Rozprávka Zlatá hus je obľúbeným príbehom bratov Grimmovcov, ktorý generácie čitateľov zavádza do sveta plného čarovných postáv a udalostí. Táto rozprávka, podobne ako mnohé iné, ponúka nielen zábavu, ale aj cenné ponaučenia pre život. Môže byť užitočnou pomôckou na spestrenie učenia tak pre samoukov, ako aj výkladu lektora.
Obsah rozprávky
Till je dedinský prostáčik, z ktorého si všetci uťahujú kvôli jeho naivite a dobrote. Keď sa vďaka týmto vlastnostiam ako jediný rozdelí o jedlo so starým žobrákom, dostane za odmenu zlatú hus. Jeho jediným želaním je rozveseliť s pomocou čarovného daru smutnú princeznú.
Zlatá hus ako symbol
Príbeh o zlatej husi, ktorá znáša zlaté vajcia, je známy v mnohých obmenách. V podstate ide o to, že hus kladie zlaté vajcia a ľudia, ktorí ju vlastnia, bohatnú. Až raz jeden z jej majiteľov chcel mať viac než jedno vajce, hus zabil, aby si tých vajec nabral viac, ale nenašiel v nej žiadne a tak s jeho bohatstvom bol koniec.
V prenesenom význame môže zlatá hus symbolizovať zdroj bohatstva a prosperity, ktorý je potrebné chrániť a opatrne s ním zaobchádzať. Chamtivosť a túžba po okamžitom zbohatnutí môžu viesť k strate tohto zdroja.
Využitie rozprávky vo výučbe nemčiny
Kniha je určená pokročilým študentom nemčiny, ktorí si chcú zábavnou formou rozšíriť svoje znalosti nemeckého jazyka. Obsahuje šesť obľúbených rozprávok bratov Grimmovcov: Brémski muzikanti, Zlatá hus, Šípková Ruženka, Pani Zima, Janko a Marienka, Snehulienka.
Prečítajte si tiež: Ako opraviť vianočnú guľu Zlata
Publikácia obsahuje:
- upravené rozprávky v nemeckom jazyku,
- ich verný slovenský preklad,
- komentáre ku gramatike a lexike, ktoré súvisia s textom,
- otázky o porozumení textu.
Knihu dopĺňa audio CD, na ktorom rozprávky čítajú rodení Nemci. Nielenže si opäť pripomeniete hrdinov známych z detských čias, ale príjemným čítaním si obohatíte nemeckú slovnú zásobu a zdokonalíte sa aj vo výslovnosti.
Rozprávky bratov Grimmovcov a ich význam
Rozprávkové príbehy bratov Grimmovcov, čítané mnohými generáciami, vás zavedú do čarovného sveta fantázie, v ktorom možno stretnúť zlé čarodejnice, nemilosrdné macochy, dobrých kúzelníkov, pôvabné princezné a statočných princov.
Tieto rozprávky, hoci často obsahujú fantastické prvky, odzrkadľujú aj reálne životné situácie a konflikty. Prostredníctvom symbolických postáv a dejov sa deti (aj dospelí) učia rozpoznávať dobro a zlo, spravodlivosť a nespravodlivosť, odvahu a zbabelosť.
Inšpirácia v histórii a umení
Je zaujímavé zamyslieť sa nad tým, ako sa motív zlatej husi objavuje v rôznych obmenách v priebehu dejín a v rôznych kultúrach. Podobné príbehy o zvieratách, ktoré prinášajú bohatstvo, nájdeme v mnohých folklórnych tradíciách.
Prečítajte si tiež: Penzión Zlatá Ryba
V kontexte slovenskej kultúry sa môžeme zamyslieť nad tým, ako by vyzerala zlatá hus v rôznych obdobiach a v rôznych oblastiach.
Príklady z reálneho života
Príbeh o zlatej husi sa dá aplikovať aj na reálne situácie v spoločnosti a ekonomike. V minulosti boli „zlatými husami“ napríklad podniky ako Baťa, Škoda, Tatra, ČKD, Jawa, Rolný, Nehera, Tvarožek. Na dvore umeleckom žili husi s názvami Dvořák, Mánes, Smetana, Voskovec, Burian, Čapek, Jirásek, atď.
Roku 1948 všetky tieto husi, ktoré znášali zlaté vajcia, pripadli do ruky človeku ktorý si dal názov Socialista. Ten tie všetky husi začal jednu po druhej rôznymi spôsobmi vraždiť s úmyslom nájsť v nich viac zlata, a tiež s úmyslom sa dobre najesť.
Ponaučenia pre súčasnosť
Rozprávka o zlatej husi nám pripomína, že skutočné bohatstvo nespočíva len v materiálnom zisku. Dôležité sú aj hodnoty ako dobrota, naivita, ochota pomáhať druhým a schopnosť tešiť sa z maličkostí. Tillova dobrosrdečnosť a ochota podeliť sa so žobrákom mu priniesli odmenu v podobe zlatej husi, ktorá mu pomohla rozveseliť smutnú princeznú.
Iné rozprávkové príbehy
- Cisárove nové šaty: Cisár sa rád parádil, každý deň mal nové šaty. Raz prišli šibali a začali šíriť, že oni vedia ušiť také šaty, ktoré vidia len múdri ľudia. Cisár si týchto šibalov dal priviesť a požiadal ich, aby mu také šaty ušili. Šibali súhlasili, vypýtali si od cisára najjemnejší hodváb, zlato a začali teda šiť. Cisár poslal na kontrolu aj svojho starého ministra, ale ten videl len prázdne krosná. Šibali mu, ale povedali, že šaty vidia len múdri ľudia a tak zrazu minister pritakával aké sú šaty krásne a že cisárovi sa budú určite páčiť. Cisárovi opísal to isté aj druhý minister, ktorého tam poslal tak sa tam nakoniec išiel pozrieť sám. Tiež žiadne šaty nevidel, ale nepriznal to. Šaty si obliekol na slávnosť a všetkým ľuďom bol na smiech, pretože vlastne žiadne šaty nemal, bol nahý. Naletel dvom šibalom.
- Alica v krajine zázrakov: Alica išla po lese a uvidela prestretý stôl a tak si k nemu sadla. Pri stole sedeli Aprílový zajac, Sedmospáč a Klobúčik. Sedmospáč im začal rozprávať rozprávku, ale Alica mu stále skákala do reči. Povedal jej, že ak to bude robiť ďalej môže si ju dorozprávať sama. Alica preto sľúbila, že už bude ticho, ale nedodržala to. Aprílový zajac ju preto urazil a ona odišla. Keď išla lesom našla strom s dvierkami. Povedala si, že už nemôže byť nič horšie ako ten obed a tak vošla. Bol tam prestretý sklený stôl a na ňom klúčik. Odomkla a vošla. Zrazu sa ocitla na lúke.
- Pinocchio: Geppetto býval v prízemnej izbe. Raz v izbe strúhal bábku a dal jej meno Pinocchio. Už keď ju stružlikal tak robila zle. Geppetto ho začal učiť. Ale Pinocchio robil zle a ušiel a ako utekal tak ho chytil policajt a odniesol ho naspäť Geppettovi. Pinocchio sa, ale hodil o zem a začali sa pri nich pristavovať ľudia. A pri ich táraní a nezmysloch sa dostal do väzenia Geppetto.
- Šťastný princ: Nad mestom stála socha Šťastného princa. Raz cez mesto letela lastovička, ktorá mala namierené do Egypta za svojimi priateľmi. Na soche sa rozhodla ubytovať. Raz v noci začalo pršať, ale nebol to dážď, ale slzy princa. Bol smutný, lebo na zemi boli ľudia, ktorí boli chorí, nešťastní, chudobní a princ im chcel pomôcť. A tak poprosil lastovičku, aby odniesla jeden diamant chorému chlapčekovi, druhý niesla spisovateľovi, ktorý mal dokončiť hru, ale bola mu strašná zima. A tak ako Šťastný princ pomáhal ľudom prestal byť peknou sochou a preto ho ľudia dali na smetisko a s ním aj lastovičku, ktorá pri ňom zomrela.
- Nevedko: Raz sa Nevedko rozhodol, že bude maliarom. Tak si zaobstaral farby a štetce a začal maľovať. Prvého namaľoval kamaráta Huňku, ale tomu sa jeho obraz nepáčil, ale ostatné obrazy na ktorých bol niekto iný sa mu páčili. A takto to bolo so všetkými Nevedkovími kamarátmi a tak sa rozhodol, že maľovať už nebude.
- Pippi Dlhá Pančucha: Do mestečka prišiel cirkus a Tommy s Annikou sa už veľmi tešili, ale Pippi nevedela pochopiť prečo za pozeranie musí zaplatiť. Keby Tommy a Annika tušili akú pohromu Pippi v cirkuse spôsobí asi by ju tam ani nezavolali, ale na druhej strane by tam nebola taká zábava. Pippi namiesto sedenia na mieste sa povozila na koníkovi, zahrala sa na povrazolezkyňu, ale najlepšie bolo to, že vyhrala aj nad silákom Adolfom a za výhru dostala 100 korún.
- Milionár a slnko: Bol raz na svete ohromný milionár, ktorý mal úplne všetko. Len to najvzácnejšie mu chýbalo. Zdravie. Bol veľmi chorý, ale nikto o tom nevedel. Dal si raz zavolať lekára, ale zato aby sa mu odvďačil, že ho vylieči povedal mu, ze ho musí dať zabiť, aby jeho tajomstvo neprezradil. Nikomu totiž neveril. Lekár mu teda poradil, že jedine čo ho môže vyliečiť je slnko. Tak si dal milionár ukradnúť slnko, zavrel ho do veľkej haly a on sa tam zavrel s ním. Chcel len na chvíľku, ale slnko roztavilo klúč a milionár sa von už nedostal. Zhorel. Slnko sa dostalo späť na oblohu a milionár doplatil na svoju nedôveru životom.
- Lotrando: Je to už veľmi dávno kedy v horách Brendách žil strašný zbojník Lotrando, ktorý zbíjal a lúpil a bol strašne ukrutný. Raz sa tomuto zbojníkovi narodil syn, ktorému tiež dali meno Lotrando, ale otec preňho chcel to najlepšie tak ho dal na výchovu do kláštora. Keď už bol, ale zbojník lotrando starý dal si zavolať svojho syna a ten mu musel na smrteľnej posteli sľúbiť, že bude kráčať v jeho koľajách. Zbojníkov syn to, ale nevedel, kedže mal takú výchovu akú mal, nevedel zbíjať, práve naopak. Vždy ho prekabátili a namiesto ozbíjania rozdal všetko čo mal, aj to čo nemal. Mladý lotrando bol z toho nešťastný, lebo nedokázal splniť sľub, ktorý dal otcovi. Nakoniec sa z neho stal vyberač mýta, ktorý bol strašne ufrfľaný.
- Slamený Hubert a Anička škriatok: Raz Slamený Hubert a Anička škriatok našli dvere o ktorých im písalo čarovné pero. Slamený Hubert si myslel, že dvere sú zatvorené tak do nich silno strčil a ocitli sa na druhej strane. Zbadali tam zelené svetlo a kedže zelená znamená voľno tak išli. Zrazu bola, ale červená, hneď nato žltá a keď nakoniec prišli k svetlu našli koľajnice. Našli tam šaťňu a vstúpili do nej. V nej sa zmenili na bábky a zrazu sa pred nimi objavil zábavný rýchlik a oni nastúpili. A zrazu sa škatule za nimi zatvorili.
- Piati chlapci a slony: Išli raz piati chlapci do školy, ale oni chodili do inej školy akú poznáme my. A ako tak išli zbadali na vysokom kamennom múre veľkú železnú bránu. Nato aby ju otvorili použili všetky svoje hračky, ale brána sa neotvorila. Nakoniec do nej zatlačili a ona sa zvrzgotom otvorila. Nebolo v nej nič iné, iba ak jeden ufrfľaný starý kocúr, ktorý im poriadne zanadával. Zrazu na veži odbilo osem hodín a chlapci začali ako o dušu utekať do školy na vyučovanie. Ako tak utekali a plakali stretli ich piati sloni, ktorí začali utekať s nimi a ešte im aj pomohli dostať sa do triedy skôr ako si to všimol pán učiteľ.
- Rumcajs: Zbojník Rumcajs sa rozhodol, že si musí nájsť ženu. Zobral teda slniečku pár lúčov a urobil z nich prsteň. Prsteň položil na cestu a on si sadol na strom, aby lepšie videl kto prichádza. Prsteň prilákal hneď dve nevesty, Anku a Manku, lenže prsteň si dala na prst tá nesprávna. Bola to Anka. Tá mala, ale o svojom ženíchovi iné predstavy a tak keď zistila, že Rumcajs nič nemá poslala ho zbíjať. Nešťastný zbojník teda odišiel a keď sedel zronený na strome prihovorilo sa mu slniečko. Síce bolo nahnevané zato, že mu Rumcajs ukradol lúče, ale aj tak mu sľúbilo pomoc ak na oplátku pomôže on jemu. Musel dubu odokryť listy, aby slniečko prehrialo jeho žaľude. Slniečku splnil jeho prosbu a tak ho slniečko poslalo potajomky sledovať svoju nevestu. Rumcajs pri sledovaní zistil, že si vybral zlú nevestu, že tá pravá je Manka. A tak ako bolo spokojné slniečko bol spokojný aj Rumcajs, našiel si tú pravú.
- Hynek a Toník: Boli dvaja chlapci, ktorí sa veľmi radi potápali. Jeden bol Hynek a druhý Toník. Jedného dňa keď sa chlapci vrátili z celodňového potápania sa Hynek veľmi zle cítil. Bol strašne unavený. A tak sa ledva najedol, skoro ani nepočúval svoju starú mamu a išiel si ľahnúť. Ráno sa ale zobudil iný. Stal sa z neho vodník.
- Rodina Čimčarárov: Vybrala sa rodina ženícha Čimčarárov na pytačky. Ale namiesto pytačiek sa rodiny veľmi pohádali. Celú hádku ukončila najskôr nevesta a potom aj ženích. Nevesta si ho chcela zobrať aj tak.
- Zajac a ťava: Zajac so Zajačicou stretli ťavu a na nej išli, cestou stretli žirafu a tá im povedala, že kráľ púšte je chorý a tak mu išli pomôcť. Cestou počuli kráľov urputný rev. Keď prišli do kráľovstva zajac povedal kráľovi levovi, že ho vie vyliečiť. Skôr ako to urobil dal levovi príučku, že nebude všetko hneď tak ako on rozkáže. Vyliečil ho hneď ráno a to tak, že mu jeden koniec motúza priviazal o zub a druhý koniec priviazal o ťaví chvost a potom ju zajac vystrašil. Tak zbavili leva boľavého zubu.
- Medveď a srnča: Bol raz medveď, ktorý bol veľmi sám. Raz sa prechádzal po lúke a uvidel ako orol napadol malé srnča. Medveď orla zabil a o srnča sa začal báť. Videl, že sa trápi a tak ho odniesol k vode, dal mu napiť a uložil ho do svojho brlohu, kde ho zakryl lístim a celú noc strážil. Bol rád, že konečne nebol sám.
- Pepko: Prišiel raz chlapec za starkým a on mu urobil papierového panáčika. Chlapec mu dal meno Pepko. Nikto sa k nemu nemohol priblížiť. Jeho pepko mal hrať, ale chlapec nič nepočul a tak išiel za starkým. Ten mu povedal, že musí byť ticho a musí počúvať. Chlapec tak urobil. Prvý krát nič nepočul iba šuchot, druhý krát to bolo to isté a chlapec si myslel, že ho stratil. Našiel ale hraciu skrinku, na ktorú skoro zabudol, keď ju otvoril tá hudba mu bola známa. Bol to jeho Pepko. Starký ho naučil počúvať hudbu.
- Srnčiatko a studnička: V jeden deň prišlo na svet srnčiatko. Keď trochu podrástlo chcelo sa hrať, ale nemalo sa s kým. Našiel motýľov, ale tí sa ho báli, skákal so žabou, ale tá tiež pred ním utekala. Raz keď jeho mama oddychovala, srnčiatko sa zatúľalo trochu ďalej od mami. Našlo studničku a v nej uvidelo druhé srnčiatko. Nevedelo, že to je jeho obraz, myslel si, že našiel svojho kamaráta. V tom mu, ale žaba pokazila jeho kamaráta, zamútila vodu. Keď to rozpovedal svojej mame tá sa strašne smiala.
- Koník Šimlo: Raz sa koník Šimlo zamýšľal nad tým čo by mal robiť a došiel nato, že bude básnikom. Zložil teda konskú básničku a vyvesil ju na svoje dvere. Všetki zvieratká si tú básničku recitovali, jedine mála húska povedala svojej mame, že prečo si recituje konskú básničku keď ona je hus. A tak sa to roznieslo po dvore a aj zvieratká chceli mať svoju básničku. Kôň Šimlo im to síce prisľúbil, ale inú básnčku ako konskú zložiť nevedel. A tak zistil, že môže písať len pre koníky.
- Danka a Janka a Gevenducha: V jeden deň keď strašne pršalo Danka a janka si kreslili. Nakreslili strašné strašidlo, ktoré zrazu ožilo a predstavila sa ako Gevenducha. Robila im strašne zle a tak sa jej museli zbaviť, inak by ich otravovala už navždy. Vymysleli na ňu trik a ona sa nachytala. Museli vyriecť básničku, ktorú vedela len ona. A tak sa s ňou hádali, že ju už dávno zabudla a tak aby Gevenducha dokázala, že ju nezabudla tak ju povedala. Hneď nato básničku zopakovali Danka a Janka a ešte ju z papiera aj vygumovali.
- Dievčatko a Šípková Rúženka: Bolo raz jedno krásne malé dievčatko, ktoré bývalo pod zámkom. Raz večer videlo na zámku vo veži svetielko a odvtedy bola presvedčená, že tam je Šípková Rúženka. Veľmi dlho sa chystala na prieskum až raz sa jej to podarilo. Našla ju tam a celé noc s ňou tancovala. Keď ale mesiac zašiel našla stará mama dievčatko ležať na zemi. Prišla jeseň, svetlo vo veži zmizlo tak ako dokvitli ruže a dievčatku každý večer čítali básničku.
- Holubica a slávik: V modrom meste Zlatopolis sa raz večer objavil červený podstavec a na ňom krásny biely vták, bola to holubica. Vytesal ju chromý sochár pre ktorého bola táto holubica životné dielo. Ráno malo byť toto dielo slávnostne odokryté, ale v tú noc sa spustil silný vietor, ktorý nielenže odokryl holubicu, ale pozhadzoval aj hniezda na okolitých stromoch. Spadol aj slávik a pristál na červenom podstavci rovno pod bielou holubicou. Tá ho ochránila pred istou smrťou svojimi krídlami, ktoré spustila pred zlým kocúrom, ktorý bol na love. Ráno chromý sochár našiel svoju holubicu so spustenými krídlami, ale keď buchol, krídla sa vrátili späť na svoje miesto a slávik vyletel vysoko k oblohe.
- Oľga a ryba: Skôr ako som sa stal Olgynim manželom stalo sa niečo čudné. Jej rodičia vlastnili obraz, na ktorom bola ryba bez vody a Oľga tam už veľmi dávno chcela domaľovať vodu, aby rybu zachránila. Keď to ale chcela urobiť ryba prehovorila. Vlastne predpovedala budúcnosť, jej slová sa naozaj splnili, ale až o nejaký čas.
- Vrabec Šebo: Stodola je miesto, kde sa stretávajú vrabce a rozprávajú sa. Raz sa dokonca vrabec Šebo priznal, že bol v cudzine. Nevedel ako sa tam dostal, spoznal to podľa toho, že vrabcom nerozumel. Jednému, ale áno. Volal sa Feldeck a do teraz zostali kamaráti.
- Neviditeľné auto: Raz narazilo viditeľné auto do neviditeľného stromu a odvtedy sa s ním diali čudné veci. Nakoniec sa z neho stalo neviditeľné auto, ktoré robilo strašne zle. Jedine ako sa ho dalo zastaviť, bolo, že mu postavili do cesty viditeľný strom a potom ho zavreli do dielne.
- Žabky v televízií: Boli raz dve chutné žabky, ktoré mali vystupovať v televízií. Ako tak vystupovali, prechladli a museli ísť k lekárovi. Ten im predpísal lodičky, lebo milé žabky vlastne prechladli.
- Pisací stroj Veritas: Keď sa konečne dostal pisací stroj Veritas do výslužby rozhodol sa, že pôjde na hríby. V lese, ale nič nenašiel tak sa rozhodol, že využije svoje šicie schopnosti a zošije mraky na oblohe, lebo vedel, že po daždi huby znovu narastú. V lese zostal, ale dlhšie, lebo žašíval aj zvieratkám kožuchy. Z hríb sa vrátil bez košíka, ale nepoučil sa. Na druhý deň chcel ísť na hríby znovu.
- Neobyčajná škola: Partia detí sa znovu vybrala na výlet. Navštívili neobyčajnú školu. Najskôr sa tej školy báli, ale nakoniec do nej vstúpili a boli veľmi prekvapení. Nebola to obyčajná škola. Učili sa v nej rozprávkové bytosti a neučili sa obyčajné predmety, ale tiež to boli neobyčajné predmety. Mali tam pečenie, čarovanie a všeličo iné.
- Tatáročka a zlatník: Neďaleko zabudnutej záhrady stál dom a tam bývalo dievčatko, ktoré volali Tatáročka, lebo nevedela poriadne rozprávať. Bývala tam so svojim otcom, zlatníkom, ktorý bol posadnutý zlatom. Raz sa dopočul o zabudnutej záhrade, ktorá má zlatú bránu. Vybral sa ju hľadať, ale nevedel ju nájsť. Až keď padol od únavy na zem ocitol sa uprostred tej záhrady a seba uvidel ako malého chlapca a spieval KDO DO NEJ VOJDE! Nakoniec načiel zabudnutú záhradu.
- Šachista: Jeden šachista hral šach a kedže nemohol dohrať partiu tak spal postojačky a stále hral. Jeho žena so synom sa mu rozhodli pomôcť a tak mohol konečne šachista spať. Ale keď nevedeli zistiť kto partiu vyhral museli ho zobudiť. Strašne sa nahneval, ale farby hnevu hádzal čierno-biele.
- Pištáčik a Felini: Pištáčik zo Šastína sa vybral do cirkusu kde vystupoval jeho obľúbenec Felini. Vystúpenie bolo zaujímavé, ale skoro sa neskončilo, pretože sa stratil kúzelníkov syn, ktorý vystupoval v programe. Pištáčik kúzelníkovi pomohol, ale nakoniec aj jeho synovi Jakubovi, ktorému splnil jeho sen. Nechcel byť kúzelníkom, tak ako jeho otec chcel byť námorníkom. A to sa u splnilo.
- Mesiačik a žuvačka: V jednu noc mesiačik našiel korunu a kúpil si za ňu žuvačku. Poradila mu to žabka, ale mesiačik jej nepoďakoval. A tak keď bolo žuvanie najlepšie žuvačka mu vypadla a našli ju žaby.
- Štyri svetové strany: Jedna mama mala štyri deti a tie pomenovali poďla štyroch svetových strán. Vždy sedávali pri jednom stole. Zrazu, ale prišiel deň keď si mama sadla k stolu sama a keď sa to už opakovalo veľa krát a mama bola veľmi utrápená zasiahol stôl.
- More vo fľaštičke: Jeden deň doniesol profesor Tingwal patent. Bolo to more vo fľaštičke. Keď ale zistil, že jeho vynález má byť použitý ako zbraň, zobral ho späť a odišiel.
Prečítajte si tiež: Ochutnajte Zlatú bránu