Základným stavebným materiálom záhradníka sú rastliny, z ktorých záhradu doslova vystavia. Na rozdiel od kameňa či tehál sú však rastliny živé a pre zdravý rast a pekný vzhľad potrebujú správne podmienky. O to viac to platí v prírodnej záhrade, kde sa snažíme pestovať rastliny čo najprirodzenejšie, bez použitia umelých hnojív či postrekov. Prvoradou podmienkou sa tak stáva dobrá imunita rastlín, ktorú dosahujeme správnym výberom odrôd, kultivarov a správnou voľbou stanovišťa podľa nárokov rastlín na svetlo, vodu a živiny. Živiny v prirodzenej forme prichádzajú do rastlín cez korene z pôdy.
Kvalitná pôda ako základ úspechu
Málokto z nás môže vyhlásiť, že má vo svojej záhrade skutočne kvalitnú pôdu. Pôda nie je len zvetraná hornina, kúsky kamienkov a piesku. Pôda je zložitý komplex obsahujúci vodu, vzduch, rozložený biologický materiál a živé organizmy, väčšie (napr. krtkov, dážďovky, chrobáky) ale aj malé až mikroskopické, ktoré sú nenahraditeľnou súčasťou spolu so systémom húb, pretože práve oni zabezpečujú látkovú výmenu živín pre rastliny. Správna pôda nie je ani ťažká, ani príliš piesčitá.
Guličkový test pôdy
Jednoduchý test vám pomôže zistiť, aká je vaša pôda:
- Do dlane zoberieme za hrsť zeminy (nie tesne po daždi, ani po dlhšom období sucha).
- Pevne ju stláčame, kým nevytvoríme ucelenú guličku.
- Pokiaľ sa gulička vytvoriť nedá alebo sa rozpadáva na drobné časti, pôda je príliš piesčitá.
- Ak sa nám guličku podarí vytvoriť, ale zemina sa nám lepí na prsty a keď do guličky vtlačíme prst, táto sa rozpadne na ucelené kusy, pôda je ťažká, ílovitá.
- Gulička z kvalitnej hlinitej pôdy drží po kope, kým do nej nevtlačíme prsty. Potom sa rozsype na malé drobné guličky.
- Úrodnú (živú) pôdu pri privoňaní cítiť lesom, hubami, pretože obsahuje dostatok humusu.
Rozbor pôdy v pohári
Kyslosť, prípadne zásaditosť pôdy môžeme rozlíšiť podľa pôvodnej vegetácie, ktorá v záhrade rástla. Pomôckou môže byť aj jednoduchý rozbor pôdy, kde do pohára od zaváraniny naberieme za lopatku pôdy, zalejeme vodou a dôkladne premiešame, aby sa zemina čo najviac rozpustila. V usadenom profile vidíme jednotlivé zložky: na spodok usadnú najťažšie častice, kamienky, štrk, na tom piesok, prach a íl. Na vodnej hladine zostanú plávať organické zložky, zjednodušene humus. Ak je vrstva ílu príliš vysoká a na hladine skoro nič nepláva, môžeme povedať, že ide o ťažkú a len slabo úrodnú pôdu.
Zlepšenie kvality pôdy
Pre úrodnosť pôdy a zdravie rastlín je nevyhnutné mať pôdu dostatočne zásobenú vodou, vzduchom, humusom, pričom v nej umožníme žiť organizmom, ktoré k zúrodňovaniu prispievajú. Sú to hlavne mikroorganizmy a dážďovky.
Prečítajte si tiež: Porciovaný Bio Matcha Zelený Čaj: Vplyv na zdravie
Mechanické prevzdušňovanie pôdy
Sú prípady, kedy je mechanické prevzdušňovanie pôdy dôležité, najmä pokiaľ máme ťažkú pôdu, ktorá je na dotyk chladná, mazľavá a vlhká. Túto pôdu môžeme počas niekoľkých rokov skvalitniť tzv. dvojitým rýľovaním, kde vrchnú vrstvu pôdy do 15 cm obraciame rýľom, spodnú vrstvu len prekyprujeme rýľovacími vidlami, pričom do pôdy súčasne môžeme zapracovávať kamennú múčku alebo piesok (najlepšie z dolomit. vápenca) a kompost alebo vyzretý maštaľný hnoj. Pridávaním piesku alebo múčky upravíme zrnitosť pôdy, čo sa prejaví v harmonizácii pomeru vzduchu a vody v pôde. Voda bude mať možnosť ľahšie odtiecť, pôda sa prevzdušní a tým aj oteplí. Dolomit. alebo vápen. múčka súčasne upraví aj kyslé pH pôdy. Tento typ pôdy počas roka nenechávame odkrytý, rastliny nastieľame mulčom (slama, lístie, seno, kôra), aby sme zabraňovali rýchlemu zosychaniu pôdy a vytváraniu pôdneho prísušku. Pokiaľ nie je možné mulčovať k rastlinám organic. materiálom, pretože máte napr. slizniaky, môžete vyskúšať práve mulčovanie štrkom, pieskom, drevným popolom a kompostom. Pri veľmi ťažkých pôdach je možné na jeseň použiť aj plytkú orbu, pričom počas zimy na povrch pôdy pridávame organický materiál, popol a piesok a na jar tieto materiály zapracujeme rotavátorom.
Ochrana kvalitnej hlinitej pôdy
Ak máme to šťastie vlastniť záhradu s kvalitnou hlinitou pôdou, stále je dôležité dbať na to, aby sme ju svojím využívaním nezničili a neprispeli k jej degradácii. Najčastejším problémom je vodná a veterná erózia. Vodná erózia vzniká pri daždi najmä v záhradách so sklonitým terénom, keď pôda už neprijíma vodu, tá odteká po povrchu a unáša vrchnú najúrodnejšiu časť zeminy.
Mulčovanie ako prevencia erózie
Veľkým pomocníkom a zároveň jednoduchou metódou je nastieľanie tzv. mulčovanie rastlín či už v okrasnej alebo úžitkovej záhrade. Nastieľame pôdu všade tam, kde by bola inak odkrytá. V okrasných záhradách sa používa na tento účel netkaná textília vizuálne prekrytá drvenou kôrou, pokiaľ však máte dostatok slamy, lístia, hoblín, štiepky, drte z drviča biolog. materiálu alebo trávy z koseného trávnika, môže týmito materiálmi kôru plne nahradiť. O to viac, že tieto materiály sú cenovo dostupné a sú vhodné aj pre úžitkové časti záhrady na rozdiel od kôry, ktoré pôdu okysľuje. V úžitkových záhradách sa často používa aj mulčovanie burinou, kde vytrhnutú burinu zbavenú zeminy nechávame v horúcich letných dňoch voľne ležať v medziriadkoch zeleniny. Pri nastieľaní drevín si dávame pozor, aby sme mulč nedávali až tesne ku kmienikom, čo by mohlo spôsobiť ich odhnívanie. Proti veternej erózii sa najviac osvedčilo zmena poveternostných pomerov, zmena mikroklímy záhrady vytvorením vetrolamom.
Vracanie živín do pôdy
Živiny sa v pôde nenachádzajú automaticky, ale sú produktom rozkladu organického materiálu. Pokiaľ z pôdy živiny rastliny len čerpajú a späť sa nevracajú, pôda sa môže vyčerpať a aj úrodná pôda sa stane mŕtvou.
Kompostovanie
Najznámejším spôsobom navracania živín do pôdy je kompostovanie. Kompostovať môžeme akýkoľvek biolog. materiál, či už z domácnosti alebo zo záhrady. Aj tá najmenšia záhrada by mala mať kompostér, kde zbierate nepotrebné časti rastlín, kuchynský odpad, lístie a pretvorenú hmotu vraciate v podobe kompostu späť na záhony. Kompostér je vhodné umiestniť tak, aby ste k nemu mali ľahký prístup aj v horšom počasí, mal by sa nachádzať v tieni na nespevnenom povrchu. Pri správnom postupe sa nemusíte obávať zápachu ani potkanov.
Prečítajte si tiež: Letné šaláty s dresingom
Ďalšie spôsoby obohacovania pôdy
Ďalším spôsobom je ponechanie pozberových zvyškov, buriny, zeleného hnojenia na mieste a ich zapracovanie do pôdy po čiastočnom prehnití. Už spomínané mulčovanie je tiež výhodné aj z hľadiska dodávania živín do pôdy, súčasne zabraňuje rastu burín, bráni odparovaniu vody a tvorbe prísušku.
Význam húb pre pôdnu úrodnosť
Menej známym faktom je, že k stabilite záhrady a úrodnosti pôdy prispievajú najmä huby svojimi mykoríznymi vzťahmi s koreňmi rastlín, kde huby predspracuvávajú organické zvyšky, rozkladajú ich na základné častice, ktoré sú tak ľahšie prístupné pre koreňové vlásočnice. Dôležitá je pritom úloha drevín, ktoré podporujú tento systém tým, že na svojom stanovišti zostávajú aj desiatky rokov. Z tohto hľadiska je veľmi dôležité mať v záhrade nielen vrstvu krov, ale aj niekoľko stromov, najmä pôvodné európske a ovocné stromy, ktoré majú s hubami obzvlášť dobré vzťahy. Preto v prírodných záhradách často využívame tzv.
Dokonca aj v úžitkových častiach záhrady tieto poznatky môžeme zužitkovať a to vysadením samovýsevných letničiek a trvalých bylín (tymián, oregano, estragon, ligurček), liečivých rastlín (nechtík, harmanček, kostihoj), ochranných rastlín (aksamietnica, lupina, levanduľa) alebo vytrvalých zelenín (chren, trvalková cibuľa, pažítka, medvedí cesnak, rebarbora a iné).
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre použitie zeleného špenátu