Záhradkárska sezóna sa nezadržateľne blíži a s príchodom teplejšieho počasia už pomaly plánujeme, kde a čo zasadíme. Čo tak vyskúšať niečo nové? V tomto článku sa pozrieme na ačokču, menej známu zeleninu, ktorú si však pri správnom postupe môžete dopestovať aj vo svojej záhrade. Ačokča, známa aj ako paprikouhorka, korili alebo Cyclanthera pedata, je jednoročná rastlina z čeľade tekvicovitých, ktorá spája chuť uhorky a vzhľad papriky v jednom zaujímavom plode.
Čo je Ačokča?
Ačokča, uhorkopaprika, pochádza z Južnej Ameriky, konkrétne z oblasti Ánd, a bola tradične rozšírená z Kolumbie do Bolívie. V súčasnosti sa pestuje v mnohých častiach Strednej Ameriky, ako aj v Mexiku, Peru a v niektorých oblastiach juhovýchodnej Ázie. V Mexiku je známa ako "pepino Hueco", čo znamená "dutá uhorka", čo odkazuje na nízky podiel dužiny v plode.
Ačokča (Cyclanthera pedata) patrí do skupiny tekvicovitých rastlín. U nás sa pestuje ako jednoročná, popínavá bylina, ktorej stonka dorastá až do dĺžky 5 metrov. Vedú sa spory, či ide o ovocie alebo zeleninu. Jej využiteľnosť je však najmä ako zelenina, no rastie ako ovocná réva. Vzhľadom je podobná paprike a chuťou uhorke.
Charakteristika rastliny
Cyclanthera pedata, ačokča, je rastlina, ktorá pri minimálnom úsilí poskytne maximálny úžitok. Ide o jednoročnú, popínavú rastlinu. Jej stonka môže merať až 5 metrov, byľ je tenká a husto rozvetvená. Listy dorastajú do veľkosti 6 - 14 cm, sú laločnaté, s piatimi až siedmimi eliptickými lístočkami a na okrajoch sú vrúbkované. Listy pripomínajú konopu. Kvety sú lákadlom pre včely.
Tvar plodov je vajcovitý s ostrým hrotom a majú dĺžku 10 - 20 centimetrov. Farbou i tvarom pripomínajú cuketu, plody vyzerajú ako lusk - valcovité bobule s ostrým hrotom dlhé 10 - 20 cm. Plod obsahuje hranaté, čierne a drsné jadierka. Keď dozrie, tak vnútro plodu je duté. Zrelý plod je svetlo zelenej farby, splošteného tvaru podobného uhorke, je dutý s niekoľkými čiernymi semenami pripomínajúce kôru stromov.
Prečítajte si tiež: Rašelina v záhrade: Áno alebo nie?
Pestovanie ačokče
Pestovania tejto nenáročnej rastlinky sa nemusíte báť. Jedným z dôvodov, prečo by ste si mali zaobstarať túto rastlinu, je jej nenáročnosť. Ačokča, teda cyklantéra odnožená (Cyclanthera pedata), je teplomilná jednoročná rastlinka, ktorá pre svoj rast preferuje teplé a slnečné stanovisko. Vzhľadom na svoj pôvod bude rastline vyhovovať dostatok tepla a vlhko. Sú tepelne tolerantné (ale je potrebné pravidelné zavlažovanie). Sú tolerantné aj k chladnejším podmienkam, ale nie k mrazu.
Keďže je to teplomilná plodina, v našich podmienkach ju treba predpestovať podobne ako papriky či uhorky vo fóliovníku, alebo na okenných parapetoch. V ideálnom prípade si ačokču môžete predpestovať doma a neskôr premiestniť na slnečné miesto alebo do skleníka. Odporúča sa predpestovanie a výsadba, keď skončia posledné mrazy. Niektorí záhradkári tvrdia, že dokonca nie je potrebné predpestovávať sadeničky ačokči. Vysieva sa až koncom mája.
Pokiaľ už nehrozia prízemné mrazíky, môžeme rastlinu premiestniť von. Znesie stanovište aj na priamom slnku. Ačokče sa bude dariť na miestach, kde sa darí aj melónom a uhorkám. K rastu potrebujú hlavne vodu, k naštartovaniu silného rastu sa odporúča ju počas júna raz prihnojiť žihľavovým zákvasom. Po ňom naberie rýchly rast. Bez vody a dobrej výživy nebude dobre plodiť.
V tomto momente možno vaša sadenica nevyzerá príliš mohutne, no v skutočnosti dokáže za sezónu dorásť úctyhodnú dĺžku. Keďže sa rastlinka aj bohato rozkonáruje, ako oporu jej doprajte radšej sieťku alebo mriežku, na ktorú sa pekne sama prichytí a postupne ju celú obrastie. K svojmu rastu potrebuje oporu, po ktorej sa môže popínať. V skutočnosti viniče ačokči môžu pôsobiť aj ako okrasa vo vašej záhrade. Rázna, ale za to ľahká viná réva rýchlo pokryje mreže pri oknách alebo altánok.
Kvitnúť by mala začať koncom júna. Vegetačné obdobie je pomerne dlhé, na chutnú zeleninu sa môžete tešiť koncom augusta až septembra. Na rozdiel od uhorky ačokča plody netrpia žiadnymi plesňami. Rastlina plodí dlho až do prvých mrazov a poteší vás hojným počtom plodov. Rastlinky treba chrániť pred slizniakmi. Na záhone budete zberať úrodu na prelome augusta a septembra, pri pestovaní v skleníku bude ačokča plodiť skôr aj dlhšie.
Prečítajte si tiež: Zdravá dusená zelenina
Ako pri väčšine plodovej zeleniny by ste sa aj o ačokču mali náležite starať, aby zostala produktívna. Ako väčšina tekvicovitých plodov aj ačočka miluje živiny. Za dostatok živín a tiež za dostatok vody a tepla sa vám odmení výškou. Môže narásť aj cez 10 cm za rok.
Ačočku nikdy nepestujte v blízkosti hrozna. Nijako obzvlášť si nevadia, ale ačokča utvorí tak hustý porast, že sa potom réva veľmi ľahko zaplesní. Naopak, kamaráti sa s fazuľou.
V prípade, že sú semená príliš tmavé, rastlinu už nekonzumujte, ale nechajte si ju na predpestovanie priesad na ďalší rok.
Zber a skladovanie
Prvé plody vhodné na zber sa začnú objavovať v auguste. Plody na konzum zbierajte drobné - keď majú ešte len 3 až 4 cm. Staršie plody už nie sú vhodné na konzumáciu, iba na okrasu či na dopestovanie si vlastného osiva.
Využitie ačokče v kuchyni
Ačokča možno nie je až tak známa rastlina v našich záhradách. Patrí medzi popínavé druhy, jej kvety sú lákadlom pre včely a dokonca môžete profitovať aj z jej plodov, ktoré chuťovo pripomínajú uhorku a papriku. Mladé plody chutia po uhorke a paprike. Nezrelé plody ačokči sú chutné a chuťou a textúrou sú veľmi podobné uhorke. Peru a Bolívia majú dlhú históriu použitia ačokči vo svojej miestnej kuchyni.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Po zbere ačokči môžete plody konzumovať priamo surové. Ačokči môžete jesť buď surové alebo varené. Odporúča sa variť tvrdšie plody. Mladé ačokči použite do zeleninových šalátov. Konzumujú sa surové, dusené alebo varené, použitie aj príprava je obdobná ako u paprík. Existuje toľko spôsobov, ako pripraviť tradičné plnené ačokčo. Plody možno aj nakladať spoločne s uhorkami, cibuľkami a karotkou do sladkokyslých nálevov alebo nakrájané na menšie kúsky sa môžu sušiť a cez zimu sa potom použijú v kuchyni napr. do rôznych zeleninových polievok. Malé plody majú za surova hráškovú chuť, konzumujú sa celé.
Môžete ich aj zapekať na veľa spôsobov alebo plniť rôznymi plnkami, tak ako to robia tradične v Peru či Bolívii. Zavárať ačokču môžete tak ako uhorky. Ako uhorka je vhodná na nakladanie do octu. Najjednoduchším receptom na prípravu ačokči je klasické lečo. Naložené v sladkokyslom náleve chutia ako uhorky, možno ich naplniť mäsovou plnkou podobne ako papriky.
Recept
Zmiešajte jogurt s nakrájanou nezrelou ačokčou (alebo uhorkou), citrónovou šťavou, kôprom a voliteľnou paradajkou a / alebo cesnakom.
Liečivé účinky ačokče
Plody tejto rastliny majú mnoho liečebných účinkov. Ačokča je veľmi chutná a zdravá zelenina, ktorú sa oplatí pestovať. Okrem toho, že je vítaným spestrením jedálnička, dodáva nášmu telu mnoho potrebných látok. Tak napríklad vitamín C a vitamíny skupiny B, takisto aj minerály a vlákninu.
Plody ačokči obsahujú vitamíny C, B1 a B2. Sú tiež bohaté na betakarotén, horčík a vápnik. V surovom stave rastlina pomáha ako veľmi dobrý prípravok proti cukrovke. Využíva sa pri liečbe respiračných chorôb. Šťava lieči zápal ucha. Listy prikladané na zapálenú časť tela majú protizápalové účinky.
Šťava z ačokči je nápomocná i pri zápale ucha, listy pôsobia ako listy skorocelu. Stačí ich trochu pokrčiť a priložiť na ranu, aby sa ste využili ich protizápalové účinky. Listy sa môžu prikladať na zapálenú časť tela, majú protizápalové účinky.
Pri zápale močových ciest povarte dva zrelé plody zbavené semiačok v 1/2 l vody. Odvar z dvoch plodov bez semienok v litri vody slúžia ako diuretikum. Zamedzuje vstrebávaniu sodíka a draslíka späť do tela. Odvar bez semienok je výborný močopudný prostriedok.
Tvrdý sušený plod sa dnes bežne používa pri liečbe aj prevencii porúch obehového systému. V herbálnej medicíne v Peru sa z tejto plodiny pripravuje čajový odvar, ktorý sa používa pre reguláciu vysokého krvného tlaku. Znižuje hladinu cholesterolu v krvi, zbavuje totiž cievne steny cholesterolových usadenín. Blahodárne pôsobí na krvný tlak.
Semená sú tiež sušené a drvené a rozpustené v 1 gramových dávkach pre črevné parazity. Semená alebo plody sa tiež odporúča konzumovať pri poruchách zažívacieho traktu. Listy sú považované za hypoglykemické a pripravuje sa z nich odvar, ktorý je vhodný pre diabetikov. Plody sú varené v mlieku a pomáhajú v liečbe angíny. Ovocné šťavy sú tiež vhodné pre ľudí s vysokým obsahom hladiny cholesterolu, hypertenziou, angínou, arteriosklerózou, obehovými ťažkosťami, diabetesom atď.
Ačokča prospieva srdcu a cievam, pomáha znížiť cholesterol a priaznivo pôsobí aj pri liečbe ochorení dýchacích ciest. Je vhodná a odporúčaná aj pri cukrovke a pozitívne pôsobí na psychiku. Ačokča sa však neodporúča ľuďom alergickým na papriku.
Zelenina a jej druhy
Zelenina je dôležitým zdrojom vitamínov a minerálnych látok. Zeleninu možno z botanického hľadiska rozdeliť podľa príbuznosti k iným rastlinám. Niektoré druhy, ako tekvice alebo kukurica, sa pritom z botanického hľadiska vôbec nepovažujú za zeleninu.
Druhy zeleniny podľa použitia
Hranica medzi ovocím a zeleninou nie je celkom jasne zadefinovaná. Zelenina je spravidla jednoročná, zatiaľ čo také ovocné stromy môžu rásť desiatky rokov. Všeobecne ich rozlišujeme podľa spôsobu prípravy. Kým ovocie ako jablká alebo hrušky chutia aj surové, zelenina ako zemiaky sa často najskôr uvarí. Označenia „koreňová zelenina“ a „listová zelenina“ naznačujú, ktorú časť rastliny zbierame a zúžitkujeme.
Hlúbová zelenina
Hlávkový kel, ružičkový kel a červená kapusta patria k hlúbovej zelenine. Kapusta potrebuje v záhone dostatok miesta a naozaj dlhú dobu, kým bude možné pozbierať úrodu. Rozšírená choroba koreňov hlúbovej zeleniny, nádorovka kapustová, sa vyskytuje v mierne zásaditej pôde zriedkavejšie. Potreba živín: stredná až vysoká. Červená kapusta uprednostňuje mierne vápenaté pôdy.
Top 10 hlúbovej zeleniny:
- Červená kapusta
- Kaleráb
- Biela kapusta
- Pak Choi
- Kel
- Ružičkový kel
- Čínska kapusta
- Hlávkový kel
- Kel palmový
- Karfiol
Listové šaláty
Listové šaláty ako hlávkový šalát, mangold alebo špenát rastú pomerne rýchlo. Väčšina listových šalátov sa môže zasiať v období od konca marca a začiatkom apríla. Potreba živín: nízka
Top 10 šalátovej zeleniny:
- Listový šalát
- Hlávkový šalát
- Rukola
- Špenát
- Mangold
- Čakanka štrbáková
- Červená čakanka
- Biela čakanka
- Čakanka hlávková
- Ázijské šaláty
Plodová zelenina
Plodová zelenina ako tekvica, uhorky a cuketa potrebuje veľa slnka a tepla. Patria sem aj paradajky. Najlepšie rastú v malom skleníku alebo skleníku na paradajky, chránené pred dažďom a nočným chladom. Existuje nespočetné množstvo odrôd paradajok. Aj paprike a baklažánom sa darí lepšie v skleníku. Potreba živín: stredná. Paprika, paradajky a tekvice sú plodová zelenina.
Kvetová zelenina
Zelenina s jedlými kvetmi alebo púčikmi sa označuje ako kvetová zelenina. Medzi najznámejších zástupcov patrí brokolica, karfiol, romanesco a artičoka. Na konzumáciu sú však vhodné aj kvety cukety. Zber prebieha pred úplným rozvinutím súkvetí.
Hľuzová zelenina
Hľuzová zelenina, napríklad zemiaky, vytvára hľuzovité zásobné orgány. Vyskúšajte niekedy červené alebo fialové zemiaky. Chutia rovnako aromaticky ako staré známe žltomäsité odrody, postarajú sa však o farebné spestrenie taniera. To isté platí pre špeciálne odrody mrkvy, napríklad fialová. Mladé plody sú veľmi jemné. Topinambur so svojou klíčiacou hľuzou je tiež považovaný za hľuzovú zeleninu, zeler buľvový je ideálny na výdatné husté polievky. Zeler je chúlostivý na hlísty (nitenky), ktoré žerú korene. Rastlina aksamietnica odpudzuje týchto škodcov. Potreba živín: stredná. Mrkva patrí do hľuzovej zeleniny a tá sa zase považuje za koreňovú zeleninu.
Top 5 hľuzovej zeleniny:
- Mrkva
- Paštrnák
- Zemiaky
- Zeler buľvový
- Reďkovka
Cibuľová zelenina
Rôzne cesnakovité rastliny, ako medvedí cesnak, cesnak a pažítka, patria medzi cibuľovú zeleninu, rovnako aj cibuľa. Cibuľa a cesnak nepotrebujú po vysadení a zakorenení takmer žiadnu starostlivosť. Burinu udrží v šachu príležitostné okopanie. Potreba živín: nízka až stredná. Fenikel vytvára hľuzovitú cibuľku, preto tiež patrí k cibuľovej zelenine.
Top 5 cibuľovej zeleniny:
- Cesnak
- Cibuľa
- Šalotka
- Jarná cibuľka
- Medvedí cesnak
Zelenina so semenami
Jedlé semená tvoria samostatnú kategóriu zeleniny: zelenina so semenami. Ide hlavne o zástupcov strukovín ako hrach, fazuľa a šošovica, ktoré majú po zbere a sušení veľmi dlhú trvanlivosť. Zaraďujeme tu často aj kukuricu. Potreba živín: nízka až stredná. Zatiaľ čo väčšina strukovín vyžaduje tepelnú úpravu, hrášok môžete zjesť aj surový.
Top 4 zeleniny so semenami:
- Hrach
- Šošovica
- Fazuľa
- Gaštany jedlé
Klíčková zelenina
Keď sa spomenú klíčky, často nám ako prvé napadnú semenáčiky žeruchy alebo strukovín, ktoré vyklíčia bez hnojenia. Pod skutočnou klíčkovou zeleninou však rozumieme špičky výhonkov vypestovaných rastlín - nie klíčky. Preto medzi klíčkovú zeleninu patrí napríklad špargľa. Pestovanie vo vlastnej záhradke si vyžaduje veľa skúseností a dostatok živín. Do tejto skupiny však patria aj bambusové klíčky a palmové klíčky. Potreba živín: stredná až vysoká. Špargľa sa dá pripraviť mnohými spôsobmi - aj grilovať.
Top 4 klíčkovej zeleniny:
- Špargľa
- Bambusové klíčky
- Palmové srdce
- Ružičkový kel
Huby
Nie sú ani ovocie ani zelenina: huby. Jedlé huby, ako šampiňóny, hríby alebo hliva, obsahujú okrem vlákniny aj dôležité vitamíny a minerálne látky a naviac majú pomerne málo kalórií. Huby si najlepšie vypestujete sami pomocou štartovacej kultúry, čo je vlastne hubové mycélium a potrebujete aj vhodný substrát. Ten väčšinou obsahuje slamu, piliny alebo kávovú usadeninu.
Botanická klasifikácia
Kukurica patrí z botanického hľadiska do kategórie obilnín. Niektoré rastliny bežne označujeme ako zeleninu, hoci botanicky patrí do inej skupiny. Napríklad taká tekvica je bobuľové ovocie, a preto ju z botanického hľadiska radíme medzi ovocie. Huby majú v botanike osobitné postavenie: Nepatria k zelenine ani ovociu, ale tvoria v rámci rastlinného sveta vlastné impérium. Huby totiž na rozdiel od rastlín nevykonávajú fotosyntézu, ale živia sa mikroorganizmami.
Prehľad čeľade rastlín
Pre striedanie plodín je niekedy dôležité aj to, do ktorej čeľade rastlín zelenina patrí. Členovia tej istej čeľade rastlín vo všeobecnosti nie sú dobrými susedmi v záhone. Keď dodržíte medzi rastlinami určitý odstup, zabránite škodcom a chorobám. Čeľaď astrovitých (Asteraceae) patrí vo svete rastlín k najväčším. Patria sem šaláty, artičoky a topinambury. Kvetenstvo má hviezdicovitý tvar. Čo majú spoločné uhorky, melóny a cukety? Sú to tekvicové rastliny (Cucurbitaceae) rovnako ako tekvica, od ktorej je odvodené ich pomenovanie. Všetci zástupcovia čeľade ľuľkovitých (Solanaceae) majú v určitých častiach rastliny jedovatý solanín. Ten sa napríklad nachádza v zelenej stonke paradajok a všetkých častiach zemiaka okrem hľúz. Do čeľade láskavcovitých (Amaranthaceae) patria okrem iného špenát, mangold a červená repa, ktoré sa pripravujú ako zelenina.
Striedanie plodín
Zeleninu delíme aj podľa toho, koľko živín potrebujú, čiže rastliny s nízkou, strednou a vysokou spotrebou. Rozdelenie zeleniny do týchto skupín vám pomôže pri plánovaní striedania plodín. Pravidelným striedaním plodín môžete zabrániť pôde chudobnej na živiny. Keď chcete obmieňať plodiny, v prvom roku pestujte rastliny s vysokou spotrebou živín, ako tekvicu, zemiaky, uhorky alebo brokolicu. V ďalšom roku po nich zasejte rastliny so strednou spotrebou živín, ako je fenikel, mrkva, paštrnák alebo cibuľa. V treťom roku na ich mieste pestujte rastliny s nízkou spotrebou živín, napríklad šalát, reďkovku a špenát.
Na pestovanie zeleniny stačí už relatívne malá plocha. Nepotrebujete nutne ani vlastnú záhradku. Malý vyvýšený záhon sa často zmestí aj na balkón. Z jedného štvorcového metra sa dá zozbierať približne tucet hlávok šalátu alebo kalerábu, 7 kg až 10 kg paradajok, asi 5 kg mrkvy alebo 3 kg až 4 kg cibule. S plochou 10 m² až 20 m² (približne 4-8 záhonov) budete mať zásoby čerstvej zeleniny takmer celé leto.
Druhy zeleniny podľa ročných období
Zeleninu citlivú na mráz môžete predpestovať v skleníku. Záhradná sezóna začína približne v marci. V lete je hlavná sezóna plodovej zeleniny, ale s príchodom teplých mesiacov príde na rad aj hrášok a nové zemiaky.