Pestovanie pruhovaných paradajok: Od výsevu po bohatú úrodu

Rate this post

Paradajky (Lycopersicon esculentum) sú jednou z najobľúbenejších plodových zelenín na svete, ktoré sa pestujú v záhradách aj na balkónoch. Vynikajú svojou sladkou chuťou a všestranným využitím v kuchyni. Pestovanie paradajok je pomerne jednoduché, ak dodržíte niekoľko základných pravidiel.

Kedy je ten správny čas na sadenie paradajok?

Ak sa pýtate, kedy sadiť paradajky, odpoveď je jednoduchá: najlepší čas je po posledných mrazoch, zvyčajne koncom apríla až začiatkom mája. Najlepší čas na výsadbu paradajok je po posledných mrazoch, keď je pôda dostatočne teplá (aspoň 15 °C).

Rôznorodosť odrôd paradajok

Existuje mnoho druhov paradajok, ktoré sa líšia tvarom, veľkosťou a farbou. Medzi najpopulárnejšie patria:

  • Cherry paradajky: Tieto malé, sladké paradajky sú ideálne na priamu konzumáciu alebo do šalátov. Odroda Sweet Aperitif patrí medzi najsladšie.
  • Slivkové paradajky (Roma): Majú oválny tvar a sú ideálne na výrobu omáčok, pyré alebo na sušenie.
  • Biftekové paradajky: Sú veľké, mäsité paradajky, ktoré sú skvelé na sendviče alebo grilovanie. Odroda Big Mama F1 je šťavnatá a vhodná na kečupy a omáčky.
  • Žlté paradajky: Tieto druhy sú sladšie a menej kyslé ako klasické červené paradajky.
  • Pruhované paradajky: Majú krásny farebný vzor a sú skvelé na ozdobu jedál.
  • Crimson Crush F1: Odolná odroda proti plesni, guľovité plody s výbornou chuťou.
  • Sungold F1: Celosvetovo obľúbená odroda s veľmi dobrou chuťou.
  • Orange Wellington F1: Chutná, šťavnatá paradajka takmer bez semienok.
  • Vilma: Trpasličia odroda, ideálna na pestovanie v kvetináčoch.

Ak sa vám zažiada niečo špeciálne, dokážete si zaobstarať odrody čierne, fialové, či pruhované zelené. Základné delenie rastlín, čo sa týka veľkosti, by sme mohli kategorizovať do troch skupín: kolíkové, kríčkové a trpasličie. Samotný názov nám veľa napovie.

Výber odrody pre balkónových záhradkárov

Pre balkónových záhradkárov bola špeciálne vyšľachtená kategória trpasličích odrôd paradajok. Jedná sa o rastlinky, ktoré narastajú do výšky maximálne 30 cm, tvoria malé plody a vyznačujú sa mimoriadne vysokou výnosnosťou. Ak sú vysádzané včas a je o nich dobre postarané, plodiť vám budú od skorého leta až do prvých mrazov. Zo skúsenosti sa mi osvedčili tieto odrody: červené - VILMA, BAJAJA, žlté - AZTEK, oranžové - VENUS. Pôsobivé sú tiež menej frekventované ťahavé odrody. Medzi obľúbené odrody kríčkových paradajok patrí Karla a Pavlína. Obľúbené odrody: Tornádo F1: klasická odroda paradajok, ktorá má veľké, červené a okrúhle plody. Karla: stredne skorá odroda s guľatými a pevnými plodmi. Pavlína: rastlina s mohutnejším vzrastom a veľmi pevnými a sladkými plodmi. Sungold F1: táto odroda má plnú chuť a je považovaná za jednu z najlepších.

Prečítajte si tiež: Ako recyklovať žlté obaly na mäso?

Ako vysievať paradajky pre bohatú úrodu?

Ideálny čas na výsev paradajok je začiatok marca, no ak si radšej chvíľu počkáte, pamätajte, že paradajky vysievame najneskôr začiatkom apríla. Tiež vám poradíme, kedy zasiať papriku, aby ste v lete zberali krásnu úrodu. Túto zeleninu zo semienok vysievame do viacerých nádob. Do každého kvetináča umiestnite jedno alebo dve semená do hĺbky 0,5 cm. Môžete použiť aj kartóny od vajec.

5 dôležitých pravidiel vysievania paradajok

  1. Po výseve na ne nastriekajte vodnú hmlu.
  2. Nenechajte substrát vyschnúť. Udržujte stálu vlhkosť.
  3. Klíčiace semená uchovávajte na dobre osvetlenom parapete.
  4. Keď vyklíčia, odstráňte fóliu, aby mohli rásť na vzduchu.
  5. Na trvalé miesto ich presádzame v polovici mája, keď sú vonkajšie teploty priaznivé pre rast a už nie sú mrazy.

S predpestovaním semien môžete začať už od februára do apríla. Ideálna hĺbka výsevu je 0,5 cm. Doba klíčenia je obvykle 1-2 týždne. Táto doba ale môže byť aj dlhšia. Približne od polovice mája je možné premiestniť rastliny von (v čase, keď už nehrozia ranné mrazíky). Ideálny spon je 80 x 50 cm. Vhodným časom na výsev paradajok je druhá polovica februára až začiatok marca. Základom úspechu pri predpestovaní paradajok je voľba substrátu. V súčasnosti nájdete na trhu niekoľko druhov substrátov, pri predpestovaní paradajok však voľte druh s neutrálnym pH (hodí sa na väčšinu zeleniny), ktorý je určený špeciálne na výsev. Tak docielite, že rastlinky budú klíčiť rovnomerne. Ideálny substrát pri paradajkách je ten s neutrálnym pH. Pri vysievaní dbajte na to, aby mal hrantík alebo iná nádoba na výsev semienok na dne otvory na odtok prebytočnej vody. Do nej potom vložte substrát. V interiéri si pripravte nádobu s dobre navlhčeným a sterilným substrátom, ktorý do nej zľahka vysypte. Pomocou ceruzky alebo paličky vyryte ryhy hlboké asi 1 cm. Semienka sejte naširoko - 1 kus na vzdialenosť 1 centimetra. Výsev zalejte, najlepšie vodou v rozprašovači. Nádoby so semienkami umiestnite na teplé miesto - do skleníka alebo na parapet. Mala by sa pohybovať okolo 25 °C, čo môžete dosiahnuť prikrytím nádoby. Ak ste umiestnili nádobu so semienkami na parapet, využite orientáciu okna na juh. Rastlinky sa potom prirodzene ťahajú za svetlom. Nádobu zakryte - pomôže vám potravinová fólia alebo mikroténové vrecko. Prvé klíčky sa objavia najskôr na siedmy deň od výsevu, zvyčajne však do dvoch týždňov. Vtedy sú síce sadenice malé, ale už majú peknú zelenú farbu listov. Tá je tiež ukazovateľom, že majú dostatok svetla. Keď sa na sadeniciach objavia tzv. pravé listy, je ideálny čas na pikírovanie, teda presadenie sadeníc do väčších nádob. Nezabúdajte, že chlad paradajkám môže ublížiť, preto ich aj naďalej udržujte v teple, inak by vám uhynuli. Za 5 - 7 týždňov by ste mali mať pripravené kvalitné sadenice s priemernou výškou 20 cm, pričom by mali mať 3 - 5 pravých listov. Priesady však môžete vysadiť do zeme až po uplynutí jarných mrazov, čiže v druhej polovici mája.

Základné kroky k úspešnému pestovaniu

Pestovanie rajčín vyžaduje trochu starostlivosti, ale výsledky stojí za to.

  • Čas výsevu: Paradajky vysievajte v interiéri 6-8 týždňov pred posledným očakávaným mrazom. Semená vysievajte do malých nádob s kvalitným substrátom a umiestnite ich na teplé a svetlé miesto s teplotou okolo 20-25 °C.
  • Otužovanie: Pred presadením paradajok von ich otužujte tým, že ich budete postupne vystavovať vonkajším podmienkam po dobu 7-10 dní.
  • Slnečné a teplé stanovište: Paradajky potrebujú minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne.
  • Pôda: Paradajky vyžadujú dobre priepustnú, humóznu pôdu bohatú na živiny. Pred výsadbou zapracujte do pôdy kompost alebo organické hnojivo, aby ste zabezpečili dostatok živín. Pôda by mala byť ľahká a priepustná.
  • Pravidelné zavlažovanie: Udržujte pôdu stále vlhkú, no vyhnite sa prepolievaniu, ktoré by mohlo spôsobiť hnilobu koreňov alebo plesňové ochorenia. Polievajte paradajky priamo na pôdu, aby ste predišli navlhčeniu listov a výskytu plesní.
  • Vyvážené hnojenie: Počas rastu paradajok používajte vyvážené hnojivá s vyšším obsahom draslíka a fosforu, ktoré podporujú tvorbu plodov a silný rast koreňov. Na začiatku rastu používajte hnojivo s vyšším obsahom dusíka.
  • Opory pre paradajky: Paradajky potrebujú oporu, aby sa predišlo polámaniu vetví a zabezpečil lepší prístup svetla a vzduchu. Môžete použiť kolíky, klietky alebo mriežky na podporu rastlín.
  • Zaštipovanie: Pravidelné odstraňovanie bočných výhonkov.
  • Škodcovia rajčín: Paradajky môžu byť napadnuté škodcami, ako sú vošky, slimáky, roztoče alebo molice. Na ochranu používajte organické pesticídy alebo prírodné metódy, ako je nasadenie predátorov, napríklad lienok.
  • Prevencia chorôb: Paradajky sú náchylné na plesňové ochorenia, ako je pleseň sivá alebo múčnatka.
  • Čas zberu: Paradajky sú pripravené na zber, keď dosiahnu plnú farbu a sú pevné na dotyk. Zrelé plody ľahko oddelíte od stopky.

Starostlivosť o paradajky počas vegetácie

Tým, že plodová zeleninka je na živiny dosť náročná a my jej obmedzíme priestor v jednom črepníku, potrebujeme jej tie živiny samozrejme dodať. Tiež sme siahli po bio hnojive, ktoré je určené pre bio pestovanie. Odporúča sa raz týždenne rastlinky poliať aj takýmto „dopĺňačom“ živín. Paradajky milujú slnko. Preto im ho dopraj. Najlepšie je umiestniť ich niekam na juh, kde je najviac slnka z celého dňa. Ale treba skúšať, možno sa tvojim paradajkám bude dariť aj na západe, či inom mieste. Daj si však pozor, aby na ne nefúkal príliš veľký vietor, nakoľko by sa mohli poodlamovať stonky, či nedozreté plody. Je veľmi dôležité paradajky podoprieť, aby sa nezlomili. Použi buď bambusovú tyč, železnú, alebo hocijaký obyčajný konár. Rastliny sa tak budú mať o čo oprieť a po čom rásť. Paradajky majú tendenciu za každým listom vyháňať postranný výhon, ktorý rastlinu iba zahusťuje a takpovediac ju aj oslabuje, pretože tu plody nedozrejú. Je potrebné tieto malé výhonky odstraňovať. V jednom záhradníctve nám to pán majiteľ jednoducho vysvetlil - že sú to všetky zálistky akoby „pod pazuchou“ tak tie treba odstrániť. Rastlina by tak všetku silu mala dať do jednej hlavnej stonky a mala by vyrásť, čo najvyššie, aby kvety, ktoré vykvitnú priniesli plody. Pretože za každým kvetom vyrastie očakávaný plod. Tiež si daj pozor, aby sa najspodnejšie listy, ani plody nedotýkali pôdy, nakoľko môže dôjsť k plesňovej infekcii. Odstráň preto aj tie. Paradajky by sa mali polievať pravidelne, nie nárazovo, aby nepopraskali plody. Najlepšie každý deň, alebo pri samozavlažovacích črepníkoch podľa potreby. Ak sú príliš horúce letá, paradajky naozaj potrebujú množstvo vody. Ak nechceš plytvať pitnou vodou a míňať ju, „zbieraj“ si vodu napríklad v detskej vaničke - keď si umývaš cez sitko zeleninu, alebo strukoviny, aj voda, čo ti ostane v kanvici, to všetko môžeš využiť na zalievanie paradajok.

Čo robiť s prerastenými priesadami?

Ak ste boli nedočkaví a vysiali ste rajčiaky koncom januára, určite máte doma príliš vyrastené sadenice. Nemusíte však zúfať a pokojne ich vysaďte do záhrady. A to tak, že vykopete hlbokú jamu a nalejete do nej aj päť litrov vody. Nie studenej, aby rastlina nedostala šok. Následne na nej odstráňte spodné listy. Vložte ju do jamy a jemne ohnite, potom už stačí len prihrnúť, opätovne zaliať a ešte pridať trochu zeminy, nech sa nevytvorí prísušok. Pri vysádzaní je dobré k priesade hneď umiestniť oporu a priviazať ju, aby sa nezlomila.

Prečítajte si tiež: Všetko o žltom ovocí

Tip

Niektorí záhradkári zvyknú prerastené priesady zrezať a vrcholové stonky zakoreniť.

Vitamínová bomba pre vaše paradajky

Vďaka tomuto prírodnému hnojivu sa dobre vyvíja aj koreňový systém, čo vedie k rýchlejšiemu a zdravšiemu rastu rastlín. Daný roztok tiež vyživuje pôdu užitočnými minerálmi, aminokyselinami, vitamínmi a užitočnými baktériami.

Recept na domáce hnojivo

Na prípravu tohto hnojiva potrebujete:

  • Chlieb (akýkoľvek, suchý alebo plesnivý)
  • 1 l vody
  • 1 ČL kryštálového cukru
  • 3 PL mlieka

Spôsob prípravy: Chlieb si narežte na menšie kúsky, vložte ho do 1,5 l dózy a naplňte ju len do polovice. Nalejte naň vodu a pridajte lyžičku cukru. Nádobu uzavrite viečkom a odložte na teplé miesto. Roztok nechajte lúhovať 2 dni, potom koncentrát prefiltrujte a zrieďte v pomere 1:3. Pridajte 3 polievkové lyžice mlieka, ktoré zlepší výživné vlastnosti hnojiva. Roztok je pripravený na použitie.

Ako pestovať paradajky na balkóne?

Vypestovať paradajky na balkóne či na terase nemusí byť také zložité, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Otázka správnych nádob je veľmi dôležitým faktorom úspechu. Ak zvolíte kríčkovú odrodu paradajok nižšieho vzrastu, uvažujte o nádobe približne veľkosti vedra. V takomto prípade môže byť alternatívou aj pestovateľské vrece, či pestovanie priamo vo vreci substrátu. Špeciálne balkónové mini odrody rajčiakov dorastajú do výšky zhruba 30 cm, preto im stačí aj hrantík bežne používaný pre kvety (hĺbka 15-20 cm). Nesmieme zabudnúť, že rastlinka okrem viditeľnej časti tvorí koreňový systém, bez ktorého nemôže prospievať. Príliš plytká nádoba by mala za následok slabé rastlinky neodolné voči počasiu a samozrejme aj nízku výnosnosť. Rajčiak jedlý je plodinou mimoriadne náročnou na živiny, preto potrebuje kvalitnú pôdu. Na trhu či v záhradkárskych potrebách už v apríli nájdete v ponuke rozmanitú ponuku priesad. Pokiaľ ste začiatočník, neváhajte s ich kúpou. Skúsený predavač vám istotne rád ozrejmí, či daná odroda bude prospievať aj v menšom priestore kvetináča. Pri tvorbe vlastných sadeníc je potrebné začať už vo februári. Dokonca aj vyššie spomínané špeciálne odrody určené pre balkón viete bez problémov kúpiť ako semiačka. Paradajky milujú slnko. Balkón orientovaný na juh alebo juhozápad je v tomto prípade polovica úspechu. Výdatné slniečko sfarbí plody do finálnej farby a nabije ich chuťami. Aj keď výdatná zálievka je nevyhnutnosť, chráňte rastlinky pre neregulovaným dažďom.

Prečítajte si tiež: Pestovanie zemiakov Billa

Pestovanie paradajok v nádobách

Optimálna teplota na pestovanie sa pohybuje okolo 22 °C. Teploty pod 12 °C už zastavujú rast, rovnako sú nebezpečné aj horúčavy nad 35 °C. Pôda, do ktorej rajčiak vysadíte, by nemala byť stále premokrená, s nízkym či príliš vysokým pH, bez živín. Najlepšia je priepustná pôda, bohatá na humus a živiny. Ideálne pH je blízko neutrálnej hodnoty, čiže mu neškodí mierne kyslé ani mierne zásadité prostredie (pH 5,5 až 7,0). Pri vysádzaní použite širší spon, asi 60 cm pre rajčiaky pestované pri opore (kolíkoch, tyčiach). Kríčkové a nízke rajčiaky môžu byť k sebe bližšie, a to asi na vzdialenosť 40 cm. Nič nepokazíte ani širším sponom, výsadba bude vzdušnejšia. Prvým dôležitým krokom je zaobstarať paradajkám tú správnu nádobu. Najlepšia je samozavlažovacia, ktorá je ideálna na pestovanie zeleniny. Mala by byť aj dostatočne veľká (aspoň 30 x 30 cm) a hlboká (cca 35 cm). Paradajky totiž potrebujú veľa priestoru pre rast a aj množstvo vlahy. V tomto samozavlažovacom črepníku si ju môžu regulovať samy, pretože je tu tzv. zásobník na vodu. A ak aj v lete odchádzaš niekam na víkend, nemusíš sa báť, že uhynú. Ak náhodou nemáš samozavlažovací črepník, vyskúšaj obyčajnú nádobu- napr. kýbeľ, zospodu urob dierky, avšak daj si pozor, aby ti rastlina nezačala vysychať a naopak pri nárazovom zalievaní sa môže stať, že budú plody praskať. Preto moja rada je - investuj radšej do už spomínanej samozavlažovacej nádoby. Keďže ide o tvoju vlastnú úrodu, ktorú budeš konzumovať a starať sa o ňu ty, dopraj paradajkám bio naturálny substrát, aby mali dostatok živín pre svoj rast a aby boli plody čo najzdravšie a najchutnejšie. Je to síce drahšia alternatíva, ako keby sme použili obyčajnú zeminu, ale verím, že sa nám to vráti v podobe chutnej zeleninky. :-) Pri výsadbe nezabudni vysypať dno nádoby aj drenážnou vrstvou, ktorá zabezpečí priepustnosť a vzdušnosť substrátu. My sme použili kokosové vlákno. Práve teraz je ten správny čas na presadenie sadeničiek z malých téglikov do veľkých napr. samozavlažovacích nádob. Hovorí sa, že by sa malo počkať, kým vymizne riziko neskorých jarných mrazov, ktoré by mali definitívne pominúť po troch zamrznutých svätých - Pankrác, Servác, Bonifác, ktorí oslavujú svoje mená od 12. mája. My sme to riskli a vysadili sme rajčiny už koncom apríla. Pevne veríme, že mrazy už pominuli. Sadeničkám nechaj medzi sebou rozostup aspoň cca 30 cm. My sme ich dali diagonálne do rohov, keďže máme štvorcovú nádobu. Nedávajte príliš veľa sadeničiek do jedného črepníka, výsadba tak nebude prevzdušnená. Určite stačia 2 priesady do spomínanej 30 x 30 cm nádoby. Sadeničky vysaď čo najhlbšie a pôdu dobre pritlač. Nezabudni dať aj opornú palicu. A na záver ešte rastlinku poriadne zalej, nie na listy, ale ku koreňu.

Dôležité rady pre pestovanie paradajok na balkóne

Ak ste už počuli o alelopatických vzťahoch, istotne viete, že aj jedlé rastliny medzi sebou vytvárajú čosi ako priateľstvo. Správna kombinácia druhov pri sadení dopomôže k lepšej úrode či dokonca k ochrane pred škodcami. Naopak, nevhodné kombinácie znižujú úrodu. V prípade paradajky je vhodným susedom zeler alebo bazalka. Miera starostlivosti, ktorú vyžadujú rajčiaky, je pomerne intenzívna. Vzhľadom na výraznú potrebu živín je potrebné už dva týždne po zasadení začať s prihnojovaním. Živiny zo substrátu totiž rastlinka veľmi rýchlo vyčerpá. V obmedzenom priestore kvetináča je odkázaná na našu pomoc. Na začiatok môžete do substrátu zapracovať podrvené škrupiny z domácich vajec, ktoré dodajú vápnik. Paradajkové rastliny potrebujú aj intenzívnu zálievku, najlepšie ráno. Ak zalievate večer, nočné zníženie teploty v kombinácii s vlhkou pôdou môžu vytvoriť rizikové prostredie pre vznik chorôb. V skutočne horúcich dňoch však bude možno potrebné zalievať ráno i večer. Zakúpiť si dokonca môžete aj mini skleník, ktorý svojou mikroklímou vašu úrodu ešte zväčší. Tvorba vlastných priesad vyžaduje len trochu praxe. Mať čerstvé zeleninové raňajky priamo z balkóna je na nezaplatenie. Z drobnej investície pri troche námahy a dobrom slniečku budete mať osoh po celé leto. Žiaľ, väčšina bežných chorôb rajčiakov sa šíri vzduchom, preto sa im nevyhnete ani pri pestovaní na balkóne. Efektívne využitie priestoru pri voľbe správnych odrôd napomôže k dosiahnutiu želaných výsledkov. Paradajky bývajú často obľúbenou zeleninou aj u našich najmladších členov rodiny. Paradajky vám ľahko splnia sen o jedlom balkóne. Ich úrodnosť je vysoká, starostlivosť vyžaduje na úvod trochu vedomostí a potom už len čas, lásku, veľa slniečka a pravidelnú dávku vlahy. Pestovanie na balkóne ponúka obrovské spektrum možností pre relax aj zábavu.

Ako na to? Vypestujte si paradajky z prezretých plodov

Možno ste už videli virálne videá, ktoré kolujú po sociálnych sieťach a ukazujú rôzne pestovateľské triky. Napríklad, ako si vypestujete avokádo doma z jeho jadra, či petržlenovú vňať z odrezku petržlenu. Nepotrebujete k tomu nič viac len primerane veľký kvetináč, jednu paradajku a zeminu. Tento trik vznikol prakticky náhodou, keď istý muž nevedel, čo má robiť so svojimi prezretými paradajkami. Chystal sa ich vyhodiť, lebo na konzum už neboli vhodné, keď mu napadla zaujímavá myšlienka. Prezreté paradajky končia najčastejšie v koši, tento pán si však uvedomil, že ich ešte môže upotrebiť - a nie na lečo, ani kečup. Nakrájal paradajky na štyri plátky, do väčšieho kvetináča dal zeminu, na ňu pekne poukladal plátky rajčiny. O týždeň mu v kvetináči rástli malé rastlinky rajčín. Keď trošku podrástli, bolo ich treba presadiť do samostatných kvetináčov. Pri pravidelnom polievaní sa takto môžete dočkať chutných plodov už za päť týždňov. Ďalšou výhodou tohto jednoduchého spôsobu pestovania rajčín je fakt, že si môžete vypestovať presne tú odrodu, ktorá vám najviac chutí. V prípade, že kupujete semiačka alebo priesady, nepoznáte vopred presne chuť a vlastnosti plodov. Trh ponúka množstvo odrôd rajčiakov. V posledných rokoch sú čoraz obľúbenejšie cherry rajčiaky, ktoré si môžete navyše dopestovať aj na balkóne. Bohatý sortiment odrôd osív cherry rajčiakov ponúkajú dnes už takmer všetky záhradkárske predajne. Ak si nebudete vedieť spomedzi nich vybrať, vyskúšajte si dopestovať hneď niekoľko odrôd. V niektorých vlastnostiach budú určite odlišné, no oproti klasickým rajčiakom budú mať vždy lepšiu chuť.

Problémy a choroby paradajok

Žiaľ, existuje len málo druhov zeleniny, ktorá je náchylnejšia na problémy než paradajky.

  • Molice: Molice známe ako biele mušky sú najpravdepodobnejším škodcom, ktorý postihuje paradajky. Ich vzhľad sa podobá malým moliam a dospelé jedince kladú vajíčka na spodnú stranu listov. Rastúce vajíčka sa živia listami a zanechávajú lepkavý sekrét, ktorý priťahuje ďalšie choroby. Na naše šťastie, molice majú prirodzeného nepriateľa, malé osy, ktoré sa nimi živia.
  • Pleseň zemiaková: Príčinou vzniku je huba s názvom Phytophthora infestans, ktorá je pôvodcom plesne zemiakovej. Známky sú rýchlo zväčšujúce sa hnedé škvrny na listoch a biely povlak na spodnej strane listov. Je ľahké si všimnúť túto infekciu, pretože sa šíri rýchlosťou blesku a skôr či neskôr je viditeľná n celej rastline.
  • Vošky: Vošky delíme na zelené a čierne, no oboje môžu paradajkám dosť poškodiť. Ľahkou pomocou pri napadnutí voškami je nasadenie nechtíka lekárskeho. Ten skutočne priťahuje užitočný hmyz, ako sú lienky a pestrice pruhované („falošné“ osy), ktoré radi jedia vošky. Funguje aj postrek vodou - čiernu mušku jednoducho zrazí z rastliny.
  • Vírus mozaiky: Existuje mnoho druhov vírusu mozaiky, ktoré môžu postihnúť paradajky, ale všetky je možné identifikovať podľa žltých, potom bronzových a zdeformovaných listov. Je to najrozšírenejšia známa choroba rajčín na listoch. Je to veľmi infekčný vírus, ktorý môžu aj ľudia prenášať z rastliny na rastlinu.

Tipy na zber

Paradajky môžete zbierať aj mierne nedozreté a nechať ich dozrieť na slnečnom mieste v interiéri.