Máte pocit hladu aj krátko po jedle? Alebo naopak, trpíte nechutenstvom? Zmeny chuti jedla môžu mať rôzne príčiny a ovplyvňovať náš celkový zdravotný stav. Neustály pocit nenasýtenia môže viesť k podráždenosti, bolestiam hlavy a zvýšenej chuti do jedla, čo môže spôsobiť prejedanie, kolísanie hladiny cukru v krvi a narušenie hormonálnej rovnováhy. Tieto faktory môžu negatívne ovplyvniť ďalšie aspekty zdravia. Na druhej strane, nechutenstvo môže viesť k podvýžive a ďalším problémom. Pochopenie príčin a zavedenie správnych návykov vám môže pomôcť získať kontrolu nad hladom a podporiť celkové zdravie.
Príčiny neustáleho hladu
Túžba po jedle je prirodzeným signálom nášho tela, že potrebuje prísun živín. Väčšina ľudí vydrží medzi jednotlivými jedlami niekoľko hodín, kým opäť pocíti hlad. Môže sa však stať, že máte pretrvávajúci pocit hladu, a to aj bezprostredne po jedle. Pozrime sa na možné príčiny tohto javu.
Nedostatočný príjem bielkovín
Ak vaše jedlo obsahuje málo bielkovín, pravdepodobne vás nezasýti na dostatočne dlhú dobu. Bielkoviny sú kľúčové pre reguláciu hormónov hladu, ako sú leptín a grelín, ktoré ovplyvňujú pocit sýtosti. Bielkoviny spomaľujú trávenie a zabezpečujú, že jedlo zostane v žalúdku dlhšie. Ak jete stravu s nedostatkom bielkovín, chuť na jedlo prichádza rýchlejšie.
Ako si s tým poradiť: Do svojho jedálnička zaraďte potraviny bohaté na bielkoviny, ako sú strukoviny, tofu, slnečnicové a tekvicové semienka, quinoa, ovsené vločky. Bielkoviny vám pomôžu udržať stabilnú hladinu cukru v krvi a podporia dlhodobé zasýtenie. Rastlinné bielkoviny sú skvelou alternatívou živočíšnych zdrojov a majú mnoho zdravotných výhod. Okrem toho zohrávajú dôležitú úlohu vo vyváženej strave nielen pre vegetariánov a vegánov, ale aj pre tých, ktorí chcú znížiť spotrebu mäsa.
Koľko bielkovín denne potrebujeme?
Množstvo bielkovín, ktoré dospelý človek potrebuje, závisí od jeho veku, pohlavia, úrovne aktivity a zdravotného stavu. Vo všeobecnosti sa odporúča príjem 0,8 g bielkovín na kg telesnej hmotnosti. Vyšší príjem je vhodný pre športovcov (1,2-1,4 g/kg), tehotné a dojčiace ženy (0,9-1,2 g/kg) a starších ľudí (1 g/kg).
Prečítajte si tiež: Recenzie zmrzlinární na Slovensku
Keď nie ste schopní pokryť svoju dennú potrebu bielkovín zo stravy, proteínový prášok je skvelým pomocníkom.
Spracované sacharidy
Potraviny s vysokým glykemickým indexom, ako sú sladkosti, biele pečivo, sladené nápoje a spracované potraviny, spôsobujú rýchly nárast hladiny cukru v krvi, po ktorom nasleduje prudký pokles. Tento proces vedie k pocitu hladu a únavy, aj keď ste práve jedli. Kolísanie hladiny cukru v krvi môže tiež spôsobiť chuť na sladké a nezdravé potraviny.
Ako si s tým poradiť: Vyhýbajte sa potravinám s vysokým glykemickým indexom a namiesto nich si vyberajte potraviny bohaté na komplexné sacharidy, ako je celozrnný chlieb, quinoa, ovsené vločky, sladké zemiaky alebo zelenina. Tieto potraviny sa trávia pomaly, čo pomáha udržiavať stabilnú hladinu cukru v krvi, a teda udržiavať pocit sýtosti.
Nízky príjem tukov
Tuky sú kľúčovou súčasťou vyváženej stravy, pretože spomaľujú trávenie a pomáhajú nám cítiť sa dlhšie sýti. Ak sa vyhýbate tukom alebo konzumujete potraviny s nízkym obsahom zdravých tukov, môže to viesť k väčším chutiam a pocitom hladu.
Ako si s tým poradiť: Do svojho jedálnička zaraďte zdravé tuky, napríklad avokádo, orechy, semienka, olivový olej. Tieto tuky nielenže podporujú pocit sýtosti, ale majú aj pozitívny vplyv na zdravie srdca a ciev.
Prečítajte si tiež: Zdravší život: Recepty a inšpirácie
Koľko tuku by sme mali denne skonzumovať?
Odporúčaný denný príjem tukov závisí od veku, pohlavia, úrovne fyzickej aktivity a celkového energetického príjmu. U dospelých by tuky mali tvoriť 20 - 35 % denného energetického príjmu, čo pri 2 000 kcal/deň zodpovedá 44 - 78 g tuku. U detí a dospievajúcich, pre ktorých sú tuky kľúčové pre správny vývoj, sa odporúča vyšší podiel 30 - 35 % celkovej energie.
Deficit mikroživín
Nedostatok niektorých vitamínov a minerálov, ako sú horčík, zinok, vitamín D alebo železo, môže spôsobiť pocit hladu aj po jedle. Tieto mikroživiny zohrávajú dôležitú úlohu pri metabolizme, trávení a regulácii hladiny cukru v krvi. Pri ich nedostatku môže telo reagovať zvýšenou chuťou do jedla.
Ako si s tým poradiť: Uistite sa, že vaša strava obsahuje dostatok mikroživín.
- Horčík: Horčík hrá kľúčovú úlohu v regulácii hladiny cukru v krvi, výrobe energie a kontrole chuti do jedla. Nedostatok horčíka môže viesť k zvýšenej chuti na potraviny bohaté na sacharidy, pretože sa telo snaží kompenzovať nedostatok energie. Najlepšími rastlinnými zdrojmi horčíka sú orechy a semienka (mandle, kešu, slnečnicové a tekvicové semienka), listová zelenina (špenát, mangold, kel), strukoviny, celozrnné obilniny a horká čokoláda (s obsahom kakaa nad 70%).
- Zinok: Nedostatok zinku môže viesť k nižšej produkcii leptínu, čo narúša reguláciu hladu a sýtosti. Leptín je hormón, ktorý signalizuje mozgu, že máme dostatok energie, a pomáha kontrolovať túžbu po jedle. Pri nízkych hladinách leptínu môže telo vysielať signály o hlade, aj keď sme práve jedli, čo môže viesť k pocitu neustej chuti do jedla. Zinok nájdeme tiež v mnohých potravinách, napríklad v hrachu, tekvicových, sezamových a chia semienkach, strukovinách, celozrnných produktoch, špenáte a miso paste.
- Vitamín D: Štúdia naznačuje, že dostatočná hladina vitamínu D pomáha udržať normálnu úroveň hormónu leptínu. V zimných mesiacoch, keď je menej slnečného svetla a trávime viac času v uzavretých priestoroch, je pre telo ťažšie produkovať dostatok vitamínu D. Je teda vhodné ho dopĺňať, bez ohľadu na spôsob stravovania. Toto je obzvlášť dôležité pre starších ľudí, malé deti a tehotné a dojčiace ženy. Denná odporúčaná dávka vitamínu D pre dospelého človeka sa pohybuje od 600 IU (15 mcg) do 4000 IU (100 mcg) podľa referenčných hodnôt príjmu stanovených pre EÚ Európskym úradom pre bezpečnosť potravín.
- Železo: Hoci neexistujú priame dôkazy, že nedostatok železa spôsobuje prejedanie, môže viesť k únave, výkyvom nálad a neobvyklým chutiam. Tieto príznaky môžu následne nepriamo ovplyvniť naše stravovacie návyky. Dostatočný príjem železa je možné zaistiť pestrou a vyváženou stravou.
Nízky pitný režim
Niekedy si telo zamieňa smäd za hlad. Ak nepijete dostatok vody, váš mozog môže signál smädu interpretovať ako nesýtosť, čo vedie k falošnému pocitu chuti do jedla, aj keď telo v skutočnosti potrebuje iba hydratáciu.
Ako si s tým poradiť: Pite dostatok vody počas dňa - odporúča sa 6 až 8 pohárov vody denne. V prípade, že pocítite hlad aj po najedení, skúste najskôr vypiť pohár vody a počkajte niekoľko minút, či pocit túžby po jedle nepominie. Voda pomáha aj pri trávení a podpore metabolizmu.
Prečítajte si tiež: Zmena reality v modernej dobe
Málo spánku
Keď spíte málo, vaše telo produkuje viac ghrelínu - hormónu, ktorý zvyšuje pocit nesýtosti, a súčasne sa znižuje hladina leptínu - hormónu, ktorý vás udržuje sýte. Nedostatok spánku tak môže spôsobiť zvýšený apetít a túžbu po nezdravých jedlách.
Ako si s tým poradiť: Dbajte na kvalitný spánok a snažte sa spať aspoň 7-9 hodín denne. Dobrý spánok podporí správnu hormonálnu rovnováhu a pomôže regulovať chuť do jedla.
Nedostatok vlákniny
Vláknina je kľúčová pre správne trávenie a dlhotrvajúci pocit sýtosti. Jej nedostatok v strave môže viesť k rýchlejšiemu tráveniu potravy a kratšiemu trvaniu sýtosti. Vláknina totiž spomaľuje trávenie a pomáha stabilizovať hladinu cukru v krvi, čo znamená, že po jedle bohatom na vlákninu sa budete cítiť sýti dlhšiu dobu a hlad sa dostaví neskôr.
Pri nedostatočnom príjme vlákniny môže dôjsť k rýchlemu poklesu hladiny cukru v krvi, čo spôsobí hlad už krátko po jedle. Dlhodobý nízky príjem vlákniny môže viesť k tráviacim problémom, zápche a dokonca aj k narušeniu hormonálnej rovnováhy, pretože vláknina ovplyvňuje hladiny niektorých hormónov súvisiacich s apetítom.
Ako si s tým poradiť: Zamerajte sa na potraviny bohaté na vlákninu. Medzi najlepšie zdroje vlákniny patria celozrnné produkty (ovsené vločky, quinoa, hnedá ryža), strukoviny (fazuľa, šošovica), ovocie (jablká, hrušky, bobuľoviny) a zelenina (brokolica, špenát, mrkva). Začlenenie týchto potravín do vašej každodennej stravy vám pomôže nielen udržať stabilnú úroveň cukru v krvi, ale aj zlepší vašu celkovú trávenie a pocit sýtosti po jedle.
Koľko vlákniny by sme mali denne zjesť?
Odporúčaný denný príjem vlákniny závisí od veku, pohlavia a ďalších faktorov. Všeobecne sa odporúča, aby dospelí muži konzumovali 28 až 34 gramov vlákniny denne, zatiaľ čo dospelé ženy by mali prijímať 22 až 28 gramov.
Pokiaľ máte problém s dostatočným príjmom vlákniny, môžete siahnuť po výživových doplnkoch, ktoré vám pomôžu doplniť potrebné množstvo a podporiť tak vaše zdravie.
Stres a emočné prejedanie
Stres a úzkosť môžu viesť k vyplaveniu hormónu kortizol, ktorý zvyšuje chuť do jedla, najmä po nezdravých, vysoko kalorických potravinách, ako sú sladkosti alebo vyprážané jedlá. Emočné stravovanie je bežným problémom, keď ľudia siahajú po jedle, aby si uľavili od stresu alebo negatívnych emócií.
Ako si s tým poradiť: Vyskúšajte relaxačné techniky, ako je meditácia, jóga alebo pravidelný pohyb, ktorý pomáha znižovať hladinu kortizolu. Dôležité je tiež nájsť iné spôsoby, ako sa vysporiadať so stresom, než siahnuť po jedle. To môže zahŕňať napríklad kreatívne činnosti, čítanie, rozhovory s priateľmi alebo prechádzky v prírode. Tento prístup podporuje celkové zlepšenie duševnej pohody a zdravého vzťahu k jedlu.
Rýchle a bezmyšlienkové jedenie
Ak jete príliš rýchlo, váš mozog nemá dosť času na zaregistrovanie signálov o sýtosti. V dôsledku toho môžete zjesť viac, než vaše telo skutočne potrebuje, a po jedle sa cítiť stále hladní. Rýchle jedenie môže viesť k prejedaniu a následnému pocitu nesýtosti.
Ako si s tým poradiť: Snažte sa jesť pomaly a vedome. Pri každom jedle sa sústreďte na to, čo jete, a vychutnávajte si každé sústo. Dôkladne žujte a vnímajte signály svojho tela, ktoré vám hovoria, kedy je čas prestať jesť. Nesledujte televíziu ani nepoužívajte telefón, pretože rozptýlenie vám bráni v sústredení na jedlo a môže viesť k tomu, že budete jesť automaticky bez toho, aby ste si uvedomovali, koľko ste zjedli. Uvedomenie si týchto signálov vám pomôže zistiť, kedy už ste naozaj sýti, a tým predídete prejedaniu.
Lieky alebo choroby
Niektoré lieky a zdravotné problémy môžu mať vplyv na vašu chuť do jedla a spôsobiť neustály pocit nedostatočnej sýtosti. Napríklad niektoré lieky na predpis, ako sú antidepresíva, kortikosteroidy, lieky proti cukrovke (napr. inzulín), alebo lieky na vysoký krvný tlak, môžu spôsobiť zvýšenú túžbu po jedle.
Rovnako niektoré chronické choroby, ako je cukrovka, hypertyreóza (presnejšie zvýšená činnosť štítnej žľazy) alebo poruchy trávenia, môžu ovplyvniť to, ako telo vníma hlad. Napríklad u ľudí s cukrovkou môže časté močenie a dehydratácia viesť k falošnému pocitu túžby po jedle. U ľudí s hypertyreózou môže nadmerná produkcia hormónov štítnej žľazy zrýchliť metabolizmus a spôsobiť častý hlad.
Ako si s tým poradiť: Ak máte podozrenie, že vaše neustále pocity hladu môžu byť dôsledkom užívania liekov alebo zdravotných problémov, je dôležité poradiť sa s lekárom. Váš lekár môže upraviť dávkovanie liekov alebo ponúknuť iné riešenie. Pokiaľ ide o choroby, správna liečba a sledovanie zdravotného stavu odborníkmi vám pomôžu lepšie zvládať príznaky a znížiť pocity vytrvalého hladu.
Vysoká fyzická aktivita alebo šport
Pokiaľ sa pravidelne venujete intenzívnej fyzickej aktivite alebo športu, môže to mať vplyv na váš apetít. Pri zvýšenej námahe vaše telo spaľuje väčšie množstvo energie, čo vedie k vyššej potrebe kalórií. Po cvičení telo vysiela signály túžby po jedle, aby doplnilo spotrebované živiny a energiu. Tento typ hladu je často silnejší a vytrvalý, pretože telo sa snaží obnoviť zásoby glykogénu a proteínov, ktoré boli počas fyzickej aktivity využité.
Nechutenstvo: Príčiny a riešenia
Každý z nás občas zažije obdobie, keď máme menší apetít, než zvyčajne. Nechutenstvo, teda strata chuti do jedla, môže byť len dočasným stavom, no niekedy môže naznačovať aj vážnejší problém. Nechutenstvo do jedla, známe aj ako strata apetítu, je stav, s ktorým sa stretne väčšina ľudí aspoň raz za život. Niekedy ide o dočasný problém spôsobený stresom alebo ochorením, inokedy však môže signalizovať vážnejšie fyzické alebo psychické ťažkosti. Hoci sa nechutenstvo do jedla často spája s poruchami príjmu potravy (PPP), ako je mentálna anorexia, nejde vždy o tento problém. Poruchy príjmu potravy sú komplexné psychické ochorenia, ktoré si vyžadujú odbornú starostlivosť. Nechutenstvo však môže byť dôsledkom iných faktorov, napríklad ochorení, vedľajších účinkov liekov alebo hormonálnych zmien.
Príčiny nechutenstva
Strata chuti do jedla môže mať mnoho príčin. Bežným spúšťačom sú infekcie, ako je chrípka alebo ochorenie COVID-19, počas ktorých sa organizmus sústreďuje na boj s vírusom. Aj po vyliečení sa môže nechutenstvo predĺžiť, pretože telo potrebuje čas na regeneráciu. Hormonálne zmeny, napríklad v tehotenstve, môžu taktiež výrazne ovplyvniť chuť do jedla, najmä v prvom trimestri, keď bývajú časté nevoľnosti a citlivosť na pachy.
Psychické faktory, ako sú stres, úzkosť alebo depresia, patria medzi ďalšie významné príčiny nechutenstva. Silné emočné vypätie môže viesť k strate záujmu o jedlo, a ak tento stav pretrváva dlhodobo, môže spôsobiť podvýživu.
Nechutenstvo môže postihnúť ľudí v každom veku, pričom u každého sa prejavuje inak. U detí je bežné, že po prekonaní ochorení, ako sú infekcie dýchacích ciest, odmietajú jedlo. Tento stav môže byť spojený aj s únavou, ktorá je prirodzenou súčasťou regenerácie organizmu. V takých prípadoch je dôležité zabezpečiť dostatočný príjem tekutín a ponúkať dieťaťu ľahko stráviteľné jedlá, ktoré podporia jeho zotavenie.
Seniori často čelia nechutenstvu z dôvodu chronických ochorení, vedľajších účinkov liekov alebo sociálnej izolácie. Strata chuti do jedla u tejto vekovej skupiny môže viesť k podvýžive, ktorá ohrozuje celkovú imunitu a vitalitu. Včasné rozpoznanie problému a zavedenie opatrení, ako je pestrosť stravy a spoločné stravovanie, môžu mať pozitívny vplyv.
U dospelých je nechutenstvo často dôsledkom stresu, pracovného preťaženia alebo hormonálnych zmien. Napríklad ženy počas tehotenstva alebo menopauzy môžu zaznamenať kolísavý apetít. Pri riešení nechutenstva je dôležité zamerať sa na celkovú starostlivosť o telo a dušu. Hydratácia je kľúčová, pretože znížený príjem jedla môže viesť k dehydratácii. Konzumácia menších, ale výživných porcií jedla, ktoré sú ľahko stráviteľné, môže pomôcť obnoviť apetít.
Na trhu sú dostupné aj lieky a tabletky na podporu chuti do jedla, no ich užívanie by malo byť vždy konzultované s lekárom. Tieto produkty môžu byť vhodné na krátkodobé použitie, napríklad po chorobe, ale dlhodobé užívanie bez odborného dohľadu môže priniesť viac škody ako úžitku.
Ak nechutenstvo pretrváva dlhšie ako niekoľko dní alebo je spojené s výraznou stratou hmotnosti, únavou či inými znepokojujúcimi príznakmi, je nevyhnutné poradiť sa s lekárom. Odborník môže vykonať potrebné vyšetrenia, ktoré odhalia príčinu, a navrhnúť individuálny plán liečby. V prípade, že nechutenstvo súvisí s psychickými ťažkosťami, môže byť užitočná konzultácia s psychológom alebo psychiatrom.
Nechutenstvo do jedla je problém, ktorý môže byť krátkodobý a relatívne neškodný, ale aj príznak hlbších zdravotných či psychických problémov. Bez ohľadu na vek či príčinu je dôležité venovať mu pozornosť a aktívne hľadať riešenia.
Diagnostika nechutenstva
Základným predpokladom stanovenia diagnózy je rozhovor lekára s pacientom, teda anamnéza. Pred návštevou je ideálne viesť si záznamy o jednotlivých jedlách dňa. Na základe stravovacieho denníka bude ľahšie posúdiť nutričný príjem a rozsah zníženej chuti do jedla. Hoci neexistuje žiadny test na zistenie nechutenstva, užitočné môžu byť rôzne fyzické vyšetrenia, psychologické vyšetrenia a laboratórne testy. Lekár ich zvyčajne naordinuje v prípade, že nechutenstvo nemá súvis s iným diagnostikovaným ochorením.
Medzi možné testy patrí:
- Fyzické vyšetrenie, počas ktorej lekár skontroluje výšku, hmotnosť a vitálne funkcie.
- Laboratórne testy vrátane kompletného krvného obrazu, testy funkcie pečene, obličiek a štítnej žľazy.
- Ultrazvuk brucha.
- Röntgenové snímky a EKG.
- Psychologické vyšetrenie zamerané hlavne na stravovacie návyky a celkový psychický stav.
Liečba nechutenstva
Liečba nechutenstva závisí hlavne od príčiny jeho vzniku. Ak je vinníkom bakteriálna alebo vírusová infekcia, zvyčajne nebudete potrebná špecifická liečba symptómu, pretože po vyliečení infekcie sa chuť do jedla rýchlo vráti.
Ak je nechutenstvo spôsobené chronickým ochorením alebo má pôvod v psychike, vyvolanie záujmu o jedlo môže byť veľmi ťažké. Pomôcť však môže niekoľko tipov pre domácu liečbu a úpravu stravovacích návykov.
Liečivá stimulujúce chuť do jedla
Pri nechutenstve sú jednou z možností liečby perorálne lieky na stimuláciu chuti do jedla. Lekár môže predpísať napríklad cyproheptadín (Peritol), digestíva alebo prokinetiká - lieky, ktoré normalizujú alebo zlepšujú a urýchľujú pohyb čriev (napríklad Aketon alebo Progit). Lieky vždy užívaj podľa pokynov svojho lekára.
Doplnky stravy
Na podporu chuti do jedla môže poslúžiť celý rad prírodných látok, bylinných čajov, extraktov a silíc. Pri ich užívaní je potrebné dávať pozor na odporúčané dávkovanie. Ak užívaš aj iné lieky, poraď sa o doplnkoch stravy s lekárom.
- CBD: CBD alebo kanabidiol patrí medzi kanabinoidy, látky vyskytujúce sa v rastlinách konope. Môžu byť účinné pri potláčaní nechutenstva a znižovaní úbytku hmotnosti.
- B-komplex: Užívanie B-komplexu si mnohí spájajú s priberaním. Nejde však o to, že by B vitamíny priamo zvyšovali telesnú hmotnosť. Hlavne vitamín B6 môže u niektorých ľudí zvýšiť chuť na jedlo, čo je v prípade nechutenstva priaznivým účinkom.
- Bylinné čaje: Na zvýšenie chuti do jedla sa tradične používajú viaceré druhy bylín a korenín. Medzi najznámejšie patrí rebríček obyčajný, benedikt lekársky, zemežlč lekárska, koriander a zázvor.
- Probiotiká: Nechutenstvo môže byť príznakom tráviacich ťažkostí spôsobených narušenou črevnou mikroflórou. K zníženej chuti do jedla sa v takomto prípade často pridružuje aj nafukovanie, žalúdočná nevoľnosť alebo zápcha. Podobné problémy sa vyskytujú aj po užívaní antibiotík.
Ako podporiť chuť do jedla
Okrem liekov a doplnkov stravy môžeš podporiť chuť do jedla aj tým, že upravíš svoje stravovacie návyky. Domáca starostlivosť zahŕňa malé ale účinné zmeny, ktoré pomôžu v prípade nechutenstva.
- Stravuj sa s rodinou a priateľmi: Spoločenský aspekt stravovania dokáže zlepšiť celkový vzťah k jedlu. Spoločné varenie, rodinné večere alebo návšteva reštaurácie s priateľmi môže mať pozitívny vplyv na ľudí, ktorých trápi znížená chuť do jedla.
- Rozdeľ si jedlo na menšie porcie: Namiesto sedenia nad 2-3 plnými taniermi jedla denne vyskúšaj častejšiu konzumáciu menších porcií. Vďaka tejto zmene nemusíš tráviť nad jedlom dlhý čas, pričom menšie občerstvenie bude ľahšie aj pre tvoj žalúdok.
- Jedz to, na čo máš chuť: V prípade zníženej chuti do jedla nemá význam tlačiť sa do špeciálnej diéty a dodržiavať striktné pravidlá stravovania. Dopraj si to, na čo máš chuť, aj keď nebude každé jedlo najzdravšie. Strava nemusí byť perfektne vyvážená každý deň, dôležitejší je príjem živín v priebehu celého týždňa.
- Zacvič si: Ľahké cvičenie môže podporiť chuť do jedla. Ak si kvôli nedostatku jedla unavený, nebude to najľahšie, no pri výdaji energie zvyčajne prichádza aj prirodzená chuť na jedlo. Určite sa nemusíš rozbiť v posilke alebo zabehnúť maratón. Často pomôže aj obyčajná prechádzka.
Čo jesť, ak nemám chuť do jedla?
Pri zníženom záujme o jedlo je vhodné konzumovať potraviny s vyšším obsahom kalórií a bielkovín. Môžeme sem zaradiť napríklad orechy a orechové maslá, vajcia, strukoviny alebo mäso.
Potrebné vitamíny a minerály môžeš dostať do tela v podobe ovocnej šťavy, smoothies alebo doplnkov výživy. Pozor na príliš veľké množstvo vlákniny - vytvára pocit plnosti, ktorý ťa môže odradiť od ďalšieho jedla.
Ak sa s nechutenstvom spája aj žalúdočná nevoľnosť, je lepšie konzumovať ľahké jedlá, ktoré nebudú zaťažovať žalúdok. Odporúča sa jesť menšie porcie suchárov, varené zemiaky, ryžu, ovocie a zeleninu. Vyhýbaj sa pálivým a koreneným jedlám. Dôležitý je tiež pitný režim, ktorý môžeš doplniť bylinkovými čajmi.
Kedy navštíviť lekára
Nakoľko nechutenstvo môže mať viacero závažných príčin, nie je dobré tento príznak dlhodobo ignorovať. Pokiaľ nie si inak chorý a nevieš, čo by mohlo zníženú chuť do jedla spôsobiť, obráť sa na svojho lekára.
Zvýšená chuť do jedla (Hyperorexia): Príčiny a riešenia
Zvýšenú chuť do jedla nemožno rozhodne vždy považovať za známku nejakého ochorenia, naopak mnohokrát ide o vítanú známku toho, že sa stav pacienta zlepšuje. Na druhú stranu je faktom, že aj nadmerná chuť do jedla môže súvisieť s niektorými ochoreniami.