Špenát je obľúbená a zdravá listová zelenina, no nie každý si ju obľúbil. Našťastie existujú alternatívy, ktoré môžu špenát nahradiť v kuchyni a priniesť do jedálnička nové chute a nutričné hodnoty. Tento článok sa zameriava na menej známe, ale rovnako výživné možnosti, ako je mangold a novozélandský špenát (štvorbôčik rozložitý), a poskytuje návod na ich pestovanie a využitie.
Mangold: Všestranná listová zelenina
Mangold je listová zelenina s veľkými možnosťami využitia listov aj stopiek v teplej i studenej kuchyni. Existujú dve základné odrody: stopková a listová.
- Stopkový mangold má väčšie svetlo- alebo tmavozelené listy a až 5 centimetrov široké stopky s bielou alebo červenou farbou. Stopky sa v kuchyni pripravujú podobne ako špargľa.
- Listový mangold má stopky pomerne úzke a široké listy. Listy sa z mangoldu odrezávajú ostrým nožom vždy z vonkajšej strany.
Mangold má príjemnú, jemnú orechovú a ľahko sladkastú príchuť. Listy je možné konzumovať surové napríklad v šalátoch, ale aj tepelne upravené podobne ako špenát alebo v rôznych ďalších jedlách, môžu sa použiť napríklad aj na prípravu rôznych závitkov s plnkami. Stopky sa konzumujú surové aj tepelne upravené. Surové sa často podávajú ako zeleninová príloha, konzumujú sa aj samostatne s rôznymi omáčkami. Najčastejšie sa mangold tepelne upravuje varením vo vode alebo v pare, môže sa aj dusiť alebo zapekať. Na vyprážanie a pečenie sa nehodí.
Zdravotné benefity mangoldu
Množstvo a kombinácia vitamínov, minerálnych a ďalších látok v mangolde majú pozitívne preventívne aj liečebné účinky na organizmus človeka. Mangold predovšetkým posilňuje imunitný systém, podporuje tvorbu a vylučovanie žalúdočných štiav a má priaznivé účinky na látkovú výmenu. Okrem toho aktivizuje činnosť pečene a bráni jej tukovej degenerácii, pozitívne ovplyvňuje tvorbu krvi a krv prečisťuje, pôsobí proti kôrnateniu ciev, pomáha pri liečbe málokrvnosti a posilňuje činnosť srdca. Navyše kladne ovplyvňuje nervový systém a je účinný pri prevencii nádorových ochorení.
Pestovanie mangoldu
Mangold pochádza s najväčšou pravdepodobnosťou zo Stredomoria, zmienky o jeho pestovaní a dokonca aj šľachtení pochádzajú už z obdobia starého Egypta.
Prečítajte si tiež: Rašelina v záhrade: Áno alebo nie?
Novozélandský špenát (štvorbôčik rozložitý): Delikátna náhrada špenátu
Štvorbôčik rozložitý (Tetragonia tetragonioides), známy aj ako novozélandský špenát, je menej bežná, no veľmi zaujímavá listová zelenina. Pochádza z Nového Zélandu a je cenený pre svoju jemnú a delikátnu chuť listov, ktoré sú navyše šťavnaté. Výhodou je, že pri vykvitaní rastliny listy nenadobúdajú horkastú chuť, ako je to často u špenátu. Rastlina sa bohato rozvetvuje a olisťuje, čím poskytuje zásobu listov veľmi dlhú dobu, často až do prvých mrazov. Typické pre túto jednoročnú úžitkovú rastlinu sú poliehavé stonky a bohaté olistenie, pričom tmavozelené listy majú kosoštvorcový tvar.
Pestovanie novozélandského špenátu
Novozélandský špenát je teplomilná rastlina, preto je vhodné predpestovať si sadenice.
- Predpestovanie sadeníc: Semená sa pred výsevom máčajú 2 dni vo vlažnej vode. Má pomerne dlhé obdobie klíčivosti - výsev sa robí začiatkom apríla a na vonkajšie stanovisko presádza najskôr koncom mája.
- Stanovisko: Ideálne je pestovať tento typ špenátu v skleníku, ale pokiaľ ho nemáte k dispozícii, stačí dostatočne slnečné stanovisko prekryté fóliovým krytom alebo aspoň netkanou textíliou.
- Pôda: Pôda by mala byť stredne ťažká, mierne zásaditá a nie čerstvo pohnojená.
- Zálievka: Dôležité je špenátu dopriať pravidelnú (ale nie prílišnú) zálievku, ktorá zaistí to, že listy zostanú svieže a chrumkavé.
- Spon: Semená sadíme do sponu min.
- Zber: Ak rastlinu zakryjete tak, aby k listom nemalo prístup svetlo, získate výnos krehkej šalátovej zeleniny, podobne ako u čakanky. Inak sa zberajú buď celé byle s listami alebo ich konce.
Osvedčilo sa niekoľko spôsobov, ako získať pevné rastliny. Vysieva sa do riadkov. Potrebné je však semená namočiť pred výsevom na jeden až dva dni do misky s vodou, podporíte tým rýchlejšie vyklíčenie. Inak semená klíčia pomerne dlho. Dôležité je nevysievať, keď je chladnejšie, najlepšie až pri vonkajšej teplote 15 °C. Predpestovanie priesad sa ukazuje ako lepšia voľba, výsledkom sú kvalitnejšie a v dospelosti silné rastliny. Náročnosť inak produktívneho štvorbôčika spočíva vo vyšších požiadavkách na chránené teplé stanovište. Zalievať porast treba ráno a ideálne podmokom, no treba sa vyhnúť dlhodobému zmáčaniu pôdy. Rastlín pritom netreba veľa. Stačí pár, pretože hlavne počas teplej sezóny vyprodukuje každá z nich na vhodnom stanovišti veľa listov. Tie by bolo škoda nevyužiť.
Využitie v kuchyni
Po zbere je dobré listy čo najrýchlejšie spracovať, v chladničke ich môžete uchovávať najviac dva dni. Novozélandský špenát sa dá použiť rovnako ako klasický špenát - do šalátov, polievok, prívarkov, alebo ako príloha k mäsu.
Klasický špenát: Stále obľúbená voľba
Špenát (Spinacia oleracea) je obľúbená listová zelenina bohatá na vitamíny a minerály, ktorá sa často pestuje pre svoje výživné listy. Je to skvelá voľba pre záhrady, pretože rastie rýchlo a je veľmi univerzálny v kuchyni. Špenát bol pôvodne pestovaný v starovekej Perzii, odkiaľ sa dostal do Číny v 7. storočí, kde ho nazývali „perzská zelenina.“ V 11. storočí ho do Španielska priniesli Maurové a odtiaľ sa špenát rýchlo rozšíril po celej Európe. V stredovekej Európe sa špenát považoval za dôležitý zdroj vitamínov, najmä počas zimy, keď bola iná čerstvá zelenina nedostupná. Vďaka svojej tmavozelenej farbe sa špenát často spájal s liečivými účinkami a využíval sa v kláštorných záhradách ako liečivá rastlina.
Prečítajte si tiež: Zdravá dusená zelenina
Druhy špenátu
Existuje niekoľko druhov špenátu, ktoré sa líšia veľkosťou a tvarom listov.
- Hladkolistý špenát: Tento druh má hladké, jemné listy, ktoré sa často používajú v šalátoch alebo rýchlo varia.
- Kučeravý špenát: Má vráskavé, kučeravé listy a je odolnejší voči chladu.
- Baby špenát: Je to mladá verzia špenátu, ktorá má malé, jemné listy a používa sa najmä do šalátov.
- Špenát siaty Matador: Je vhodný na celoročné pestovanie a vyznačuje sa stredne veľkými, tmavozelenými listami.
- Špenát zimný: Vysieva sa na jeseň alebo skoro na jar a dobre odoláva nízkym teplotám.
- Špenát Asta: Odolná rastlina vhodná na siatie od marca do októbra.
Zdravotné benefity špenátu
Špenát je známy svojím vysokým obsahom železa, hoci obsahuje aj kyselinu šťaveľovú, ktorá môže jeho vstrebávanie znižovať. Okrem toho obsahuje vitamíny A, B, C a E, vápnik, jód a mangán. Špenát je chudobný na kalórie, tuky a sacharidy, avšak bohatý na vitamíny, minerály a stopové prvky. Pre telo je veľmi dôležité predovšetkým železo, ale aj horčík, fosfor, draslík, vápnik, jód a meď a vysoký podiel vitamínu C, vitamínu A a B. Špenát tak podporuje funkciu nervov, pokožky, očí a tvorbu krvi. V ľudovej medicíne sa špenát využíva na podporu zdravia krvi, posilnenie imunity a zlepšenie trávenia. Obsahuje vysoké množstvo antioxidantov, ktoré pomáhajú chrániť telo pred oxidačným stresom, a vlákninu, ktorá podporuje zdravie tráviaceho systému.
Špenát je populárny najmä pre vysoký obsah účinných látok. Obsahuje množstvo vitamínu K, A, C a B9 (folát), a minerály ako železo, vápnik a horčík. Je bohatý na flavonoidy, antioxidanty ako luteín či zeaxantín a tiež vlákninu.
- Podpora imunity: Vďaka vysokému obsahu vitamínu C pomáha posilniť imunitný systém a chráni telo pred infekciami.
- Podpora zdravia srdca: Vďaka flavonoidom zlepšuje funkciu ciev a prispieva k znižovaniu krvného tlaku.
- Zlepšenie trávenia: Je bohatý na vlákninu, čím podporuje zdravé trávenie a zmierňuje riziko zápchy.
- Protizápalové účinky: Skvelé najmä pri chronických ochoreniach.
Pestovanie špenátu
Pestovanie špenátu je jednoduché a rýchle. Špenát je rýchlo rastúca plodina a môžete ho pestovať aj počas chladnejších mesiacov.
- Čas výsevu: Špenát môžeš vysievať na jar (marec) alebo na jeseň (polovica augusta až september), keď sú teploty pôdy ešte chladné. Špenát je plodina, ktorá preferuje nižšie teploty, preto je ideálne ho vysievať, keď teploty dosahujú medzi 5-15 °C. Ak by ste ho zasiali neskôr, vegetačné obdobie by sa posunulo do časti roka s dlhšími dňami, čo by malo za následok rast špenátu do kvetu.
- Hĺbka a vzdialenosť výsevu: Semená vysievaj priamo do pôdy do hĺbky 1-2 cm, pričom medzi nimi nechávaj rozostup 5 cm, aby mali rastliny dostatok miesta na rast. Pripravte si riadky vo vzdialenosti približne 15 - 30 cm. Ak sejete na jeseň na prezimovanie, riadky môžete vytvoriť viac nahusto. Sejte do hĺbky približne 2 - 3 cm v 1,5 - 3 cm vzdialenosti. Mladé rastliny špenátu sa odporúča pretrhať tak, aby na hriadke zostala jedna rastlina na 15 cm.
- Stanovisko: Špenát preferuje slnečné až polotienisté miesta, kde bude mať dostatok svetla na fotosyntézu, ale nie príliš vysoké teploty. Stanovisko by malo byť dostatočne slnečné, ale priame slnko by mohlo rastlinky nútiť vybiehať do kvetu, takže treba byť opatrný. Všeobecne špenát najlepšie rastie na jar a na jeseň, keď nie je tak prudké slnko.
- Pôda: Pôda by mala byť dobre priepustná a bohatá na živiny. Ideálna je mierne kyslá alebo neutrálna pôda s pH medzi 6 a 7. Pôda by mala byť stredne ťažká, mierne zásaditá a nie čerstvo pohnojená. Špenát je rastlinou druhej až tretej trate, takže mu priame hnojenie nerobí dobre. Naviac nie je tak náročný na živiny.
- Zálievka: Špenát vyžaduje rovnomernú vlhkosť, najmä počas obdobia sucha. Nerovnomerné polievanie môže spôsobiť stres rastliny a urýchliť jej kvitnutie, čo vedie k horkým listom. Ideálne je pravidelné, mierne polievanie, najlepšie ráno, aby sa minimalizovala tvorba plesní. Na zálievke nešetrite.
- Hnojenie: Špenát nie je náročný na hnojenie, ale mierne prihnojovanie organickými hnojivami, ako je kompost alebo hnoj, pomáha podporiť zdravý rast listov. Neodporúča sa používať maštaľný hnoj.
- Škodcovia a choroby: Špenát môže byť napadnutý slimákmi, voškami alebo rôznymi druhmi hmyzu. Špenát je náchylný na plesňové ochorenia, ako je pleseň sivá alebo múčnatka, najmä v podmienkach vysokej vlhkosti. Plesni na listoch predchádzajte zabezpečením dostatočného prúdenia vzduchu medzi rastlinami.
- Zber: Špenát môžeš zberať už po 4-6 týždňoch od výsevu, keď listy dosiahnu veľkosť približne 10-15 cm. Listy sú najchutnejšie, keď sú mladé a jemné. Zberaj vonkajšie listy, aby si nechal vnútorné pokračovať v raste. Je možné zberať mladé listy či celé rastlinky, ktoré sa hodia na priamu konzumáciu. Väčšie listy sa zostrihávajú celé v ružici nad srdcom rastliny, čím docielite to, že rastlina znovu zarodí. Druhá úroda už ale nebude tak výdatná ako tá prvá a rastlina bude mať skôr tendenciu vybehnúť do kvetu. Zbierané listy je najlepšie spariť a zamraziť. Takto spracovaný špenát Vám vydrží dlho.
Pestovanie v kvetináči
Špenát je nenáročná rastlina, ktorú môžete pestovať aj v kvetináči s hĺbkou 15 - 20 cm. Okrem dostatočne veľkej nádoby budete potrebovať záhradný substrát s hlinitou, drobnou textúrou. Pokiaľ máte na balkóne počas dňa veľa slnka, vhodné je začať s vysievaním už v marci. Druhýkrát budete môcť siať koncom augusta. Ak si chcete dopriať čerstvé lístky špenátu aj v lete, kvetináče umiestnite na tienisté miesto. Zalievajte od koreňov tak, aby bola pôda vlhká, nie premočená. Polievanie listov by mohlo viesť k plesňovým ochoreniam. Špenát zasaďte do kvetináčov, ktoré majú priemer aspoň 15 - 30 centimetrov. Nezabudnite do pôdy doplniť kompost.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Skladovanie špenátu
Listy špenátu nevydržia čerstvé dlhú dobu. Odporúčame ich umývať až tesne predtým, ako ich skonzumujete, pretože veľa vlhkosti môže listy znehodnotiť. Zabaľte ho do papierovej utierky a suchý špenát skladujte v chladničke. Čerstvý špenát by sa mal skladovať zabalený v polyetylénovej fólii v chladničke v priehradke na zeleninu. Tam ho možno držať tri až štyri dni. Iným variantom je zamrazenie.
Využitie v kuchyni
Špenát sa používa čerstvý v šalátoch, varí sa ako príloha, pridáva sa do smoothie, koláčov, cestovín a dusených jedál. Jarný a letný špenát sa dobre hodí ako sladko-kyslý a mierne horký šalát, zimný špenát patrí do quiche alebo sa hodí ako delikátna príloha. Špenát alebo špenátová šťava zafarbia zemiaky a cestoviny, polievky a aspik nazeleno. Kuchári zostrujú chuť pomocou žeruchy, pažítky alebo šťaveľa.