V posledných rokoch si množstvo ľudí obľúbilo pestovanie izbových rastlín. Rastliny nám však občas vedia narobiť starosti. Autorka článku sa sťažuje, že jej doma všetko zelené pokapalo, dokonca aj kaktus, napriek tomu, že sa o ne stará, polieva ich ako treba, hnojí, presádza a kupuje zeminu. Okrem toho sa milo prihovára a rastlinám sa aj tak nedarí. Podobný problém má aj so záhradkou. Na polovici plochy je vyliaty zvyšný betón a na druhej polovici nič nerastie. Pomedzi náznaky zelene sú poukrývané zabudnuté železné rúrky, káble, ale i cigaretové špaky. V jednom rohu je „kôpka" vybúranej steny z domu. Napriek tomu má odvážny plán, ako záhradku skultivovať.
Legionárska choroba a zemina
Ani pestovanie izbových rastlín ale nie je úplne bez rizík. Žena zo Sydney totiž zomrela na následky legionárskej choroby po tom, čo prišla do styku s kontaminovanou zeminou. Žena sa čoskoro začala cítiť veľmi zle a bola prevezená do nemocnice, no lekári jej už nedokázali pomôcť. Odborníci upozorňujú, že pri manipulácii so zeminou by mal mať rukavice a rúško každý. Viac ohrození sú ale starší ľudia, fajčiari alebo ľudia s oslabeným imunitným systémom. Po presádzaní rastlín si predtým, než sa najete alebo napijete, poriadne mydlom umyte ruky, a to aj v prípade, ak ste mali ochranné rukavice. Baktéria zapríčiňujúca legionárske ochorenie sa šíri veľmi rýchlo.
Legionárska choroba je závažná infekcia, ktorá u niekoho môže pripomínať chrípku, u niekoho spôsobiť zápal pľúc. Ochorenie sa prejavuje horúčkou, bolesťami hlavy, zimnicou, ťažkosťami s dýchaním, kašľom (aj vykašliavaním krvi) a bolesťami svalov. Prvé príznaky sa zvyčajne prejavia do 10 dní po prvom kontakte s baktériou. Je dôležité, aby nakazený človek včas vyhľadal pomoc lekárov a začal užívať potrebné lieky. Ochorenie sa totiž môže vyvinúť do fatálneho zápal pľúc. Legionársku chorobu môže zapríčiniť aj bežne sa vyskytujúci kmeň baktérie, ktorý sa najčastejšie nachádza v chladiacich systémoch veľkých budov.
Podľa pneumológa Imricha Mucsku z Nemocnice Staré mesto sú však milovníci rastlín v bezpečí. „Na žiadny prípad nákazy vdýchnutím prachu zo substrátu, mulču alebo kompostu si nespomínam,“ tvrdí odborník. Do kontaktu s týmto zriedkavým ochorením prišiel už niekoľkokrát. „Spomínam si na ženu, ktorá sa nakazila na výletnej lodi, keď sa napila kontaminovanej vody z kohútika. Ďalším prípadom bol muž, ktorý sa na chate v jarných mesiacoch napil odstátej vody, ktorá stála niekoľko týždňov vo fľaši,“ uzatvára tému legionárskej choroby pneumológ Imrich Mucska.
Geofágia: Keď sa zemina stáva jedlom
Pojedanie hliny je pre mnohých Slovákov len ťažko predstaviteľné, no vo svete ľudia hlinu stále jedia a považujú ju za veľmi chutnú. Takéto pojedanie hliny alebo pôdy odborne nazývané geofágia, sa pre mnohých ľudí stalo závislosťou a to predovšetkým v krajinách južnej Afriky a Ameriky. Tento problém bol prvotne spojený s hladovaním obyvateľstva a veľkou chudobou. Pojedanie pôdy je na svete prítomné už stovky rokov a dokonca už Hippokrates vo svojej učebnici popísal zoznam chorôb spojených s pojedaním pôdy gréckymi tehotnými ženami v 4. storočí pred naším letopočtom.
Prečítajte si tiež: Torta bez múky
V súčasnosti ľudia konzumujú jemnú hlinu červenej farby a takéto správanie sa najčastejšie vyskytuje u žien počas tehotenstva ako znak anémie z nedostatku železa. Pojedanie pôdy praktizujú tehotné a dojčiace ženy v subsaharskej Afrike. Pojedanie hliny už dávno nie je len problémom ľudí, ktorí nemajú čo do úst. Predovšetkým tehotné a dojčiace ženy majú takmer vždy k dispozícii nejakú pôdu na jedenie. Štúdia vykonaná na Lekárskej univerzite vo Viedni teraz dokázala, že pojedanie hliny je návykovým správaním. Autori štúdie popisujú chuť na pôdu za podobnú chuti na čokoládu alebo za akýsi druh odmeny. Existuje však aj ďalší dôvod geofágie. Konzumovaná pôda obsahujúca íl viaže toxíny a účinok možno prirovnať k živočíšnemu uhliu, ktorým bojujeme proti hnačke. Konzumácia pôdy vo veľkých množstvách však môže negatívne ovplyvňovať zdravie. Dôrazne sa preto odporúča, aby sa spotreba znížila. Toto návykové správanie, tak ako aj ostatné, sa nedá zmeniť zo dňa na deň.
Ako si vybrať správny substrát pre rastliny
Pri sadení či presádzaní rastlín je veľmi dôležité použiť vhodný substrát, ktorý pomáha upevňovať korienky v zemine. Každý substrát má jedinečné zloženie obsahujúce rôzne minerály a iné stopové prvky, ktoré podporujú rast. Medzi najbežnejšie patrí univerzálny substrát, výsevný substrát či substrát na priesady (substrát vhodný na pestovanie priesad) či obľúbený subtrát pre izbové rastliny, tak ako aj substrát pre balkónové rastliny.
Na trhu existuje množstvo substrátov rôzneho zamerania:
- Univerzálny substrát: Pre pestovanie zeleniny, kvetín, okrasných i ovocných drevín na záhonoch, v skleníkoch i v kontajneroch. Vyrobený zo zmesy kvalitných rašelín a vyzretého kompostu s aktívnymi látkami podporujúcimi rast rastlín. Obsahuje štartovaciu dávku živín na cca 6 týždňov. Zaisťuje optimálne prevzdušnenie koreňového systému, podporuje príjem vody a živín.
- Substrát pre rododendrony, azalky, čučoriedky: Špeciálne určený pre rastliny, ktoré potrebujú pre zdravý rast kyslejšie prostredie. Vytvára ideálne podmienky nielen pre azalky a rododendrony ale aj pre rastliny citlivé na pH pôdy. Využíva sa na presádzanie a pestovanie uvedených rastlín.
- Substrát pre bylinky: Pre optimálne zloženie na výsev, presádzanie a pestovanie byliniek i zeleného korenia. Ideálne pre pestovanie v nádobách i vo voľnej pôde. Substrát je vyrobený z jemne triedených svetlých a tmavých rašelín. Obsahuje vysoko kvalitné organické hnojivo. Kvalitná štruktúra a obsah humínových látok podporuje bohatý rast koreňového systému.
- Substrát pre orchidey, bromélie a ostatné epifytické rastliny: Optimálne zloženie živín a mikroprvkov zabezpečujú bohaté kvety orchideí. Obsahuje vysoký podiel vytriedenej píniové kôry frakcie 13 mm - 18 mm z borovice prímorskej, doplnené vláknitou rašelinou. Štruktúra substrátu podporuje maximálne prevzdušnenie koreňového balu (prevencia proti premokrenie).
- Substrát pre výsev a predpestovanie sadby START: Vhodný na klíčenie, výsev, kultiváciu a presádzanie semien a rastlín. Hodnota pH a obsah živín v zemine sadeniciam poskytuje všetky potrebné výživné látky pre vývoj koreňov mladých rastlín a vývoj mladých sadeníc.
- Zemina BALKONIA: Obohatená o BIO rastlinné vlákna a dlhopôsobiace živiny, pre všetky druhy balkónových a izbových rastlín.
- Substrát pre výsadbu a pestovanie okrasných a ovocných drevín: Vhodný pre pestovanie trvaliek i výsadby do skaliek. Vyrobené zo zmesi vybraných rašeliny a kompostu , s vyšším podielom čiernej rašeliny. Zvýšený obsah organických živín a humínových látok stimuluje tvorbu koreňového systému a rast drevín.
- Substrát pre BIO pestovanie rajčín, paprík a uhoriek: V nádobách i vo voľnej pôde. Substrát je vyrobený na báze svetlých a tmavých rašelín. Obsahuje vysoko kvalitné organické hnojivo. Optimálna štruktúra podporuje bohatý rast koreňov i nadzemných častí rastlín , nasadenie kvetov a následné zrenie plodov.
- Substrát pre pelargónie a ostatné balkónové kvetiny: Zmes vybraných triedených rašelín a kvalitných kompostov. Zvýšený obsah živín (najmä fosforu) podporuje bohaté kvitnutie balkónových rastlín. Obsahuje huminové látky stimulujúce rast rastlín a maximálne nasadenie kvetov. Zmáčadlo FIBA - ZORB napomáha zadržovaniu vody a absorbcii živín.
- Substrát pre pestovanie okrasných i záťažových trávnikov: Je optimálny pre základné výsevy, následný dosev a aj pod trávnikové koberce.
Ligurček lekársky: Bylina s mnohostranným využitím
Ligurček lekársky milujú záhradkári i kuchári. Ak si túto bylinku zasadíte tiež, získate naraz skvelú koreninu i liečivú rastlinu. Pri pestovaní ligurčeka však treba dodržať niekoľko zásad. Ligurček lekársky je chutná bylina, ktorá pochádza z juhozápadnej Ázie a oblasti Stredomoria. V posledných rokoch sa udomácnila aj v mnohých Európskych záhradách. Ide o viacročnú rastlinu s bohatým vzrastom a silným koreňom. Kvitne od júna do júla, má hnedé plody a žlté kvety. V zime síce zelené časti rastliny odumierajú, na jar znova začnú rásť. Celá rastlina je jedlá, od koreňa až po vňať. V kuchyni sa používa namiesto zeleru, vegety či petržlenovej vňate. Má jasnú, sviežu arómu, ktorá pripomína citrusový zeler. Okrem skvelej chuti prináša aj niekoľko zdravotných benefitov.
Ligurčeku sa najlepšie darí na slnečných stanoviskách, prípadne v polotieni. Pôdu potrebuje kyprú, humóznu s bohatým obsahom živín. Výsev osiva ligurčeka sa vykonáva buď v marci až apríli, alebo koncom leta. V auguste sa oplatí vysievať do pareniska a na jar rastliny rozdeliť a premiestniť na trvalé stanovisko. Treba však rátať s tým, že rastlina klíči veľmi pomaly. Mnohí pestovatelia preto volia radšej nákup staršej priesady ligurčeka. Ligurček môžeme pestovať aj v nádobách. Na balkóne alebo terase sa dajú pestovať 2 až 3 rastliny vedľa seba, ak máme dostatočne veľký kvetináč. Bylinka spoľahlivo vyrastie aj v prípade, že sa mu v záhrade nedostane veľa pozornosti. Ak však chcete čo najzdravšiu rastlinu s bohatou vňaťou, doprajte ligurčeku dostatok vlahy. Ligurček nemá rád hnojenie, no ocení pravidelné odstraňovanie buriny z okolia. Rastlina rastie veľmi intenzívne na jar, keď je svieža a krásne zelená. V priebehu sezóny vyženie silné kvetné výhonky a niektoré stonky budú uschýnať.
Prečítajte si tiež: Cuketové placky pre lenivé ženy
Sezóna pre zber ligurčeka je od mája do novembra. Pravidelné zastrihávanie vrchných listov podporí ich rast a rozkonárenie. Pozbierať sa ich snažíme ešte pred tým, než rastlina začne kvitnúť, pretože po odkvitnutí listy mierne horknú. Ligurček má v gastronómii skutočne široké využitie. Koreň môžeme na konci sezóny vykopať a použiť do vývaru, alebo si z neho pripraviť liečivý čaj. Stonky poľahky nahradia zeler a z kvetov sa získava aromatický olej. Najjednoduchším spôsobom, ako ligurček zužitkovať, je pripraviť si z neho liečivý čaj. Na prípravu čaju používame koreň i listy ligurčeka. Na jednu šálku postačí 1 čajovú lyžičku sušených listov alebo koreňa, ktoré zalejeme 250 ml vody. Okrem chutného čaju si z ligurčeka môžeme pripraviť aj úžasné dochucovadlo. Domáca vegetová soľ z ligurčeka sa zíde najmä pri príprave polievok a vývarov. Postup je jednoduchý - vňať vysušíme, rozmixujeme alebo rozlámeme na jemnejší prach a zmiešame s morskou soľou. Ligurček tiež môžeme dlhodobo skladovať v mrazničke. Podobne ako petržlenová alebo kôprová vňať, aj táto bylinka chutí po rozmrazení rovnako dobre, ako čerstvá. Po zbere stačí lístky opláchnuť a nechať odkvapkať nadbytočnú vodu. Dlhodobé užívanie ligurčeka v koncentrovanej forme (napríklad pitie čaju) môže spôsobiť určité vedľajšie účinky. Najčastejšie ide o nevoľnosť alebo závrat spojený so silnou arómou.
Vývoj dieťaťa v 15. mesiaci
V článku sa okrajovo spomína aj vývoj dieťaťa v 15. mesiaci života.
- Spánok: Batoľa vo veku 15 mesiacov zvyčajne prespí 10 až 13,5 hodiny v noci a 1 až 3,5 hodiny počas dňa. Potreba denného spánku sa postupne znižuje. Väčšine detí okolo 15. mesiaca už stačí len jeden dlhší spánok namiesto dvoch kratších zdriemnutí.
- Strava: Batoľa môže zjesť takmer všetko čo dospelý, no s podmienkou, že pokrm obsahuje minimálne množstvo soli, čo najmenej cukru a minimum korenia. Pri príprave detskej stravy sa vyhýbajte aj konzervačným látkam a zvýrazňovačom chuti. Ovocie a zeleninu môžete malému jedákovi ponúkať v surovom stave, ale aj vo forme varených, dusených či zapekaných pokrmov. Mäso by malo byť na tanieri 5- až 6-krát týždenne, ryby raz až 2-krát za týždeň. Dbajte na to, aby drobček pil dostatok vody.
- Rutina: Malé dieťa nerozumie pojmu čas, zvyčajne ho začína vnímať až pri nástupe do školy. Namiesto pojmov ráno, poobede, o hodinu používajte na pomenovanie času alebo časových úsekov pevné body, ktoré dieťa dôverne pozná, napríklad obliekanie, jedenie, hranie, spánok. Niektoré deti reagujú na zmeny v každodennej rutine veľmi citlivo.
- Zručnosti: Mnohé batoľatá v 15. mesiaci už dokážu chodiť úplne samostatne alebo si ešte občas pomôžu s podporou nábytku,liezť po schodoch pomocou rúk,zohnúť sa po predmet a znovu sa postaviť,sadnúť si na zem a vstať,napodobňovať činnosti dospelých,postaviť na seba pár kociek,hrať sa s hračkami, ktoré treba tlačiť alebo ťahať,vysloviť pár slov a tvoriť jednoslovné vety,napodobňovať zvuky vecí a zvierat,prezerať si obrázkové knihy, otáčať v nich stránky,čiastočne rozoznať alebo aj pomenovať farby a tvary,ukázať na časti tela, predmety a hračky,piť z detského pohára,preniesť si jedlo z taniera do úst - zväčša prštekmi, ale niekedy už aj detskou lyžičkou či vidličkou,čiastočne si vyzliecť a obliecť niektoré časti oblečenia, napríklad šál, čiapku.
- Hygiena: Niektoré deti milujú vodu a najradšej by šantili vo vani každý večer. Pokojne ich kúpte - s veľmi jemnými prísadami do kúpeľa - niekoľkokrát týždenne. Každodenná základná hygiena by mala zahŕňať umývanie tváre, krku, rúk, plienkovej oblasti, čistenie zúbkov a smrkanie nošteka.
Prečítajte si tiež: Jedlo ako umenie