovenských dodávateľov, kde sa môžu spoľahnúť na vysokú kvalitu a bez problémov identifikovaný pôvod jednotlivých zložiek.
V prípade výrobkov vlastnej značky Tesco majú proces kontroly kvality nastavený už od pestovateľov, producentov až po uvedenie výrobku na trh. "Kvalitu predávaných výrobkov riadime a overujeme aj viacerými internými procesmi, ktoré začínajú kontrolou na distribučných centrách a pokračujú v celom ďalšom reťazci až po samotný predaj zákazníkom v našich predajniach Tesco. Pri výbere dodávateľov považujú v Tescu za prvoradú potravinovú bezpečnosť a kvalitu tovaru a zároveň reputáciu dodávateľa. "Ku všetkým pristupujeme rovnocenne a všetci majú rovnaké podmienky na dodávanie tovaru," dodáva pre Topky.sk Zeurzanová."
Obchodná politika najväčšieho domáceho obchodného reťazca COOP Jednota je založená na dlhodobej korektnej spolupráci so slovenskými dodávateľmi a overenej slovenskej kvalite. Podľa jej slov spolupracujú s viac ako 1 300 lokálnymi slovenskými dodávateľmi. V oblasti bezpečnosti a kvality potravín uviedla, že platí harmonizovaná európska legislatíva, teda každý výrobca v členskom štáte EÚ musí dodržiavať stanovené spoločné pravidlá pre zabezpečenie hygieny a bezpečnosti či už vo výrobe alebo pri predaji potravín.
Ambulantný predaj a spotreba mäsa na Slovensku
Poľské mäso sa na Slovensku predáva vo veľkom. Podľa štatistík sa na Slovensko dováža desiatky tisíc ton hovädzieho mäsa ročne. Ďalšie tony sa dovážajú formou ambulantného predaja, kde si ľudia mohli nakúpiť mäso pri dovoze priamo z pojazdných predajní. Vyskytuje sa často práve v pohraničných obciach severoslovenských okresov Kysuce nevynímajúc. Kúpite tu mäso bez možnosti zistenia pôvodu a ani neviete, či prešlo kontrolou a veľakrát aj bez dokladu o kúpe. Je to aj naša chyba, že takéto mäso kupujeme a podporujeme tento predaj. Keby nebol o takéto mäso záujem, neboli by ani takéto pojazdné predaje.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre spotrebiteľov
Najväčšia spotreba je bravčového mäsa (cca 30 kg ročne) a hydinového mäsa (cca 20 kg ročne). Hovädzieho mäsa sa na Slovensku zje ročne priemerne len 4,5 kilogramu na obyvateľa. Je to aj kvôli jeho cene. Je totiž dvoj až trojnásobne drahšie a je dovozové zo zahraničia.
Dôkazom nezáujmu je názor dlhoročného chovateľa - malého farmára z regiónu Turiec p. Sajdák hovorí: "V rámci rôznych predajných akcii sme rozdali stovky letákov na predaj vysokokvalitného mäsa z farmy. Výsledkom bol reálny predaj cca 50-tich kg hovädzieho mäsa, čo je zanedbateľné. Momentálne chováme 50ks hovädzieho dobytka no zvažujeme obmedzenie chovu asi len na 20ks. Ľudia nemajú záujem o slovenské mäso, uprednostňujú nákup v supermarketoch a u rôznych pokútnych predajov z pojazdných predajní zo zahraničia. Paradox je, že kvôli nezáujmu Slovákov sa naše zvieratá vyvezú do poľských bitúnkov odkiaľ príde späť na Slovensko."
Politické reakcie
Pri vypuknutí podobných káuz sa politici radi predháňajú vo vyjadreniach napríklad, aby sa používalo v jedálňach na školách či iných inštitúciách slovenské mäso. Je to síce rozumný názor, ale podobné vyjadrenia prichádzajú zvyčajne až po medializáciach problémov. Oveľa účinnejšia by bola dlhodobá stratégia podpory slovenských fariem a rozvoja vidieka.
Premiér Peter Pellegrini (Smer) vyzval zriaďovateľov materských škôl, základných a stredných škôl, aby nakupovali pre stravovanie detí len mäso, ktoré má pôvod v kontrolovaných slovenských chovoch.
„Na základe zverejnených informácií, podľa ktorých sa na slovenský trh, dokonca do našich škôl, mohlo dostať mäso zo zahraničia pochybnej kvality, chcem vyzvať všetkých zriaďovateľov našich škôlok, základných a stredných škôl, aby od dnešného dňa pre naše deti nakupovali mäso výhradne pochádzajúce zo slovenského chovu, o ktorom máme presnú evidenciu, odkiaľ pochádza a akej je kvality.
Poľský minister poľnohospodárstva Krzysztof Ardanowski považuje najnovší prípad zabitia chorých kráv a obchodovanie s ich mäsom za „náhodný incident“, ktorý však kazí povesť poľských potravín. Povedal to v stredu v rozhovore v poľskom rozhlase.
Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave vyjadruje poľutovanie nad tým, že na jednom z poľských bitúnkov dochádzalo k nelegálnej porážke chorých zvierat. Vzhľadom na to, že sa mäso z tohto podniku dostalo na Slovensko, poľský minister poľnohospodárstva Jan Krzysztof Ardanowski odoslal slovenskej ministerke pôdohospodárstva Gabriele Matečnej list, v ktorom vysvetlil celú situáciu.
„Poľské veterinárne orgány prijali všetky potrebné opatrenia na zabránenie tomu, aby sa choré mäso dostalo do obehu. Poľsko do krajín Európskej únie vyviezlo 2700 ton podozrivého hovädzieho. BRATISLAVA - Ministerka Gabriela Matečná v boji s poľským mäsom pokračuje. Po zavedení mimoriadneho núdzového opatrenia, ktoré platí do odvolania od minulého piatku, vyzvala obchodné reťazce, aby mäso pochádzajúce z Poľska nepredávali. Samotná Matečná tak reaguje na aktuálny vývoj v kauze hovädzieho mäsa, ktoré pochádza z chorých kráv z poľského bitúnku. “Bezpečnosť potravín je na prvom mieste. Nedovolím, aby zlyhania poľských orgánov ohrozovali slovenských spotrebiteľov. Podľa ministerstva už viaceré obchodné reťazce avizovali, že poľské mäso predávať nebudú. Gabriela Matečná rovnako varovala pred stúpajúcimi zásobami mrazeného poľského mäsa, o ktoré po prevalení škandálu nie je záujem. Dodala, že sa dá predpokladať, že sa čoskoro objaví na trhu a bude sa predávať za veľmi nízku cenu. Zástupcovia agrorezortu spolu so zástupcami obchodných reťazcov sa zhodli, že kontroly nesmú skončiť iba v sektore obchodu, ale je potrebné, aby sa zamerali aj na zariadenia verejného stravovania. Rovnako varovala aj pred ambulantným predajom. “Tým, že sa nám podarilo zastaviť distribúciu mäsa pochybného pôvodu do obchodov, presúva sa predaj do ulíc, kde sa veľmi ťažko kontroluje. Riziko nekvalitných a nebezpečných potravín je v takomto prípade mimoriadne vysoké,“ uviedla a následne dodala: „Upozorňujem, že každý starosta a primátor je povinný dodržiavať podmienky predaja na trhových miestach, čiže do 24 hodín pred predajom nahlásiť zásielku a spolupracovať s Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou pri povoľovaní predaja.
Zistenia inšpekcie ŠVPS a zoznam predajní
Inšpekcia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) objavila pokazené mäso z Poľska aj na Slovensku. Konkrétne na východe krajiny, a to v Bardejove, Gaboltove a v Bidovciach a podľa najnovších informácií aj v ďalších prevádzkach.
Podľa veterinárov ide o prevádzky:
- Marta Ivanová, Čečejovce, ul. Košická 2 - sklad potravín
- Zahorecz Jozef, Levice, ul. Ľudovíta Štúra 10 - predajňa
- Robert Csatari Mäso-Údeniny, Jelšava, ul. Štefánikova 359 - predajňa
- Eva Odreašova Kysucké Nové Mesto ul. Hviezdoslavova 60 - predajňa
- Mäsiarstvo u Urbánka, Trenčín Nám. Sv. Anny 15
- Bistiak Vladimír, Varín ul. Martinčeka 62 - predajňa
VIDEO: Podozrivé mäso z pochybného poľského bitúnku sa objavilo aj v ZŠ v obci Bidovce neďaleko Košíc.
„Štátna veterinárna a potravinová správa spustila intenzívne cielené kontroly chladeného a mrazeného hovädzieho mäsa z Poľska. Kontrolujeme sklady, spracovateľské prevádzky, obchody aj prepravné vozidlá. K celej situácii sa vyjadrila aj ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. „Kontroly, ktoré sme spustili na ochranu slovenských spotrebiteľov napriek ubezpečovaniu poľských úradov, že sa závadné mäso mimo Poľska nenachádza, sa ukázali správne,“ povedala.
Generálny riaditeľ sekcie potravinárstva a obchodu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Milan Lapšanský uviedol, že na Slovensku sa produkuje 27 000 ton kvalitného hovädzieho mäsa. Ďalších 12 000 ton sa dováža z krajín ako Nemecko, Česko, Poľsko, Holandsko a Írsko.
Medzi príjemcami poľského mäsa boli traja odberatelia z východného Slovenska. Medzi nimi bol aj Ladislav Cabai z Bidoviec pri Košiciach. Kamennú prevádzku v obci nemá. „Vlastní chladiarenský voz, s ktorým mäso rozváža do okolia aj do Košíc,“ uviedol jeho sused.
Reportáž poľskej televízie a reakcie
O tom sa v polovici januára odvysielala reportáž na poľskej televíznej stanici TVN24, pričom reportér Patryk Szczepaniak, ktorý sa v danom bitúnku na čas zamestnal, poukázal na praktiky využívajúce sa v bitúnku. Ten mal nelegálne obchodovať s pokazeným mäsom a chorým dobytkom, ktorý nevedel stáť na nohách. “Vedúci mi prikázal, aby som mäso označil ako zdravé a trochu ho prikrášlil. Bolo to hrozné, verte mi. Zo smradu hnijúceho mäsa sa vám chce vracať. "Aj tak nevieš, čo ješ,“ povedal mu jeho vedúci, keď sa ho reportér pýtal, či mäso nie je pokazené. Bitúnok bol následne uzavretý.
Kauzu musela Matečná vysvetľovať na parlamentnom Výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorý členovia mimoriadne zvolali vzhľadom k danej kauze. Vtedy hovorila, že agrorezort spolu so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou urobili všetko, čo mohli, ba až nad rámec.
Aktuálne zistenia a kontroly ÚVZ SR
Úrad verejného zdravotníctva SR eviduje ku dňu 1. 2. 2019 do 12.00 h 15 zariadení spoločného stravovania (na základe obdržaných dokumentov zo strany Štátnej veterinárnej a potravinovej správy), do ktorých bolo distribuované hovädzie mäso z inkriminovaného poľského bitúnka. Mäso sa do zariadení spoločného stravovania (reštaurácie, predškolské, školské zariadenia) dostalo od dodávateľov, ktorých kontrola spadá do kompetencie orgánov štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
Regionálne úrady verejného zdravotníctva na základe hlásených dodávok skontrolovali 14 zariadení spoločného stravovania (ZSS), pri ktorých sa zistilo:
- inkriminované hovädzie mäso bolo dodané do skontrolovaných zariadení v celkovom množstve cca. 520 kg a následne bolo použité na prípravu rôznych hotových pokrmov, napr. guláš, hovädzie varené s omáčkou, sviečková na smotane
- v danej súvislosti neboli hlásené zo strany konzumentov skontrolovaných zariadení žiadne zdravotné komplikácie
Kontrola jedného zariadenia spoločného stravovania práve toho času prebieha, informáciu o možnom dodaní poľského hovädzieho mäsa do tohto ZSS obdržal ÚVZ SR dnes, teda 1.02.2019.
Pri kontrolách boli zistené rôzne nezrovnalosti, ako napríklad nesprávne informovanie zo strany orgánov štátnej a veterinárnej správy (ÚVZ SR boli zaslané za účelom vykonania kontrol aj prevádzky, v prípade ktorých sa pri kontrole zistilo, že nejde o zariadenia spoločného stravovania, ale o predajne potravín, ktorých kontrola nespadá do kompetencií regionálnych úradov verejného zdravotníctva), ďalšie nezrovnalosti boli v poskytnutých informáciách o dodaných množstvách hovädzieho mäsa alebo jeho pôvodu.
Regionálne úrady verejného zdravotníctva Slovenskej republiky neustále vykonávajú intenzívne kontroly po celom Slovensku v zariadeniach spoločného stravovania (ZSS) so zameraním sa na výskyt inkriminovaného hovädzieho mäsa, zabezpečenie jeho stiahnutia z trhu, zistenia spôsobu likvidácie a zistenia prípadnej ďalšej distribúcie (iným odberateľom, najmä iným zariadeniam spoločného stravovania). Kontroly po celom Slovensku hlavný hygienik SR Ján Mikas nariadil už 29. januára, kedy bolo zo strany Poľska deklarované, že inkriminované hovädzie mäso sa nedostalo za poľské hranice.
Celý systém nákupu surovín je v kompetencii jednotlivých prevádzkovateľov zariadení školského stravovania. Prevádzkovatelia sú plne zodpovední za nastavenie podmienok verejného obstarávania, ktoré je v ich kompetencii. Kontrolu na úseku zariadení školského stravovania vykonávajú pracovníci odborov hygieny detí a mládeže na jednotlivých regionálnych úradoch verejného zdravotníctva buď cielene alebo v zmysle plánu kontrol. V prípade kontroly mäsa sa kontroluje jeho vysledovateľnosť.
V prípade, že sa do niektorých školských stravovacích zariadení dostane nevyhovujúce mäso, ide o porušenie povinností prevádzkovateľov zariadení školského stravovania, nakoľko v zmysle metodiky materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre školské stravovanie, vypracovanej Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR je povinnosťou prevádzkovateľov žiadať doložiť všetky relevantné dokumenty pri obstarávaní tovaru.
V tejto oblasti plánujeme intenzívne spolupracovať so zodpovednými pracovníkmi Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Pracovníci odborov hygieny detí a mládeže realizujú spoločné odborné semináre s metodičkami školského stravovania pri okresných úradoch, ktoré taktiež v rámci kontrol sa zameriavajú najmä na kontrolu dokumentácie.
Potrebné budú zvýšené kontroly ako zo strany odborných pracovníkov regionálnych úradov v SR, tak zo strany metodičiek školského stravovania, či si prevádzkovatelia plnia všetky svoje povinnosti. Predpokladom úspešnej prevencie je včasné informovanie zo strany Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, ktorá je orgánom úradnej kontroly potravín na tomto úseku.
Ďalšie dodávky a kontroly ŠVPS SR
Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR vykonala úradné kontroly u troch odberateľov v okrese Košice-okolie a Bardejov. O ďalšej distribúcii do zariadení spoločného stravovania z týchto prevádzok bol informovaný Úrad verejného zdravotníctva.
„Prostredníctvom systému rýchleho varovania sme dňa 31. januára 2019 dostali informáciu o ďalších dodávkach hovädzieho mäsa na územie SR," upozornila veterinárna a potravinová správa na svojej webovej stránke.
Podľa veterinárov ide o prevádzky:
- Marta Ivanová, Čečejovce, ul. Košická 2 - sklad potravín
- Zahorecz Jozef, Levice, ul. Ľudovíta Štúra 10 - predajňa
- Robert Csatari Mäso-Údeniny, Jelšava, ul. Štefánikova 359 - predajňa
- Eva Odreašova, Kysucké Nové Mesto ul. Hviezdoslavova 60 - predajňa
- Mäsiarstvo u Urbánka, Trenčín Nám. Sv. Anny 15
- Bistiak Vladimír, Varín ul. Martinčeka 62 - predajňa.
„V týchto prevádzkarniach budú vykonané úradné kontroly príslušnými regionálnymi veterinárnymi a potravinovými správami," dodala ŠVPS.
Ústredný riaditeľ ŠVPS Jozef Bíreš na brífingu v Ivachnovej informoval, že takmer 300 kilogramov mäsa z rizikového hovädzieho dobytka z Poľska bolo distribuovaných do reštaurácií a škôl na Slovensku.
Dodávky mäsa z inkriminovaného poľského bitúnku mali traja spracovatelia na východe Slovenska - v Bardejove, Gaboltove a Bidovciach. Podľa Bíreša jedna z týchto prevádzok ani nebola schválená. Na základe distribučného listu je deklarácia, že všetko rizikové mäso išlo do zariadení verejného stravovania.
„Systém garancie poľského mäsa znovu stratil na hodnote. Nie je to prvýkrát. Ťažko povedať, či títo traja dovozcovia prijali mäso preto, lebo ich oslovila cena, ale určite to nebola zdravotná bezpečnosť a kvalita mäsa," povedal ústredný riaditeľ ŠVPS.
Dodal, že informácie už posunuli Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorý ich prešetruje. Spätnú väzbu zatiaľ nemajú. „Veľmi ma mrzí, že to išlo do verejného stravovania. Najmä ma mrzí to, že je tam citlivá skupina detí, ktoré toto mäso konzumovali," skonštatoval Bíreš.
Slovenský agrorezort hneď po zverejnení škandalóznych informácií o poľskej hovädzine spustil cielené kontroly spracovateľských prevádzok a vyslal na cesty potravinových a veterinárnych inšpektorov. Tí kontrolujú vozidlá prepravujúce mäso.
Situácia na Slovensku a reakcie
Pokazené mäso z Poľska sa dostalo aj na naše stoly. Hygienici už od utorka kontrolujú prevádzky po celom Slovensku aby zistili, koľko potenciálne škodlivého mäsa sa do našich prevádzok dostalo. Podľa doterajších zistení sa mäso dostalo nielen do reštaurácií a škôl, ale aj do maloobchodných predajní. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora vidí problém najmä u nás. „Príčiny sú v tom, že za 13 rokov sme mali okolo 14 ministrov,“ povedali potravinári. Pre vládu podľa nich doteraz nebola prioritou potravinová sebestačnosť. Pokiaľ by štát vytvoril dostatočné podmienky, sú schopní vyrobiť zdravé potraviny primeranej ceny. Podľa Emila Machu z potravinárskej komory je možné, že po pomoci štátu by sme boli oveľa sebestačnejší ako dnes.
Už teraz by poľnohospodári dokázali takmer úplne pokryť spotrebu kuracieho a bravčového mäsa. Práve s hovädzím je však problém. Prevažná väčšina hovädzieho mäsa sa zo Slovenska vyváža. Toto mäso smeruje najmä do Turecka. Najväčší krok k zlepšeniu situácie však môžu spraviť práve bežní ľudia. Podľa nich by sa mali rodičia v školách pýtať, odkiaľ pochádza mäso, ktoré sa u nich servíruje. Poľský prípad by mal Slovákom ukázať, čoho sa v budúcnosti vyvarovať. Ohrozené pritom boli najmä pohraničné oblasti.